Najvyťaženejšie smery v regionálnej doprave posilnia kĺbové autobusy

Počet cestujúcich regionálnymi autobusmi je v niektorých smeroch výrazne vyšší než predpokladal Plán dopravnej obslužnosti Bratislavského kraja.

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) sa dohodol s dopravcom Arriva Mobility Solutions, ktorý zabezpečuje regionálnu autobusovú dopravu v kraji, na zaradení kĺbových autobusov, ktorými sa zvýši ponúkaná prepravná kapacita v smeroch z Bratislavy na Šamorín a Malacky. Dôvodom je vysoký nárast cestujúcich v týchto smeroch, ktorý sa pri uzatváraní 10-ročného kontraktu s dopravcom v roku 2021 nedal podľa BSK predvídať. Pôvodné parametre kontraktu vychádzali z Plánu dopravnej obslužnosti Bratislavského kraja (PDO) z roku 2016, ktorý bol vypracovaný na základe prognózy vývoja počtu obyvateľov v kraji do roku 2030. Podľa BSK je nasadenie veľkokapacitných autobusov jedinou možnosťou ako uspokojiť prepravný dopyt, keďže zmluvou povolené navýšenie objemu výkonov o 10 % už bolo dosiahnuté a navyše ďalšie skracovanie intervalov medzi spojmi naráža na priepustnosť ciest, kapacitu zastávok a prevádzkovú bezpečnosť.

Ako sa uvádza v uzavretom dodatku k zmluve s dopravcom, v smere na Dunajskú Lužnú a Šamorín v súčasnosti prepravný dopyt výrazne (2,6-krát) prekračuje pôvodné odhady pre rok 2030, kedy sa predpokladala prepravná kapacita v rannej špičke smerom do hlavného mesta na úrovni 480 cestujúcich/hodinu. Aktuálne je pri rannom 5-minútovom intervale spojov ponúkaná prepravná kapacita 840 cestujúcich/hodinu, no potrebná je hodinová prepravná kapacita 1260 cestujúcich ráno (int. 3 - 4 minúty), resp. 1120 cestujúcich popoludní (int. 5 - 6 minút popoludní), z čoho vyplýva, že mnoho cestujúcich sa dnes do autobusu v špičke nedostane. Jedným z dôvodov má byť nenaplnený predpoklad odľahčenia autobusov vlakovou linkou S70, kde doteraz neprišlo k potrebnému zdvojkoľajneniu trate a navýšeniu ponúkanej kapacity v špičkách.

V úseku Bratislava – Malacky mala podľa schváleného PDO tvoriť nosný dopravný systém železnica a súbežná autobusová doprava mala byť eliminovaná. V špičke mali už v roku 2022 premávať tri vlaky za hodinu, pre rok 2030 sa počítalo s piatimi vlakmi za hodinu v špičke. Pre meškajúcu modernizáciu železničnej trate na tomto koridore je ale dlhodobo v špičke zabezpečený iba jeden vlak za hodinu, čo spolu s ďalšími problémami na železnici spôsobilo nárast počtu cestujúcich v autobusovej doprave. Náhradnú dopravu za zrušené vlaky objednávateľ vlakovej dopravy (Ministerstvo dopravy) nezabezpečil, posilnenie liniek na trase Bratislava – Malacky preto zabezpečil Bratislavský samosprávny kraj. Ani posilnenie liniek 205 a 245 nad rámec stanovený v PDO však v špičke neuspokojuje dopyt.

Dopravca by mal na základe dohody s krajom do 6 mesiacov zabezpečiť formou prenájmu 17 jazdených prímestských kĺbových autobusov s dĺžkou 18 metrov. Ak sa dopravcovi nepodarí nájsť v stanovenom termíne 17 vyhovujúcich vozidiel, kraj pripúšťa aj menší počet. Vozidlá by mali byť s rokom výroby aspoň 2014 a nájazdom do 600 000 km. Každé jedno vozidlo musí byť objednávateľovi predložené na posúdenie, schválenie a certifikáciu. Pred zaradením do premávky budú vozidlá v primeranom rozsahu prispôsobené technickým a prevádzkovým štandardom IDS BK. Prevádzkovanie vozidiel sa predpokladá po dobu 3 rokov. Vek prenajatých vozidiel sa nebude započítavať do priemerného veku vozidlového parku požadovaného zmluvou. Náklady na prenájom a prevádzku kĺbových vozidiel bude kraj dopravcovi uhrádzať v rámci úhrady za preukázanú stratu podľa dodatkom upraveného vzorca. Prenájom jedného kĺbového vozidla má dopravcu stáť 3321,74 €/mesiac. Ponuková cena dopravcu za 1 km odjazdený kĺbovým autobusom je 2,1214 € (v prípade menších autobusov to bolo v prvom štvrťroku tohto roka 1,6561 – 1,7686 €).

Kraj a dopravca v dodatku k zmluve zároveň deklarujú spoločný záujem o obstaranie nových kĺbových autobusov s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) v prípade, ak sa podarí dopravcovi zabezpečiť nenávratný finančný príspevok z eurofondov v rámci Programu Slovensko.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: upravovač fotiek #217:
Aj tu je to už pár mesiacov naznačené: https://www.openstreetmap.org/#map=18/48.243800/16.703430
Reakcia na: upravovač fotiek #197:
Pri areáli bývalého curkovaru Agrana pri stanici Siebenbrunn-Leopoldsdorf naozaj bolo vybudované údržbárske stredisko pre rýchlovlaky (nie vraj, ako som pôvodne písal). Včera aj dnes som tam videl už druhú súpravu Frecciarossa 1000 (400 ETR).

https://cs.wikipedia.org/wiki/Frecciarossa
https://de.wikipedia.org/wiki/FS_Frecciarossa_1000
Reakcia na: Klepeto #211:
Dedinčania pozdĺž Neusidleru po novom blokujú obchvaty? Pár rokov dozadu ešte mávali po obciach plagáty s heslami za prekládku B50 mimo intravilán...
Reakcia na: MatejBA #213:
Samozrejme že Bratislava sa musí dať obísť po diaľnici dvoma smermi. A iné riešenie ako tunel Karpaty nie je.
Reakcia na: MatejBA #213:
To isté ohľadom cien platí pre všetky ostatné stavby.
Reakcia na: upravovač fotiek #210:
Postavit to pred 20 rokmi tak je za 500 milionov.
Postavit do pred 10 rokmi je za 1 miliardu.
Postavit to teraz je za 2 miliardy.
Postavit to o 10 rokov bude za 3 ci 4 miliardy.

Najdrahsi projekt je ten, co sa nepostavi. Alebo potom netreba ostat prekvapeny, ze clovek stravi 40-120 minut v zapche na D2 v meste a ovplyvni to cele mesto.

Uz len to, ze to odpali vsetku kamionovu dopravu ako na Pristavnom + cely Pezinok, Senec, cast Samorina (a okolie) pojdu cez D4 tunel (do VW a roznych logistickych centier na Zahori + pomoze presmerovat dopravu z/do Logistickych centier pri Senci) ti da minimalne 10 000 az 15 000 aut dole z mosta Lafranconi.

Dlhu dobu som byval na Dlhych Dieloch a pracoval pri Zlatych Pieskoch. Ver mi, ze obcas by som aj ja omnoho radsej isiel cez Tunel Karpaty a spat cez D2 ako stal v zapche na D1 ci na Karloveskej, ked som isiel domov. Tak ako teraz obcas idem radsej po D4 ako cez D1 cez mesto.
Reakcia na: Klepeto #211:
Ešte ma tak napadla kacírska myšleinka potiahnuť R7 z južnej strany Dunajskej Stredy a stočiť ju (spraviť odbočku) na juh, ponad Dunaj, kde by sa napojila západne od Rábu do križovatky M1×M85 (predĺženie M85 k Dunaju). Potom by mohol byť aj tunel Karpaty ako tak zaujímavý pre tranzit CZ-HU po D2-D4-R7-M85-M1.
Reakcia na: upravovač fotiek #210:
Však preto je nutné to dokončenie S1 na obchvate Wiedne, ktorá má riešiť hlavne kolabujúcu S23 a našu D2. V prípade S8 to je teraz nepodstatná diaľnica, ktorá naozaj nerieši preťaženie dunajských mostov či už u nás alebo vo W. V tomto sa zhodneme.
No lenže ani S1 medzi A2 a A4 nebude výhra. Táto časť obchvatu je už teraz na hrane kapacity v niektorých častiach dňa. Keď sa na ňu ešte presunie tranzit z A23, tak to tam bude viac kolabovať. Nechápem ako ju mohli postaviť iba profile 2+2 pre 2 mil. mesto.
Viac by v tomto smere pomohlo Wiedni ak by sa radšej investovalo do S31, ktorá by v kombinácii s S4 dokázala ešte skôr odkloniť TIR a IAD tranzit medzi A2 a A4/A6. Dosť by to pomohlo aj tej S1 vo W.
No tam je cesta totálne zarúbaná miestnymi, ktorý by prišli o časť vinohradov, ktoré ich tam živia. Však tam je problém postaviť aj bežné obchvaty jednotiek, ktoré by značne zrýchlili tú cestu okolo Neusiedleru.
Reakcia na: Klepeto #208:
Dnes je v severo-južnom smere "cez Dunaj" k dispozícii kolabujúca A23 vo Viedni (vidím ju dvakrát denne z metra U2, ktoré má svoj vlastný most vedľa A23) a kolabujúca D2 v Bratislave (Sitina, Lanfranconi - síce ich nevidím, ale viem že to tam kolabuje). Fakt jedno horšie než druhé (lebo furt stavby a pod.), navyše A23 nie je priamo napojená ani do CZ a do HU sa jazdí cez Erdberg, ktorý pred pár rokmi kompletne prekopali (a aj tak im kolabuje A23). Lobautunel snáď vyrieši kolabujúcu A23. Ale S8?

