Téma mesiaca: Rozvoj mesta Košice a jeho mobility do roku 2030

Rozvoj každého mesta patrí k jeho neodmysliteľnej súčasti. Mesto Košice vo svojich strategických materiáloch predpokladá významný nárast počtu obyvateľov, rozvoj MHD a navrhuje stratégie a riešenia viacerých vážnych problémov súvisiacich s mobilitou.

• Aktuálne problémy v doprave
• Navrhované riešenia v doprave
• Dostupnosť zastávok MHD
• Rozvoj mesta - nové lokality

Každé väčšie mesto sa musí pre zachovanie, respektíve navýšenie atraktivity pre jeho stávajúcich a potenciálnych obyvateľov neustále rozvíjať. Pre kontrolovaný a organizovaný rozvoj sa spracúvajú strategické dokumenty, podľa ktorých je rozvoj organizovaný. Okrem kultúry, športu, občianskej vybavenosti, vzdelávania či sociálneho zabezpečenia, teda segmentov, ktoré sú zahrnuté vo všeobecnom Pláne rozvoja mesta k tomu patrí aj mobilita občanov a fungujúca doprava spracovaná v dokumente Plán udržateľnej mobility. Všetky tieto dokumenty by mali v čo najväčšej miere rešpektovať schválený územný plán, teda návrh priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v súlade s princípmi udržateľného rozvoja.

V súvislosti s neutíchajúcim trendom presunu obyvateľov z vidieckych obcí do miest sa rapídne zvýšil dopyt po novom bývaní najmä v okrajových častiach intravilánu mesta. Preferencie územného rozvoja sa sústredia najmä na lokality s dobrým pripojením na súčasné, prípadne ľahko rozšíriteľné linky verejnej dopravy. Okrem už existujúcich a čiastočne dokončených projektov, ako je Nová Terasa v širšom centre mesta, či Zelená Stráň, Na Hore, Klimkovičova, Girbeš či Heringeš na jeho okraji sa plánuje rozvoj najmä do lokalít ako je Ťahanovce, nábrežie Hornádu, Krásna, Pereš, Lorinčík alebo do budúcnosti plánované Východné mesto. Takýto vývoj však so sebou prináša aj niekoľko negatívnych javov, akými sú napríklad kongescie najmä v časoch prepravnej špičky, zhoršená emisná situácia, chátranie dopravnej infraštruktúry či znižovanie atraktivity verejnej dopravy skrz zvýšenie počtu prepravených cestujúcich.

Aktuálne problémy v doprave

Cestná doprava

Denne sa v Košiciach realizuje viac ako 350-tisíc jázd automobilmi, z toho vyše 100-tisíc jázd je realizovaných cezpoľnými. Pre cezpoľných slúži na vstup do mesta 9 ciest, a to cesta I/20 v smere od Prešova, cesta I/19 v smere od Michaloviec, cesta II/552 v smere od Slanca, cesta I/17 v smere od Kechneca, cesta I/16 v smere od Šace, cesta III/3403 a III/3404 v smere od Bukovca a Zlatej Idky, cesta II/547 v smere od Gelnice a cesta III/3390 v smere od Kostolian nad Hornádom. Najexponovanejšími vstupmi do mesta sú smery od Šace, Slanca, Michaloviec a Prešova, ktorými prejde denne 20-tisíc (Michalovce) až 49-tisíc (Nižné Kapustníky) vozidiel. Všetky tieto miesta sú teda úzkymi hrdlami košickej cestnej siete s vysokou tendenciou vytvárania kolíznych situácií. Zo zvyšných 250-tisíc jázd prechádza len 40 % centrom, čo značí silné tangenciálne prepravné väzby.

Rovnako veľkým problémom je však aj otázka parkovania. V platenej zóne centra mesta sa nachádza dostatok voľných parkovacích kapacít, avšak skrz spoplatnenie parkuje množstvo áut v širšom okolí centra, ktoré je počas dňa vyťažené nad svoje kapacity. V nočných hodinách sa tento problém presúva na sídliská, kde je takmer spravidla akútny nedostatok parkovacích miest. Najviac znevýhodnené sú v tomto smere sídliská Dargovských Hrdinov, Ťahanovce a Nad Jazerom, ktoré sú vyťažené na 110 - 125 % svojej kapacity.

