Budapešť má novú trať metra
  • Táto informácia je zaradená v archíve. Aktuálne informácie nájdete v ľavom menu.

Linka M4 spája od 28. 3. 2014 Keleti pályaudvar a Kelenföld vasútállomás.


Foto © Majo


Po dlhých rokoch plánovania (od roku 1972) a dlhých rokoch výstavby (základný kameň bol položený 27. marca 2006) sa hlavné mesto Maďarska dočkalo linky metra M4, tzv. zelenej linky. Trať spájajúca Keleti pályaudvar (Východnú železničnú stanicu) v Pešti a Kelenföld vasútállomás (železničnú stanicu Kelenföld) v Budíne bola uvedená do prevádzky s cestujúcimi 28. marca 2014 o 12:00. V tomto čase boli naraz otvorené všetky stanice, do ktorých okamžite zavítali davy nadšených obyvateľov i návštevníkov Budapešti. Pasažieri sa mohli počas prvých troch dní premávky zviezť bezplatne.

Trať prechádzajúca i pod Dunajom je dlhá 7,34 km a nachádza sa na nej 10 staníc (vrátane koncových). Na stanici Keleti pályaudvar sa linka M4 stretáva s linkou M2, na stanici Kálvin tér s linkou M3. Pri stanici Kelenföld vasútállomás sa nachádza depo. Stanice sú umiestnené v hĺbke 14,5 - 31 m a všetky majú ostrovné nástupisko s dĺžkou 80 m. Zaujmú svojím nápaditým architektonickým riešením, no nie sú zbytočne príliš okázalé. Tunely majú vnútorný priemer 5,2 m, koľaje štandardný železničný rozchod - 1 435 mm. Vlaky môžu na trati premávať rýchlosťou najviac 80 km/h a sú napájané napätím 750 V DC z tretej koľajnice. Cesta z východiskovej stanice na konečnú by im mala podľa cestovného poriadku trvať necelých 14 minút.

Pre prevádzku na linke M4 má budapeštiansky dopravný podnik BKV k dispozícii 15 štvorvozňových plne priechodných elektrických jednotiek Alstom Metropolis AM4-M4, podobných tým, ktoré už obsluhujú linku M2 (Alstom Metropolis AM5-M2). Ovládanie vlakov linky M4 je automatické, no zatiaľ pod dohľadom vodiča; prevádzku bez vodičov zavedie BKV neskôr.

Pred tým, ako sa po novej trati odviezli prví cestujúci, musela byť dôkladne odskúšaná, takisto ako nové súpravy. Nie je bez zaujímavosti, že prvé skúšobné jazdy, ktoré prebiehali od 28. novembra 2012 v úseku Kelenföld vasútállomás - Móricz Zsigmond körtér, sa uskutočnili so súpravou štyroch vozňov Ev3 z produkcie Mytiščinského strojárskeho závodu. Skúšobná prevádzka bez cestujúcich bola úspešne zavŕšená 22. marca 2014.

Celkové náklady projektu linky metra M4 dosiahli sumu 452,5 mld. HUF (1,48 mld. EUR) z čoho 180,8 mld. HUF (591 mil. EUR) pokryli eurofondy, 193,7 mld. HUF (633 mil. EUR) štátny rozpočet a 78 mld. HUF (255 mil. EUR) mestské financie.

Výstavba novej trate metra si vyžiadala rozsiahle výluky povrchovej dopravy a aj jej sprevádzkovanie dopravu na povrchu významne ovplyvnilo. Zmeny, ktoré vstúpili do platnosti 29. marca 2014, sa dotkli 4 električkových, 3 trolejbusových a až 54 autobusových liniek. Celkový rozsah povrchovej dopravy však ostal nezmenený. Na nepoznanie boli zmenené priestory nad niektorými stanicami metra, pri Keleti pályaudvar boli prestavané trolejbusové obratiská, vďaka čomu stoja od 23. marca 2014 trolejbusy troch liniek bližšie k železničnej stanici.

Dĺžka trate nie je konečná, v pláne je predĺženie zo stanice Keleti pályaudvar na Bosnyák tér a zo stanice Kelenföld vasútállomás na Madárhegy.


6.4.2014
-Majo-

Komentáre

Login: Heslo:













K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB).
Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový popis. Pridaním súborov súhlasíte s podmienkami používania.

