Záhradnícka nepriniesla dobré ovocie
  • Táto informácia je zaradená v archíve. Aktuálne informácie nájdete v ľavom menu.

Foto © intony


Prestavba Záhradníckej ulice v Ružinove v úseku Miletičova – Líščie nivy sa pred dvoma týždňami skončila. "Počas šiestich mesiacov bola vybudovaná nová električková trať, pribudla nová dvojprúdová komunikácia, nové bezbariérové chodníky, cestná svetelná signalizácia a zastávky MHD. Rozšírenie dôležitej dopravnej tepny v úseku Miletičova – Líščie nivy, spájajúcej Ružinov so širším centrom mesta na štvorpruhovú komunikáciu, zabezpečilo v prvom rade bezpečnosť chodcov," píše internetová stránka Bratislavy. Natíska sa ale otázka, či projekt naložil s priestorom efektívne a v prospech všetkých používateľov, tak ako je prezentovaný verejnosti. Mesto s kritikou obnovy nesúhlasí, no reakcie čitateľov internetových vydaní známych denníkov, teda aj ľudí, ktorí mali možnosť si nový úsek vyskúšať ako nemotoristi, sú skôr negatívne.

"Nepriamo ľudí nútite, aby vždy a všade používali autá. Ja preferujem na krátke vzdialenosti po meste bicykel, ale budem musieť viac prispievať autom využitým jednou osobou. Hanbím sa za také vedenie mesta..."

"Zase sa spomalí verejná doprava vďaka novým semaforom, zase nepribudli BUS-pruhy ani cyklochodníky. Však čo by sme chceli. V nedávnej debate A. Ďurkovský a riaditeľka GIB-u (Generálny investor Bratislavy – pozn. red.) vystúpili v debate TV Bratislava a bavili sa hádajte o čom: rozvoj ciest v Bratislave, spresním – o individuálnej doprave. O chodcov, cyklistov a verejnú dopravu ani nezakopli, však načo?!"

Doteraz boli vodiči povinní dať električke prednosť v jazde. "Rozšírenie komunikácie v tomto uzle je komfortnejšie aj z toho dôvodu, že autá prichádzajúce z Ružinova plynule pokračujú až ku križovatke s Jégého ulicou v dvojpruhu a bezkolízne s električkovou traťou, ktorú museli križovať smerom ku križovatke s Miletičovou ulicou," uvádza ďalej magistrát na svojej stránke. Na križovatkách sú osadené svetelné signalizácie, ktorých hlavným prínosom má byť celková bezpečnosť.

Predstava bezpečnosti v širšom centre mesta sa v praxi neprejavuje ukľudňovaním dynamickej dopravy, ale segregovaním pešieho pohybu. Osadenie zábradiel a inštalácia nových semaforov však nemusí mať natoľko pozitívny vplyv na bezpečnosť, tobôž nie atraktivitu pešej dopravy. Potvrdzujú to aj skúsenosti z iných, podobne riešených miest v Bratislave. "Chvíľu som mala auto v oprave a zistila som, že pre chodcov je v Bratislave život nebezpečný. Záhradnícka nie je vyriešená dobre, keď sa chcete dostať z jednej strany na druhú, musíte tak urobiť buď na odbočke pri Jégého alebo až pri tlačiarňach, čo je dosť ďaleká cesta. Všade inde sú zábradlia, takže to vyzerá ako v zoologickej záhrade," uviedla čitateľka internetového vydania denníka SME. Chodníky sú na viacerých miestach stiesnené, napríklad v oblúku pred križovatkou Záhradníckej a Jégého ul. ledva oproti sebe prejdú dvaja chodci. Priestory pre peších boli riešené bez novej zelene či iných mestotvorných prvkov. Zlý estetický dojem zo zrekonštruovaného úseku tak môže čiastočne vylepšiť iba plánované zatrávnenie električkovej trate.

Projekt sa prioritne zaoberal stavbou štvorprúdovej komunikácie, pôvodnú cestu však nebolo nevyhnutné rozširovať v súčasnom rozsahu. Na rozdiel od značnej pozornosti venovanej priestoru pre automobilovú dopravu, na novej Záhradníckej nezostal žiaden priestor pre cyklistov: "Kadiaľ má ísť cyklista?," pýta sa nejeden používateľ nemotorového dopravného prostriedku. "Po ceste spolu s autami (riskujúc svoj život a zdržujúc automobilovú dopravu) alebo po chodníku ohrozujúc chodcov? Alebo po električkovej trati? Alebo dookola po Trenčianskej... Veľmi pekne ďakujem!"

Ďalší z čitateľov poukazuje na neprimerane úzke nástupištia električiek: "Sú také uzučké, že ledva tadiaľ prejde človek, keď tam stoja ľudia, nie to ešte dvaja proti sebe idúci vozíčkari." Podľa magistrátu je to dané nedostatkom miesta. Skutočnosť je ale iná. Minimálne zastávka električiek Slovanet v smere do centra mohla byť za daných podmienok širšia aj dvojnásobne, a to bez zníženia priepustnosti križovatky. Ružinovská ulica vchádza totiž do nového úseku cesty iba jediným jazdným pruhom.

