Budovanie odstavnej koľaje napojenej na oba smery

V podstate suhlasim, aj ked spojky od Dubravky by som nechal pre mimoriadnosti. Projekt by to nejako zasadne nepredrazilo (mozno krizova spojka by mohla byt len na jednej strane), ale flexibilita v pripade mimoriadnosti je neporovnatelne vyssia (nemusia pri tahani elektricky cuvat cez spojky od mesta). Ale aj tak je to jedno, kedze vsetci vidime, co sa tam nakoniec realizuje.

a aj v pripade ze chces druhu supravu od tej poruchovej odpojit, tak pocas celeho odpajania musi stat kolona dalsich vozidiel za nimi a pohnut sa musia v rovnakom poradi ako do useku prichadzali od tunela ? (kedze kolaj je pre 4xT kratky, tak rozpajanie supravy bude pravdepodobne blokovat premavku)

Ale ako som písal v druhej časti, v čase projektovania sa neuvažovalo s dlhším vlakom, ako 32 metrovým a podľa toho sa projektovalo. Ak tu potrebuješ niečo odstaviť, tak max. poruchový vlak, nebudeš tu predsa odstavovať aj prevádzky schopný vlak ktorý ho dotlačí (viď asi 2 roky dozadu odstavená K2S 7132 so zberačom zlomeným pri tuneli). Pri súpravách zložených z typov T3/T6 v drvivej väčšine prípadov vieš odísť bez tlačenia.
Tým ale netvrdím, že tá koľaj nemala/nemohla byť dlhšia (však priestor tu je až po spodok fotky).

A načo by sa tam mala odstavovať súprava 3xT?

DPB nepripomienkuje projekty vlastnej infraštruktúry, len ich trpne prijíma???

Pomaly idúce poruchové vozy vďaka nezastavovaniu na zastávkach nikdy premávku nezdržiavali a čo by sa asi tak dalo robiť s odstaveným poruchovým vozom v Karldorfe? To je vhodné akurát tak na mimoriadnosti typu padnutá prevodovka/motor T3 a tam odstavíš tú súpravu a tlačné vozidlo tam nebude čakať s ňou. Pri hríbikoch postávali prevažne vozidlá, čakajúce na zaradenie sa do poradia.

Jasne, nesrovnal sedel, vymyslal ako to bude pre elektricky najlepsie. Ako, toto zvalovanie tu vsetkeho zleho na Nesrovnala a donebiesdvihanie Valla je uz otrepane. Ani jeden nezodpoveda za to, ako bude trat vyzerat - ani jeden sa v tom nevyzna.
Toto niekto navrhoval a NEVERIM< ze nik z DPB k tomu nemal co povedat. O primatoroch tato splietka a spomalovac trate nie je.

Čo s týmto projektom má DPB? Toto je Nesrovnalov projekt.

Čo sa súprav týka, možno by som prižmúril oči pri vlakoch 2xT kde je vždy vysoká šanca že druhý voz funguje a samo sa to tam nejak dostane.....aspoň dogúľa. Skôr by som vzhľadom na naše podmienky počítal s 2xK, nakoľko to sú naše prevádzkové dlhšie jednotky (Jedna zlyhá, príde druhá na odtlačenie - u T3 je zlyhaná aj odtlačaná vlastne jedna súprava). A teda by malo vyjsť obratisko skutočne tých 45m, teda na trojičku 3xT. Aj v prípade ak by sa naozaj zaviedli vlaky 3xT aby ich bolo možné odstaviť.... (Aj ke%d pri trochu lomení predpisov by sa asi 3xT zmestilo cez výhybky v celej rovinke - dĺžka od hrotu rozraďovacej smer Molecova po koniec rovinky je ešte dosť dlhá a nejak s prevismi by sa to tam nacúkalo....

Tak nejak som to myslel, nenapadlo že ma žeby dakto toto odstavisko bral len exaktne ako obratisko a nič iné. Pri ceste do karlovky sa dá voz síce dotlačiť do obratiska KV, a tam sa už dá vymýšlať skrz jeho zobojsmernenie aj obiehanie prestávkujúcich vozidiel....ale smerom do mesta fakt nemáš až po hlavnú stanicu alebo rovno až Krasňany kde voľačo odstaviť. Takže vytlačenie (stiahnutie) sem je logický krok. Počkať, vlastne nie, nezmestíš sa.... Pritom vidíme všetci že priestor medzi traťovmi koľajami v smere k Segnerovej (fotografovi) je ešte dostatočný. Osobne mám pocit že projektant dostal cenník výhybiek, vybral najlacnejšie, a prispôsobil celú trať tak, aby tam stačili tie dané výhybky. Čo mi príde najsmutnejšie je fakt, že možno v smere od Dubravky by výhybka inak nevyšla, ale odstavná koľaj smer Dubravka mohľa s prehľadom porkačovať rovno a to esíčko na rovinke spraviť na úrovni stojacého prvého šedého stĺpu....pardon, Antracitového....

pri "hribikoch" so obcas odstavovali aj vozy s poruchou, to ze to nie je obojsmerne neznamena ze to tam nemozes potrebovat odstavit a pockat do skoncenia spicky aby si s pomaly iducim poruchanym vozom zbytocne nerobil prekazku na trati v najmenej vhodny cas....
a teda rad by som videl ako by sa tam zmestila v takychto pripadoch bezne sa vyskytujuca suprava 4xT3/T6 (a ich kombinacia - 2xT3+2xT6)

A 3xT6 by sa tu ako obracala? V čase projektovania bol najdlhší obojsmerný vlak tvorený vozidlom 30T a s ničím dlhším sa v tom čase neplánovalo (že sa skúšala 20 rokov predtým nejaká trojička na to nemalo žiaden vplyv).

