Zamestnanci dopravného podniku na zastávke električiek na Kamennom nám

Bude to asi aj dávka spomienkového optimizmu na mladosť. Ale v princípe úsmev v apríli 1942 nebude asi prekvapením pretože (pokiaľ si nepatril k diskriminovaným skupinám):
a) transporty začali pred mesiacom a nemuselo sa o tom vo veľkom vedieť (médiá neboli také slobodné a investigatívne ako dnes),
b) najbližšie sa bojovalo v línii Leningrad-Moskva-Stalingrad,
c) tri roky sú dosť na rezignáciu nad stavom politiky (bolo " ****owo ale (relatívne) stabilnie")
d) časť občanov mohla danú situáciu vnímať aj ako menšie zlo: ešte nedávna hrozba bola maďarizácia a na výber boli v princípe dva bloky - roľníci a komunisti s orientáciou na čerstvo hladujúci ZSSR a gardisti, fašisti a pod verbež, s orientáciou na Nemecko.

Mne babka tiež rozprávala, že vojnu začali cítiť v rokoch 1944 až 1945, predtým veľmi nie.

Vždy to treba hodnotiť z pohľadu vtedajšej úrovne poznania a vzdelania. Usmiati zamestnanci (ak vypustíme predpoklad, že sa usmievali nasilu), žili svoje životy s radosťami a starosťami a v danej dobe ich možno vojna zasiahla relatívne najmenej. Žili v oku hurikánu a v tej dobe sa mali určite lepšie ako o pol roka neskôr obyvatelia v Stalingrade, alebo v iných častiach sveta (čo neznamená, že sa mali dobre voči dnešku, alebo v absolútnom vyjadrení).

Samozrejme, určite som sa nechcel dotknúť žiadnej prenasledovanej alebo diskriminovanej skupiny.

tak za (druhej) svetovej pokial si nemal tu smolu ze si patril medzi tie "zvyhodnene" prenasledovane skupiny obyvatelstva bolo po vacsinu casu v ramci moznosti klud....

Moji starí rodičia považovali obdobie vojny za pekné a pokojné, hoci zúrila vojna. Nikdy nič nie je jednofarebné a každá situácia má aj tú obrátenú stranu mince.

Chapeau, gentlemen!
Svet bol uprostred vojny, ale tí ľudia vyzerajú tak šťastne a spokojne.

Tak tato tvoja verzia vyzera uz takmer autenticky. Na detailoch tu kolorizaciu stale vidno, ale tomu sa asi nevyhneme.

Na dôkladnú kolorizáciu potrebuješ poznať reálne farby, aspoň z rozprávania alebo z iných zdrojov. Ja som to robil narýchlo, lebo táto expozícia je skutočne výnimočná, vzhľadom na ten vek. Jediné, čím som si bol istý, je farba uniformy a farba fasády Družstevných domov

Zelena mi tam celkovo chyba, ci nie je prezentovana inou farbou. A tie silonky tej starsej pani tiez neviem ci mohli mat sedu farbu. Ci take boli vtedy.

K dokonalosti by som možno ešte trocha oteplil ten kamenný obklad na spodku Družstevných domov, takýto šedý trochu vyzerá ako nedofarbený.
Ale je to super, ten prístrešok som nikdy vo farbe nevidel a automaticky som ho čakal skôr natretý nazeleno.

Diki, ta desaturacia tomu prospela inak ako fungovala ta výhybka. To A, resp. tipujem B na druhej strane znacilo polohu jazykov?

Skvelá práca! Dovolil som si to upraviť ešte trošku viac. Základ si spravil moc pekne, len ja nemám rád keď to príliš "kritčí" že je to kolorziované.

https://drive.google.com/file/d/1xwkevDvKmL66kI326AB00p0wqFR8kYEj/view?usp=sharing

Tak som sa s tým pohral. Ale je to na rýchlo:
https://i.ibb.co/6t9Q1Ym/dpb.png

Uz neviem, o aky proces islo, ale fotka dost vycnieva oproti tym ostatnym.

Tiež som si to povedal, hneď ako som otvoril tú fotku. Naozaj krásna ostrosť, detaily a celkovo celý záber je veľmi dobre nafotený. Možno mali v múzeu ŽSR k dispozícii negatív a z neho to skenovali.

Ja kolorizujem historické fotky a táto by vyzerala ako zo súčasnosti. Muselo to byť kvalitné sklo a precízny post processing.

Musim uznat, ze tato fotka ma prijemne prekvapila. Svojou kvalitou (ostrost, svetlo, zachytena emocia) posobi, ako keby v dnesnom obdobi niekto urobil takyto historizujuci zaber (co samozrejme nie je mozne vdaka tomu, ze povodny pristresok uz neexistuje). Velmi pekny kusok.