Prepojenie S8 s A6 resp. A4 niekde bližšie k BA sa ani neuvažuje, takže ani teoreticky nehrozí odľahčenie Lanfranconi a Sitiny. Jediný most cez Dunaj medzi W a BA je na B49 a tá sa napája na B9 s notoricky známym výškovým obmedzením v Hainburgu. A na B9 miestny v žiadnom prípade nepustia diaľkovú dopravu.

Byť na mieste AT, tak radšej investujem do dokončenia 10 km A3, ktorá sa pohodlne napojí na M85 pri Šoproni (na HU strane je to hotové prakticky po štátnu hranicu s AT). A samozrejme napojnie hore na CZ, o čom sme sa už bavili.

Dokopy možno 15 km novej diaľnice v AT okrem Lobautunelu (ktorý sa už ide robiť) by bolo pre upchatú D2 v BA oveľa užitočnejších, ako celá S8. Otázkou ostáva, či by severo-južný tranzit medzi CZ a HU bol ochotný jazdiť cez W miesto cez BA. V závislosti od konkrétnej trasy by to aj tak bola zachádzka oproti D2, ale mohlo by to byť plynulé = rýchlejšie.

Akože chápem, že tunel Karpaty by v tomto smere vedel pomôcť, z Brna na Ráb (Győr) by tranzit obchádzal mesto po východnej strane. Ale za tú cenu! Stavať 11 km tunel je neskutočne drahé. Ale furt mi nevychádza S8, ak by mala byť v horizonte do 2040.
Reakcia na: lupask #207:
Dochádzajúci mu parkujú pod barakom. Ak zaplatia za PAAS.

Navyše, stále sme pri tom, že rezident platí parkovanie cudzím, čo nič neplatia a on nemá vyriešené parkovanie u seba.
Reakcia na: upravovač fotiek #197:
U nás je hlavne problém s TIR tranzitom sever-juh po D2. Odľahčeniu by vedeli pomôcť Rakúšania ak by si konečne dobudovali tunel Lobau na S1, ktorý je rovnako blokovaný ochranármi ako S8 miestnymi a potom chýbajúci úsek diaľnice na Morave D52 medzi Pohořelicami a hraničným prechodom Mikulov CZ/A.
Takto by z Brna mala D2, kde sa rozdeľuje prevažná časť tejto kamiónovej dopravy medzi severom a juhom, alternatívu v podobe skoro súbežnej diaľnice vedenej západnejšie.
Reakcia na: bobitwo #178:
ad 2: akoze nic? ma z toho to, ze dochadzajuci mu neparkuju pod barakom ale na centralizovanom mieste ktore je na to urcene. podla mna viac miest je dost zasadny benefit toho systemu
Reakcia na: andy27 #203:
A keď si otvoríš tú štúdiu, tak zistíš, že drvivá väčšina tých dodávateľov dodávala pre Magna Steyr v Grazi, KTM AG v Mattighofen, alebo dodáva pre BMW, Stellantis, Rheinmetall MAN Military Vehicles a do Nemecka, Francúzka a Talianska pre ostané automobilky.
Reakcia na: andy27 #203:
Áno, Rakúsko má špičkový priemysel, dokonca aj ťažký (oceliarne). Lenže nie v Marchfelde, cez ktorý S8 má viesť. Do VW (ale aj na D1 a ďalej na východ) sa kamióny z priemyselných oblastí dostanú pohodlne po už existujúcej medzinárodnej diaľničnej sieti. Žiadnu S8 k tomu nepotrebujú. Skôr budú investovať do rozšírenia A4 medzi Bruck an der Leitha West a Knoten Bruckneudorf (odbočka na A6), keď budú potrebovať zvýšiť kapacitu. To je neporovnateľne lacnejšie než stavba S8, ktorú vôbec nepotrebujú. A4 im stačí rozšíriť už iba na 9 kilometroch po odbočku na A6. Sú ďalej, ako som si myslel. Práve si to pozerám (dávno som po diaľnici A4 nešiel).
Reakcia na: andy27 #195:
Rakúska wikipedia uvádza

Dňa 19. júla 2011 boli predložené plány na požadované posúdenie vplyvov na životné prostredie.[1] Začiatok výstavby bol naplánovaný na rok 2014.[2]
Dňa 16. apríla 2019, po posúdení vplyvov na životné prostredie, vydalo Spolkové ministerstvo dopravy, inovácií a technológií (teraz BMIMI) pod vedením Norberta Hofera stavebné povolenie.

Dňa 13. septembra 2021 Spolkový správny súd po odvolaní zrušil rozhodnutie a vrátil vec späť príslušnému orgánu (BMK).[3] Súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že alternatívne možnosti trasy neboli (dostatočne) preskúmané[4] a vrátil vec späť ministerstvu bez toho, aby ich sám preskúmal. V reakcii na to sa Asfinag, spolková krajina Dolné Rakúsko, ochrancovia životného prostredia a miestni obyvatelia odvolali na správny súd.

Dňa 6. februára 2023 Správny súd rozhodol, že Spolkový správny súd nemal vec vrátiť späť príslušnému orgánu a mal namiesto toho o veci rozhodnúť sám.[5]

Dňa 12. decembra 2024, po následnom preskúmaní alternatívnych trás, Spolkový správny súd rozhodol proti environmentálnej kompatibilite rýchlostnej cesty Marchfeld a rozhodol, že v blízkosti existuje trasa, ktorá by mala menší významný vplyv na rozmnožovacie miesta šviháka kamenného.[6] Dolnorakúska štátna vláda a Asfinag sa opäť odvolali na Správny súd a podali sťažnosť na Ústavný súd.[7]

