Téma: ZSSK na východnom Slovensku

Zmena grafikonu spôsobila mediálnu prestrelku medzi Prešovským samosprávnym krajom a ZSSK. Zo strany kraja padali silné slová, ZSSK sa bránila číslami. Kde je však pravda? Sú čísla skutočné, alebo ako dobre hospodári ZSSK s novými vlakmi?

Zmena grafikonu so sebou priniesla niekoľko zmien týkajúcich sa, hoci nepriamo, aj východného Slovenska. Po deviatich rokoch opustil trať z Bratislavy do Komárna, tzv. „Cigánsku“, dopravca RegioJet, jeho nástupcom sa stala opäť Železničná spoločnosť Slovensko. Čoskoro tiež začína rekonštrukcia železničného uzla Žilina, v ktorom sa počas prestavby zníži kapacita, ZSSK preto navyše potrebuje niekoľko jednotiek alebo vratných súprav. Tieto udalosti boli vstupnou iskrou sporu župana Prešovského samosprávneho kraja s ministrom dopravy, v ktorom padali emočne nabité vyjadrenia ako „likvidácia východu“ či „hlavné železničné smetisko“.

Čo sa však na východe zmenilo?

Hovorí sa, že všetko so všetkým súvisí, v oblasti železníc to však platí dvojnásobne. Aby bola ZSSK schopná nový kontrakt na južnom Slovensku vyjazdiť, potrebovala odniekiaľ zohnať vhodné vlaky. Nakoľko RegioJet zabezpečoval výkony prevažne nízkopodlažnými motorovými jednotkami, bolo žiadúce, aby aj vlaky ZSSK boli rovnakej, alebo aspoň podobnej kvality. Siahli preto na trať z Popradu do Starej Ľubovne, kde mali takmer 100% podiel motorové jednotky radu 840.

Motorové jednotky radu 840 sú bezpochyby jedny z najlepších motorových vlakov, čo na Slovensku jazdia. Vyrobené boli v roku 2003 v ŽOS Vrútky ako licenčný výrobok švajčiarskeho modelu Stadler GTW 2/6 v celkovom počte 6 kusov. V predchádzajúcom grafikone do premávky zasahovalo už len päť jednotiek, jedna slúžila ako zdroj náhradných dielov. Koncepcia vlaku je založená na troch štandardných dvojnápravových podvozkoch, jednotky sú nízkopodlažné s možnosťou prepravy cestujúcich na vozíku, klimatizované a sú vybavené celkovo 110 miestami na sedenie, z čoho je 16 sklápacích.


V súvislosti s modernizáciou železničného uzla Žilina a jeho dočasne zníženej kapacity bolo nutné zvýšiť počet vlakov, pri ktorých nie je potrebné rušňom obiehať vlak. Začalo sa preto uvažovať nad presunom niektorých vratných súprav alebo jednotiek práve do žilinského depa. Výber nakoniec padol na dve elektrické jednotky radu 671, ktoré doteraz jazdili pod depom Košice. Aj napriek tomu, že sa jedná len o dve jednotky, ktoré sa štatisticky podieľali na nízkom počte vlakov v rámci pôsobnosti košického depa, môže to pre miestnych cestujúcich pôsobiť veľmi symbolicky, nakoľko sa jednalo o jediné nízkopodlažné elektrické jednotky na východnom Slovensku. V starších grafikonoch jazdilo na východnom Slovensku až päť takýchto jednotiek.

Elektrické jednotky radu 671 sú dvojpodlažné elektrické jednotky určené najmä na regionálnu dopravu s veľkou výmenou cestujúcich. V prípade jednotiek, ktoré jazdili pod depom Košice sa jedná o vlaky vyrobené v roku 2011 v Škode Vagonke. Sú nízkopodlažné s možnosťou prepravy cestujúcich na vozíku, klimatizované, sú vybavené širokými dverami, ktoré umožňujú rýchlu výmenu cestujúcich a prepravia 307 sediacich cestujúcich.


Zmeny vo vozidlovom parku

Z trate 185 Poprad-Tatry – Kežmarok – Stará Ľubovňa boli presunuté nasledujúce jednotky:

  • MJ 840.001-6,
  • MJ 840.002-4,
  • MJ 840.003-2,
  • MJ 840.004-0,
  • MJ 840.005-7,
  • MJ 840.006-1 (podľa dostupných informácií slúžila ako zdroj náhradných dielov).

Z tratí 188 Košice – Prešov – Lipany190 Košice – Michaľany – Čierna nad Tisou boli presunuté nasledujúce jednotky:

  • EJ 671.002 (zložená z motorového vozňa 671.002-4, vloženého vozňa 071.002-0 a riadiaceho vozňa 971.002-1),
  • EJ 671.005 (zložená z motorového vozňa 671.005-7, vloženého vozňa 071.005-3 a riadiaceho vozňa 971.005-4).

Aktuálny vozidlový park ZSSK na dotknutých tratiach

Po kliknutí na jednotlivé jednotky či vozne sa zobrazí náhľad.

Typ Miest na sedenie Miest na bicykle Klimatizácia Nízkopodlažnosť Preprava invalidov
Elektrická jednotka 460 48 0 nie nie nie
Vložený vozeň 063 80 0 nie nie nie
Motorový vozeň 812 53 0 nie nie nie
Motorová jednotka 813 83 3 nie nie nie
Motorová jednotka 813.1 65 2 áno áno áno
Motorová jednotka 861 177 2 áno áno áno
Osobný vozeň Bc 80 0 nie nie nie
Osobný vozeň BDs 40 6 nie nie nie
Osobný vozeň Bdtmee 96 0 nie nie nie
Osobný vozeň Bdgtmee 84 6 nie nie nie
Osobný vozeň Bdteer 87 2 áno nie nie
Osobný vozeň Bdgteer 85 5 áno nie nie
Osobný vozeň Bmpeer 76 0 áno nie nie
Osobný vozeň Bdmpeer 72 6 áno nie nie
Osobný vozeň Bdghmeer 47 5 áno nie áno
Osobný vozeň Beer 60 0 áno nie nie
Osobný vozeň Bpeer 66 6 áno nie nie
Osobný vozeň Bmz 66 0 áno nie nie
Osobný vozeň Aeer 54 0 áno nie nie

Sú poskytnuté náhrady adekvátne?

Nepopierateľným faktom je, že súpravy, ktoré boli z východného Slovenska premiestnené boli nahradené, žiaden vlak kvôli presunu nebol zrušený. Na mieste je však otázka, či boli poskytnuté náhradné súpravy adekvátne a nespôsobili výrazné zníženie komfortu pre cestujúcich. Pozrime sa preto bližšie na jednotlivé náhrady, ktoré ZSSK poskytla. Na trati z Popradu do Starej Ľubovne boli jednotky radu 840 nahradené čerstvo zrekonštruovanými jednotkami radu 813.1, ktoré ZSSK honosne prezýva „Mravec“.

Motorové jednotky radu 813.1 sú vyrobené na základe prípojných vozňov radu 011, ktoré boli zrekonštruované v roku 2017 v ŽOS Zvolen do podoby jednotiek „Mravec“. Hoci sú dané jednotky klimatizované a aspoň čiastočne nízkopodlažné, nesú si so sebou bremeno v podobe nesmierne zastaralej koncepcie a technického riešenia.

Narozdiel od jednotiek radu 840, ktoré sú vybavené tromi dvojnápravovými podvozkami, ktoré si nerovnosti na trati môžu rozložiť a jazda je tak komfortná sú jednotky rady 813.1 vybavené štyrmi jednoduchými jednonápravovými podvozkami. Vo vozňoch usadených na týchto podvozkoch je jazda po akomkoľvek zvršku sprevádzaná hlukom a silnými vibráciami. Trať 185 navyše neprešla žiadnou rekonštrukciou, koľaj je so stykmi, preto si cestujúci okrem silných vibrácií užijú aj tvrdý dopad na akúkoľvek nerovnosť na trati.

Ďalším problémom spomínaných jednotiek je kapacita. Vybrané spoje na trati 185 v predchádzajúcich grafikonoch balansovali na hranici kapacity sediacich cestujúcich, vybrané špičkové spoje ju dokonca prekračovali. Jednotky 813.1 sú vybavené celkovo 65 miestami pre cestujúcich (z toho dve sklopné), čo je na úrovni zhruba 60% kapacity sediacich cestujúcich oproti jednotke radu 840. Pri nahrádzaní princípom „kus za kus“ (jednotiek bolo vyrobených celkom 8) zároveň dochádza aj k výraznému poklesu kapacity oproti predchádzajúcim rokom.

Aj napriek tomu, že je argumentácia ZSSK založená na veku týchto vozidiel sa objektívne jedná o výrazný pokles kvality cestovania na tejto trati.


Na tratiach z Košíc do Lipian a z Košíc do Čiernej nad Tisou boli zase elektrické jednotky radu 671 nahrádzané klasickou súpravou s elektrickým rušňom. Náhradná súprava je zložená z troch vozňov radu Bdteer a jedného vozňa radu Bdgteer s rozšírenou prepravou bicyklov.

