ja sa len chcem opýtať - včera medzi 18:00 - 18:30 - na zastávke Postupimská (takže predpokladám že celú cestu) - prišiel ten harmonikový solaris č. 71 a hneď za ním trolejbus č. 71 (hneď znamená že stáli za sebou na tej istej zastávke oba naraz) .. to je nejaký posilnený spoj alebo trolej sa tak omeškal?
Arksun
v § 11 až § 13 Občiansky zákonník v rámci úpravy týkajúcej sa ochrany osobnosti.Podľa občianskeho zákonníka má každá fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Každá osoba má teda právo, aby vytvorením a použitím fotografie (napr. predaj alebo zverejnenie) nebolo zasiahnuté do jej súkromia alebo aby fotografiou nebola porušená ochrana prejavov jej osobnej povahy (napr. podoby, tanca, spevu).
Okrem všeobecnej ochrany pred zásahmi do súkromia, zákon ešte konkrétne upravuje, za akých podmienok je možné osoby fotografovať. Uvádza, že fotografie (zákon ich nazýva ako obrazové snímky alebo podobizne) týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
Privolenie však nie je potrebné v prípade tzv. zákonných licencií:
1/ ak sa fotografie použijú na úradné účely na základe zákona (napr. v trestnom konaní na identifikáciu osoby, na evidenčné účely).
2/ Fotografie sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež:
· na vedecké účely
· na umelecké účely
· pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo.
Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Podľa citovaných ustanovení teda pre legálne vytvorenie a použitie (napr. predaj alebo zverejnenie) fotografie si treba odpovedať na dve otázky:
* a/ či dochádza vytvorením a použitím fotografie k zásahu do súkromia osoby,
* b/ či je potrebné privolenie na vyhotovenie a použitie fotografie.
Základným kritériom pre posúdenie, či fotograf môže vyhotoviť fotografiu, je, či jej vytvorením zasiahne do súkromia fotografovanej osoby. Hoci zákon presne nestanovuje, kedy už nejde o súkromie jednotlivých osôb, snažia sa o to súdy svojou rozhodovacou činnosťou (Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva). Právo na rešpektovanie súkromného života sa automaticky redukuje v závislosti od toho, do akej miery jednotlivec sám dáva svoj súkromný život do kontaktu s verejným životom alebo do úzkeho spojenia s inými chránenými záujmami.
V praxi a právnej teórii došlo vývojom k vytvoreniu zvláštnej kategórie osôb verejného záujmu (politického, športového či kultúrneho života), u ktorých právo na ochranu súkromia ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie. Pri týchto osobách je potrebné najprv skúmať, či fotografia sa týka ich súkromných alebo verejných vecí.
Ak sa fotografia robí jednoznačne pri výkone verejnej funkcie alebo výkone verejných vecí, možno fotografovať bez obmedzenia (teda bez ohľadu na to, na aké účely sa fotografia vyhotovuje a bez privolenia). Súdy výslovne uvádzajú, že za súčasť základného práva na súkromie a ani prejav osobnej povahy nemožno u verejného činiteľa považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Výkon verejných vecí teda nepodlieha ochrane súkromia a na fotografovanie v takom prípade nie je nikdy potrebné privolenie (napr. pri prejave politika, pri zákroku policajta, pri výkone práce moderátora, pri športovom výkone športovca na pretekoch, na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva).
? ? rozbil som klavesnicu kvoli vaaam ?