Dňa 9. decembra 2025 Ústavný súd zamietol sťažnosť podanú spoločnosťou Asfinag a spolkovou krajinou Dolné Rakúsko ako neopodstatnenú.[8] Konanie pred Správnym súdom bolo vo februári 2026 stále prebiehajúce.
Reakcia na: upravovač fotiek #202:
Dolné Rakúsko má okolo 160 automotive dodávateľov. Dohľadateľné štúdie hovoria o 135 priamych dodávateľov pre koncern VW v Rakúsku. Najviac automotive dodávateľov je v Rakúsku v Hornom Rakúsku a Štejersku. Celkovo ma táto debata dosť baví. Rakúsko je špičková priemyselná a inžinierska high tech krajina.
Reakcia na: andy27 #201:
Čo by tam mohli už dodávať? Vypesotvané plodiny z Marchfeldu? Nič iné tam nemajú. Ak chcú pracovať vo VW, tak nepotrebujú S8, ale obyčajný cestný most, napr. predĺžením L5. Ak sa boja kamiónov, tak môžu most limitovať do 3,5 tony s výnimkou pre autobusy. Zároveň by to podporilo aj cestovný ruch, resp. turizmus. Určite viac, ako S8.
Reakcia na: upravovač fotiek #200:
Zmenili názor v momente, keď zistili, aké platy by mali vo VW a spol a čo všetko by tam mohli dodávať.
Reakcia na: andy27 #195:
Zemská vláda aj dotknuté obce jednoznačne podporujú S8? To mi je novinka. Kedy stihli zmeniť názor? Pred 20 rokmi proti tomu ešte bojovali. Tak to som teda zvedavý, ako sa to vykryštalizuje.
Reakcia na: Viko #190:
Môj dojem je, že v Česku chápu CHKO prísnejšie ako na Slovensku a postaviť cez ňu diaľnicu je podstatne komplikovanejšie.
Reakcia na: Ike #194:
Viď vedľajšie Off-Topic Fórum. Nič nie je rozhodnuté, aktivisti bojujú proti tomu celé desaťročia a úspešne a súdy pracujú slimačím tempom a prehadzujú si to medzi sebou. Zjavne všetkým stranám vyhovuje status quo, t.j. že žiadna S8 neexistuje. Viac-menej paralelné Bundesstraße B3 a B8 kapacitne stačia, navyše je medzi nimi ešte L5. Keďže nie je most cez Moravu, tak je tam minimálna doprava. A proti mostu boli a sú úspenšé protesty (a to mi vadí, ja by som chcel cestný most z DNV napojený na L5, aj keby mal byť iba do 3,5 tony). Lenže oni nechcú ani takýto most a potom argumentujú nepotrebnosťou S8, lebo však cesty kapacitne stačia. Hlava XXII.
Reakcia na: andy27 #193:
Oblasť Steyru a Linzu máš už dnes prepojenú na Trnavu, Žilinu, Nitru aj Záhorie cez A1-A21-S1-A4-A6-D4-D1-R1/D2. Bez toho, aby si sa v AT musel trepať cez Dunaj na druhý breh po kolabujúcej A23 (ktorá má byť nahradená Lobautunelom v rámci predĺženia S1). Nepoviem pol slova, keby bol niekde v Marchfelde nejaký ťažký priemysel, ale tam sú polia a veterné elektrárne. Ináč nič. Aj jediný cukrovar Agrana, ktorý tam bol, zatvorili. Miesto neho tam vzniká údržbárska základňa Stadleru, vraj pre vysokorýchlostné jednotky. Ale tá nejakú veľkú dopravu potrebovať nebude (nakoniec ani cukrovar ju nepotreboval). Takže S8 nemá význam, lebo tam nieje priemysel. Bratislavský VW S8 nepotrebuje, z DE chodia tzv. Waltre (návesy na železničných vagónoch https://thumb.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f9/Taschenwagen_T3000_mit_Sattelanh%C3%A4nger.jpg/1920px-Taschenwagen_T3000_mit_Sattelanh%C3%A4nger.jpg ). Jedine, že by si chcel presunúť nákladnú dopravu zo železnice na cesty, by si vedel ako-tak obhájiť S8 pre VW.

Ja som mimoriadne skeptický čo sa S8 týka a nejaký tunel Karpaty je Rakúsku ukradnutý, nič by z neho nemali. Do Bratislavy sa voziť nemusia. Z S8 by profitovalo hlavne Slovensko.
Reakcia na: andy27 #193:
Však nám daj tie širšie súvislosti... Som na ne zvedavý.

A napíš ten hlavný dôvod prečo sa postaví tunel Karpaty. Tiež som zvedavý.
Reakcia na: Ike #194:
V stručnosti a nie úplne presne:
Odporca na súde argumentoval, že namiesto diaľnice stačí spraviť obchvaty obcí, že ASFINAG nenavrhol a nevyhodnotil alternativne riešenie a že S8 zasahuje do cenného územia NATURA 2000 a ohrozuje unikátne hniezdisko Dropa fúzatého.

Ak ale ASFINAG preukáže, že S8 rieši nadnárodný dopravný tranzit a je súčasťou medzinárodného dopravného koridoru, čo sa tunelom Karpaty stane, tak argumenty odporcov nebudú stačiť na zastavenie stavby. Myslím, že ASFINAG medzičasom robí požadované posúdenia alternatív, pretože zemská vláda aj dotknuté obce jednoznačne podporujú S8, takže ASFINAG bude mať argumenty, prečo je S8 najlepšie riešenie. Odporcovia sú z oblasti, kadiaľ by mala ísť S8 vo Viedni.
Reakcia na: upravovač fotiek #188:
Ak sa nemýlim, pri S8 nie je primárne problém ochrana prírody, ale skutočnosť, že sa neurobila poriadne posudzovanie vplyvov na životné prostredie a niekto to napadol, na čo správny orgán rozhodol hoci nemal, potom sa toho chytili súdy a do dnes sa to rieši.
Reakcia na: bobitwo #189:
Oblasť Steyer a Linz je najpriemyselnejšia časť Rakúska. Aktuálne obchádza nákladná doprava Viedeň a ide cez Bratislavu. Oboje je úzke hrdlo. Na Slovenskú sú priemyselné klastre Záhorie, Trnava-Nitra, a potom veľká oblasť s centrom v Žiline. Celý priemyselný koridor Bratislava - Žilina má pre Rakúsko zmysel prepojiť so svojou najpriemyselnejšou časťou. A Rakusko to aj spraví, ak sa začne stavať tunel Karpaty. A ten sa stavať začne bez ohľadu na to, koľko mínusiek tu dostanem alebo aká vláda bude na Slovensku vládnuť. Každý, komu sú jasné širšie súvislosti musí dôjsť k rovnakému záveru. Dosť ma bavia argumenty v štýle "chodím z Dúbravky do Rače" alebo "Viedenčanom sa neoplatí ísť autom do Bratislavy cez Stupavu" ako základ pre uvažovanie o stavbe tunela Karpaty.

A samozrejme, hlavný dôvod prečo sa začne stavať tunel Karpaty sem nenapíšem, počkám si, až to zverejní niekto iný.
Reakcia na: upravovač fotiek #186:
Bude oveľa skôr. V momente ako sa začne tunel Karpaty, tak padnú argumenty tých pár Viedenčanov, čo vytvorili celú sieť NGO, aby to blokovali.
Reakcia na: upravovač fotiek #183:
A čo som napísal? Že S8 Rakušania nepotrebujú?
Reakcia na: 3pa3ck3 #187:
Netreba mať paniku z ochrany prírody, AT to má vyhrotené oproti CZ/SK. R1 pretína okraj CHKO Štiavnické vrchy, obchvat Čadce (budúca D3) zasahuje do CHKO Kysuce - a žijeme. Aj trasa "kolmo" cez územie by sa dala navrhnúť s vhodnými zmierňovacími opatreniami. Skôr si myslím, že je zbytočné mať dve diaľnice v dvoch susedných dolinách, ak rátame, že E50 cez Drietomu bude potrebovať kapacitnejšie riešenie.
Reakcia na: andy27 #185:
Čo má čo majú spoločné Rakušania s VV v Bratislave? Prakticky nič. Cca 50% dielov dodávajú lokálny dodávatelia okolo Bratislavy, resp. zo Slovenska, cca 31% ide z Nemecka, hlavne z Wolfsburgu, kde drvivá väčšina dodávok ide vlakom, kamiónom idú len flexibilné a špecifické súčiastky (pozri si mapu, kde je Wolfsburg, tam ti cez Rakúsko nikto ťahať kamióny nebude do Bratislavy), 11% ide z Maďarska. Niečo prichádza letecky, dokonca aj lodnou dopravou niečo.

Tunel Karpaty má stáť 2 miliardy. Vôbec by som si nebol taký istý, že sa ozaj postaví.
Reakcia na: 3pa3ck3 #187:
Všade narazíš na ochranu prírody. Prepojenie pri Púchove je príliš ďaleko na severe, to nebude pre tranzit tak atraktívne ako trepanie sa cez BA. Predĺženie R1 cez Senicu do Kútov je zasa strašne dlhé.

So záverom ohľadom D55 v CZ a B47 v AT súhlasím. A očakávam, že skôr potiahnu A5, keď im začnú kamióny na B47 liezť na nervy. A to si píš, že im tam budú vadiť a moc.
Reakcia na: upravovač fotiek #184:
Do tretice narážame na ochranu prírody - úsek hranice medzi Skalicou a Čadcou je na českej strane lemovaný CHKO (výnimkou je koridor pri Púchove, ktorý je rezervovaný pre D49/R6). To už by skôr dávalo zmysel postaviť tunel popod Bielu horu a prípadne rovno predĺženie R1 z Trnavy cez Senicu do Kútov.

Z toho celého, čo sme tu popísali, je ale najpravdepodobnejšie to, že s postupným dokončovaním D55 vzrastú intenzity na rakúskej B47, Rakúšania postavia obchvaty tých dvoch dedín, čo sú po trase, a napokon tadiaľ pustia aj kamióny.
Reakcia na: andy27 #185:
Ja by som sa vôbec nespoliehal na to, že S8 bude. Určte nie do roku 2060.
Reakcia na: bobitwo #180:
Rakúska S8 nemá riešiť osobnú dopravu, ale kamiónovú. A pre Rakúsko to má význam, lebo VW. Okrem toho severná časť Rakúska medzi Dunajom a Moravou by to veľmi privítala.

