V roku 1949 bolo v dielňach Dopravných závodov hlavného mesta Bratislavy (DOZÁB) skonštruovaných päť vlečných vozňov, ktoré boli postavené na podvozkoch vyradených päťokenných električiek Ganz. Vzhľadovo pripomínali vlečné vozne SGP, boli však vyššie a mali 5 okien.
Skriňa vozidla bola postavená z dreva, zvonku oplechovaná. Nástupné plošiny uzatvárali dvojdielne dvere, drevené sedadlá v salóne boli usporiadané pozdĺžne. Salón pre cestujúcich oddeľovali od plošín posuvné dvojdielne dvere. Vetranie zabezpečovali štrbinové náporové ventilácie v nadokennom priestore. Osvetlenie salóna bolo riešené žiarovkovými stropnými svietidlami. Na spriahanie s motorovými vozňami boli vybavené spriahadlami Compact. Vyfarbenie vozňov bolo štandardné červeno-krémové.
Úpravy
Vozne sa počas prevádzky výraznejšie neupravovali.
Prevádzka
Vlečné vozne boli zaradené do premávky na jar roku 1949. V súvislosti so stavbou ďalších vlečných vozňov SGP boli neskôr prečíslované na zatiaľ neznáme čísla, pričom po poslednom prečíslovaní v roku 1954 dostali čísla 161 - 165.
Vyraďovanie a likvidácia
Vozne #164 a 165 boli z osobnej prevádzky vyradené v marci 1960, pričom jeden z nich slúžil ďalej ako pracovný vozeň a druhý bol prerobený na predajňu mesačných lístkov. Oba vozne boli zrušené v roku 1962. Vozne #161 - 163 boli vyradené v roku 1961.
