Ikarusy 280 po 34 rokoch doslúžia
  • Táto informácia je zaradená v archíve. Aktuálne informácie nájdete v ľavom menu.

Foto © Jan Horník, zbierka


Legendárne Ikarusy 280 19. januára 2008 uzavrú jednu z kapitol bratislavskej MHD. Počas mimoriadnych jázd sa budú môcť Bratislavčania rozlúčiť s Ikarusmi na historických linkách 28 101 104 105 109 112 a 117 prostredníctvom posledných jazdiacich vozidiel DPB a súkromného modrého dvojdverového Ikarusu 280, aké v minulosti jazdili na linkách 101 112 a 116.

Histórii Ikarusov 280 predchádzali staršie vozidlá Ikarus 620 a 630 nazývané aj „trasláky“, známe svojou hlučnosťou a slabým komfortom. S ich prevádzkou bol vtedajší Dopravný podnik mesta Bratislavy veľmi nespokojný a autobusy šli do šrotu už po niekoľkých rokoch prevádzky. Rovnako nespokojní boli aj obyvatelia mesta, ktorých tieto Ikarusy budili zo spánku, čo im v roku 1964 oplácali vylievaním kakaa na autobusy na zastávkach. Netreba sa preto čudovať, že sa s nákupom ďalších vozidiel značky Ikarus dopravný podnik neponáhľal.

Zlom nastal s nástupom typového radu 200 vyrábaného od roku 1967, pod ktorý spadajú aj Ikarusy 280 produkované od roku 1973. Československo sa v tom čase špecializovalo výlučne na výrobu „krátkych“ autobusov, no nové a nové sídliská bez výstavby kapacitnej električkovej dopravy si začali vyžadovať čoraz viac takýchto vozidiel. Ekonomickejšie bolo preto nasadiť miesto nich kĺbové autobusy, ktoré ponúkal práve Ikarus.

Pred 34 rokmi sa vo februári 1974 objavilo v Bratislave prvých trinásť Ikarusov 280. Trinástka však v tomto prípade bola pre firmu Ikarus Budapest šťastným číslom – celkovo bolo do konca roku 1991 dodaných neprekonaných 761 kusov vozidiel tejto značky. Prvých 5 autobusov začalo jazdiť 19. februára na linke 30 spájajúcej Podunajské Biskupice, Slovnaft a centrum s Karlovou Vsou a Dúbravkou. Ďalších 5 sa objavilo na linke 20 z Karlovej Vsi na Dolné hony a tri na linke 45 spájajúcej Kukučínovu ulicu so Slovnaftom. Nové a nové paneláky znamenali zvyšujúci sa dopyt po doprave, a tak do Bratislavy prúdili stovky Ikarusov jazdiacich najmä na sídliská a k významným podnikom. V čase ich najväčšej slávy koncom 80-tych rokov súčasne v meste jazdilo okolo 400 Ikarusov 280. Pre porovnanie, v súčasnosti je celkový počet autobusov všetkých typov len 440, z nich kĺbových je 240.

Ikarusy prežili dva režimy, ale aj množstvo zmien v meste. Mnohí si zaiste pamätajú na to, ako sa tieto červené kĺbové autobusy motali po zvyšku starej Petržalky na uliciach s názvami Sofijská či Makarenkova, aby nakoniec dorazili na konečné Kalininova (Kutlíkova – Technopol), Jeremenkova (Holíčska), Jakubovského (Vyšehradská), Sverdlovova (Dolnozemská – Vozovňa Petržalka) alebo Lunačarského (Jasovská). Na opačnej strane Dunaja bolo možné Ikarusy stretnúť aj tam, kde autobusy dnes už nejazdia: na Obchodnej, Kapucínskej, Rajskej či Dunajskej.