Mestská hromadná doprava a prímestská doprava

MHD v Košiciach odjazdí ročne takmer 15,5 milióna vozokilometrov a prepraví takmer 85-miliónov cestujúcich s mierne klesajúcim trendom. Náklady na prevádzku dopravy sú dlhodobo vyššie ako súčty cestovného a dotácie od mesta, kompenzácia v prepočte na jedného obyvateľa je v porovnaní s ostatnými krajskými mestami v Česku a na Slovensku niekoľkonásobne nižšia. Najexponovanejším bodom je Senný trh (Námestie osloboditeľov) s viac ako 100-tisíc prepravenými cestujúcimi denne. V čase prepravnej špičky sú aj napriek klesajúcemu trendu vývoja počtu cestujúcich linky 10 16 17 24 27 36 71 72 preťažené až na hranice svojej kapacity, čo značí jednak nedostatočné intervaly na nosných linkách, alebo v prípade linky 24 nedostatočnú obsluhu obcí prímestskou dopravou. Ďalším problémom je tiež nerovnomernosť ponuky spojení z Námestia osloboditeľov smerom na sídliská Dargovských Hrdinov a Ťahanovce, kedy v čase doobedňajšieho sedla má Sídlisko Ťahanovce len štyri spoje za hodinu (linka 10), zatiaľ čo sídlisko Dargovských Hrdinov obsluhuje až dvanásť spojov za hodinu (linky 15 71 a 72). Hlavné horizontálne problémy mestskej dopravy predstavuje nedostatok administratívnej kapacity a mestských rozpočtových zdrojov, chýbajúca dopravná politika s preferenciou hromadnej dopravy a nedostatočný rozvoj integrovaného dopravného systému.

Zatiaľ čo mestská hromadná doprava má asi 40 % podiel na prepravnej práci v meste, v regióne využíva prímestskú dopravu len približne 17 % cestujúcich, za čo môže najmä nedostatočná frekvencia, nízka prepravná rýchlosť, absencia integrovaného dopravného systému a celková nekonkurencieschopnosť prímestskej dopravy. 

Analýza, ktorá je súčasťou Plánu udržateľnej mobility určuje okrem vyššie spomenutých skutočností za problém tiež:

• súbehy liniek mestskej hromadnej dopravy a prímestskej dopravy,
• linkové vedenie, ktoré na mnohých trasách, najmä z menších mestských častí ponúka priame spojenia do centra na úkor ich frekvencie,
• nedostatočne rozsiahlu električkovú infraštruktúru,
• chýbajúce zabezpečovacie zariadenie a zlý technický stav na trati do U. S. Steel,
• absenciu terminálov v rámci celého mesta (vrátane trati do U. S. Steel),
• žiadnu preferenciu hromadnej dopravy na križovatkách,
• chýbajúce vyhradené jazdné pruhy pre autobusy,
• nevhodné riešenia prestupných zastávok,
• obmedzený prístup na Hlavnú ulicu a do historického centra (chýbajúce električková trať cez centrum),
• chýbajúcu integráciu s prímestskou dopravou, chýbajúce terminály prímestskej dopravy mimo centrum,
• nízku frekvenciu prímestských vlakov a ich neexistujúcu zbernú funkciu,
• nevhodné časové polohy spojov prímestskej dopravy.

Cyklistická doprava

V meste Košice sa nachádzajú cyklistické chodníky len vo veľmi obmedzenej miere okolo Hornádu, v severojužnom smere a na sídlisku Západ. Východné sídliská majú neprimerane sťažený prístup na bicykli. Na sídliskách sa nenachádzajú žiadne cyklochodníky a pre bicykle sa využívajú najmä chodníky. Rekreačné cyklochodníky v severozápadnej časti mesta sú nedostatočne napojené na sieť mestských komunikácií. Objem prepravy na bicykli má zo všetkých druhov prepráv v meste najnižší podiel, cyklochodníky využije necelých dvetisíc cyklistov denne vďaka ich nedostatočnej sieti.

Navrhované riešenia v doprave

Cestná doprava

• regulácia parkovania aj v širšom okolí centra,
• výstavba záchytných parkovísk na okrajoch miest, príp. na prestupných termináloch (riešenia P+R, K+R),
• preferencia a zrýchľovanie mestskej a prímestskej verejnej dopravy.