Bez ohľadu na to, či Rakúšania postavia S8, tak sa tunel Karpaty stavať bude.
Reakcia na: 3pa3ck3 #182:
Kvôli ochrane prírody padá aj S8. Lenže tá by bola drahšia a pre AT by nepriniesla nič výhodnejšie. Bez S8 (ktorá podľa mňa nebude), je tunel Karpaty fakt iba pre dopravu medzi SK a CZ. A ako som napísal v #183, nebolo by lepšie mať diaľničné prepojenie medzi Novým Mestom nad Váhom a Starým Městom (na Morave) pre tento účel?
Reakcia na: bobitwo #180:
Problém je aj v tom, že kamióny medzi D1 a AT tunel Karpaty tiež nepotrebujú, lebo po dokončení križovatky D1×D4 už môžu obísť celú Bratislavu z južnej strany a pokračovať na A6 a z nej A4. Napojenie na potenciálnu S8 tak stráca na význame, lebo z AT je už dnes alternatíva v podobe A6-D4-D1, ktorá obíde aj Prístavný most. Jedine, že by v AT kolabovala A4, čo sa zatiaľ nedeje, odkedy bola rozšírená od Fischamendu. Kolabuje až A23, ktorá má byť nahradená Lobautunelom, proti ktorému boli obrovské protesty, ale nakoniec sa budovať bude (po desaťročiach prieťahov - protestujúci zjavne chcú, aby naďalej kolabovala A23, ktorá zasmradzuje mesto). Takže si nemyslím, že pre AT bude S8 vôbec potrebná a bez nej tunel Karpaty ekonmocky neobhájiš. Pre AT bude lacnejšie a jednoduchšie predĺžiť A5 k CZ hranici a napojiť ju niekde pri Břeclavi na české D2 a D55 tiež nebude drahé. Tunel Karpaty by slúžil výlučne pre kamiónovú dopravu medzi SK (D1) a CZ (D2), aby sa netrepali cez mesto. Tunel Karpaty ti zároveň neodľahčí tranzit D2 - HU, takže ani most Lanfranconi. Osobne si myslím, že miesto tunela Karpaty by sa malo zvážiť diaľničné prepojenie niekde medzi Novým Mestom nad Váhom a Starým Městom (na Morave), pre tranzit SK-CZ (najmä kamiónový). Tým by sa mohla trocha odľahčiť aj preplnená D1 medzi Trnavou a BA. A miesto tunela Karpaty spraviť pre BA severnú tangentu medzi Patrónkou a Mladou Gardou, kde by sa napojila na predĺženú Tomášikovu. To by Bratislave pomohlo oveľa viacej než tunel Karpaty.
Reakcia na: bobitwo #180:
Tá spojka sa nepostaví, okrem iného kvôli ochrane prírody (inak by bolo logickejšie viesť priamo A5 na Břeclav a nie na Mikulov). Česi už pripravujú obchvat Břeclavi na I/55, ale zatiaľ to nevyzerá, žeby sa plánovalo zrušiť obmedzenie na 3,5 tony na hraničnom priechode.
Reakcia na: 3pa3ck3 #179:
P+R je budované z peňazí ľudí, čo platia do PAAS. Ak tam stojíš zadarmo, tak ťa dotujú z peňazí ľudí, čo platia za službu.

Predaj cestovných lístkov pokrýva zhruba 30% nákladov na MHD. Takže zase obyvatelia BA sa skladajú ľuďom, čo tu nežijú na MHD.

Tak isto, to musia kúpiť by som bral s rezervou...

Počet ľudí, čo využíva P+R a k tomu MHD predstavuje zhruba 2-5%, čo využívajú P+R, čo predstavuje z celkového počtu 550 tisíc cestujúcich v MHD za 24 hodín pár stoviek cestujúcich, pochybujem, že to presiahne 2000 cestujúcich za deň. Teda ich prínos je zanedbateľný.
Reakcia na: 3pa3ck3 #177:
Tie kamióny ale chodia rovnomerne počas celého dňa, mimo dopravnej špičky nepredstavujú problém. Kapacita jazdného pruhu je niekde medzi 1800-2200 vozidiel za hodinu, záleži od momentálnej situácie. To teda znamená 7200-8800 vozidiel pre 4 pruhovú diaľnicu za 1 hodinu. Aj keby to bolo 200 kamiónov v čase dopravnej špičky za hodinu. až taký veľký efekt to nemá ich vykázať.

Pre Rakúsko je výhodnejšie mať priamu diaľnicu z Viedne na Břeclav, ako to ťahať do BA a potom po D2 do Čiech. A5 končí pri meste Herrnbaumgarten smer Mikulov, takže niekde na A5 vybudovať odbočku na Břeclav už taký problém nie je. Napríklad nejak takto rovnobežná trasa https://maps.app.goo.gl/HT29GwrxqeUXtCkZ7 Bolo by to zhruba 17km novej diaľnice vs 31km pri S8, teda ušetria.
Reakcia na: bobitwo #178:
Tí, čo zaparkujú na P+R, si následne musia kúpiť lístok na MHD, takže ušetria mestu peniaze na dotácii pre DPB.
Reakcia na: lupask #176:
záleží koho sa spýtať.
1/ ak sa spýtaš obyvateľov Šancovej a okolia, či radšej za 100 miliónov severná tangenta, alebo chodníky po celej BA, väčšina ľudí si vyberie obchvat, lebo nejaký chodník vo Vajnoroch ich nezaujíma.
2/ teraz miešaš hrušky s jablkami. Ak sa spýtaš rezidenta, čo má z P+R parkovísk, tak nič vo väčšine prípadov. Jeho zaujíma to, aby on vedel zaparkovať pri svojom dome v rozumnej vzdialenosti. Problém je ten, že z peňazí rezidentov sa financujú parkoviská pre ľudí, ktorý ich majú zadarmo.
Reakcia na: bobitwo #175:
Podľa dát z roku 2023 prejde Mostom Lanfranconi dvakrát viac kamiónov ako cez Prístavný, takže aj úbytok by bol zreteľnejší. Čo sa týka zlepšenia premávky D1 po vykázaní kamiónov, tak čítal som aj názory, že došlo k zlepšeniu, ale Google Maps z dnešného rána dáva za pravdu skôr Tebe.

Netreba zabúdať, že Česko stavia D55 pozdĺž rieky Morava a pre kamióny z Poľska do Rakúska by S8 mohla byť zaujímavou alternatívou, keďže D55 bude končiť v križovatke s D2 pri Břeclavi a chýba vhodné spojenie do Rakúska. Takto by mohli jazdiť celý čas po diaľnici s tým, že sa vyhnú Brnu aj Bratislave.

Súhlasím, že pre mestskú dopravu má Severná tangenta (v nejakej postaviteľnej podobe) určite oveľa väčší význam ako Tunel Karpaty, ale ten minimálne poskytne alternatívu v prípade kolapsu.
Reakcia na: bobitwo #175:
keby ste sa realne pytali ludi ci za 100-milionovy baksis skor ocenia vselijake dlazby kade tade, opravene cesty a chodniky ktore uz existuju, prechody a krizovatky alebo jeden tunel pod kolibou, nie som si isty ci by to bol ten vysledok co si predstavujete.
vyrabate z toho cisto falosnu dilemu ze nejake plato "nic neprinesie" obcanom mesta - to proste je nezmysel. prinosy to bude mat znacne. o tom ze co konkretne plato prinesie a ktorym obcanom a kolko ich bude, je ina vec.

a k tym bludom o parkovacom systeme - znova, keby ste sa opytali rezidentov v lubovolnej viac zatazenej oblasti ci by ocenili vystavbu parkoviska kdesi na okraji mesta aby auta boli tam a nie pod ich barakmi, asi by to nebola odpoved ktoru si prestavujete. takze tolko k tomu ze rezidenti z toho maju prd. od sameho zaciatku cely paas bol prezentovany ako nastroj vytlacania aut z mesta, nie zarobkova cinnosti (co sa samozrejme nevylucuje). ked si pozriete hocijake diskusie tak vsade sa vresti ze kde su tie parkoviska a preco uz ich nebolo instantne aspon 10
Reakcia na: Prasiatko22 #174:
Z Prístavného mosta ubudlo zhruba 2500 kamiónov za 24 hodín v oboch smeroch dohromady po zákaze tranzitu. To isté si vieš odrátať aj z Lanfranconi. Stále si na cca 100 tisíc vozidlách, to isté platí aj pre Prístavný most. Tam tiež nedošlo k zázračnému zlepšeniu situácie, ostala zhruba rovnaká.

