Nové trolejové vedenie nad zastávkou Ivanská cesta

No to by cez tú veľkú križovatku na Ivanskej musela ísť dvakrát a ľuďom, čo idú z Vrakune ďalej ako po Avion by to predĺžilo cestu aj o 3 minúty. Oveľa lepšie by bolo vybudovať zastávku buď pri tej lávke alebo trošku ďalej pred prvou križovatkou.

A nemoze 65 ist do obratiska 63 a otocit sa? Alebo okruh, ako ma 40 na ASMN, alebo ciastocne aj 61 z Letiska smer hlst. To miesto poznam velmi dobre a aj na mape vidno, ze to nebude strasne hrozne.

Bolo by prínosné vybudovať aj zastávku Avion aj pre linku 65 v smere od Vrakune. Vhodná poloha by mohla byť ako je nevyužívaná krajnica pod vybudovanou lávkou k foodcourtom. Viem, že to s týmto projektom nesúvisí ale myslím, že mnohí cestujúci smerujú práve do Avionu prípadne do biznisek na opačnej strane a takáto drobnosť by výrazne mohla prispieť k atraktivite tejto linky.

Ja som sa nedávno tiež rozhodol nechať auto doma a vyskúšať práve tento spoj. Myslel som si, že pre mňa bude otravnejšia najmä cesta domov s taškou vecí z nákupu unavený po pár hodinách nakupovania, ale opak bol pravdou vybudovaná zastávka priamo pri vchode s parčíkom v pozadí mi čakanie spríjemnila aj keď spoj pár minút meškal.

Čo ma sklamalo oveľa viac bola cesta tam. Dopredu som si nezisťoval kde sa dá vystúpiť vedel som, že sa tam tým spojom dá dostať tak som nasadol a šiel. Keď sme zišli z dialnice a išli po Galvaniho tak som si stlačil dopyt a pri pohľade na Avion čakal, že vystúpim. Tak sme zastavili na prvej červenej, relatívne krátka, už som začal tušiť, že sa trochu prejdem lebo to tu nestojí. Nasledovala druhá nekonečná červená na Ivanskej ceste (veď to tam všetci určite poznáte). V tomto bode som sa už 3min smutne pozeral na svoj cieľ bez možnosti vystúpiť. Po nekonečnom čakaní som dúfal, že snáď aspoň za križovatkou niečo bude a naštastie po pár desiatkach metrov sa to konečne stalo.

A tak som vystúpil v strede veľkej výpadovky s hustou premávkou pod elektrickým vedením s ďalšími 8 ľudmi a začal svoju cestu späť. Chodník tam síce bol ale polovicu svojho času som aj tak kráčal po širokých vjazdoch do priemyselných areálov a len v mysli dúfal, že žiadne z tých rozbehnutých áut sa sem nerozhodne odbočiť. Samozrejme, prišiel som ku križovatke a opäť si užil nekonečné čakanie na zelenú, tentokrát ako chodec na okraji naozaj hlučnej križovatky. Keď som sa dočkal tak po prechode na druhú stranu som sa konečne dostal do civilizovanejšieho parčíku, ktorý ma aspoň trochu oddeľoval od hlučnej cesty a moje uši si mohli konečne oddýchnuť. Bol síce plný asociálov ale aspoň som mal už radosť z blížiaceho sa cieľa a po minútke som sa tam konečne dostal. Čo bolo horšie, kedže som celú cestu nestretol jediný strom a len rozohriaty betón, napriek tomu, že bol apríl som bol už v tomto momente prepotený a po údere klímy v nákupnom centre som si radšej na ďalších 5min sadol na lavičku aby som svoje teľo dostal do kľudu.

Aký je z toho sumár? Od stlačenia dopytového tlačidla v autobuse prešlo tak 15 minút ktoré neboli vôbec potrebné, nehovoriac o tom aké neprijemné boli. Ja viem, že niekomu to môže znieť ako malichernosť a rýpanie. ja som zdravý mladý človek, nemám rodinu a mám čas na takéto experimenty a možno si ho niekedy zopakujem ale pre priemerného človeka je toto dostatočný dôvod aby sem už autobusom nikdy viac nešiel.