Vozne radu Bdteer a Bdgteer sú modernizované veľkopriestorové vozne pôvodného radu Bdt alebo Bdtee, podľa ZSSK určené primárne na regionálnu dopravu. Vždy sú prevádzkované v súpravách s elektrickým alebo motorovým rušňom. Vozne, ktoré slúžia ako náhrada v obehu niekdajších jednotiek 671 sú vozne modernizované v ŽOS Trnava medzi rokmi 2015 – 2017, oproti vozňom Bdteer z prechádzajúcich sérií sú vybavené vyšším počtom miest, kvalitnejšími sedadlami, wifi pripojením a USB zásuvkami. V jednom vozni radu Bdteer si môže sadnúť 84 cestujúcich, vo vozni radu Bdgteer dokopy 80 cestujúcich. Súpravy, v ktorých sú prevádzkované teda celkovo pojmú 332 cestujúcich, kapacitne teda zodpovedajú nahrádzaným elektrickým jednotkám.

Prevádzka takýchto súprav si však so sebou prináša niekoľko silných negatív. Je potrebné si uvedomiť, že aj napriek tomu, že ZSSK vozne udáva ako „vhodné pre regionálnu dopravu“, je nastupovanie po štyroch strmých schodoch do vozňa s úzkymi dverami veľmi nekomfortné a neúmerne predlžuje dobu stanicovania, ktorá je v regionálnej doprave veľmi dôležitá. Rovnako tak ani nie sú nízkopodlažné, vďaka čomu bola týmto krokom ukončená preprava imobilných cestujúcich medzi Košicami a Lipanmi. Ďalším nepopierateľným faktom je, že elektrické jednotky sú neporovnateľne svižnejšie a vhodnejšie pre častejšie zastavovanie než ťažký vlak.

Otázkou je, nakoľko rentabilné je udržiavať len dve jednotky v depe, pravdou však je, že cestujúci na spomenutých tratiach, hlavne tí menej mobilní zaznamenajú v tomto grafikone výrazný prepad kvality poskytovaných služieb.


Pravda alebo lož?

V mediálnej prestrelke župana Milana Majerského a ministra dopravy Andreja Doležala padali pomerne silné vyjadrenia. Majerského výstupy boli plné emócií, reakcie Ministerstva dopravy a ZSSK sa zase opierali o čísla. Pravda je však niekde medzi, konkrétne vyjadrenia si teda priblížime.

Týždenník Korzár: Železnice stiahli z východného Slovenska všetky nové súpravy. (16. december 2020)

Zavádzanie – z východného Slovenska neboli stiahnuté všetky nové súpravy, boli stiahnuté všetky nízkopodlažné elektrické jednotky, ktoré sa síce veľkým percentom na vozbe nepodieľali, výrazne však zvyšovali komfort a vizuálnu príťažlivosť cestovania medzi Košicami, Prešovom a Lipanmi.

Majerský: Vo významnej turistickej destinácii pod Tatrami jazdila moderná klimatizovaná súprava s nízkym prahom nástupu. Vymenili ju za tzv. Mravce. Za dieselovú lokomotívu, ktorú sme volali Anča alebo Anička. Sú to modernizované vozidlá zo sedemdesiatych, osemdesiatych rokov. (18. december 2020)

Pravda – odhliadnuc od istých nepresností v terminológii je vyjadrenie pravdivé, „Mravce“, teda jednotky radu 813.1 sú skutočne rekonštrukciami prívesných vozňov radu 011, ktoré sa vyrábali medzi rokmi 1976 a 1983.

ZSSK: Klamstvá, teda najmä podsúvané informácie sú, že prvé moderné vlaky prídu späť na východné Slovensko až v roku 2023. Prvé vlaky z nových súťaží prídu na východné Slovensko v roku 2021 (do Tatier už v januári, inde neskôr od začiatku roka 2022).

Nepravda – Argumentácia Železničnej spoločnosti Slovensko proti tvrdeniam, že nové vlaky na východ prídu až v roku 2023 bola postavená na už prebiehajúcich súťažiach. V reakcii spomínajú dva konkrétnejšie dátumy, a to rok 2022 a január 2021. Rok 2022 by bolo možné akceptovať ako pravdivý, hoci sa jedná o dodávku ďalších modernizovaných vozňov radu Bdteer a Bdgteer, nie elektrických jednotiek. Príchod nových elektrických jednotiek je skutočne plánovaný až v roku 2023, aj to len za predpokladu, že súťaž prebehne v poriadku a zmluva sa reálne podpíše už v júni tohto roku.

Je však úplne scestné používať pri trati z Popradu-Tatier do Starej Ľubovne argument o príchode prvých nových vlakov už v januári 2021, nakoľko sa jedná o súťaž vôbec nesúvisiacu s touto traťou, ide totiž o jednotky pre Tatranské elektrické železnice (TEŽ) a Ozubnicovú železnicu (OŽ), ktoré majú premávať na trase Štrba – Štrbské Pleso – Starý Smokovec – Poprad-Tatry a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica.

ZSSK: Ako to teda na východnom Slovensku dnes reálne na lokálnych tratiach je? Košice – Čierna nad Tisou: Celkovo tu jazdí 75 % nových a modernizovaných vlakov.

Nepravda – Nie je známe, akú štatistickú metódu ZSSK použila, pravdou však je, že z celkového počtu 9 237 vlakov ročne medzi Košicami a Čiernou nad Tisou je klimatizovaných presne 6 065 vlakov. Podiel klimatizovaných vlakov je teda na tejto trati celkovo 65,66 %. V prípade, že si jednotlivé prevádzkové režimy rozdelíme, tak v pracovné dni je na trati Košice – Čierna nad Tisou vykonávaných 6 707 vlakov ročne, počas víkendov zase 2 530 vlakov ročne. Počas pracovných dní je z celkového počtu vlakov klimatizovaných presne 4 225 vlakov, počas víkendov 1 840 vlakov. V pracovných dňoch je teda podiel klimatizovaných vlakov na úrovni 62,99 %, počas víkendov 72,73 %. Ani v jednom z prípadov sme nedosiahli číslo deklarované Železničnou spoločnosťou Slovensko.

ZSSK: Ako to teda na východnom Slovensku dnes reálne na lokálnych tratiach je? Na trati Košice – Prešov – Lipany je nasadených od 13. 12. 2020 v pracovných dňoch 40 % klimatizovaných vlakov (nárast oproti starému GVD o 2 %).

Nepravda – Narozdiel od situácie na trati z Košíc do Čiernej nad Tisou, kde je podiel klimatizovaných vlakov počas víkendov vyšší a ZSSK uvádza súhrnné čísla za celý týždeň, si je ZSSK vedomá, že na trati z Košíc do Lipian tomu tak nie je, preto uvádza údaje len za pracovné dni. Celkovo je v pracovné dni na trati z Košíc do Lipian (vrátane vlakov, ktoré premávajú po čiastkových úsekoch) vypravovaných 11 418 vlakov ročne, z toho je klimatizovaných presne 4 253 vlakov. Jedná sa teda o 37,25 % podiel klimatizovaných vlakov, dopravcom udané číslo je teda nesprávne. V prípade, že je podiel za minulý grafikon vypočítaný správne sa jedná dokonca o mierny pokles oproti predchádzajúcemu grafikonu.

Aj keby bolo uvedené číslo správne, stále by šlo o manipuláciu štatistikou. Významným dielom sa na tomto čísle totiž podieľajú vlaky medzi Kysakom a Prešovom vedené motorovými jednotkami radu 861. V prípade, že by sa podiel uvádzal napríklad za traťový úsek Prešov – Lipany osobitne, získali by sme číslo o 8 percentuálnych bodov nižšie.

ZSSK: Ako to teda na východnom Slovensku dnes reálne na lokálnych tratiach je? Humenné – Košice: 16 ks dieselmotorových jednotiek 861 (2011 – 2015).

Zavádzanie – V súčasnom grafikone sú medzi Košicami a Humenným vedené jednotkami radu 861 len dva vlaky, konkrétne č. 1906 a 1907. Oba vykonáva jeden turnus, takže každý deň je na trati Košice – Humenné potrebná len jedna jednotka radu 861. Vzhľadom na konštrukciu daného výroku a výrobku je však pravdepodobné, že sa za celú platnosť grafikonu každá zo šestnástich jednotiek na danej trati aspoň raz objaví, preto to pokladáme za krajne zavádzajúce, nie však nepravdivé.


Súťaže Železničnej spoločnosti Slovensko

5 ks elektrických jednotiek (ucelený vlak) a 1 multifunkčný rušeň – projekt EÚ

  • celkový objem: 38 800 000 €
  • predpokladané dodanie: január 2021 – 2022
  • nasadzovanie: regionálna doprava (tatranské elektrické železnice a ozubnicová železnica)

35 ks modernizovaných osobných vozňov radu Bdt

  • predpokladaná hodnota zákazky: 32 200 000 €
  • predpokladaná oblasť nasadenia: Košický a Prešovský samosprávny kraj, trate Košice – Liptovský Mikuláš, Košice – Čierna nad Tisou, Košice – Čaňa, Košice – Lipany – Plaveč
  • predpokladaný podpis zmluvy: 1/2021
  • prvý dodaný vozeň: január 2022
  • predpokladané ukončenie realizácie projektu: 9/2023

17 ks nových osobných vozňov

  • predpokladaná hodnota zákazky: 33 093 333 €
  • predpokladaná oblasť nasadenia: Košický a Prešovský samosprávny kraj, Košice – Liptovský Mikuláš, Košice – Čierna nad Tisou, Košice – Čaňa, Košice – Lipany – Plaveč
  • predpokladaný podpis zmluvy: 1/2021
  • prvý dodaný vozeň: júl 2022
  • predpokladané ukončenie realizácie projektu: 9/2023

Pri týchto projektoch stojí za povšimnutie predpokladaná oblasť nasadenia, ZSSK uvádza aj traťový úsek Lipany – Plaveč, kde všetky v súčasnosti vedené vlaky vychádzajú alebo končia v železničnej zastávke Čirč (nemožnosť obratu súpravy) či trať Košice – Čaňa, ktorá je aktuálne bez regionálnej osobnej dopravy.