Aj tak je to zbytočný problém navyše pre vodičov aj prípadné dlhšie električky. Kamery sú fajn, ale aj tak to bude trvať zbytočne dlho.

Alebo sa pozrie do zadnej kamery, ktora vidi rovno pod voz a bude vediet ze je za vyhybkou. To ze nasi vodici nepoznaju svoje vozidla a neovladaju na 100% svoju pracu nie je problem projektanta.

Už v čase projektovania sa vedelo o trojičke 3xT6 ako reálne najdlhšom prevádzkovanom vlaku v sieti (okrem legendy preťahu vozov z Juráku do Krasňan). Rovnak osa dlhodobo vie/vedelo že príde doba kapacitnejších vozidiel. Navyše dlhšia koľaj akurát zlepšuje bezpečnosť nakoľko sa netreba serkať s brzdením na milimeter ,a výhybky dakde pod plechmi vozu, ale zastavím zvoľna, vidím pohľadom polohu výhybiek, a piánko.... Pri ostrých dobách obratov ak by tu končili nejaké posilové spoje je pravdepodobné že vodiči budú "pre istotu" zachádzať až na výhybku.....a zbytočné opotrebenie pre nič....

Tá odstavná koľaj je na jeden voz o dĺžke 32,5 metra. V čase projektovania to bol najdlhší prevádzkovaný voz a taká bola vtedy požiadavka.

Ono je docela zaujímave že nevyužili systém Metra, kedy vonkajšie koľaje sú traťové a vnútorné odstavné. Navyše je dobrá otázka či je skutočne potrebné držať spojky aj z KV/Doombravky...kolko expresných spojov pojde v úseku Molecova-Karlova Ves? ....ak by šlo o mimoriadnosť na nábreží, spoj pravidla príde na molecovu, a spatne cez spojku vyjde tak, ako je to teraz na fotke napojené (an spojku a potom smer doobravka) takže by som ušetril minimálne 2 výhybky (vrátane rozjazdovej tu vpravo od Dúbravky na Molecovu) ktorá je proti hrotu na šírej trati (Kde mohli byť s kľudom rýchlostné). A ušetrené výhybky použiť na druhú koľaj ktorá sa priestorovo zmestila, a umožnila by dostatočnú premávku a kapacitné odstavenie aj pokazeného vozu.

Ale faktom ostáva otázka, ak ponecháme všetko tak ako je, prečo tak brutálne krátka keď je tam toľko priestoru.......

Kolajove spojky sa daju riesit rozne. Ak by velmi chceli, mohli by to cele otocit dovnutra, t.j. odstavne kolaje mohli byt obidve spratane v strede a kolajove spojky by boli az medzi nimi, t.j. nijako by jazda cez ne nezasahovala do premavky na priebeznych kolajach.

Ale aj riesenie, ktore som popisal predtym, ma aspon vyhodu, ze dispecer vzdy moze vybrat jednu z dvoch kolaji, kde konciace vozidlo zatial uprace a potom staci, ked najde volnu chvilu na jeho vypratanie, pricom nemusi riesit kompletny signalny plan krizovatky (je to len sekundarna zalezitost, aby na signali STOJ prave necakala elektricka). Nemusi napr. riesit, co s druhym konciacim vozidlom, ktore by nejakym sposobom dobehlo to prve. Pri tomto usporiadani bude blokovat zastavku.
Pri sucasnom rieseni su tie vyhybky takmer v krizovatke, t.j. rozhodnutie, ci sa vyhybka nastavi na odstavnu kolaj alebo priebeznu, sa musi urobit v sulade so signalnym planom, lebo elektricka nevojde cela za krizovatku este pred vyhybku. To plati aj pre vyjazd smerom do mesta. Ten je mozny az ked je nastavena cela krizovatka.
Ak by ponukany zvacseny priestor vyuzili efektivne, nechali by priestor aspon na jednu elektricku medzi vyhybkami a krizovatkou.

Tiez nechapem, preco sa DPB brani symetrickym vyhybkam (mame v BA tusim jedinu). Tam v strede mohli byt hned 2 pouzite. By ma vcelku zaujimalo oficialne vyjadrenie DPB k tomuto rieseniu co vidime.

Lenže obracanie za použitia koľajových spojok by kládlo ešte vyššie nároky na voľnosť koľají, než súčasné riešenie.