Mestská hromadná doprava a prímestská doprava

• zvýšiť atraktivitu kratšími intervalmi, jednoduchým linkovým usporiadaním so silnými nosnými linkami a často jazdiacimi napájačmi z malých mestských častí,
• vybudovanie integrovaného dopravného systému, ktorý integruje všetky druhy dopravy a koordinuje spoje, aby nedochádzalo k súbehu,
• zriadenie centrálneho dispečingu, ktorý by mal za funkciu koordinovať všetky prestupy,
• výstavba zabezpečovacieho zariadenia na trati do U. S. Steel, jej rekonštrukcia, prípadne predĺženie do Šace,
• výstavba prestupných terminálov v rámci mesta Košice,
• skrátenie intervalov nosných liniek, úprava frekvencie a časových polôh prímestskej dopravy,
• zahustiť sieť zastávok aj do husto obývaných lokalít, kde je dochádzková vzdialenosť na najbližšiu zastávku viac ako 5 minút.

Cyklistická doprava

• zjednosmerňovanie centra a výstavba BUS pruhov s integrovaným pásom pre bicykle,
• rozširovať sieť cyklocestičiek, najlepšie oddelene od premávky chodcov,
• rozvíjať chrbticové trasy ako je Eurovelo 11 a východo-západný smer,
• v systéme bikesharingu zvýhodňovať predplatiteľov MHD.

Dostupnosť zastávok MHD

Pre zvyšovanie atraktivity verejnej dopravy je tiež veľmi dôležité, ako ďaleko sa nachádza najbližšia zastávka od východzieho alebo koncového bodu potenciálneho cestujúceho. Za najvyššiu prípustnú dochádzkovú vzdialenosť na najbližšiu zastávku sa považuje 5 minút pešej chôdze, teda asi 400 metrov. Hoci sa väčšina osídlených lokalít nachádza skutočne v oblasti veľmi dobrej dostupnosti do 5 minút chôdze, existuje niekoľko lokalít, ktoré svoju zastávku nemajú aj napriek vysokému počtu obyvateľov, teda aj potenciálnych cestujúcich. Navrhované riešenia pre lokality bez obsluhy, vytýčených Plánom udržateľnej mobility sú polemikou autora a rešpektujú aktuálne linkové vedenie.