tbus23.4.2014 18:13 #30 Re:
Reakcia na #29 od ado8:
metro máš v Devínskej Novej Vsi aj v Ivanke pri Dunaji.. málo ti?
ado823.4.2014 16:03 #29 Re:
No kuknime ďalšie metro no a my čo Bratislava radšej postaví električku do Petržalky ( ale nie to zlý nápad) ale v tej Petržalke to mohli dať pod zem.
Solider12.4.2014 2:53 -1 +1#28 Re:
Reakcia na #26 od vaky:
Čo tak napríklad vlak?
vaky12.4.2014 1:47 #27 Re:
Reakcia na #23 od S499.1023:
To je sice zaujimavy argument, ale podobny zaznel aj od podnikatelov, ktorym klesli zisky po dobudovani R1. Bolo teda vybudovanie R1 chybou? Podla mna rozhodne nie, odhliadnuc od istych okolnosti za ktorych sa budovala.
vaky12.4.2014 1:45 #26 Re:
Reakcia na #7 od endrucio:
Musim suhlasit s tym co uz bolo povedane - kiez by to bola bratislava. S pohladu cloveka, ktory kazdodenne cestuje z jedneho konca na druhy(v sucastnosti pre velky casovy rozdiel autom) - je jedno ci to nazvete metrom podzemnou elektrickou ci ako kolvek. Bratislava potrebuje spolahlivy dobravny system, ktory umozni rychlu prepravu cestujucich medzi okrajovymi castami a centrom BA. Pochopitelne s dobrym prepojenim/prestupom na autobusy a elektricky a etc. To sa obavam elektricka nieje a zacinam celkom pochybovat ze bez zakopania pod zem vobec niekedy bude. Verejna doprava je v sucastnej dobe proste prilis pomala, nespolahliva a nekonfortna. A ak ma vyhnat ludi z aut presne taka nesmie byt.
810zssk11.4.2014 10:26 #25 Re:
Reakcia na #24 od S499.1023:
A kde, prosim, tvrdim nieco ine? Vyssie som aj napisal ze ta rychlost je tam primerana.
S499.102311.4.2014 10:25 #24 Re:
Reakcia na #12 od 810zssk:
Obchodná je v prvom rade PEŠIA zóna.
S499.102311.4.2014 10:23  +2#23 Re:
Reakcia na #11 od Mike:
A aby sme povedali aj bééé - napríklad v takom Dortmunde znamenalo zakopanie posledných električkových liniek v centr pod zem totálne vymretie centra. V Düsseldorfe už teraz papuľujú obchodníci na trase "Wehrhahnlinie", že prídu o kšefty. Zahrabávanie električiek pod zem tam, kde to nie je nutné, je dávno prežité. Omnoho viac sa mi páči žabožrútsky nezakopávací model.
S499.102311.4.2014 10:17 #22 Re:
Reakcia na #9 od Tedomík:
Obchodná bola dlhé, dlhé roky bez električiek, jazdili po nej autá, trolejbusy, autobusy a bola možno ešte živšia ako dnes, pretože bola plná obchodov, ktoré nebolo vtedy možné nahradiť návštevou obchodného centra na periférii.
Error 0x0079.4.2014 20:25 #21 Re:
Reakcia na #20 od Lukino:
Ako uz spomenul zlosuk, hlavne radialy by sa mali zrychlit (a to poriadne)...
Lukino9.4.2014 16:33 #20 Re:
Reakcia na #9 od Tedomík:
Dakujem za taky mestotvorny prvok, ktorym som s naposledy trepal z Krasnan do Karlovky 40 minut.
810zssk7.4.2014 12:44 #19 Re:
Reakcia na #18 od Solider:
Mozeme, ale neviem naco by sme sa o tom bavili, ked tam to nikto nespochybnuje a temou bola ta Obchodna.
Solider7.4.2014 12:36 #18 Re:
Reakcia na #17 od 810zssk:
Môžeme sa však baviť o opodstatnenosti 30 na Špitálskej či Štúrovej.
810zssk7.4.2014 12:23 #17 Re:
Reakcia na #16 od Solider:
Vyssia rychlost ako 20 na Obchodnej za sucasnych podmienok skutocne akceptovatelna nie je.
Solider7.4.2014 12:21 #16 Re:
Reakcia na #15 od 810zssk:
Rovnako preto, lebo Obchodná je pešia zóna a najvyššia rýchlosť na pešej zóne je... predsa 20 km/h. Preto Ide o pešiu zónu a zónu 30, pretože ak si to pozrieš na mape, presne to rešpektuje uvedené dopravné značenie, t.j. nejedná sa o náhodu, ale úmysel. A na Obchodnej nikto o 50-tke nehovorí. Ale 20 km/h je vyslovene vyhliadková jazda.
810zssk7.4.2014 12:07 #15 Re:
Reakcia na #14 od Solider:
Nejde o zonu 30 - na Obchodnej je navest obmedzujuca MPR pre elektricky na 20 km/h. A predstava ze by elektricka jazdila po Obchodnej 50kou je uplne nerealna, to by z pohladu bezpecnosti bolo uplne nevyhovujuce.
Solider7.4.2014 11:33 #14 Re:
Reakcia na #12 od 810zssk:
A čo má električka na povrchu spoločné s tým, že niekto sa rozhodol, že električka bude rovnako rešpektovať Zónu 30? Nemusí.
810zssk7.4.2014 11:10 #13 Re:
Reakcia na #8 od MatejBA:
Metro s jednym sukafonom raz za 30 minut, to je to prave, hej?
810zssk7.4.2014 11:09 #12 Re:
Reakcia na #9 od Tedomík:
To je super ze sotousi maju mestotvorny prvok, len ten mestotvorny prvok sa tade suchce 20kou. Ale dobre, podstatnejsie su radialy. Tam je nutna segregaia trati, menej zastavok a vyssia tratova rychlost. Az potom moze byt elektricka konkurencieschopna.
Mike7.4.2014 10:32 #11 Re:
Reakcia na #9 od Tedomík:
Električky v centre pod zem zakopali v priebehu posledných cca 20 rokov vo všetkých mestách nemeckého porúria (v Dusseldorfe tak robia práve teraz), ale mimo toho aj napr. v Stuttgarte. Na Ukrajine funguje takýto systém napr. v Krivom Rogu.