#F2-106

To, čo som napísal nižšie sa zaviedlo pre 10 vozňové súpravy. Ale pre kyvadlá (shuttle), ktoré sú krátke platí to isté pravidlo. 42nd street shuttle má 3-4 vozňové súpravy (teraz už asi všetky, teda dva vlaku majú 4 vozne). Zamestnanec vpredu je rušňovodič. Zamestnanec vzadu je sprievodca. Na konečnej (má to len 2 stanice, teda každá je konečná) sprievodca vzadu otvorí okno a ukáže na tabuľu. Potom otvorí dvere a tým sa z neho stane rušňovodič a z jeho kolegu sprievodca. Potom viac - menej podľa cestovného poriadku (V NY sa stým moc nekašľú) odídu opačným smerom. Všimol som si, že po pár rundách sa prestriedajú spolu s čakajúcim zamestnancom na stanici. Takže im na konci služby z tej rutiny nešibe. Niektoré shuttle majú viac staníc, ale menej vozňov, tam je len jeden zamestnanec, ktorý je aj rušňovodičom aj sprievodcom a ukazuje na šrafované dosky.
MTA prevádzkuje aj iné vlaky ako metro, tam toto pravidlo neplatí.

Niekedy to vyzerá takmer úsmevne. Údajne to prvýkrát zaviedli preto, aby zvýšili presnosť vlakov a potom sa to prenieslo aj na iné profesie ako rušňovodičov.
Poznám ale iné miesto, kde sa táto metóda zčasti využíva. Vlaky v Newyorskom metre (správne MTA Subway) majú sprievodcu, pretože sú dlhé a rušňovodič by nezvládol na staniciach so zákrutami dbať o bezpečnosť pri nastupovaní a vystupovaní cestujúcich. Sú v kabíne v strede vlaku. Keď vlak zastaví v stanici, sprievodca otvorí okno a prstom ukáže na čierno bielo šrafovanú dosku nad stredom nástupišťa. A až potom otvorí dvere. Je to preto, lebo ak by rušňovodič zastavil na nesprávnom mieste a sprievodca by tú dosku nevidel, tak sa dvere neotvoria, kým sa vlak neposunie do správnej polohy (to vždy znamená vyšetrovaciu komisiu a postih rušňovodiča). Pred odchodom už sprievodca na nič neukazuje, ale musí cez otvorené okno skontrolovať, že nik nie je zacviknutý vo dverách. V preplnenom vlaku to znamená aj niekoľkonásobné otvorenie a zatvorenie dverí.