Prevádzka Ikarusov samozrejme nebola iba bezproblémová. Dymiace výfuky pomaly sa plaziacich autobusov po Pražskej ulici obiehané prototypom nového Ikarusu 435 v roku 1988 dávali na známosť, že sa doba starých Ikarusov raz skončí. Málokto mohol vtedy vedieť, že tieto autobusy budú jazdiť ešte ďalších 20 rokov, a to aj napriek tomu, že už na prelome rokov 1987 a 1988 vyšla do ulíc Bratislavy prvá kĺbová Karosa a v roku 1992 aj TAM-BUS. Až do roku 1993 nebola o nové autobusy núdza, no potom prišli „suchoty“. Namiesto 50 až 100 nových autobusov ročne sa zrazu začali počítať nové vozidlá na kusy. V rokoch 1995 – 1998 bolo množstvo starých Ikarusov nahradených modernejšími Ikarusmi 435. Tým sa dodávky kĺbových autobusov do Bratislavy skončili a od roku 1998 sa mohli Bratislavčania povoziť novým „kĺbakom“ iba na testovacích jazdách. Postupne boli autobusy vyraďované až v stave ohrozujúcom bezpečnosť cestujúcich a posledné veľké vyraďovanie sa udialo po nákupe Solarisov v roku 2006. Ikarusy 280 odchádzajú a zostáva po nich prázdne miesto v MHD, ktoré do polovice zaplnia „krátke“ autobusy nasadzované na „kĺbové“ linky.

Pozitívom Ikarusov, ktoré sú pre mnohých jedným z prvého, čo ich napadne pri slove „socializmus“, bolo suplovanie neschopnosti vedenia mesta a štátu vybudovať nosný dopravný systém. Prvé plány rýchlodráhy na báze električky vznikli ešte pred príchodom prvých Ikarusov 280 a nakoniec aj tieto vozidlá prežili. Zatiaľ čo Ikarusy verne slúžili, plány rýchlodráhy sa presúvali po stoloch projektantov a úradníkov, kde prežili doteraz. Neúmyselné vytváranie nosného systému na báze expresných autobusových liniek, na ktorých boli dominantné práve Ikarusy, však prinieslo aj svoje neduhy. Medzi ne patrí najmä neefektívnosť a neekonomickosť takéhoto systému, nepoužiteľnosť pri súčasnej dopravnej situácii, ale aj zlé cestovné návyky verejnosti. Práve tu pramenia požiadavky na priame spojenia typu „odvšadiaľ – všade“, pretože toto dokázali Ikarusy prostredníctvom expresných liniek. V mestách s funkčným nosným dopravným systémom je pritom prestupovanie bežné – aj preto, že nosný systém je rýchlejší ako akékoľvek expresné autobusy a autá.

Hoci mnohí na autobusy nadávali ako na staré a hlučné, v prevádzke si vyslúžili povesť „tanku“, ktorý jazdí za každých okolností. Počas 20-stupňových mrazov pred dvomi rokmi boli práve najstaršie Ikarusy vozidlami s najmenším počtom porúch. Na ich údržbu neboli potrebné počítače, obrazne povedané, stačilo kladivo a nitovačka. Ku koncu prevádzky sa stali raritou najmä pre českých turistov, u ktorých doma Ikarusy dojazdili už dávno. Rovnako aj vodiči žiadali o pridelenie týchto „deduškov“, aby si ešte mohli vyskúšať autobus s manuálnou prevodovkou.

Ikarusy 280 v Bratislave nejazdili len v DPB (DPMB), ale aj v ČSAD (SAD) Bratislava (do 2005) a v Slovnafte (do 2007). V 90-tych rokoch sa Ikarusy 280 podniku SAD Bratislava objavovali aj na linkách DPB, kde vypomáhali počas prepravného sedla. V podniku SAD Bratislava boli Ikarusy nahradené kratšími Karosami a zdvojenými spojmi za použitia dvoch menej kapacitných autobusov.