9 ks elektrických jednotiek

  • predpokladaná hodnota zákazky: 76 284 000 €
  • predpokladaná oblasť nasadenia: Košický a Prešovský samosprávny kraj, Košice – Lipany – Plaveč, Košice – Trebišov (resp. po elektrifikácii až po Humenné), Košice – Michaľany – Čierna nad. Tisou
  • predpokladaný podpis zmluvy: 05/2021
  • predpokladané ukončenie realizácie projektu: 11/2023

Pri tomto projekte zase stojí za povšimnutie predpokladaná oblasť nasadenia „Košice – Trebišov“ pred elektrifikáciou, nakoľko v súčasnosti nie sú vedené žiadne vlaky smerom od Košíc, ktoré by končili, prípadne začínali v Trebišove.


30 ks modernizovaných osobných vozňov radu Bdtmee

  • predpokladaná hodnota zákazky: 32 400 400 €
  • predpokladaná oblasť nasadenia: Margecany - Banská Bystrica
  • predpokladaný podpis zmluvy: 01/2021

Posledný nákup vyvolal rozporuplné reakcie zo strany Útvaru hodnoty za peniaze, pretože ho ZSSK nekonzultovali aj napriek hodnote zákazky nad 1 milión €. Prevádzkované majú byť v súpravách s motorovými rušňami radu 757, čo vyvoláva otázku, nakoľko je táto investícia hospodárna, pretože nákupná cena troch vozňov takmer dosahuje ceny jednej trojvozovej motorovej jednotky.


Podiel moderných súprav v regionálnej doprave 

Košice - Poprad-Tatry

  Pracovné dni Sobota Nedeľa, sviatok SPOLU 
Celkový počet vlakov ročne 8 169 1 009 1 386 10 654
Počet klimatizovaných vlakov ročne 5 782 793 1 002 7 577
Podiel klimatizovaných vlakov ročne 70,78 % 78,59 % 72,29 % 71,12 %

V regionálnej doprave medzi Košicami a Popradom-Tatrami sa neprepravujú imobilní cestujúci na vozíku, žiadna zo súprav nie je nízkopodlažná. Na väčšine spojov sú nasadené osobné vozne radov Bdteer, Bdgteer a Bdmpeer, niektoré spoje počas celého týždňa zabezpečujú jednotky rady 460, prípadne klasické súpravy s vyradenými lehátkovými vozňami. Podrobnejší prehľad spojov vrátane kvalitatívnych kritérií je dostupný v materiáloch.


Košice - Prešov - Lipany

  Pracovné dni Sobota Nedeľa, sviatok SPOLU 
Celkový počet vlakov ročne 11 418 1 785 2 292 15 495
Počet klimatizovaných vlakov ročne 4 253 357 564 5 174
Podiel klimatizovaných vlakov ročne 37,25 % 20,00 % 24,61 % 33,39 %
Podiel deklarovaný ZSSK 40,00 % - - -
Počet nízkopodlažných vlakov ročne 799 153 244 1 196
Podiel níkzopodlažných vlakov ročne 7,00 % 8,57 % 10,65 % 7,72 %

V regionálnej doprave medzi Košicami, Prešovom a Lipanmi sa imobilní cestujúci na vozíku prepravujú len v úseku Kysak - Prešov na vybraných večerných spojoch, ktoré sú zabezpečované nízkopodlažnými motorovými jednotkami radu 861. Vo zvyšných úsekoch po premiestnení jednotiek radu 671 do Žiliny nepremávajú žiadne nízkopodlažné spoje. Nakoľko je na danej trati veľké množstvo spojov skrátených, prípadne vedených len v istom traťovom úseku, sú súhrnné štatistiky pomerne skreslené a neobjektívne. Podrobnejší prehľad spojov vrátane kvalitatívnych kritérií je dostupný v materiáloch.

Úsek Košice - Kysak

  Pracovné dni Sobota Nedeľa, sviatok SPOLU 
Celkový počet vlakov ročne 10 137 1 428 1 479 13 044
Počet klimatizovaných vlakov ročne 3 205 255 384 3 844
Podiel klimatizovaných vlakov ročne 31,62 % 17,86 % 25,96 % 29,47 %

Úsek z Košíc do Kysaku je na tom štatisticky mierne horšie ako v prípade celotraťovej štatistiky, počas víkendov je približne každý piaty spoj vedený klimatizovanou súpravou. Tento údaj však zostáva len v úrovni štatistiky, pretože počas sobôt sú všetky vlaky vedené modernou súpravou koncentrované do skorých ranných alebo večerných hodín, v nedeľu doplnené jedným spojom počas dňa. Všetky zvyšné vlaky sú v réžii jednotiek radu 460 a vozňov radu Bdtmee a Bdgtmee.

Úsek Prešov - Lipany

  Pracovné dni Sobota Nedeľa, sviatok SPOLU 
Celkový počet vlakov ročne 7 446 969 1 472 9 887
Počet klimatizovaných vlakov ročne 2 233 153 256 2 642
Podiel klimatizovaných vlakov ročne 29,99 % 15,79 % 17,39 % 26,72 %

Jednoznačne najhorším úsekom trate 188 je úsek z Prešova do Lipan, kde je celkovo len každý štvrtý vlak vedený klimatizovanou súpravou, nízkopodlažná nie je žiadna z nich. Paradoxom je, že práve počas pracovných dní, kedy je potreba vozňov vyššia je zavedených viac klimatizovaných vlakov, než počas víkendov. Podľa obehov Železničnej spoločnosti Slovensko totiž súpravy zložené z rekonštruovaných vozňov Bdteer, Bdgteer a nových vozňov Bdmpeer počas víkendu prevažne stoja, zatiaľ čo jednotky radu 460, značne morálne zastaralé, jazdia počas celého dňa. Obehy sú konštruované tak, že obratový čas v konečných staniciach je takmer vždy vyše hodiny, preto sa v týchto prípadoch nemôže používať argument o čase obratu súpravy.


Košice - Čierna nad Tisou

  Pracovné dni Sobota Nedeľa, sviatok SPOLU 
Celkový počet vlakov ročne 6 707 1 122 1 408 9 237
Počet klimatizovaných vlakov ročne 4 225 816 1 024 6 065
Podiel klimatizovaných vlakov ročne 62,99 % 72,73 % 72,73 % 65,66 %
Podiel deklarovaný ZSSK - - - 75 %

V regionálnej doprave medzi Košicami a Čiernou nad Tisou sa neprepravujú imobilní cestujúci na vozíku, žiadna zo súprav nie je nízkopodlažná. Na väčšine spojov jazdia nové alebo rekonštruované vozne radov Bdteer a Bdmpeer, na zvyšných spojoch jazdia prevažne klasické súpravy s vozňami Bdtmee alebo Bc. Jednotky radu 460 z tejto trate v tomto grafikone vymizli takmer úplne. Podrobnejší prehľad spojov vrátane kvalitatívnych kritérií je dostupný v materiáloch.


Košice - Humenné

  Pracovné dni Sobota Nedeľa, sviatok SPOLU 
Celkový počet vlakov ročne 4 964 816 1 020 6 800
Počet klimatizovaných vlakov ročne 4 964 816 1 020 6 800
Podiel klimatizovaných vlakov ročne 100 % 100 % 100 % 100 %
Podiel deklarovaný ZSSK - - - 75 %
Počet nízkopodlažných vlakov ročne 482 0 482
Podiel nízkopodlažných vlakov ročne 9,71 % 0,00 % 7,09 %
Počet vlakov s prepravou invalidov ročne 980 230 1 210
Podiel vlakov s prepravou invalidov ročne 19,74 % 12,53 % 17,79 %

V regionálnej doprave medzi Košicami, Trebišovom a Humenným je zavedená preprava invalidov na dvoch pároch spojov v pracovné dni a na jednom páre počas víkendov. Nízkopodlažné súpravy tu premávajú len počas pracovných dní, aj to len na jednom páre spojov. Aj napriek tomu sú však všetky vlaky zabezpečované novými, prípadne rekonštruovanými klimatizovanými vozňami, hoci ZSSK deklaruje len 75 % podiel moderných súprav na trati. V rámci obehov tu okrem klasických súprav zostavených z vozňov radu Bdteer a Bdmpeer zachádzajú aj rýchlikové súpravy z južnej a severnej trasy a súpravy medzinárodných rýchlikov do ČR. Podrobnejší prehľad spojov vrátane kvalitatívnych kritérií je dostupný v materiáloch.