Tranzit nejazdí len v rámci Slovenska, ale ide aj na/zo strany Rakúska a Maďarska.

Diaľnica S8 pre Rakúsko nemá veľký zmysel, ak sa chcú z oblasti Viedne dostať do ČR, tak na to majú A5 a odtiaľ vedia ísť do Poľska, ak sa potrebujú dostať na Slovensko, tak je tu A6 na Kitssee odtiaľ D4, ak potrebujú ísť na východ Slovenka, A4 do Maďarska (majú diaľnicu až po Košice a navyše je to viac menej rovina, žiadne stúpanie cez Tatry = vyššia spotreba). S8 má zmysel viac menej len pre Slovákov, čo sa potrebujú dostať do Viedne

Tak isto tunel Karpaty nerieši problém ľudí žijúcich v BA, ak žiješ v strede Dúbravky a potrebuješ sa dostať do centra Ružinova (Ružinov a Nové mesto majú väčšinu výrobných a admnistratívnych miest v Bratislave), tak cez Šancovu je to cca 10km, po diaľnici cca 14km, cez tunel Karpaty to bude nejak 34km, ak pracuješ 21 dní za mesiac, tak to robí cca 840-1000km navyše za mesiac. Ak bude extra spoplatnený tunel, aj keby dali, že to je 3€/prejazd pre osobné auto, tak to máš minimálne +200€ mesačne navyše náklady na cestovanie. Samozrejme zálež od toho, odkiaľ kam ideš, je to len orientačná suma.

Stále sa vraciame k tomu, že Bratislava nutne potrebuje severný obchvat v rámci mesta. Ten vie odbremeniť Šancovu. Tunelová varianta od Pražskej na Pioniersku - Jarošovu mala odhadnutú cenu v 2024 na úrovni 100 miliónov, momentálne to bude viac.

Mesto argumentuje, že nemá peniaze a nemá zabezpečené financovanie, preto sa do toho nepustí. Prečo boli Poliaci tak úspešný pri stavaní diaľnic https://www.asb.sk/stavebnictvo/ako-stavaju-dialnice-nasi-susedia - V skratke, ak sa ti to nechce čítať, EU fondy sa zvyčajne dávali na 7 ročné obdobie, čo je málo na projektciu, vysúťaženie aj samotnú stavbu. To znamená, že Poliaci si narobili projekty dopredu a potom ich len vyberali zo šuflíka, keď boli treba.

Čo sa týka peňazí, mesto si za ťažké prachy nechalo vyrobiť Dizajn manuál, ktorý samo nedodržiava. Chystá sa stavať Plató, čo má byť mimo nákladov na projekciu 18+ miliónová záležitosť. Projekt Lekáreň u Salvátora + celý ten obytný dom má zhltnúť cez 40 miliónov € že vraj. 2 zbytočné projekty za 60 miliónov, ktoré nič neprinášajú občanom mesta. Máme tu PAAS, ktorý má generovať milióny € zisku pre mesto. Jeho zavedenie mešká, zatiaľ sa budovali hlavne P+R parkoviská pre cudzích a sú zadarmo a rezidenti majú z toho veľký PRD. Odhad je, že PAAS by mal po dokončení produkovať cez 45 miliónov v čistom ročne pre mesto (za rok 2025 to bolo 18,5 milióna v čistom pod odrátaní nákladov 4,5 milióna pre mestské časti https://www.ta3.com/clanok/1057795/parkovanie-paas-prinieslo-mestu-masivne-prijmy-vyse-22-milionov-eur-na-pokutach-vybrala-bratislava-dalsie-miliony) Čo znamená, že mesto, keby chcelo, vedelo by podpísať PPP projekt na dobu splácania 10-15 rokov na stavbu severnej tangenty a hradiť to z PAAS. Myslím, že väčšina motoristov a aj obyvateľov centra v okolí Šancovej by to ocenila viac ako nové rekonštruované chodníky z bratislavskej dlažby na Trenčianskej, nová svetelná križovatka na Šancovej za 770 tisíc €+ DPH, lebo tam je 450m úsek bez prechodu a z toho 350m tvorí prakticky stena obytných domov, kade sa chodec inde nemôže dostať, len niekam ďalej po chodníku medzi Björnsonovou a Račianskym mýtom (pardon, je tam jeden podchod pod domom na úrovni Ľadovej x Beskydskej a podobné chuťovky.

Keby malo mesto reálne záujem to riešiť, tak to rieši. Ale nemá a vyhovuje mu ukazovať prstom na štát a NDS, že to je ich problém a nie problém mesta.
Reakcia na: Martin Fundárek #170:
Tunel zoberie dosť ak zakážu po jeho vybudovaní tranzitnú nákladnú dopravu na Moste Lanfranconi
Reakcia na: Martin Fundárek #166:
Jaj, lebo poslať kamiónovú dopravu cez najhustejšie osídlenie je ekologickejšie, než ju poslať cez voľnú krajinu, hej?
Reakcia na: Martin Fundárek #170:
Ak bude automobilová doprava pre bežných ľudí nedostupná, tak žiadna hromadná doprava, či už železničná alebo autobusová nebude, lebo ju nebude z čoho platiť. A to z jednoduchého dôvodu: nebude to žiaden priemysel a žiadne služby, ktoré by prinášali dane, z ktorých by sa to dalo financovať. A poľnohospodárstvo nie je na Slovensku konkurencioschopné. Celá táto úvaha je absurdná a odtrhnutá od ekonomických zákonov.
Reakcia na: upravovač fotiek #164:
Ak by to bolo na štýl S8 ktorá od Petržalky po BANM nikde nestojí, tak by potenciál bol obmedzený (aj keď vyšší ako pri S8). Ak by vznikla železničná zastávka pri Relaxe s vyriešeným prestupom na električky, obnovilo sa zastavovanie na ÚNS (čo už dávno malo byť), a pribudla žel.zastávka Ružinov, tak ten potenciál predĺženia viedenských vlakov by bol niekde inde. Obzvlášť v kontexte budúcej spojky ktorá umožní vedenie vlakov cez Kittsee na VIE.
Reakcia na: MatejBA #158:
Tunel zoberie nákladnú dopravu z mesta za predpokladu, že mýto nebude oveľa vyššie, než poplatok za D1+D2. Z osobnej dopravy zoberie len málo, lebo kto má známku, bude mať väčšinou tendenciu jazdiť cez mesto a nie cez extra mýtom spoplatnený tunel (nájdu sa samozrejme výnimky, ktoré ďalšie výdavky nebudú riešiť). Museli by byť na súčasných trasách extra zápchy, aby to bolo inak. (Alebo by sme museli prejsť z ročnej známky na mýtny systém všade.)
No a na uvoľnené miesto v meste sa rada natlačí ďalšia halda gumokolov. Žiadna metropola na svete nedokáže stavať nové cesty takým tempom, aby stačila tempu nárastu dopravy. Preto sa mi zdá vhodnejšie investovať do VHD, než liať peniaze do bezodnej diery diaľníc, tunelov a mostov.
Ale je možné, že v budúcnosti bude všetko inak. Emisné a bezpečnostné požiadavky môžu dostať automobily na takú cenovú úroveň, že budú pre bežných ľudí nedostupné a automobilová doprava (aspoň IAD) bude postupne klesať. Kto vie.
Reakcia na: Martin Fundárek #168:
Presne tak, tie trasy sa musi čiastočne prekrývať, a nie ako dnes, že S50 (za normálnych okolností R55) končí v NM a potom za 10 minút ide do Petržalky S8, alebo R50 končí na Hl.st. a potom za niekoľko minút ide R20 na do DNV. V rámci Bratislavy by sa mali tie linky viac prekrývať a spájať časti Bratislavy mimo centra priamo a s relatívne dobrým intervalom vďaka prekryvom.
Reakcia na: upravovač fotiek #156:
Meškania regionálnych vlakov sú dôsledkom a) meškaní diaľkových vlakov, lebo dispečer, než by pridal Exu 1 minútu, radšej predpos..ne sekne osobák o 15, b) nedostatočnej frekvencie, kde osobák čaká na zmeškaný expres, aby sa neroztrhli prípoje. Ak by sme mali trojkoľajné trate, tretiu koľaj by mohli využívať expresy na predbiehanie osobákov bez toho, aby im zvyšovali meškanie. A ak by sme mali 30 min. (príp. 15 min.) interval, tak by bolo možné dodržať grafikon regio vlakov s minimálnym dopadom na prestupujúcich.
Mestské vlaky sú v BA podmienkach viac-menej volovina. Ale je rozdiel medzi "mestským vlakom" a regio vlakom potiahnutým na druhý koniec mesta. Viem si predstaviť cestovanie z DNV do Rače vlakom, ale nie tak, že budem 15 min. stáť na hl.st., alebo tam prestupovať so šancou, že stihnem prestup, na úrovni výhry v športke. Dnes je vlaková doprava v meste nepoužiteľná, ale to neznamená, že pri rozumnom nastavení to nemôže byť inak.
Reakcia na: Ma178rek #160:
Preto spomínam, že by bolo treba urobiť TIOPy v Ružinove (prestup linka 9) a Petržalke (prestup linka 3).
Reakcia na: samkoh #165:
Hovoril som o Babe, kde je prirodzené obísť hory cez Bratislavu po rovine. Nie o zatváraní priechodov, kde (zatiaľ) alternatíva nie je.
Reakcia na: Martin Fundárek #154:
Dobre, a ako chceš dostať tie smradľavé kamióny napr. z pohronia na Považie, napr. ZH-ZA? Ak ich pošleš cez NR a TT, nákladní dopravcovia ťa pošlú do zadnej časti tela. Ostatné trasy až po KE buď majú zákaz vjazdu nad 12 t, alebo minimálne lížu CHKO alebo NP.
Reakcia na: Solider #163:
Ďakujem za opravu. Každopádne je otázka, či máme na ne fírov, ktorí by s nimi mali pokračovať na Nové Mesto, ako sa tu navrhuje.
Reakcia na: upravovač fotiek #159:
Desirá prevádzkované na REX6 môžu jazdiť iba do Petržalky, ale aj na koľaje elektrifikované 25 kV 50 Hz.
Reakcia na: Ma178rek #160:
Zopár je koľko? Ako často by to jazdilo?
Reakcia na: Ma178rek #160:
To by mozno chcelo TIOP Einsteinova a zastavku elektriciek aby bol prestup, ale to sa nikdy nestane.
Reakcia na: upravovač fotiek #159:
Zopár cestujúcich by to využilo
Absencia zastávok po trase dosť znižuje potenciál na využitie podobnej linky
Reakcia na: Prasiatko22 #157:
Pokiaľ viem, tak súpravy z REX6 nie sú schválené na premávku pod 25kV 50Hz na SK. Do Petržalky majú vlastnú koľaj s napájaním 15kV 16,7Hz a povolenie jazdiť iba na nej.