• Hlavná ulica
  Takmer v celej dĺžke Hlavnej ulice sa najbližšia zastávka nachádza viac ako 5 minút pešo, čo znižuje atraktivitu tejto oblasti a dáva príležitosť cestujúcemu zmeniť svoju voľbu a do danej lokality sa prepraviť autom. Čiastočným potlačením takéhoto správania môže byť však regulované parkovanie v centre. Analýza Plánu udržateľnej mobility dáva na zváženie, či by nebolo vhodné túto lokalitu znovu obsluhovať električkou.
  Navrhovaná obsluha tejto oblasti:
  Linka 1: Važecká - Južná trieda - centrum - Havlíčkova
  Linka 6: Staničné námestie - SOŠ automobilová - Terasa - centrum - Staničné námestie (okruh)
• Na Hore / Darg. Hrdinov (ulice Na Hore, Clementisova, Maurerova)
  Dané ulice sa nachádzajú v značne členitom teréne, ktorý prístup k najbližšej zastávke okrem jej vzdialenosti dodatočne sťažuje. Verejná doprava je vďaka jej nedostupnosti pre obyvateľov tejto časti sídliska veľmi neatraktívna.
  Navrhované riešenie pre túto oblasť:
  ⇒ Výstavba spevneného a osvetleného chodníka z Maurerovej ulice na zastávku Sečovská,
  ⇒ Výstavba obojsmernej zastávky v mieste pripájacieho pruhu z ČS Slovnaft s možnosťou obsluhy OC Shopbox
• Krosnianska / Darg. Hrdinov (ulice Krosnianska, Charkovská, Ovručská, Furčianska)
  Napriek pôvodnému plánu počas výstavby sídliska obsluhovať túto lokalitu verejnou dopravou, bolo od tohto plánu upustené aj napriek vybudovanej zastávkovej infraštruktúre. Dodnes existujú zastávkové zálivy, podchody a prístupy na zastávky, časť z nich je používaná a udržiavaná dodnes. V danej lokalite sa nachádzajú aj dve základné a jedna stredná škola. Z okrajových častí uvedených ulíc prevyšuje dochádzková vzdialenosť na zastávku dobu chôdze 10 minút.
  Navrhovaná obsluha tejto oblasti:
  Linka 20: Exnárova - Krosnianska - Sečovská - Nám. osloboditeľov - Pereš
  Linka 32: Košická Nová Ves - Lingov (priamo) - Sečovská - Nám. osloboditeľov - Myslava
• Bratislavská ulica
  Oblasť bola kedysi obsluhovaná linkou 34, dodnes existujú zastávkové zálivy. Na najbližšiu zastávku je to pre väčšinu obyvateľov približne 8 minút chôdze, pričom sa jedná o zastávky obsluhované tangenciálnymi linkami. Spojenie do centra zabezpečujú linky 71 a 72, na ktoré je to z najvzdialenejšieho miesta 15 minút chôdze.
  Navrhovaná obsluha tejto oblasti:
  Linka A: Jantárové námestie / Topoľčianska - Bratislavská - Bernolákova - Nám. osloboditeľov
• Turgenevova / Lomonosovova
  Členitý terén, nedostatočná sieť chodníkov a ohraničenie súkromným areálom Starej nemocnice sťažuje prístup k najbližším zastávkam a zneatraktívňuje cestovanie MHD. Efekt možno vidieť aj priamo na uliciach, kedy aj počas dňa sú využité parkovacie kapacity nad 100 %.
  Navrhovaná obsluha a riešenie tejto oblasti:
  Linka A: OC Cassovia - Turgenevova - Kukučínova - Nám. osloboditeľov
  ⇒ Výstavba protismernej zastávky Pasteurova
• Stará Šaca
  Po dostavbe Šace v druhej polovici 20. storočia bola verejnou dopravou obsluhovaná výlučne hlavná, Železiarenská ulica. Z najvzdialenejších lokalít to je na najbližšiu zastávku takmer 15 minút chôdze.
  Navrhovaná obsluha tejto oblasti:
  Linka 26E: Šaca, cintorín - Mierová - Ku mlynu - Valcovne U. S. Steel

Rozvoj mesta - nové lokality

Lorinčík - Háje Rezidenčný projekt Lorinčík - Háje je situovaný vo východnej časti MČ Košice - Lorinčík s celkovou kapacitou pre približne 1000 obyvateľov. Výstavba je realizovaná v niekoľkých fázach, prvé dve boli ukončené v roku 2019, výstavba bytových domov z tretej fázy je plánovaná na najbližšie roky. Spolu s dokončením tohto developerského projektu je plánované aj cestné prepojenie mestských častí Pereš a Lorinčík. Dopravné riešenie Dopravná obsluha novej lokality je plánovaná prostredníctvom novej spojovacej komunikácie vedenej severne od obytného súboru Lorinčík - Háje, ktorá okrem iného zahŕňa aj betónový chodník či výškovo oddelenú cestičku pre cyklistov. Na novej ceste sa má nachádzať jedna jednosmerná autobusová zastávka v priestore križovatky s ulicou Čergovská. Druhá nová spojovacia komunikácia má byť vedená cez obytný súbor Lorinčík - Háje s následným pripojením sa na stávajúcu cestnú sieť v mieste zastávka Lorinčík, MiÚ. Na južnej spojovacej komunikácii sa majú nachádzať tri autobusové zastávky, a to stávajúca zastávka Lorinčík MiÚ, jednosmerná zastávka s napojením na už existujúcu Vranovskú ulicu a jedna obojsmerná zastávka v priestore obytného súboru Háje.

Lorinčík - Breziny

Lokalita Lorinčík - Breziny je situovaná v západnej časti MČ Košice - Lorinčík s celkovou plánovanou kapacitou pre približne 3-tisíc obyvateľov. Aktuálne je ukončená výstavba prvej časti obytnej lokality s počtom domov 29 (asi 100 obyvateľov), do budúcnosti je plánovaná výstavba v súlade so spracovanou štúdiou na rozširovanie lokality Breziny, ktorá je zatiaľ spracovaná pre severovýchodnú časť plánovaného obytného súboru. Zvyšok lokality je zatiaľ pozemkovo vysporiadaný a v územnej rezerve.

