Zuzana sa odmietla prizerať nezáujmu miest. Problém nebezpečných zastávok rieši vlastnoručne

  • Trnavčanka Zuzana Lančaričová vyštudovala environmentálne manažérstvo a v rovnakom odbore aj pracuje
  • Vďaka práci, v ktorej sa okrem iného venuje aj ochrane dravých vtákov, sa u nej výrazne zvýšila pozornosť voči operencom v našej krajine
Bezpečné zastávky
  • Trnavčanka Zuzana Lančaričová vyštudovala environmentálne manažérstvo a v rovnakom odbore aj pracuje
  • Vďaka práci, v ktorej sa okrem iného venuje aj ochrane dravých vtákov, sa u nej výrazne zvýšila pozornosť voči operencom v našej krajine

Zuzana stojí za vlastným projektom s názvom Bezpečné zastávky. Projekt združuje Slovákov, ktorí naprávajú problémy, ktoré za sebou zanechávajú nezodpovední developeri. V mestách totižto pribúda čoraz viac sklenných plôch, na ktoré dopláca životom vzácne vtáctvo.

„Ľudia majú tendenciu vnímať ochranu prírody v kontexte národných parkov a ochrany amazonských pralesov, ale ochrana prírody sa dá a musí realizovať aj v mestách. Nežijeme v nich totiž sami. Nie každý vie, že všetky vtáky na Slovensku (okrem holuba domáceho) sú zákonom chránené živočíchy so spoločenskou hodnotou,” hovorí pre Startitup Zuzana. 

Impulzom pre vznik projektu Bezpečné zastávky bol deň, kedy pod preskleným prístreškom MHD našla štyri uhynuté vtáčatá. Všetky mali rovnakú príčinu smrti. Náraz do skla. 

Keďže sa ma takéto nálezy vždy dotknú a pri konkrétnej zastávke som nachádzala mŕtve vtáčatá každý týždeň, začala som intenzívne premýšlať, akoby sa tomu dalo zabrániť. Sprievodnou emóciou bola aj zlosť na všetkých čo s tým nič nerobia. No uvedomila si, že ani ja som s tým doteraz nič neurobila. A tak som si začala zhánať na internete  všetky dostupné informácie k tejto problematike z čoho neskôr vyplynul projekt Bezpečných zastávok,” objasňuje Zuzana.

Podľa Zuzany je dôležité si uvedomiť, že vtáky nedokážu rozlíšiť čo je skutočnosť a čo iba zrkadliaci sa odraz, alebo priehľadné sklo. Preto majú tendenciu cez túto prekážku preletieť. Zároveň tým, že majú oči umiestnené po bokoch hlavy a všímajú si najmä priestor pod nimi, vletia do takejto presklenej prekážky v plnej rýchlosti. 

Spevavce lietajú rýchlosťou okolo 30km/hod. a holuby dokonca až 70km/hod. Náraz do skla preto pre nich býva v drvivej väčšine prípadov fatálny. Riešenie je však podľa Zuzany veľmi jednoduché a to nepoužívať sklo ako stavebný materiál.

V súčasnosti je žiaľ sklo jedným z najpoužívanejších stavebných materiálov. Ak však už takáto budova, prístrešok alebo okno existuje, je potrebné túto plochu pre vtáky zvýrazniť. To sa dá docieliť efektívnym polepom. Efektívny znamená, že nestačí nalepiť na okno siluetu vtáčika. To nefunguje. Vtáka na prekážku neupozorní nálepka, ale to, že cez túto plochu nedokáže preletieť. Polep musí byť preto nalepený dostatočne nahusto, maximálne v 15 centimetrových rozostupoch,” hovorí Zuzana.

Projektu Bezpečných zastávok predchádzal monitoring všetkých presklených prístreškov MHD v Trnave. Spolu až 41 prístreškov bolo potrebné zabezpečiť polepom. 

Zapojili sa aj študenti

Cieľom projektu bolo taktiež zapojiť mládež zo základných škôl a dobrovoľníkov, aby mala táto aktivita aj edukačný charakter. Celkovo sa do olepovania zapojili dve základné školy MŠ ZŠ Hrnčiarovce nad Parnou a MŠ ZŠ Vančurova a boli zorganizované dva dobrovoľnícke dni.

„Vďaka týmto skvelým ľuďom a deťom, ktorí sa akcie zúčastnili išlo všetko ako po masle a v priebehu niekoľkých mesiacov sme olepili takmer všetky rizikové prístrešky. Zároveň tento projekt inšpiroval mnoho ďalších ľudí, ktorí plánujú niečo podobné zrealizovať v ich meste. Z čoho mám naozaj veľkú radosť,” hovorí Zuzana. 

Človeku sa naskytá otázka, či sa niekto na Slovensku, pri osádzaní presklených plôch v mestách aj zamýšľa nad tým, aký dopad to má na prírodu. Zuzana je toho názoru, že táto problematika je u nás stále len v plienkach.

„Takéto opatrenia sa realizujú len na protihlukových stenách. No ak sa pôjdete poprechádzať mestom, tak zistíte, že dnes sa takmer všetko stavia z jednoliato pôsobiaceho skla. Pre vtáky je takéto prostredie doslova pasca. Preto je nesmierne dôležité dostať túto tému medzi ľudí,” zdôrazňuje. 

Ako najdôležitejšie vidí aktivistka najmä vzdelávanie v tejto problematike projektantov a študentov architektúry ktorí stavby navrhujú. Všetko pre to, aby si uvedomili, že každý luxus niečo stojí. V tomto prípade stojí životy vzácnych živočíchov, ktorí majú v ekosystéme a pre nás ľudí nenahraditeľné funkcie. 

Okrem troch zastávok, sú vďaka dobrovoľníkom, už všetky rizikové prístrešky v Trnave pre vtáctvo polepené a bezpečné.  Nákup nálepiek bol možný vďaka grantu od ZSE, ktorá tento projekt podporila sumou 1000 eur. 

„No druhým významným pilierom vo finančnej pomoci bol pán Dobrý z internetového obchodu Zelená domácnost, ktorého som oslovila práve preto, že sám tieto aktivity v ČR realizoval. Bol nesmierne rád že sa táto problematika bude riešiť aj na Slovensku a rozhodol sa poskytnúť mi zľavu pri nákupe nálepiek z jeho internetového obchodu. Vďaka tejto finančnej pomoci sa nám podarilo nakúpiť nálepky na všetky rizikové prístrešky,” hovorí Zuzana. 

Ako môžu ľudia pomôcť vtáctvu v našej krajine?

Mne by veľmi pomohlo, keby boli ľudia k vtáctvu v mestách a všeobecne k prírode viac vnímaví. Veľmi pomôže už len to, ak si začnú všímať presklené plochy a ak objavia známky po náraze (buď nájdu uhynutého jedinca, alebo si všimnú tzv. mastný fľak, ktorý po náraze vtáka na skle zostáva) a upozorní majiteľa na túto skutočnosť. Najlepšie písomne. Povinnosť zabezpečiť presklené plochy, ktoré spôsobujú úhyn chránených živočíchov, vyplýva aj zo zákona o ochrane prírody a krajiny,“ dodáva Zuzana. 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá