Električky v Manchestri (3. časť)

V záverečnej časti článku si priblížime prevádzku električiek v Manchestri.

Vozidlá

Električky 1. generácie

Súťaž na dodávku dvojčlánkových obojsmerných električiek železničnej koncepcie so stredným podvozkom pod oboma článkami dĺžky 29 m a šírky 2,65 m, s možnosťou jazdy vo dvojiciach, vyhralo konzorcium AMEC, ktoré zahŕňalo talianskeho výrobcu AnsaldoBreda (Firema, Neapol) a ďalších talianskych a anglických subdodávateľov a sprostredkovateľov. Napätie je štandardné pre moderné električkové systémy – 750 V. Električky boli označené ako typ T68 a vyrobené a dodané boli v rokoch 1991 – 1992. Dostali evidenčné čísla #1001 – 1026.

Električka AnsaldoBreda T68 #1015 v centre Manchestru ešte s nezakrytým spriahadlom.

S otvorením trasy do Salford Quays a Eccles súvisí nákup šiestich električiek 2. série v roku 1999. Niesli označenie T68A a dostali evidenčné čísla 2001 – 2006. Líšili sa (okrem modernejšej linkovej orientácie) len úpravou spriahla a zakrytím podvozkov, lebo druhá séria, ktorej vozidlá jazdili cez Salford Quays do Eccles, ich musela mať zakryté pre spoločnú premávku s osobnými autami v úrovni ulice, aby sa zmiernili následky prípadnej kolízie. Spočiatku bola podobným spôsobom upravená tiež trojica električiek 1. série a neskôr takmer všetky električky (okrem vozidiel #1018 – 1020).

Električka AnsaldoBreda T68A #2005 so zakrytým spriahadlom.

Dnes je zrejmé, že výber talianskeho výrobcu nebolo veľmi šťastné rozhodnutie. Keďže dodávateľ nestíhal električky vyrobiť načas a hrozili mu penále za oneskorenú dodávku, výrobca sa obrátil na viaceré talianske firmy, aby pomohli zaistiť zákazku. A tak sa stalo, že vozy mali komponenty od rôznych subdodávateľov – teda každé z vozidiel bolo svojím spôsobom čo kus, to originál (po česky: „každý pes, jiná ves“). K tomu sa pridala aj neskúsená údržba – veď električky mali v Manchestri viac ako 40-ročnú prestávku, to všetko spôsobovalo ich veľkú poruchovosť a mnohé kusy boli odstavené aj dlhodobo niekoľko rokov (najdlhšie #2001). Ich karosérie boli taktiež nekvalitné a rýchlo hrdzavejúce.

Po dodávkach nových električiek Bombardier Flexity Swift M5000 a veľmi dobrých skúsenostiach s nimi sa rozhodlo, že nové električky sa nekúpia len na rozšírenie vozidlového parku potrebné s rozširujúcou sa sieťou tratí, ale že sa ich kúpi dostatočný počet na to, aby mohli nahradiť aj vozidlá 1. generácie. Stalo sa tak napriek tomu, že všetky električky T68 a T68A absolvovali v roku 2008 dôkladnú rekonštrukciu, ktorá im mala zabezpečiť minimálne ďalších 10 rokov prevádzky. Odstavovanie prvých električiek AnsaldoBreda z premávky začalo v roku 2012 a posledné dojazdili v roku 2014. V pravidelnej premávke dojazdili ako posledné električky #2001 a 2003, ktoré poslúžili cestujúcim naposledy 30. apríla 2014. Slávnostnú rozlúčku taliansko-anglických električiek nielen s cestujúcimi, ale aj s Manchestrom absolvovali dňa 26. mája 2014 električky #1007 a 1016. Električky 1. série sa dožili veku 20 – 22 rokov, druhá séria ešte o 7 rokov menej, čo je na koľajové vozidlo už trestuhodne málo. Nebola šanca ich ani predať.

Električky Ansaldo T68 sa stretli v blízkosti centra mesta - v stanici Market Street.

Bohužiaľ, nebol ani záujem zachovať aspoň jedno prevádzkyschopné vozidlo pre účely nostalgických jázd. Nadšencom sa však podarilo zachrániť aspoň električku #1007, ktorej číslo má pre Manchester symbolický význam (posledná električka v roku 1949, prvá električka v roku 1992 a posledná svojho typu v roku 2014). Po opravách má byť prevezená do Heaton Park, kde je krátka, niekoľko 100 m dlhá múzejná trať s niekoľkými historickými električkami. Električka #1003 slúži manchesterským hasičom na tréning a ďalšie 4 vozidlá (#1016, 1022, 1024 a 1026) boli odvezené do Long Marston, kde je najväčšia britská deponovacia základňa (kedysi vojenská) pre odstavené koľajové vozidlá (s kapacitou viac ako 1000 vozidiel) a zároveň vývojové a testovacie stredisko koľajových vozidiel. Zostáva ešte prototyp električky, vlastne len model bez el. výzbroje, ktorý postavili v Taliansku v roku 1990, aby mohli obyvateľom predstaviť budúce vozidlo. Táto „električka“ s ev. č. 1000 sa nachádza v Museum of Transport, Greater Manchester.

Pre úplnosť dodávam, že električky T69 rovnakého talianskeho výrobcu, ktoré jazdili v Birminghame, skončili po 15 rokoch prevádzky taktiež neslávne – neboli však zošrotované, jedna (#16) zostala v Birminghame ako pracovný vozeň a zvyšných 15 (#01 – 15) bolo presunutých taktiež do Long Marstonu. Niektoré sa údajne používajú aj na najrôznejšie testy, zvyšok je len odstavený. Manchesterské električky také šťastie nemali, lebo boli až na vyššie uvedené vozidlá zlikvidované.

Električky 2. generácie

Od decembra 2009 začali byť do Manchestru dodávané električky M5000 výrobcov Bombardier a Vossloh Kiepe. Patria do rodiny vozidiel Flexity Swift a dizajnovo sú podobné vozidlám, ktoré jazdia na Stadtbahn v Kolíne nad Rýnom. Rozmerovo zodpovedajú predchádzajúcej generácii – sú dlhé 28,4 m a široké 2,65 m. Sú však o necelých 10 ton ľahšie ako ich predchodkyne a aj to bol jeden z faktorov rozhodnutia o úplnej náhrade všetkých starších električiek. Zaradené boli do číselného radu #3001 – 3120. Prvých 60 kusov (#3001 – 3060) je vybavených zariadením pre identifikáciu vozidiel a schopnosťou automatického zastavovania vďaka čomu môžu jazdiť teoreticky na všetkých trasách Metrolinku, väčšinou ich však stretneme len na tratiach do Bury a Altrinchamu. Vozidlá #3061 – 3120 takto vybavené nie sú a nemôžu preto jazdiť na trasách so železničným režimom. Tým pádom majú paradoxne väčší akčný rádius, keďže jazdia na všetkých ostatných (a teda nových) manchesterských tratiach (Ashton-under-Lyne, Eccles/Salford Quays, East Didsbury, Manchester Airport, Oldham a Rochdale), ktorých je väčšina. Niektoré sú vybavené pantografmi na odstraňovanie námrazy. Električky sú deponované v dvoch depách, v pôvodnom na Queens Road a v novej vozovni v Trafforde pri zastávke Firswood.

Električka Bombardier Flexity Swift M5000 na zastávke Oldham Mumps.

Prvých 8 električiek bolo objednaných za účelom zlepšiť (zahustiť) prevádzku na linkách Tramlinku, ďalšie 4 boli objednané v súvislosti s otvorením novej „minitrate“ do Media City UK a objednávka ďalších 50 kusov v súvislosti s budovaním nových tratí nasledovala v rokoch 2008 až 2010. Ďalších 32 Bombardierov objednaných v rokoch 2011 a 2012 nahradilo električky AnsaldoBreda. K týmto 94 kusom vozidiel Flexity bolo v decembri 2013 objednaných ďalších 10 ks (v súvislosti s traťou Trafford Park) a nasledujúci rok nakoniec ešte aj zvyšných 16 kusov. Celkovo tak v Manchesteri premáva 120 kusov týchto električiek.

Aj interiér nových električiek M5000 je pre cestujúcich úplne bez bariér.

V súčasnosti, vzhľadom na prebiehajúcu výstavbu trate do Traffordu (pričom odbočka zo zastávky Pomona na Eccless line bola už vložená do existujúcej trate pri úplnej výluke v lete 2018) je objednaných ešte ďalších 27 električiek.

Zaujímavosťou električiek v Manchesteri (týkajúca sa oboch generácií) je, že nezvonia, ale trúbia – klaksónom. Je to síce, ako keby „pes mňaukal“, ale iný kraj – iný mrav.

Fázy výstavby siete Metrolinku

  • Fáza 1 (1992)
  • Fáza 2 (1999 – 2000)
  • Odbočka do MediaCityUK (2010)
  • Fáza 3a (2009 – 2013)
  • Fáza 3b (2013 – 2014)
  • Druhé mestské prepojenie – Second City Crossing (2017)

Zdroj: Wikipédia

Linkové vedenie

Ako bolo už uvedené, električkové linky v Manchestri nie sú očíslované priamo na vozidlách, avšak v informačných materiáloch dopravcu sa čísla uvádzajú.

V roku 2018 bolo v Manchestri 7 liniek, so základným intervalom 12 minút, zahustených v niektorých úsekoch na 6 minút, prípadne tam, kde premávajú 2 linky, je taktiež v spoločnom úseku interval 6 min.

Nasledujúce linky jazdia v čase 07:15 – 19:30 cez pracovné dni a 09:30 – 18:00 v sobotu v základnom intervale 12 min:

  • linka 1: Altrincham – Bury,
  • linka 2: Altrincham – Piccadilly,
  • linka 3: Ashton-under-Lyne – Eccles,
  • linka 4: Bury – Piccadilly,
  • linka 5: East Didsbury – Shaw and Crompton (int. 6 min) – Rochdale Town Centre (int. 12 min),
  • linka 6: Manchester Airport – Victoria,
  • linka 7: Media City UK – Etihad Campus.

Do Altrinchamu, Bury, East Didsbury a v úseku Salford – Qays – Etihad Campus jazdia teda električky každých 6 minút.

Mimo tieto obdobia, t. j. skoro ráno, neskoro večer a celú nedeľu (vrátane štátnych sviatkov) jazdí len 5 liniek v intervale 12 min:

  • linka 2: Altrincham – Piccadilly,
  • linka 3: Ashton-under-Lyne – Eccles so závlekom cez Media City UK,
  • linka 4: Bury – Piccadilly,
  • linka 5: East Didsbury –Rochdale Town Centre,
  • linka 6: Manchester Airport – Victoria.

Na linke č. 6 jazdia v intervale 20 minút ešte skoré ranné spoje (od 03:19) pre návoz pracovníkov letiska do služby a cestujúcich na skoré ranné lety. Linka na letisko patrí k dlhším (21,9 km), avšak úplne najdlhšou je linka č. 5 (36 km).

Schéma siete električiek v Manchestri.

Tarifa

Cestovné lístky sa kupujú vopred, automaty sú na každom nástupišti. Je možné si kúpiť cestovné lístky na jednotlivú jazdu, celodenné na Metrolink, celodenné na akýkoľvek autobus + Metrolink, na autobus konkrétnej spoločnosti + Metrolink ako aj pre kombináciu vlak + Metrolink + autobus. Ceny sú na naše pomery vysoké, celodenný lístok na akýkoľvek autobus a celú sieť Metrolinku stál v lete 2018 necelých 8 ₤ (v prepočte cca 9 €). Kto sa chce voziť viackrát za deň, oplatí sa mu kúpiť si kombinovaný lístok.

Je treba si dávať pozor na nákup cestovného lístka v autobuse, lebo pokiaľ nepoviete „Anybus“ alebo „Anybus and Metrolink“, vodič vám predá lístok len na autobus jeho spoločnosti. Je síce cca o 0,50 ₤ lacnejší, ale neplatí na autobusy iných spoločností. Tých je v Manchestri viacero, panuje tu úplná deregulácia, takže zatiaľ, čo električky si zaslúžia pochvalu, systém deregulovanej autobusovej dopravy nie je to, po čom by sme mali túžiť. Autobusy rôznych dopravcov jazdia na rovnakých trasách, bez prekladov, jedno číslo u rôznych dopravcov môže znamenať drobné odchýlky v konečných, treba dávať pozor nielen na číselnú orientáciu, ale i na názov cieľovej stanice. Vedie to k plytvaniu, autobusy sa dobiehajú, predbiehajú, vynechajú stanice, ak na nich už iný autobus stojí, hoci je to práve ten „váš“ na ktorý ste chceli nastúpiť. Autobusy sú často poloprázdne, ba i temer prázdne.

Prevádzka Metrolinku nie je dotovaná a ceny sa preto odvíjajú od toho, že si systém musí na seba zarobiť. Ale zdá sa, že to funguje.

Električka vchádza na konečnú EastDidsbury. V pozadí koľajové spojky umožňujúce vjazd a výjazd na obe nástupištia.

Štatistika

Dostupné zdroje uvádzajú celkovú koľajovú dĺžku električiek v Manchestri 92 km, ale našiel som i 100 km. Podľa mojich meraní je to cez 98 km. Takže asi druhý údaj je bližšie skutočnosti.

Za finančný rok 2017/2018 sa uvádza 41,2 miliónov prepravených osôb.

V štatistike nehôd sa neudáva žiadna železničná nehoda (teda medzi dvoma električkami), počet usmrtených chodcov a cyklistov je za celú existenciu Metrolinku sedem.

Centrum mesta – Piccadilly Gardens – aj tu sa „esíčkári“ vyhrali...

Záver

Manchester zasluhuje obdiv, ako sa popasoval v krátkej dobe (25 rokov) s výstavbou rozsiahleho a funkčného nezávislého a ekologického dopravného systému.

Snáď len jedna drobná „chybička krásy“: Najvyťaženejšia komunikácia v centre mesta, trasa z centra mesta cez univerzitnú časť na juh do štvrtí Rusholm, Fallowfield, Withington a Didsbury, po Oxford Road a Wilmslow Road, resp. s pokračovaním po Palatine Road, je stále obsluhovaná výhradne autobusmi, ktoré jazdia temer v zástupe, spojov je cca 30 za hodinu v každom smere. Tu by boli električky viac ako potrebné. Nie je to však reálne, keďže spomínané ulice sú úzke, niekde (vo Withingtone) sa ledva vyhnú dva „double-deckery“. Naviac je Wilmslow Road v Rusholme a vo Fallowfielde (tzv. „Curry Mile“ podľa pakistanských, indických a tu a tam tureckých reštaurácií a obchodov) lemovaná parkujúcimi autami zákazníkov a zásobovania. Autobusy sa musia vyhýbať a prejsť často jediným voľným pruhom, ktorý zostane popri autách zásobovania a pod. Pokiaľ by sa autá nepresunuli inam, električky by boli autami často (= permanentne) blokované. Pre manchesterský systém s vysokými nástupišťami je teda Wilmslow Road úplne nevhodná. Škoda, lebo toto by bol úsek, kde by sa električky uplatnili úplne najlepšie, vzhľadom k veľmi vysokej frekvencii autobusovej dopravy.

Veľmi rýchla výstavba električkového systému v Manchestri ukazuje, že – ako hovorí klasik – kde je vôľa, tam je cesta (v tomto prípade koľajová). Manchester dokázal, že voľba menej nákladného, ale efektívneho, dopravného riešenia v podobe električiek spolufinancovanej developermi je správna cesta.

Električka odchádza zo stanice Harbour City.

Related stories

Comments

No comment has been posted yet.

Add post

Add reply

Edit comment

Login
Password
You can attach up to 5 files in JPG, PNG, GIF and PDF format (max. 32 MB). You can add description to each file. By uploading files you agree with Terms of use.