Navyše koľko ľudí by to vozilo medzi Petržalkou a Novým Mestom? Je v tej relácii vôbec dopyt, obzvlášť v trase, ktorú by to malo?
Reakcia na: Martin Fundárek #155:
Zrovna ten tunel pre IAD je vhodny, lebo ti zoberie dopravu z mesta a budu menej smrdiet v centre, a to je cielom, nie?
Reakcia na: Martin Fundárek #155:
Toto hovorím aj ja - zakomponovať Ponitran do IDS BK (napr. ako spoje linky R55) a potiahnuť až do Petržalky, postaviť TIOPy Ružinov a Petržalka, viedenský REX potiahnuť z Petržalky až do Nového Mesta a zakomponovať do IDS, atď.

Takto relatívne bezbolestne docieliš atraktívny interval na trati NM - Ružinov - TIOP Petržalka - Petržalka, cestujúci z Viedne nemusia ísť na Hl.st. (stačí ísť REXom na TIOP Petržalka a odtiaľ ide trojka do centra vlastne stále), ľahšie sa dostaneš vlakom na letisko (TIOP Ružinov + predĺžená radiála) priamym vlakom z Trnavy, Viedne, Nitry, Pezinka, atď.
Reakcia na: Martin Fundárek #155:
Síce je to o diaľniciach, ale spomínajú sa aj železnice:

https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/2056165-najprv-58-km-dialnic-teraz-pad-slovensko-caka-dopravne-sucho-dalsia-velka-vlna-pride-az-po-roku-2030

Uvažovať o trojkoľajnej trati BA-MA, keď sa totálne rozpadávajú všetky trate na území BA je pekné, ale investičný dlh pri želzniciach je obrovský a bude len rásť.

Môžeš súťažiť koho chceš, ŽSR aj tak vo finálne rozhodnú, či vlaku "postavia" alebo nie. Priority sú jasne dané a na tom to celé padá. GVD si vieš pekne nakresliť na papieri, ale v realite sa ti rozsype kvôli meškaniam. Vlaky použiteľné pre mestský tranzit aj z toho dôvodu nefungujú.

Bratislava určite získa viac vybudovaním severnej tangenty než nejakými mestskými vlakmi (čo je tiež sám o sebe dosť vágny pojem). Železnice majú problémov dosť aj bez nich.
Reakcia na: andy27 #141:
Ideálne by bolo strojkoľajniť BA-MA, BA-PK, BA-SC (resp. postaviť novú trať BA-TT niekde popri diaľnici s prepojením na GA za SC), zdvojkoľaniť BA-Kvestoslavov(-DS), postaviť GVD tak, aby boli vlaky použiteľné aj pre mestský tranzit (nie že všetko musí končiť na hlavnej šťanici, so Žilinou sa nesmie hýbať a podobné modrogumné tradície) a urobiť seriózne súťaže na dopravcu, aby sa neschopná ZSSK buď zobudila a začala makať, alebo skrachovala a jej výkony prebral tu niekto iný. Nie pchať peniaze do ďalších a ďalších mostov a tunelov pre gumokoly.
Reakcia na: Viko #132:
No neviem, ťahať kamióny cez kopce mi nikdy nepripadalo vhodné. Smradľavé kamióny v CHKO nemajú čo hľadať. Dosť, že jazdia cez Bielu horu.
v uzemnom plane kraja su tunely momentalne tri
Reakcia na: 3pa3ck3 #151:
Tunel Karpaty (a existujúca dokumentácia k nemu) nepočíta so železnicou a ŽSR si budú musieť riešiť svoj vlastný tunel.
Reakcia na: Ma178rek #150:
Nákladnú železnicu potrebuješ na východe napojiť na Rendez a ÚNS (Slovnaft + prístav) s pokračovaním do Maďarska. Koridor Tunela Karpaty je z tohto pohľadu podľa mňa vedený príliš severne
Reakcia na: drink #143:
Ono jedine fakt nejaký tunel
Niekde z okolia Patrónky a vyústenie pri zvaračaku...
Dĺžka by bola asi 3.5km.. ale pomohlo by to, aby nešlo všetko cez mesto ..

A Tunel Karpaty tiež pomôže BA ale zároveň by bolo fajn keby tam bola aj železničná rúra na odvedenie nákladných vlakov z Hlavnej stanice...
Reakcia na: bobitwo #146:
Nikde som také nič nepísal. Mňa to zaujalo z technického hľadiska, či sa to tam vôbec nejako môže pomestiť. Chodím tadiaľ často na bicykli a pod mostom som občas parkoval. Či tam ten most bude alebo nie, je mi v zásade jedno. Principiálne fandím výstavbe infraštruktúry, tu by to zrejme pomohlo, ale nie som o tom úplne presvedčený. Čo však viem že nepomôže sú: rozchodník na električovkej dráhe, bránenie starých chorých stromov a znepokojovanie matiek.
Reakcia na: drink #144:
vidno, že ňou smerom na Záhorie necestuješ.
Reakcia na: 810zssk #142:
problémom je všade to spájanie. A je jedno, či je to spájanie pred, alebo za mostom. Iba presunul ten kolaps na iné miesto, problém ostal
Reakcia na: andy27 #141:
ty s tým nič nemáš, ale obhajuješ to riešenie.
Reakcia na: drink #144:
V kompetencii mesta je doriesit majetkove vztahy pozemkov pre TIPy. A hádajte v akom je to stave...
Reakcia na: bobitwo #140:
"mesto nemá inú alternatívu ako dostať ľudí zo západu na východ" - alternatívou je železnica, ktorá je žiaľ mimo kompetencií mesta.
Skoro v každom príspevku sa spomína severná tangenta. Chcem len upozorniť, že severná tangenta v polohe platného územného plánu je dosť ťažko realizovateľná a znamenala by podstatné zvýšenie intenzity dopravy na príjazde medzi Lamačom a hlavnou stanicou, na opačnom konci podobne. Tunel D4 zase nepomôže vnutrobratislavskemu tranzitu. Možno niečo medzi?
Reakcia na: bobitwo #130:
Ale veď oni sa tam pripájať budú môcť, to nie je problematický element. Kolaps vždy robí začiatok mosta Lafranconi kde sa zbiehajú dva smery a v zápätí delia na dva ďalšie smery, takže sa tam "premiešava" veľké množstvo áut. Samotná kapacita okolitých komunikácií je relatívne okej. Áno, občas sa to mierne spomalí, ale totálný kolaps je za mostom málokedy.
Reakcia na: bobitwo #140:
No dobre a čo ja s tým mám? 😃 Ďalší most nie je môj nápad, ja tu píšem o tom, čo asi chce Ráž riešiť a či je tam možné vtesnať nájazdy a zjazdy a kam asi by ich mohli dať.