Obehy súprav ZSSK

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené kompletné obehy všetkých súprav, ktoré zasahujú do regionálnej dopravy na tratiach:

  • Košice - Lipany (vrátane R Poľana),
  • Košice - Humenné (vrátane R Zemplín a EN Slovakia),
  • Košice - Poprad-Tatry (vlaky Os, REx, RR),
  • Košice - Čierna nad Tisou,
  • Košice - Rožňava (vrátane rýchlikov).
Obeh číslo Súprava Počet dní (súprav) Linky
Elektrické jednotky
470 - leto
470 - zima
460+3x063+460 2 Košice - Lipany
Košice - Poprad-Tatry
Košice - Čierna nad Tisou
472 - školský rok
472 - školské prázdniny
460+3x063+460 2 Košice - Lipany
Košice - Spišská Nová Ves
Košice - Čierna nad Tisou
Motorové jednotky
870 813+913 2 Košice - Moldava nad Bodvou
872 813+913 2 Košice - Moldava nad Bodvou
Košice - Mukačevo
880 861 5 Kysak - Prešov
Prešov - Humenné
Humenné - Stakčín
Humenné - Medzilaborce
Trebišov - Humenné
881 861 3 Košice - Humenné
Prešov - Humenné
Prešov - Bardejov
Humenné - Stakčín
Humenné - Medzilaborce
893 861 5 Kysak - Prešov
Prešov - Humenné
Prešov - Bardejov
Humenné - Stakčín
Humenné - Medzilaborce
Trebišov - Humenné
895 812 1 Kysak - Prešov
Osobné vozne
1135.1 2xBdteer+Bmeer+BDsee 2 Košice - Prešov
Bratislava - Prešov
Kúty - Pezinok
1230.1 Aeer+Bdghmeer+3xBeer 4 Košice - Humenné
Košice - Zvolen - Bratislava
Banská Bystrica - Bratislava
Kúty - Bratislava
1400.1 3xBdtmee 1 Košice - Lipany
1401.1 2xBc+BDs+2xBc 1 Košice - Poprad-Tatry
Košice - Čierna nad Tisou
1430.1 2xBdmpeer+2xBdteer+Bdmpeer 5 Košice - Humenné
Košice - Lipany
Košice - Poprad-Tatry
Košice - Čierna nad Tisou
Prešov - Humenné
Humenné - Stakčín
1431.1 Bdgteer+3xBdteer+Bdgteer 4 Košice - Lipany
Košice - Poprad-Tatry
Košice - Čierna nad Tisou
Poprad-Tatry - Žilina
Žilina - Čadca
1432.1 Bdtmee+Bdgtmee+2xBdtmee 4 Košice - Lipany
Košice - Poprad-Tatry
Košice - Čierna nad Tisou
1433.1 3xBdteer+Bdgteer 3 Košice - Lipany
Košice - Poprad-Tatry
Košice - Čierna nad Tisou
Poprad-Tatry - Liptovský Mikuláš
1460.1
1460.2
1460.3
Rýchliková súprava (R 6xx) 4 Košice - Žilina - Bratislava
Košice - Poprad-Tatry
Košice - Čierna nad Tisou
1461.1 Bdtmee+Bdgtmee+2xBdtmee 1 Košice - Prešov
1470.1 Bdtmee 1 Košice - Humenné
1471.1 2xBdtmee 1 Košice - Humenné
1498.1 Bdtmee 1 Košice - Čop
1630.1 Aeer+Bdghmeer+3xBeer 3 Košice - Zvolen - Bratislava
Banská Bystrica - Bratislava
1731.1 Bgee+2xBdee+3xBmz 1 Košice - Žilina

Pomôcka pre čítanie obehov

Počet dní obehu vyjadruje zároveň počet súprav, ktoré sú na vyjazdenie daných vlakov potrebné. V prípade, že je obeh napríklad trojdňový a súprava X sa zaradí do obehu (1. deň) v pondelok, premáva na vlakoch podľa režimu pondelok. V obehu pokračuje podľa jednotlivých dní, po poslednom dni sa znovu vracia na prvý deň a jazdí vždy na takých vlakoch, aké má uvedené v danom dni a režime. Ak je vlak v obehu podfarbený žltou farbou, daná jednotka alebo skupina vozňov premáva uzamknutá, bez prepravy cestujúcich.


Ako hospodári ZSSK s novými vlakmi?

Osud jednotiek z tratí do Lipian a Starej Ľubovne je už podľa všetkého nezvratný, pozornosť médií by sa teda mala presunúť na to, či hospodári ZSSK so súčasnými kapacitami efektívne a koľko vlakov je možné pri stávajúcom vozidlovom parku vyjazdiť. Všetky obehy sú skompletizované na základe voľne stiahnuteľných dokumentov "Vlaky osobnej dopravy". Na základe nich bolo identifikovaných niekoľko problémov, a to:

  • Obehy 470 a 472 elektrických jednotiek sú aj napriek možnému jednoduchému obratu zbytočne v koncových staniciach zdržiavané, prípadne väčšinu dňa stoja bez výkonu.
  • Obeh 870 uvádza potrebu dvoch súprav aj napriek konštrukcii grafikonu tak, aby ho bolo možné, s výnimkou rannej špičky (posila z obehu 872) odjazdiť len jednou súpravou. Počas víkendov by stačila jedna súprava na všetky spoje.
  • Obeh 880 s potrebou piatich jednotiek je počas tretieho dňa obehu, pracovných dní konštruovaný tak, že nová jednotka prestojí väčšinu dňa v depe alebo na stanici.
  • Pre obehy 881 a 893 platí prakticky to isté, čo pre obeh číslo 880, jednotka počas väčšiny týždňa prestojí väčšinu času buď v depe v Humennom, alebo na stanici v Košiciach a Prešove.
  • Obeh 895 so sólo motorovým vozňom radu 812 slúži len na niekoľko spojov v týždni v úseku Kysak - Prešov. Počas pracovných dní jazdí len jeden spoj, počas sobôt dva spoje, počas nediel tri. Polovicu času sa však vozí naprázdno v závese iných vlakov.
  • Obeh 1135.1 je pre skupinu vozňov druhej triedy z nočného rýchlika Poľana. Vozne, ktoré tu sú nasadzované sú z väčšiny klimatizované, preto by stálo za zváženie, či by nimi nebolo možné v čase sediel nahradiť niektoré spoje, kde stále jazdia jednotky radu 460.
  • Súprava z obehu 1230.1 stojí každý pracovný deň na košickej stanici od 5. hodiny až do 9. hodiny rannej, preto by stálo za zváženie, či by ňou nebolo možné nahradiť jednu zo starších súprav.
  • Obeh 1401.1 je pre súpravu vyradených lehátkových vozňov, ktoré boli prerobené na sedenie. Zatiaľ čo niektoré modernejšie súpravy zložené z vozňov Bdteer stoja po celý deň v stanici, táto súprava jazdí takmer nepretržite od skorého rána až do hlbokej noci. 
  • Obeh 1430.1 je ukážkou plytvania v podaní ZSSK, kedy až dve z piatich súprav, ktoré sú v rámci obehu zostavené z nových vozňov Bdmpeer a rekonštruovaných vozňov Bdteer, prestoja takmer celú rannú špičku na staniciach.
  • Obehy 1431.1 a 1433.1 pre rekonštruované vozne Bdteer sú podobným prípadom, ako predchádzajúci obeh. Počas niektorých dní prestoja vozne väčšinu času v stanici.

 

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Neviem síce, na čo teraz reaguješ, lebo tu ide len o grafikon, ktorý je síce taktový ale prakticky žiadne taktové uzly nemá.

Ale inak samozrejme. A na rozbeh potrebuješ počas pôrodných bolestí aj viac zamestnancov.
Reakcia na: Matej M #49:
Nedá sa urobiť všetko naraz (resp. aj by sa dalo, ale to by zrazu bolo veľa ľudí naštvaných a zopár vecí by bolo aj dosť nepohodlných, lebo ešte neexistuje s tým súvisiaca potrebná infraštruktúra, ktorá by to spríjemnila).
Reakcia na: Dispecer #47:
Noooo, našťastie sa nájdu aj iné perličky 😎 :

http://sadpp.sk/CP/PAL/706410.pdf
Reakcia na: Matej M #45:
"Ale toto by si už žiadalo systémovejšiu reformu verejnej správy. A ono to je síce všetko pekné ale kým vidíme, že MD nedokáže normálne spracovať ani svoju agendu, tak sa nedivím, že VÚC si zakladajú svoje kočkopsy a nečakajú, kým sa "v totej Blave obačia"."
Veď toto.
Reakcia na: Vladimír #17:
K tomu čo si spomínal s PSK pridám jednu správu:
https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2019/doprava/presovsky-kraj-zavadza-taktovu-dopravu-dvoch-pilotnych-linkach.html

Bohužiaľ, dlho to nefungovalo vďaka pandémii, ale chcem veriť, že akonáhle sa situácia dostane bližšie k bežnému životu, tak sa to vráti a prípadne aj objaví na ďalších linkách/reláciach...
Reakcia na: N/A #34:
Ono je to teoreticky asi najlepšie ale v "nešvajčiarskych" končinách to generuje pekný tunel. Možno by som kdesi našiel dokument od miškoveckého Volánu z 2014?, ktorý netto cenu na 1 km udával asi tak o 20-30% vyššiu než bola toho času cena štandardne vysúťažená v ČR u netto zmlúv.

Ale, samozrejme, chcelo by sa na to viac pozrieť, čo to obsahovalo...
Fantasy: on
Ja osobne som za to, aby jedna autorita (už niekoľko rokov skloňovaná) určila DO na (pomyselnej) celonárodnej úrovni. V nej by bola predstavená hrubá kostra LV nadriadených dopravných prevádzkových konceptov - železnice, diaľkové autobusy typu (DK-) RK - BB, ktoré by nadvazovali na železnice a pod. Pre efektívnosť železnice mať predstavu o CP osobných vlakov.
Ja osobne som dokonca za to, aby VÚC neobjednávali busy vôbec. Dopravu do lhôt a vsí by mohla riešiť regionálna dopravná autorita (na celom SVK 4?), ktorej zamestnanci lepšie poznajú miestne pomery. Je možné, že v takom prípade by nemalo ani dochádzať k súbehom a štát by bol (celkom logicky) ochotný viac prispievať na železnice tam, kde má skoro absolútne regionálny význam (napríklad PO – Raslavice sa hodí viac než bus...).
Dosť často opomínanou systémovou chybou je aj to, že regio bus doprava málokedy rieši mestské prepravné väzby. Hlavne okresným mestám by jeden objedávateľ dosť pomohol – cestujúci by sa do cieľa dostali veľakrát rýchlejšie, racionalizovali by sa verejné zdroje, … V ČR sa systém „dvaja objednávatelia – suverenná regio linka a v meste mestská linka“ podaril len v Beroune, Moravskom Krumlove a ďalších 3 mestách.
Fantasy: off

Ale toto by si už žiadalo systémovejšiu reformu verejnej správy. A ono to je síce všetko pekné ale kým vidíme, že MD nedokáže normálne spracovať ani svoju agendu, tak sa nedivím, že VÚC si zakladajú svoje kočkopsy a nečakajú, kým sa "v totej Blave obačia".
No, jeden z mimoriadne kľúčových argumentov, prečo na 188 treba vozidlá s čo najmenšou dobou stanicovania, zrýchlenia a brzdenia je fakt, že 60´ takt prináša pomerne malé časové vaty. Pri sebamenšom meškaní (a že to bude dosť časté, dosvedčujú prestupy z a (!) na R6xx) sa meškanie prenáša aj na trate 193 a 194. A tak v praxi sa meškania "zbijú" až pri predlžovaní intervalu.

Ja osobne nepovažujem za žiadúce, aby kraje objednávali aj vlaky. Porovnanie z ČR nie je korektné z týchto dôvodov:

* Kraje v ČR sú prepravne ako aj štruktúrovou železníc viac vyspádované na krajské mesto.
Napríklad včera som si schválne vytiahol dáta pre JMK. Ten má z celkového počtu osobných a spěšných vlakov (objednávané JMK alebo iným krajom) len 14,8 % (12,4 % mkm) takých, ktoré idú do susedného kraja. Pritom dopravná obslužnosť na ich hranici a okolí je porovnateľná s DO "vnútrokrajskou". Skúste mi nájsť na Slovensku takýto kraj...

* Krajskí ako aj úradnici integrátorov prevažne pochádzajú z prostredia českých vysokých škôl. Rozprával som sa ako aj so slovenskými tak českými (cca 1:1) ľuďmi z odboru a všetci sa zhodujú na tom, že Žilina dosahuje výrazne slabších kvalít (viď kilometrický tarif v IDS ZSK...) než Pardubice a, samozrejme, ČVUT.
Viac agendy v rukách VÚC si teoreticky vyžaduje rovnakú kompetentnosť viacerých ľudí na každom kraji a ja úplne pochybujem, žeby sa na tých púšťach zazelenalo.
* V neposledom rade, mimo politickú objednávku je kľúčové, aby bola možná dohoda medzi jednotlivými krajmi. Toto je obrovská boľačka v ČR, na Slovensku to lepšie určite (na časovo limitované výnimky) nemôže byť...

A inak, je mylné, ak si niekto myslí, že v ČR sa "krajské" vlaky objednávajú rovnako ako busy. Naďalej tam štát nejako zasahuje, aj finančne, len tak na okraj.
Reakcia na: Dispecer #42:
Kapre si rybník nevypustia, všakáno...
Reakcia na: Bmpeer #41:
"Autoři koncepce nicméně vidí jako problém, že objednatel nerovná se plátce. Na základě smlouvy totiž krajům 30 procent nákladů na regionální dopravu hradí stát. Stát navíc platí železniční infrastrukturu. „Z pohledu železničního sektoru se jevila jako vhodnější varianta 2, protože sjednocuje finanční toky s odpovědností a vytváří soulad mezi objednavatelem a financujícím subjektem,“ píše se v koncepci.
(...)
V případě, že by se celá železniční objednávka přesunula na stát, musel by dle koncepce vzniknout národní koordinátor dopravy."
Reakcia na: S499.1023 #36:
Len škoda , že to nevedel aj Stadler, skôr ako si postavil fabriku v Minsku 😁
Reakcia na: S499.1023 #36:
áno, veď všetko so všetkým súvisí, napokon. Jednoducho nechceš vidieť ten kus odbornej práce v tom celom. Lebo Orbán... Ok😕
Reakcia na: S499.1023 #33:
Nie som fanúšikom Fideszu, ale v koncepčnom prístupe k verejnej doprave nám rozhodne vzorom byť môžu. Aj keď priznávam, že veľká časť veľkých projektov sa týka prevažne budapeštianskej aglomerácie.
(prvý tram-train v HU sa práve spúšťa paradoxne v regióne...)
Pokiaľ je systém organizovaný schopnou autoritou, tak počet dopravcov v IDS je úplne irelevantný, pretože všetky pravidlá a podmienky si nastaví tá autorita. Skutočne kvôli tomu nemusíš zjednotiť všetky SADky. Trebárs povieš si, že chces vymetak Košice Michalovce, bus s kapacitou 50 ľudí raz za hodinu, vek maximálne 10 rokov a zoberie aj vozickara alebo dva kočíky. Ci to bude jazdiť Eurobus alebo Arriva Michalovce ti môže byť jedno, ak obaja spĺňajú dané podmienky.
Reakcia na: N/A #34:
Lenže ono to spolu súvisí.
Reakcia na: N/A #34:
Aj švajčiarske PostAuto využíva služby subdodávateľov, napríklad pri svojom záväzku prevádzky VHD v Lichtenštajnsku. 🙂
https://www.postauto.ch/en/international
Reakcia na: S499.1023 #33:
Ak si si nevšimol, reč je o verejnej doprave a o nie politickom smerovaní krajiny. Inak okrem Volánbuszu je celoštátnym autobusovým dopravcom napr. aj Postauto.
Reakcia na: dyspozytor #32:
Hm, vidím, že sa nemôžete poučiť na iných, že sa musíte spáliť sami. Totalitné Maďarsko fakt nepovažujem za ten správny vzor.
Absolútne súhlasím s Vladimírom! Každý, kto do toho aspoň trochu vidí, asi tuší ako by to dopadlo s tým prevzatím vlakovej regio dopravy.
Kraje (česť výnimkám) nie sú schopné si ani len vypracovať PDO, takže buďme radšej realisti ako utopisti. Dopadne to ako v poľsku po roku 2000, kde si dobrých 10 rokov nikto neuznával cestovné lístky a vlaky končili v "roliach" na hraniciach "województiev"... U nás by to bolo cez kopirák, o tom nepochybujem!
Mimochodom, maďarsko ide presne opačnou cestou. Majú národnú dopravnú autoritu, spojili župných autobusových dopravcov vo verejnom záujme do jedného Volánbuszu a teraz harmonizujú CP a jednotné cestovné medzi Volánbuszom a MÁVom. Jasná koncepcia = efektivita. Nevymýšľajme zase raz koleso...

https://www.mavcsoport.hu/sites/default/files/upload/page/tarsszolgaltatok_berletinek_elfogadasa_1213.pdf
Reakcia na: veteran #29:
Nápodobne, pán železničiar.
Nejak mi nenapadá, v čom by liberalizácia bola zlá resp mala zhoršiť súčasný stav. Taríf nastavuje kraj, ten si určuje aj podmienky, rozsah a kontroluje ich dodržiavanie. To, ze viaceré kraje v tom zlyhávajú je skôr ich problém nez liberalizácie. OeBB by som tu netahal, tie dostávajú štedré prachy od štátu, preto si môžu dovoliť robiť projekt ako NJ. To DB musia prinášať zisk a tak len väčšinou rušia.
Reakcia na: S499.1023 #28:
No lenže mňa vskutku nezaujíma, že ma chodiaca tautológia S499.1023 označí za „modrú gumu“. Je to pre mňa rovnako bezcenná informácia, ako nárast medziročnej inflácie v Burkine Faso.
Reakcia na: veteran #27:
Chápem, že ma nenávidíš odvtedy, čo som tvojho premůdrelého kamaráta uviedol na pravú mieru ale inak som Ťa skutočne vnímal ako rozumného a rozhľadeného diskutujúceho. Len pozerám, že si asi okrem toho aj modrá guma.
Reakcia na: S499.1023 #14:
Od diskutujúceho s takou bohatou históriou všelijakých výpadov voči kadekomu pod rúškom boja za (svoju) pravdu ten minulý čas beriem ako pochvalu. Dík! 🙂
Mne sa páči iniciatíva župana PSK, tam niekde je základ toho že už konečne samosprávy by mohli železnicu vnímať ako potenciál....bolo by fajn keby aj starostovia obcí a miest ako aj samotný lud tiež videli v železnici budúcnosť...analytici typu ineko alebo uhp však práve pre nezaujem uvedenych budú vládou tlapkani po pleci ako fajn že ušetrili milióny za zrušené vlaky v regiónoch nahradené busmi-toto sa však nesmie stat!
Reakcia na: Vladimír #21:
Zaujímavé ale je, že v ČR už to dokazujú. Ono sa tiež treba pozrieť na to, že štát presunul kompetencie ale peniaze si sčasti nechal.
Reakcia na: Kona #23:
Napísal si to takým štýlom, že sa to dalo pochopiť aj tak...
Reakcia na: Dispecer #22:
Kde spomínam, že by správa infra prešla na kraje?
Poukazujem na to, že štát svojou nečinnosťou degraduje výhody železnice oproti autobusom a kraje asi nebudú objednávať vlaky na trasách, ktoré autobus zvládne rýchlejšie a dostupnejšie...
Reakcia na: Kona #20:
Tu si zaplietol viacero vecí do jednej...