Bratislavské Ikarusy končia svoju prevádzku v rovnakom čase, ako továreň Ikarus zatvára svoje brány. Po privatizácii podniku a následných majetkových prevodoch sa firma dostala do zlej ekonomickej situácie. V strednej a východnej Európe pre zmenu pomerov stratila svoju pozíciu na trhoch, ktoré nedokázala osloviť produktmi ani cenou. Typový rad 400, z ktorého vlastní Bratislava 96 kĺbových Ikarusov 415 a 44 „krátkych“ vozidiel typu 415, nepriniesol očakávaný efekt a rovnako aj oživenie 30 rokov starej výroby Ikarusov 280 s označením C80 bolo len dočasným riešením, ktoré na prahu 3. tisícročia mohlo osloviť jedine chudobné mestá.

Bratislava sa však úplne s Ikarusmi typového radu 200 nelúči. Ikarusy 280 sa ešte budú niekoľko dní nepravidelne objavovať v prevádzke až do skončenia platnosti technických preukazov a v premávke ešte zostáva 6 Ikarusov 283, ktoré sú predĺženou verziou dvestoosemdesiatok. Otázka zachovania historického vozidla je stále aktuálna. Nádejné autobusy #1923 a 2943 boli z nám neznámych dôvodov zošrotované, ostatné odstavené vozidlá hrdzavejú pod holým nebom. Zaiste by bola škoda, keby sme budúcim generáciám nezanechali odkaz na dobu socialistickej normalizácie, pádu komunistického režimu i nástupu demokracie v podobe Ikarusu 280. Z dopravného hľadiska by bolo toto vozidlo samozrejme aj spomienkou na dobu čakania na nosný systém, ktorá sa však na rozdiel od éry Ikarusov 280 nekončí.

Zaujímavosti:
  • prvé Ikarusy: #500 – 512 (1974)
  • posledné Ikarusy: 1914/II – 1923/II, 2936/II – 2945/II, 4944 – 4951 (1991)
  • najnižšie evidenčné číslo: #500
  • najvyššie evidenčné číslo: #4959
  • najdlhšie slúžiaci Ikarus: #4940 – 17 rokov (november 1989 – marec 2007)
  • najkratšie slúžiace Ikarusy: #1841 – menej ako rok (čelná zrážka v r. 1977), #2835 – 1 rok (bočný náraz Tatry v r. 1978), #2879 – 1 rok (požiar v r. 1979),
  • #4902 – 3 roky (bočný náraz električky v r. 1987, vyradený v r. 1990)
  • najdlhšia linka obsluhovaná Ikarusmi 280: linka 112 - Petržalka – Nový most – Karlova Ves – Dúbravka – Devínska Nová Ves (BAZ), neskôr linka 92 - Petržalka – Most Lafranconi – Patrónka – Lamač – Devínska Nová Ves (Volkswagen)
  • najkratšia linka obsluhovaná Ikarusmi 280: 28 (v rokoch 2000 – 2005 č. 88) – Šafárikovo námestie – Ovsište
  • dodané typy: 280.08 (klasické vozidlo), 280.10 (dvojdverové vozidlo jazdiace najmä na linkách 101 112 a 116) a 280.12 (klasické vozidlo s automatickou prevodovkou)
  • farebné kombinácie: tmavá červená, svetlá červená, modrá (typ 280.10), bielo-červená (podľa vzoru Ikarusov 435, na troch autobusoch po generálnej oprave)
  • DPB vlastnil aj 5000. Ikarus pre Československo
  • rekord: 2. októbra 2003 sa do Ikarusu 280 #1901 zmestilo neuveriteľných 359 pasažierov, vďaka čomu sa tento autobus zapísal do Guinessovej knihy rekordov
  • špeciálne vozidlá: dva prototypy s pohonom na zemný plyn, ťahač, ohrievací agregát, „soľničky“ (predné časti autobusov slúžiace v zime na posýpanie vo vozovniach), výcvikový Ikarus 280.10


11.1.2008
-d3k0-

Komentáre

K tomuto materiálu zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Login: Heslo:













K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB).
Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový popis. Pridaním súborov súhlasíte s podmienkami používania.