"Pochybujem o tom, že by pribudla nová električková trať - v Bratislave už posledných niekoľko rokov nepribudol ani meter novej trate. Je to tá istá trať, ktorá bola aj predtým, len ju (...) presunuli do pásu medzi cestami a ešte aj to sfušovali." Prestavbou ulice tak najväčšmi utrpela električková doprava. Nosný dopravný systém, ako ju zvyknú nazývať niektorí mestskí predstavitelia, napriek pozitívam rekonštrukcie jazdí po krivej trati. Vraj kvôli stromom. Chýba žiaduci električkový podjazd v úseku od Jégého po Miletičovu ulicu. Naproti tomu boli vybudované až tri nové svetelné signalizácie zdržujúce električky.

Osemdesiatpäť sekúnd, toľko si môže počkať električkový vlak, kým dostane voľno v svetelnej križovatke, ktorá má podľa mesta fungovať v režime dynamického riadenia s preferenciou električiek. Bežnou realitou sú podľa postrehov viacerých vodičov a cestujúcich niekoľkominútové meškania, pričom deklarovaný bol plynulý prejazd až do ďalšej zastávky. Ten, pokiaľ bude existovať tragikomédia pasovaná za preferenciu MHD a pribúdať budú aj ľavé odbočenia, nikdy nebude.

Paradoxne, v nevyužitej časti novej cesty sa ráta s rezervou pre budúci odbočovací pruh do Ružovej doliny, teda aj novú svetelnú signalizáciu a následné ďalšie spomalenie dopravy. Nepriamo to v diskusii naznačil jeden zo zamestnancov Oddelenia dopravného plánovania. Ani odbočovací pruh do Mraziarenskej ulice pritom nebol nutný, pretože všetky tieto destinácie vodiči dosiahnu aj z Bajkalskej a Trenčianskej ulice, a to pravými odbočeniami, ktoré sú všade v civilizovanom svete považované za najideálnejšie. Ľavé sa v čo najväčšej miere eliminujú, nie však v Bratislave. Práve novovybudované ľavé odbočenie z Jégého na Záhradnícku má za následok celkové zníženie priepustnosti danej križovatky pre všetky druhy dopravy, vrátane automobilovej.

Trolejbusy jazdiace po Záhradníckej neobišli o nič lepšie ako električky: "Na ľavé odbočenie na Jégého zo Záhradníckej sa nikdy tak dlho nečakalo ako vďaka týmto semaforom," píše na diskusnom fóre imhd.sk pravidelný cestujúci linky 212. Zlepšenie pre tak MHD nastalo akurát v prípade autobusovej linky 50 odbočujúcej zo Záhradníckej doľava na Miletičovu, na základe doterajších skúseností sa však dá predpokladať, že zápchy počas dopravnej špičky sa po istom čase vrátia do pôvodného rozsahu.

Na príklade rozširovania a rekonštrukcie Záhradníckej vidno, že Bratislava nemá predstavu o efektívnom využití dopravného priestoru pre rôzne druhy dopravy. Svojou dopravnou politikou sa tak vedome profiluje ako jedno z najmotoristickejších miest Európy. Magistrát pravidelne konštatuje zvyšujúci sa index automobilizácie a rast intenzity automobilovej dopravy. Iné mestá tento fakt len stroho nekonštatujú. Konajú. Budujú cyklistické chodníky, BUS-pruhy, MHD má zelenú. A to nielen v zahraničí. Dobrým príkladom je Prešov, kde sa takmer vždy dostanete z jedného konca na druhý bicyklom po vlastných chodníkoch. Cez víkendy máte často v MHD problém stretnúť vozidlo, ktoré by nebolo nové a nízkopodlažné.

Na budúce problémy vynovenej Záhradníckej ulice ešte pred začiatkom realizácie projektu upozorňovali občianski aktivisti priamo vedenie Generálneho investora Bratislavy. Bezúspešne. Zástupca združenia mhd.sk ponúkal svoje odborné schopnosti aspoň na vyriešenie koordinácie svetelných signalizácií tak, aby mala električka zabezpečený plynulý prejazd. GIB ani jednu z pripomienok nezohľadnil a na ponuku odbornej pomoci nereagoval.

Uvedené okolnosti potvrdzujú čoraz známejší fakt, že občianski aktivisti majú častokrát lepšiu odbornú základňu než tí, ktorí rozhodujú o osude Bratislavy. Pritom práve občianski aktivisti sú často obviňovaní z toho, že svojou kritikou mestu škodia. Zdá sa však, že tentoraz mesto pocítilo nielen kritiku dobrovoľníkov, ale aj širšej verejnosti. A samozrejme, voličov.

4.12.2008
-intony-

Komentáre

K tomuto materiálu zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Login: Heslo:













K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB).
Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový popis. Pridaním súborov súhlasíte s podmienkami používania.