Objednávanie výkonov v železničnej doprave v kompetencii krajov predsa automaticky neznamená, že do správy krajov prejde aj železničná infraštruktúra na tých tratiach na ktorých by kraje vlaky prevádzkovali.

Investície do údržby železničnej infraštruktúry budú stále na prd, pokiaľ štát nezačne poriadne financovať do ŽSR, t. j. nezávisle na tom, či po tratiach budú jazdiť regionálne osobné vlaky na objednávku MDV SR alebo jednotlivých krajov.
Reakcia na: S499.1023 #19:
Možno nie je dobrý, ale ani dve dekády objednávania výkonov PAL samosprávami nedokázali ponúknuť nič lepšie. Čo je inak na zamyslenie. Výnimkou je snáď zatiaľ len BSK, kde sa výkony autobusovej dopravy v ostatnom čase zvyšovali.

Na väčšine územia SR podľa môjho pozorovania stále platí, že ten štátom centralizovane objednávaný víkendový vlak za dve hodiny je to najlepšie, čo v regióne je a obce odkázané na krajom objednávané spoje môžu o takej "hustote spojov" len snívať. A najsmutnejšie na tom je to, že to píšem ako človek, ktorý považuje dvojhodinový takt na väčšine našich tratí za nedostatočne atraktívny.
Mnohí sa obávajú, že ak by objednávanie regionálnej železničnej dopravy prešlo na koordinátorov IDS/VÚC, tak by železničná doprava na mnohých regionálnych tratiach zanikla a nahradili by ich autobusy. Za to však nemôžu VÚC, ale štát zastúpený MDV SR, ktorý absolútne kašle na investovanie do vlastného majetku - železničných tratí. Údržba súčasnej infraštruktúry je žalostná, plány na elektrifikácie, zdvojkoľajnenia, budovanie nových zastávok, či preložky tratí bližšie k mestám a obciam sú prakticky v nedohľadne alebo neexistujú, o realizácií TIOP-ov, P+R, B+R ani nehovoriac... Železničná sieť ako najkapacitnejšia a najrýchlejšia kostra celého systému bez investícií prestane byť kostrou, časť potom zanikne a nahradia ju autobusy...
Reakcia na: Vladimír #15:
Ja si zasa myslím, že desaťročia ukázali, že systém centralizovanej objednávky regionálnej dopravy a monopolného dopravcu nie je dobrý. Aj tie zlepšenia, ku ktorým u ZSSK parciálne došlo, sú len vďaka hrozbe konkurencie a straty linky.
Reakcia na: Vladimír #17:
"Vnímanie grafikonu je samozrejme subjektívne a veľa závisí asi aj od konkrétnych tratí, po ktorých jazdíš, ale ja osobne vnímam v slovenskom GVD za ostatné roky veľký progres, ktorý by som bol nerád, keby sa zvrátil."
Je pravda, že vnímanie grafikonu je subjektívne a závisí aj od konkrétnych tratí, ktoré používam... Ja síce istý progres čo sa týka objednávky MDV vnímam tiež, ale takmer výlučne iba v regióne okolo Bratislavy, na území východného Slovenska vnímam skôr stabilizáciu situácie od jemného zvýšenia úrovne na jar 2018.

Väčší progres vnímam u samotného dopravcu, ale viac-menej sa celý týka iba jeho marketingu, ktorý je rozhodne na úplne inom leveli, než pár rokov dozadu.

"Chcem veriť, že v budúcnosti budú úspešní v presadzovaní dobrých riešení. Avšak zatiaľ sa stále bavíme o krajoch (napr. PSK), kde autobusová doprava pod ich taktovkou ponúka také štandardy ako večerné spoje iba v párny či nepárny týždeň alebo posledný sobotný spoj zo 16 km vzdialenej obce do krajského mesta pred 15. hodinou. Nemožno mi teda mať za zlé, ak sa obávam, že rovnako bude v krajskom podaní vyzerať aj železničná trať Prešov - Lipany."
No, je pravda, že ešte sa veľká časť vecí, ktoré títo ľudia priniesli, sa nestihla dostať do praxe, ale prvé pozitívne zmeny v PAD PSK (ktoré však žiaľ jemne prekryli problémy vychádzajúce z epidemiologickej situácie na Slovensku) aspoň ja už vnímam. Ale je možné, že to moje vnímanie je zase ovplyvnené mojimi pracovnými skúsenosťami.

Považujem za dôležité však upozorniť na fakt, že ešte len v priebehu roka 2020 si KSK aj PSK schválili svoje PUM-y (a PDO), čo je pri štandardnom procese komplexných zmien úplný základ pre ďalšie zmeny. Preto implementáciu väčších zmien k lepšiemu podľa mňa možno očakávať až tento alebo budúci rok, resp. po začatí prevádzky PAD podľa nových zmlúv v krajoch (čo ak sa nemýlim bude až v roku 2022). Len pre zaujímavosť, také Košice PDO majú už pár rokov "po životnosti"...
Reakcia na: Dispecer #16:
Šikovným ľuďom s dobrými úmyslami samozrejme úprimne držím palce. Chcem veriť, že v budúcnosti budú úspešní v presadzovaní dobrých riešení. Avšak zatiaľ sa stále bavíme o krajoch (napr. PSK), kde autobusová doprava pod ich taktovkou ponúka také štandardy ako večerné spoje iba v párny či nepárny týždeň alebo posledný sobotný spoj zo 16 km vzdialenej obce do krajského mesta pred 15. hodinou. Nemožno mi teda mať za zlé, ak sa obávam, že rovnako bude v krajskom podaní vyzerať aj železničná trať Prešov - Lipany.
Ja skrátka nemám odvahu ponechať objednávanie vlakov kraju, pokiaľ nevidím rozumne spravovanú autobusovú dopravu v ich kompetencii.

P.S.: Vnímanie grafikonu je samozrejme subjektívne a veľa závisí asi aj od konkrétnych tratí, po ktorých jazdíš, ale ja osobne vnímam v slovenskom GVD za ostatné roky veľký progres, ktorý by som bol nerád, keby sa zvrátil. Súhlasím ale, že viditeľne chýba objednávka viac vlakokilometrov, ktorá by umožnila grafikon ešte zlepšiť.
Reakcia na: Vladimír #15:
Neviem ako v iných krajoch, ale v KSK a PSK vidím viacero "železnične-pozitívnych" ľudí (či už priamo na kraji alebo v ich organizáciach), ktorí sú si vedomí dôležitosti železničnej dopravy (aj keď nie som si úplne istý, či to niektorí z nich trošku nepreháňajú), takže minimálne v tomto regióne by som sa toho nebál. Otázka je, nakoľko sú ich pozície nemenné pri zmene volených zástupcov...

Dôkazom v KSK môže byť aj PUM KSK, kde pomerne veľký dôraz sa kládol na návrh grafikonu železničnej dopravy (dokonca i na tratiach, kde sa dnes prakticky nepremáva vôbec), hoc KSK momentálne nemá kompetenciu niečo také robiť... 🙂

Ja začínam nadobúdať pocit, že ak sa nestane nejaký zázrak na MDV (ktorý sa s príchodom nového ministra zjavne nestal), tak pokiaľ si kraje nezačnú salámovou metódou objednávať zopár vlakov navyše k súčasnej objednávke MDV, tak sa u nás nikdy nič nezmení. Bohužiaľ.

"Moja najväčšia obava z možného prechodu objednávania regionálnej železničnej dopravy pod VÚC je, že v lepšom prípade dôjde "len" k osekaniu medzikrajských spojení a zrušeniu nadväzností na vlaky diaľkovej dopravy, alebo v horšom prípade k celkovému neobjednaniu železničnej dopravy a jej nahradenie (pre kraj) lacnejšou a flexibilnejšou autobusovou dopravou."
Inak, nie je jedným z cieľov založenej Slovenskej asociácie organizátorov verejnej dopravy vzájomná koordinácia jednotlivých IDS na ich spoločných hraniciach?
Reakcia na: N/A #11:
Moja najväčšia obava z možného prechodu objednávania regionálnej železničnej dopravy pod VÚC je, že v lepšom prípade dôjde "len" k osekaniu medzikrajských spojení a zrušeniu nadväzností na vlaky diaľkovej dopravy, alebo v horšom prípade k celkovému neobjednaniu železničnej dopravy a jej nahradenie (pre kraj) lacnejšou a flexibilnejšou autobusovou dopravou.
Napriek tomu, že objednávanie regionálnej železničnej dopravy krajmi sa prezentuje ako správny trend, sa nemôžem baviť dojmu, že moje spomenuté obavy sú oprávnené.
Reakcia na: veteran #8:
Doteraz som ťa považoval za rozumného diskutujúceho.
Reakcia na: N/A #11:
Čo tam po nejakej hranici, Arriva tam s celkom veľkou obľubou nasadzuje menej kapacitné vozidlá, než bolo v pláne. Zmluva pokuta vyjde na menej, ako náklady na väčšie vozidlo. Ja mám dokonca niekedy konšpiračný pocit, že oni tam ani nemajú nejaké pevné obehy vozidiel a točí sa to tam nejako ad hoc.

