ŽST Zohor

Stav pred modernizáciou si pamätám, len som nevedel, či toto nie je výsledok nejakej čiastkovej modernizácie. Pamätám si totiž akciu "Peronizácia žst. Kysak", kde "peronizácia" spočívala v náhrade sypaných perónov dláženými (a to extrémne šmykľavou dlažbou, ktorá vôobec nepatrí do vonkajšieho prostredia).

Jop. Taký je tam stav od decembra 2025.

áno, pred modernizáciou to tam vyzeralo horšie.

To je z aktuálnej modernizácie? Na SŽ sa úrovňové priechody môžu novozriaďovať už len so zabezpečením.

Pre drvivú väčšinu ľudí je nepodstatné, či ich zoberie, či autobus, vlak, loď, vzducholoď či lietadlo. Dôležitý je čas dvere - dvere koľko im to trvá a čo to stojí. Sú ochotný aj prestúpiť, potrebujú rozumnú dostupnosť a predvídateľný čas, čo trvá doprava a bez veľkých výkyvov.

To že hodina a pol v autobuse je smrť sa zhodneme, ale za predpokladu že niekedy budeme mať reálny IDS, vieš predsa do Zohora voziť ľudí busom a odtiaľ vlakom, teda skombinovať benefity autobusu na S25/225 s benefitmi vlaku v Bratislave.

Tak porovnávajme porovnateľné. Ak pri autobuse zápchy, pri vlakoch meškania (totiž tak ľudia rozmýšľajú).

Ak to vlakom podľa CP trvalo zo Záhorskej Vsi na Hlavnú stanicu 49 minút, autobusom to je dnes od Kultúrneho domu pod stanicu rovnakých 49 (expres) alebo 67 minút (cez Stupavu). A teraz k tomu zohľadni dochádzkovú pešie presuny a prestupy na prípadnú MHD. Ten čas je identický, pričom kvalita infraštruktúry hrá v tých dedinách výrazný neprospech.
A to sa ešte bavme o efektivite (ekonomiku tam radšej ani neťahajme), či bude vzhľadom na prepravný prúd vhodnejšie vozidlo kapacity Bagety raz za hodinu lepšie, ako autobus raz za 20 minút.

Autobusom je to hrozne nekonečná cesta. Vlakom to bolo celkom rýchle, vrátane prestupu v Zohore, trvalo to do Záhorskej Vsi 49 minút z Hlavnej stanice, dnes autobusom cez 70 a v špičke až takmer hodinu a pol. V Hoštetne navyše autobus nejde vôbec stredom obce, ale po opačnom okraji, takže pre tých, čo bývajú bližšie k železnici, je to zhoršenie. V Záhorskej Vsi má autobus lepšiu trasu, ale časť dediny má vlak v pešej dostupnosti.

Problém bol stav S25. Jednoducho do plesnivých šukafónov a bagiet cestujúcich nedostaneme. Ak tam bude normálne vozidlo a priamy spoj do Bratislavy, tak to šancu má. Skôr niekto vymení auto za vlak, ako auto za hodinu a pol stlačený v autobuse.

V Strážskom to urobili a ešte aj s úrovňovým priechodom...
https://dam.production02.nmh.nmheagle.sk/api/Image/basic-crops/1680x/725/725436ca-f7a2-46aa-beae-f0392ab9642b.webp

Bavíme sa predsa o trati Zohor - Záhorská Ves, nie porovnaniu s autobusom až do Bratislavy.

Ľudia takto úplne neuvažujú. Navyše kolóny nie sú vždy, chôdza na vlak k nevábnej infraštruktúre je tam vždy. A nezabúdaj na takmer 8 km dlhý bus pruh zo záhorskej až po stanicu.

A koľko času stratíš v 250 v kolóne v Stupave, Záhorskej Bystrici a Lamači?

Určite áno. Tie pravouhlé zákruty sú tam dve, na zvyšku môže autobus jazdiť 90 km/h a v dedinách má niekoľko zastávok, je teda bližšie k cieľom cestujúcich.
Naproti tomu, trať je stavaná na 60 km/h a zastavuje úplne na okraji obce, takže aj keby si nejaký čas ušetril vo vlaku, stratíš to cestou zo stanice.

v každom parametri? Nedávno som to išiel 250-kou a cesta Záhorská Ves-Vysoká p. M. je tankodróm s pravouhlými zákrutami na rovine a obratisko v Záhorskej Vsi je rozšírený kus asfaltu.
P.S. úroveň železničnej trate 113 neviem popísať, keďže som tam zatiaľ nikdy nešiel vlakom.

V prípade výluky by tam možno ten Comfortjet potreboval zastaviť. U nás v Kysuckom Novom Meste sa raz prestupovalo na NAD aj z Pendolina.

To s tou dĺžkou je pravda (jedine žeby počítali s tým, že tam raz budú jazdiť 3x671). Lebo teraz tých 250 metrov postačuje aj pre Comfortjet...

Samozrejme že dôvod na to je a bavili sme sa o ňom s ostatnými v tomto vlakne. Nemá to nič s dôvodom ktorý si uvádzal ty. Normu by to spĺňalo.

Podľa mňa je v tomto prípade oveľa väčší problém zbytočne dlhé 250 metrové nástupište, než počet nástupných hrán. Čo sa týka zastávok, medzi Strážskym a Bánovcami by mali určite jazdiť osobáky (ideálne predĺženie linky Michaľany – Trebišov až do Humenného) a medzi Leopoldovom a Novým Mestom v čase ich postavenia jazdili osobáky, ktoré sa až neskôr zrušili po zavedení nezmyselnej „zóny sadiek“.

Dôvodom pre toto riešenie je napojenie tratí do stanice. Ak by tam neboli, s vysokou pravdepodobnosťou by tam bola stanica ako v Cíferi alebo Šenkviciach s dvomi nástupnými hranami, t. j. s nástupišťom pred stanicou.