Odporúčam dva krát prečítať čo píšem, zamyslieť sa či si pochopil celý text a až potom reagovať. 😎

A máš pravdu, že Severná tangenta chýba. Ja dodám, že chýba aj tunel Karpaty a ideálne by bolo postaviť obe stavby a ešte aj paralelný most popri Lanfranconi. A tiež diaľnicu na Viedeň od tunela Karpaty.
Reakcia na: andy27 #138:
Chápeš podstatu tranzitu? Je to každý, kto ide z bodu A do bodu B cez bod C.

Druhý faktor je jednoduchý, mesto nemá inú alternatívu ako dostať ľudí zo západu na východ a opačne. Len diaľnica, alebo Šancova. Prípadne môžeš jazdiť cez rôzne bočné uličky, cez Kramáre (ktoré sú už teraz zasekané) či Pioniersku. Mesto odmieta postaviť severný obchvat, zrušilo vnútorný okruh mesta a ukazuje na to, že všetci majú jazdiť po diaľnici.

Podľa niektorých prieskumov, viac 90% vozidiel čo využíva diaľnicu v BA, tak ju využíva preto, aby sa dostali do inej časti Bratislavy, alebo len do nej prišli/odišli, nepokračujú krížom cez Bratislavu ďalej.
Reakcia na: Perto #134:
1/ pre červenú trasu: Pripojenie na Lanfranconi smer Petržalka máš pri Zoo, aj od Patrónky tým podjazdom. To ostáva? Ak áno, prečo tam chceš ťahať to napojenie z cesty, čo ide na Botanickú? Vyhodené prachy. V tom istom smere si nakreslil napojenie toho mosta pri odbočení na Einsteinovu. Čo znamená, že ľudia sa ti nebudú pripájať pred mostom, ale za mostom, zápcha ostane, keď sa budú radiť. Navyše zabúdaš, že už tam máš napojenie z D2, z Lanfranconi a ty tam ešte pridáš ďalšie 1-2 pruhy. Takže na cca 1,3km chceš riešiť spojenie 6 pruhov do 4 a ešte sa musia stihnúť roztriediť na tých, čo idú ďalej po diaľnici, na Einsteinovú a na Rusovskú cestu.

2/ červená: to napojenie na Bratskú si ako predstavuješ? Vytvoriť lievik pri zjazdne z diaľnice a z toho tvojho mosta? A ešte sa tam budú byť, že kto chce ísť do Petržalky a na Berg?

3/ zelená - keď sú zápchy, tak sa bežné stojí na úrovni Incheby, nový separátny pruh ti nepomôže

4/ zelená a modrá sa budú stláčať niekde... a potom čo? Budú sa tí ľudia potom vedieť dostať na diaľnicu? Ak nie, musíš nechať súčasný stav. Navyše zabúdaš, že Mlynskej doline máš napojenie na diaľnicu. Ak ho necháš, ľudia sa ti budú vo veľkom potom z Petržalky napájať tam a zápcha vznikne tam, nie v Petržalke. Ak nie, ako chceš riešiť napojenie vozidiel idúcich z Botanickej, Petržalky a od Mosta SNP. Lebo ďalšia možnosť je potom pre nich napojiť sa na diaľnicu až za Patrónkou.

5/ nemáš vyriešené napojenie z Botanickej na diaľnicu smer Záhorie, ak uzavrieš ten zjazd na diaľnicu pri Mlynskej doline

Pritom, keby sa vybudovala severná tangenta, alebo si to nazvi ako chceš, tak značná časť vozidiel, čo ide teraz cez Lanfranconi by tede nešla, keď by sa potrebovali dostať do Rače a na tú stranu.
Reakcia na: bobitwo #129:
Cieľ je preniesť vnútromestskú dopravu cez most Lanfranconi na ten nový uvažovaný most. Takže zjazdy a výjazdy na D2 by mali znamenať časovo dlhšiu jazdu pre vodičov vnútromestskej dopravy aby zostala väčšia kapacita pre tranzit. Ako to prakticky vyriešiť a či to je vôbec reálne je otázka na dopravných odborníkov, ktorí majú k tomu aj nejaké dáta.
Ešte je tu aj druhý faktor a to, že most Lanfranconi bude raz potrebovať väčšiu opravu. Ak bude treba na dlhšie odstaviť celú jednu vetvu, tak budeme mať neriešiteľný dopravný prúser. Nie mestský, ale celoštátny, lebo to zastaví výrobu priemyslu na Záhorí a tranzit z/do Česka. To je dôvod, prečo bude treba tunel Karpaty.
Reakcia na: Ike #133:
no lenze sa neplanuje... R1 podla planu ma ist subezne s D1 az do bratislavy - https://ndsas.sk/stavby/dialnicna-siet
Reakcia na: tom_sk #135:
S prižmúrením očí by tunel mohol fungovať aj ako odľahčenie Bratislavy. Stačilo by na úsek Stupava - Jarovce nepustiť tranzit. Aspoň by ten tunel získal na význame.
Reakcia na: Viko #131:
Preto Severnú tangentu spomínam ako dôležitejší projekt. Tunel Karpaty som spomenul len preto, lebo je to vec na ktorej sa reálne "pracuje" a pán minister by tam rád utopil naše peniaze. Ale aspoň má jasný úžitok, pri tomto moste mám výrazné pochybnosti.
Reakcia na: bobitwo #129:
Netreba nič uzatvárať. Neriešim cenu stavebných úprav, len možnú realizáciu. Schématicky v smere z mesta - mestský mosť (červená) by bol další dvojpruh vpravo vedľa tohto https://maps.app.goo.gl/Ej6uwwkbzUPdNF3N6 lavý pruh by pokračoval hore na nadjazd smer Einsteinova, pravý pruh by ústil sem https://maps.app.goo.gl/GZVcXPoLUwByD8E69 kde by sa pokračovalo do Petržalky na hraničný priechod. Zároveň by sem ústil výjazd z D2 (žltou) ak sa nezmestí do existujúceho otvoru, tak sa môže zväčšiť resp výjazd a nájazd na D2 posunúť viac k Bratskej. Do rakuska z D2 by sa išlo cez nadjazd na Bratskej okolo bunkra po novej ceste ústiacej na Viedensku (oranžova), čiže taký okruh. V smere do mesta ti tento https://maps.app.goo.gl/A8y1iNHRxERhJcbJ6 pravý pripájaci pruh bude pokračovať na nový mestský most (zelenou) a zároveň od tohto miesta https://maps.app.goo.gl/2kKok75tv8dXVY23A bude odbočka z D2 (modrou) ktorá bude stúpať ponad prípoje z D1 a v mieste predchádzajuceho linku klesne a spojí sa s navrhovanou vetvou na mestský most od D2. Na metskej strane dunaja, sa z mestského mosta pripájame na zjazdové rampy (nutné časť rozšíriť na 2 pruh) a z D2 smer mlynská dolina bez zmeny akurát nemožnosť odbočiť. Nájazd z Botanickej nebude na dialničnu časť ale na novu mestskú a z mlynskej doliny nová estakáda ktorá bude ústiť na mestský most https://maps.app.goo.gl/UrotQEnzEoKvPfrs6
Reakcia na: Viko #132:
Ja napríklad nerozumiem prečo sa R1 neplánuje až po Kúty. Pri pohľade na mapu mi to tak nejak dáva logiku 🤣
Reakcia na: Viko #131:
A možno len doplním, že Bratislava kedysi mala vonkajší obchvat pre tranzitnú dopravu, volal sa II/503. Len neúdržba úseku cez Babu sa vyriešila hmotnostným obmedzením, takže sa cez mesto musia tlačiť aj tie kamióny, ktoré by to mali bližšie cez kopec. Tu má maslo na hlave aj BSK. Keby sa o svoju cestu staral, mohol dávno pomôcť odľahčeniu dopravy v Bratislave.
Reakcia na: tom_sk #115:
Lenže vyplýva z nejakých sčítaní, že najväčší objem dopravy v Mlynskej doline je tranzit ČR/Záhorie -- Trnavský kraj a ďalej?
Lebo poloha tunela Karpaty by riešila akurát toto. Na distribúciu dopravy zo západných satelitov v rámci mesta by sa omnoho viacej hodila Severná tangenta. Potom by na Moste Lafranconi zostal len severojužný tranzit a cieľovka do Petržalky, čo je znesiteľné.
Reakcia na: 810zssk #128:
Ak sa autá nebudú môcť pripájať na Botanickej, budú sa pripájať inde. Hádaj, čo sa tam asi tak potom stane.
Reakcia na: andy27 #126:
Takže sa zase vraciame k tomu, že ktoré nájazdy na dialnicu chceš uzavrieť.
Reakcia na: bobitwo #116:
Prečo by mali stáť inde? Problémom nie je kapacita cesty ale zdržanie vyplývajúce z radenia sa.
Reakcia na: Perto #119:
No veď to som písal aj ja. Je to ide, či by to mohlo fungovať stojí za to preskúmať.
Reakcia na: bobitwo #116:
Ak budú stáť na Einsteinovej, tak nebudú blokovať medzinárodný dialničný ťah v úseku Stupava - Pečniansky lesa a teda zásobovanie celého priemyselného klustra na Záhorí od VW až po Malacky. To je dosť dôležitá vec.
K téme. Dnes ráno prišiel do DNV od Malaciek zmeškaný sólo ešus miesto súpravy dvoch. Ako otvoril dvere, tak doslova z neho vypadávali ľudia. Keď zatváral dvere, tak pri nich stálo furt plno ľudí (nastúpilo minimum ľudí). Aj chdobička na prízemí bola plná. Kde boli natlační ľudia, ktorí vystúpili? Tipujem na schodoch a hornom podlaží. Voľné miesta na sedenie som nevidel vôbec.