Ale čo si kraj zliberalizoval, to kraj má 🙂
Reakcia na: Kona #10:
Koordinovať je jedna vec, objednávať a zastrešovať proces vec druhá. Nikto netvrdí, že kraje majú byť vylúčené z procesu.

Len pri tom všetkom hujerskom naháňaní sa za "pre obyvateľa jasnými, prehľadnými a výhodnými IDS" (to znie ako Horst z Teleshoppingu) netreba zabúdať na drobnosti, ako dohody medzi krajmi. Tie totiž často nedokážu skoordinovať ani oveľa banálnejšie veci, nehovoriac, že ich hranice mnohokrát ani nerešpektujú prirodzené regióny.

Aby sa nestali absurdity ako napríklad linka PID S53 a podobné v strede ničoho ukončené vlaky na truc, lebo jeden sebestredný expert z jedného kraja povie, že tam stačia busy a druhý sebestredný expert z druhého kraja tam chce silou mocou vláčik (možno aby si mal čo fotiť vo voľnom čase). A podobných príkladov by sa našlo až-až.

Keď ale vidím tie hujerské prístupy k tejto problematike na Slovensku, tak sa mi otvára nožík vo vrecku.
Reakcia na: Kona #10:
S tým, že regio VHD treba skonsolidovať máš samozrejme úplnú pravdu. Riešením by však bolo, ak by regionálni koordinátori tvorili grafikony a určovali potrebné vozokm, no samotné výkony by objednával jeden ústredný subjekt (bájna národná dopravná autorita). Ten by zároveň stanovoval jednotné štandardy a spravoval celoslovenský tarifný systém (obdoba českého One ticket). V opačnom prípade by sa veľmi rýchlo stalo, že medzikrajová doprava by sa dostala na rovnako biednu úroveň ako regionálna medzinárodná doprava - každý by sa hral na svojom piesočku, vymýšľal si vlastné riešenia a vo výsledku by to odniesli iba cestujúci.

Treba si uvedomiť, že regionálny princíp objednávania dopravy môže (teoreticky) fungovať vo veľkých krajinách, no na miniatúrnom Slovensku, ktoré má podobný počet obyvateľov ako stredne veľká metropola je to nanajvýš absurdné. Taktiež sa dlhodobo vedie diskusia, že VÚCky sú zbytočné a bolo by dobré ich úplne zrušiť, takže by bolo kontraproduktívne pridávať im ďalšie kompetencie nad súčasný rámec.

#9 Odmysliac si, že reč bola pôvodne o kvalite poskytovancýh služieb, európska legislatíva v plnej miere umožňuje zabezpečovať si výkony VHD vo vlastnej réžii.
P.S. Kto iný vymýšľal to nariadenie ak nie "zopár štátov"?

#8 Mňa inak na českom súťažení najviac baví kauza Horní Lideč/Strelenka - za všetko nakoniec môže slovenské MDV a jeho neochota platiť Arrive, Zlínský kraj je v tom úplne nevinne...
Reakcia na: veteran #8:
Ľutujem, ale regionálnu dopravu je potrebné raz a zaraz na Slovensku riadne skonsolidovať a zatraktívniť. Raz a zaraz sa musia skončiť tie zbytočné súbehy autobusových a železničných spojov a musia sa zaviesť pre obyvateľa jasné, prehľadné a výhodné IDS s adekvátnou infraštruktúrou. K jednému z krokov, ako toto dosiahnuť, je presun kompetencií objednávať regionálnu železničnú a autobusovú dopravu na koordinátorov jednotlivých IDS (ktorých zakladateľmi sú VÚC).
Reakcia na: N/A #7:
Súťaže nie sú výmyslom zopár štátov, ale sú dané Nariadením EÚ. Za akých podmienok, prečo a ako majú prebiehať nájdete tu - https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32007R1370&from=EN 😉
Reakcia na: N/A #7:
No tá tzv. liberalizácia, resp. súťaženie, to je ďalšia donekonečna opakovaná mantra, všeliek na všetky dopravné (ne)problémy Slovenska. A úplne ideálne do tohto balíčka treba pridať aj objednávanie regionálnej dopravy krajmi.

Nadobúdam ale presvedčenie, že si tým raz aj tak prejdeme (lebo veď aj v Česku a Nemecku to tak majú) a zopakujeme všetky možné aj nemožné chyby a hlúposti z týchto krajín. Ale tak nám (bude) treba 🙂
Reakcia na: Kona #6:
Ibaže na Slovensku sú momentálne objednávatelia či štát stelesnením neschopnosti a je vrcholom naivity myslieť si, že by dokázali súťažiť trate tak, aby došlo k želanému zvýšeniu kvality.
A ak raz bude prístup štátu k verejnej doprave na skutočne adekvátnej úrovni, preleje sa to aj do ZSSK (ako je tomu teraz u spomínaných ÖBB) a teda súťaže nebudú potrebné 🙂
Reakcia na: N/A #5:
Pretože prístup manažérov v ÖBB je na inej úrovni a ak by aj nebol, tak si to vedia objednávatelia či štát ošetriť právnym základom 😉 V Rakúsku bola príležitosť naučiť sa týmto spôsobom a rozvíjať ich niekoľko desaťročí. Slovensku bude ešte hodnú dobu trvať vymaniť sa z prežitkov ekonomiky, manažmentu a zmýšľania bývalého režimu 😉
Reakcia na: Kona #4:
Ako je možné, že napr. ÖBB dokážu poskytovať kvalitné služby aj bez súťaženia a konkurenčných bojov?
Reakcia na: veteran #3:
Bohužiaľ, celý tento cirkus s "diskrimináciou východu" je spôsobený na ďaleko vyšších miestach a najmä vo významnom dokumente - v Zmluve o dopravných službách vo verejnom záujme uzatváranou so ZSSK. Táto zmluva vôbec nekonkretizuje štandardy kvality pre jednotlivé vlakové "linky", trate... nazvime to ako chceme. Určuje len súhrnné štandardy kvality pre jednotlivé komerčné druhy vlakov - pre ponímanie nášho prípadu osobných vlakov, zrýchlených vlakov a REX-ov - ktoré v oblasti určovania nejakého vyššieho komfortu (klimatizácie, nízkopodlažnosti...) nestanovujú žiadne takéto povinnosti pre dopravcu, o maximálnom veku prevádzkovaných koľajových vozidiel ani nehovoriac, takže ZSSK si môže presúvať koľajové vozidlá kam chce - penalizovaná za to nebude. Jediné, čo by mohlo zavážiť sú vozidlá financované z eurofondov, ale tam sa aj tak po pár rokoch povinnosť prevádzkovania za vymedzených podmienok zruší, takže tiež žiadna sláva...
Ďalším faktom je absencia riadnej vízie obnovy vozoparku, kedy sa veselo kupujú a modernizujú motoráky, ale na EMU sa kašle... to už je zasa o manažmente podniku...
Pokiaľ sa nezačnú súťažiť, objednávať a určovať výkony a kvality pre konkrétne vlakové linky, druhy vlakov a trate a nezačnú konkurenčné boje, ZSSK sa výraznejšie vpred nepohne... a občania a župania sa môžu sťažovať max na Lampárni...
No trošku sa zahrám na diablovho advokáta. Niežeby som s mnohým vyššie napísaným nesúhlasil, ale mám pocit, že v niektorých pasážach sa tu miešajú hrušky s jablkami.
----
V prvom rade si kritiku zaslúži nekoncepčné nakupovanie vozidiel a vytváranie putovných výstaviek po tretine republiky. S tým treba čo najskôr skoncovať.

Lebo s tými plánovanými deviatimi elektrickými jednotkami by som na linke Košice – Prešov – Lipany – Plaveč urobil taký grafikon, žeby padali sánky. Len keby si ho niekto objednal, však?

Miesto toho sa tam napíšu v podstate všetky elektrizované trate. A tie isté sa napíše pre modernizované vozne. A bude sa voziť všetko všade, rozpustí sa to všade do priemeru.

Dôvod – neexistujúca koncepcia, ani vízia, ako často a čo chceme voziť ktorým smerom. To ale nie je problém dopravcu, hoci je štátny. A je zároveň tlačený do toho, aby modernizoval, ale pri nejasnom pláne. Takže z toho vyplýva buď že sa nebude modernizovať, lebo nevieme čo a kde alebo sa bude modernizovať takto chaoticky.
---
V druhom rade tu cítim kdesi v pozadí akési podsúvanie nesprávnosti modernizácie vozňov klasickej stavby – lebo veď to predsa nie je nízkopodlažné. Tak teda sa opýtam – to sa mali tie vozne dať do šrotu? Je samozrejmé, že ak sa nezmení grafikon a prístup ministerstva k objednávkam výkonov, tak to žiaľ bude musieť jazdiť na osobákoch, či už v nemodernizovanej alebo modernizovanej podobe (ja radšej vezmem tú modernizovanú).