Dopravné riešenie

Dopravná obsluha je plánovaná pomocou troch komunikácií s pripojením na hlavnú cestu II/548 Košice - Smolník a niekoľkých prepojovacích komunikácií. Aktuálne je spracovaná podrobná štúdia len pre časť spomenutej lokality, ktorá ráta len s jednou autobusovou zastávkou a zároveň otočkou v jej juhozápadnej časti.

Priemyselný park pri letisku

Spolu s rozširovaním obytných kapacít je potrebné vytvárať aj pracovné príležitosti. V budúcnosti je plánované zastavanie celého územia od letiska až po cestu I/16 Košice - Šaca, kde už časť pozemkov vlastní developer Erste Group Immorent. Rovnako je plánované aj napojenie priemyselného parku na mimoúrovňovú križovatku ciest I/16 a II/548 a výstavba novej električkovej trate pozdĺž novej cesty s ukončením na letisku, na ktorú je vyčlenených 24-miliónov štátnych financií. Projekt však brzdia majetkoprávne usporiadania pozemkov, cez ktoré má trať viesť.

Celomestské centrum pri Hornáde

Nakoľko tlak developerov a dochádzajúcich postupom času silnel, mesto Košice sa pomerne dlhý čas potýkalo s otázkou rozširovania svojho centra. Hoci pôvodné plány uvažovali o oblasti nad Starou sladovňou, v poslednej dobe sa pozornosť sústredila najmä na oblasti okolo Hornádu situované za železničnou stanicou, ktorá by sa tak stala srdcom centra a ponúkala by konkurencieschopnú variantu dochádzania nielen za prácou a kultúrou. Architektonický návrh počíta s uzavretou, v koncových častiach otvorenou zástavbou, "zeleným" pásom po oboch stranách Hornádu s krátkou promenádou v priestoroch od SOŠ železničnej až po Rampovú ulicu, rovnako ako s transformáciou väčšiny súčasných priemyselných objektov na objekty občianskej vybavenosti.

Dopravné riešenie

Dopravná obsluha je navrhovaná pomocou sústavy miestnych, čiastočne jednosmerných komunikácií s kruhovým objazdom a nadjazdom ponad železničnú trať, ktorý by mal v budúcnosti slúžiť aj ako náhrada po koridorizácii trate 180 zrušeného priecestia na Rampovej ulici. Spolu s tým sa počíta aj s výstavbou mimoúrovňovej križovatky v mieste dnešnej zastávky Vo výmoli, ako aj novej prístupovej cesty na sídlisko Dargovských Hrdinov, ktorá by mala prechádzať novo navrhovaným lesoparkom s vodnou plochou a ústiť práve do spomínanej mimoúrovňovej križovatky.

Východné mesto

Oblasť východne od Krásnej ako urbanistický celok Východné mesto zostáva naďalej asi najväčšou navrhovanou mestskou časťou Košíc, avšak v súčasnom územnom pláne figuruje už len ako územná rezerva s pripravenými pozemkami. Pôvodný plán počítal s obsluhou kapacitnou električkou, rozšírením Slaneckej a vybudovaním diaľnice. V súčasnosti sa navrhuje práve rozšírenie Slaneckej a vo výstavbe je aj rýchlostná cesta R2, úsek Košice-Šaca - Košické Olšany. Realizácia tohto zámeru je pomerne nepravdepodobná.

Identifikujete sa so spomenutými dopravnými problémami a ich riešeniami?
Zasahujú konkrétne vás nejaké iné problémy, ktoré navrhujete riešiť?
Ako hodnotíte dostupnosť zastávok MHD pešou chôdzou?
Stotožňujete sa s navrhovanou obsluhou súčasne neobsluhovaných oblastí, alebo by ste ju riešili inak?
Ste spokojný s plánovaným rozširovaním mesta a riešením dopravy v nových štvrtiach?

Vaše názory na danú problematiku a odpovede na uvedené otázky neváhajte vyjadriť v diskusii pod článkom.