Ale ten voz sa predsa nerobí na 5-10 rokov. Pokiaľ niekomu konečne dopne a začne sieť osobákov dopĺňať taktovými rýchlikmi alebo REX, tak tie vozne budú mať veľmi dobré využitie. Potom sa predsa môžu na osobáky a kratšie výkony kupovať jednotky.
---
No a v treťom rade otázka „Ako hospodári ZSSK s novými vlakmi?“. Veľmi jednoduchá odpoveď – tak, ako sa štát zaujíma o železnicu. Dokým bude držaný súčasný grafikon s nerovnomernými počtami vlakov vo vzájomných protismeroch, budú v ňom kadejaké výchylky v časových polohách, všelijaké rušiace vlaky, a pokiaľ bude starané o infraštruktúru tak, ako je teraz, tak to oveľa lepšie nebude.

Minimálne cez víkend by sa ale dali využiť diery v TS 1431 (Bd(g)teer) na prevzatie výkonov súpravy vozňov Bc do Popradu, ale musí sa tam zachovať dostatočný čas na fekál a očistu, nakoľko to tam ešte nejaký čas bude musieť absolvovať závoz z Košíc cez Svit, Margecany až do Čadce a späť a súprava nemôže jazdiť hore-dolu do nemoty, len aby bola vyťažená na sto celých nula percent.



„Obeh 1430.1 je ukážkou plytvania v podaní ZSSK, kedy až dve z piatich súprav, ktoré sú v rámci obehu zostavené z nových vozňov Bdmpeer a rekonštruovaných vozňov Bdteer, prestoja takmer celú rannú špičku na staniciach“.

Môžeme prehodiť skladbu prvého a druhého dňa TS 1430.1 a urobíme tým teoreticky rámec na odvezenie Bc-čkových 7806/7817 po rannom 1902 a pred obedňajším 1903. Len potom budú vznikať články o tom, že ZSSK vozí súpravu do Popradu kvôli lepším denným priebehom s okuliarnikom pod drátmi, pretože 10 minút na výmenu HKV od 7817 na 1903 a všetkých ďalších náležitostí ohľadom spísania vlakovej dokumentácie a vykonania skúšky brzdného systému pri súčasnej spoľahlivosti infraštruktúry asi nikto grafikonistovi neschváli.


„Pre obehy 881 a 893 platí prakticky to isté, čo pre obeh číslo 880, jednotka počas väčšiny týždňa prestojí väčšinu času buď v depe v Humennom, alebo na stanici v Košiciach a Prešove.“

Toto sú predsa spojené nádoby s TS 1430.1. „Veľká súprava“ nemá ráno čo robiť v Humennom (a celkom by sa hodila v Košiciach, kde by mohla odjazdiť nejaký závoz do Prešova na REX) a na vložené rušiace 1906/1907 nie je čo zaradiť tak, aby to nestálo v Košiciach bez využitia. Alebo sa má tá vrútocká pomsta medzi 10:59 a 15:37 voziť pod drátmi? Alebo ju budeme umelo znásilňovať niekam do Moldavy, len aby jazdila? Môžeme, ale nejaký brutálny význam v tom nevidím.
Keby ale REX do Humenného jazdil normálne od 7:01 každé dve hodiny a vykašľali by sme sa na vyťažovanie EN 443 a mali by sme ešte dve súpravy rovnakej skladby, tak máme celú linku pokrytú rovnakými súpravami po celý (týž)deň, vrátane vložených 1906/1907 v (X) a poradili by sme si aj s 1900, ktorý nemá protismernú dvojičku s rovnakým rozsahom vozby. A keď ŽSR zadrátuje Humenné, tak z toho máme pekne zobehované dve ramená Humenné – Košice a Humenné – Poprad:
1900/7802/7813/1901/1910...
1902/7806/7817/1903/1912...
1904/7810/7821/1905/1914...
...1906/7814/7825/1909
...1908/7818/7829/1911

Ďalej:
„Podľa obehov Železničnej spoločnosti Slovensko totiž súpravy zložené z rekonštruovaných vozňov Bdteer, Bdgteer a nových vozňov Bdmpeer počas víkendu prevažne stoja, zatiaľ čo jednotky radu 460, značne morálne zastaralé, jazdia počas celého dňa.“

„Obehy 470 a 472 elektrických jednotiek sú aj napriek možnému jednoduchému obratu zbytočne v koncových staniciach zdržiavané, prípadne väčšinu dňa stoja bez výkonu.“

Hmm, tak teraz ako? Najprv je zlé, že 460 jazdia po celý deň a potom keď treba skritizovať dlhé prestoje na konečných, tak už je zlé, že stoja?
A keď sa pozriem do TS pre panťáky, tak vidím napríklad medzeru medzi 6:03 a 14:13 so stiahnutím pantografu z Popradu do Košíc, v sobotu medzi 9:16 a 14:42 v Prešove, víkendová nočno-ranná pauza medzi 19:24 a 11:36 v Košiciach a potom medzi 14:28 a 18:36 v nedeľu, v Lipanoch v (1-4) medzi 8:56 a 12:03, v Prešove medzi 11:15 a 14:25, v sobotu ďalší prestoj v Košiciach medzi 10:24 a 14:36 alebo v Prešove v nedeľu medzi 6:18 a 16:42. Tak ako teda?


„Súprava z obehu 1230.1 stojí každý pracovný deň na košickej stanici od 5. hodiny až do 9. hodiny rannej, preto by stálo za zváženie, či by ňou nebolo možné nahradiť jednu zo starších súprav.“

Nerozumiem celkom tomuto fetišu vyťažovať každú jednu súpravu za každú cenu do nemoty. Hlavne takú, čo má už aj bez toho veľké denné priebehy. Len pripomínam neslávne známy „jadranský expres“, ktorý vyrážal ráno o piatej z Rijeky a končil o polnoci v Lipanoch a na druhý deň čosi podobné, len vice-versa. Ďakujem pekne za takúto kvalitu vlakov, to už radšej pantograf medzi Košicami a Lipanmi a nech ráno na Hornáde ide súprava s vycucanými záchodmi a doplnenými obrúskami a mydlami.

Medzi 1900 a 812 sa dá zobehovať jedine cez 1930 a 1933 v (X), ale len za cenu toho, že budú ľudia z 8551 musieť prestupovať medzi súpravami v Prešove (teraz je jedna priama súprava Lipany – Košice vlakmi 8551 a 1933). A potom som strašne zvedavý na údržbu, prípadne čo so súpravou, keď vznikne nejaký technický problém mimo Košíc. Nedajbože nejaká MU a súprava na rýchlik idúci v „takte“ 4 hodiny nebude mať súpravu. Toto sa mimochodom stalo raz či dvakrát aj na tom „jadranskom exprese“ – súprava ostala zakliesnená niekde v Prešove a do Maďarska museli v Košiciach skladať čosi z Bdteer-ok – teda z vozov, ktoré by teoreticky do zahraničia ani nemali liezť kvôli absencii režimu RIC (našťastie majú priechodnosť v podstate kamkoľvek a MÁV-START s tým boli OK).

Takéto vyťažovanie za každú cenu a hlavne natesno a ešte do lokalít s jednokoľajkou, len aby mi to náhodnou nezostalo 3 a pol hodiny stáť je pri súpravách s veľkými priebehmi veľmi veľký bad practice.

„Obeh 895 so sólo motorovým vozňom radu 812 slúži len na niekoľko spojov v týždni v úseku Kysak - Prešov. Počas pracovných dní jazdí len jeden spoj, počas sobôt dva spoje, počas nediel tri. Polovicu času sa však vozí naprázdno v závese iných vlakov.“

Toto ale nepatrí do sekcie „Ako hospodári ZSSK s novými vlakmi?“. 812 teda rozhodne nie je nová jednotka, to už nemá v podstate nijakú zostatkovú hodnotu a je úplne fuk, či sa to povozí niekde v závese z Humenného. Práve tie 812ky sú ukážkovým príkladom (nadnesene napísané) zhubnosti všelijakých skrátených a vložených spojov medzi Kysakom a Prešovom (len aby sa ušetrilo 16 km) z hľadiska tvorby grafikonu a obehov. To je príčina, prečo sa musia tie motorky navážať z Humenného. To je ten problém a nie že už keď sa navozia, tak majú obrovské prestoje alebo závesy.
Reakcia na: Kona #1:
Humanizácie Bdtmee, ktoré spočívali v novej podlahe a prečalúnení do toho s najväčšou pravdepodobnosťou započítavané nie sú, modernizácie Bdtmee z trnavskej ŽOSky na východnom Slovensku nejazdia (https://www.vagonweb.cz/fotogalerie/foto/201801/DSC_0983.jpg). Zároveň, všetky typy vozňov, ktorými ZSSK argumentuje (prikladajú staré súťaže), sú klimatizované.
Pojmy nový resp. modernizovaný sa automaticky nerovnajú pojmu klimatizovaný (klimatizácia ešte stále nie je štandardnou a samozrejmou výbavou, na Slovensku teda určite ešte nie). Jedná sa o celkový súhrn vlakov, ktoré sú zložené z nových/modernizovaných vozňov, pričom môžu byť, ale aj nemusia byť vybavené klimatizáciou. Tu by bola naopak otázka na ZSSK, do akého veku a vlastne aké vozne ZSSK ešte považuje tie "nový/zmodernizovaný" + nesmie sa zabudnúť, že aj humanizácie Bdtmee a Bdgtmee sú považované u ZSSK za modernizáciu.