Fico zabudol povedať, že k zníženiu ceny o 50% zároveň o 50% znížia aj kapacitu vlakov. 😁

Ja sa vôbec nečudujem, že regionálne autobusy kapacitne nestačia. Možno aj na nich sa so žnížením ceny zníži kapacita. Nejde o to, spraviť niečo užitočné, ale tváriť sa, že niečo vôbec robí.
Reakcia na: upravovač fotiek #123:
Dosaď si za Madrid seba, za Bayern trebárs Ika a za Hrubý Šúr banánika.
Reakcia na: Ike #122:
Obávam sa, že nechápem.
Reakcia na: upravovač fotiek #121:
Ako ti to povedať zjednodušene....
Ani Real Madrid by neplytval čas s priateľským zápasom TJ Hrubý Šúr. Madrid by to nikam neposunulo a riziko zranení by bolo rovnaké ako v prípade zápasu s Bayernom Mníchov.
Reakcia na: bobitwo #118:
Časovo to rovnako nevychádza ani náhodou. Že chýba severná tangenta (mestská komunikácia, nie diaľnica okruhu D4) nepopieram. Využíval by som ju.
Reakcia na: Perto #119:
A tie zápchy ti vznikli niekde inde v prípade R7.

Prosím, nakresli mi to do existujúcich ciest, ako to myslíš, som na to zvedavý. Stačí screenshot upravený v skicári.
Reakcia na: bobitwo #116:
Len ilustračne. V čase keď sa pri výstavbe R7 prerábala rampa od Bajkalskej na Prístavný most, tak zápchy na D1 pred Prístavným mostom zmizli. Nebolo totiž nutné spomalovať kvôli pripájajúcim sa autám čím sa rozhodí celá plynulosť premávky a vedie to nakoniec k tým zápcham keďže most je "úzke hrdlo".
Ćisto teoreticky, ak by rampy od Botanickej, ale aj z Mlynskej doliny (nemyslím diaľnicu) ústili na novú "mestskú" časť mosta po ktorej by prešli do Petržalky a tam by sa navzájom mimoúrovňovo nejak prekrižovali, tak by ti zmizol lievik a prepletajúce sa autá v 3 pruhu ako je tomu dnes. To rozdelenie na dialničnú a mestskú časť smerom do mesta by sa muselo udiať ešte v Petržalke t.j tí čo odbáčajú na Botanickú, Mlynskú dolinu smer Patronka / Kramáre, tak by si správnu časť mosta vyberali už v Petržalke.
Reakcia na: upravovač fotiek #117:
Stále ideš cez mesto, časovo to vychádza rovnako ako Šancova.

Navyše, je tu snaha mesta upokojiť dopravu a zlikvidovať tranzit cez Kramáre.

Stále ostáva fakt, že dostať sa zo západu na východ Bratislavy a opačne sa dá len 2 cestami a každá z nich ide cez centrum.
Reakcia na: bobitwo #116:
Jak cez mesto neviem ísť? Môžem ísť cez Kramáre a Jaskový rad, na Račiansku sa napojím pri zváračáku A že tadiaľ aj jazdím už desaťročia, keď idem z DNV do PK a späť. Síce si postojím v zápche na Kramároch a Pionierskej, ale furt lepšie ako na Pražskej a Šancovej.
Reakcia na: andy27 #112:
Ale čo tým preboha vyriešiš? Nič sa nevyrieši, akurát nebudú stáť na Lanfranconi, ale za ním. Počet pruhov pred a za mostom ostáva ten istý.

Doprava stojí preto, že to je jediná možná trasa pre mesto, ak nechceš ísť cez Šancovu. Mesto nemá severný obchvat, niečo ako spomínaná severná tangenta. Si obyvateľ od Dúbravky cez Lamač smer Záhorie? Vieš ísť len cez Lanfranconi, cez mesto nevieš ísť.
Reakcia na: Ike #111:
Chýba to nerozporujem. Celkovo je západ v dosť kritickom stave kvôli svojej geografií a o to viac ma zaráža aká masívna výstavba sa naďalej v tejto oblasti povoľuje.

V tomto kontexte sa napríklad nebránim ani tunelu Karpaty. Ten aspoň rieši odklon tranzitu mimo mesto nie len jedného krátkeho úseku. Totiž aj keby tam budeme mať 4 mosty stále to neodlahčí ani Lamač, ani Sitinu, ani Patrónku, ani nábrežie, ani Einsteinovu a ani Prístavný most. To by musel byť megalománsky projekt s XY jazdnými pruhmi naprieč celým mestom ktorý by ho nenávratne zdevastoval.

Chceme uľahčiť tranzit zo západu do mesta. Tak prečo sa neprojektuje električková radiála cez Patrónku? Prečo sa neprojektuje Severná tangenta aby sa nemuseli všetci trieskať okolo celého mesta, cez tunel, 2 mosty a tak podobne. Prečo sa nerieši napojenie Mudroňovej na Slávičie aby vzniklo alternatívne prepojenie pre Karlovku?

Čo projekt električky do PB na ktoré sa desiatky rokov čaká? Čo riešenie uzla Ružinovská, Galvaniho, Vrakuňská c.? Čo riešenie priechodu na Ivánskej ceste? Čo civilizované napojenie Koliby, či spojnica na Kramáre? A dalo by sa pokračovať.

Len preto aby sa pán Ráž mohol za 4 odfotiť pri klepkaní základného kamena lebo na nič dôležitejšie sa nezmohne (aj tak bez šance to stihnúť)? V tomto kontexte by mi už prínosnejší prišiel aj Winklerov nápad mestského mostu vedľa Prístavného. Rozšírenie (/oddelenie) Lanfranconi je len malinká náplasť ktorá nič v celomestskom význame nerieši.
Reakcia na: tom_sk #108:
Zvyšovanie počtu obyvateľov si vyžaduje budovanie dopravnej infraštruktúry a výdavky. Druhá možnosť je úpadok. Nevšimol som si, že by vo Viedni nestavali mestské okruhy, ale možno sa zle pozerám.
Reakcia na: 810zssk #107:
Nevidel som. Ak je cieľ odľahčiť most Lanfanconi pre lepšiu priechodnosť tranzitnej dopravy, tak logika hovorí, že by sa doprava idúca na Botanickú a možno aj do Mlynskej doliny smerovala na ten nový most už na Petržalskej strane minimálne z Einsteinovej alebo aj z D2. Ale toto nie je môj nápad, len uvažujem čo tým vlastne autor chcel riešiť a ako.
Reakcia na: bobitwo #110:
Ja osobne nenavrhujem nič. Problém, ktorý navrhol Ráž riešiť je nedostatočná kapacita dialničného Mostu Lanfranconi. Navrhol to oddelením tranzitnej dopravy a časti dopravy miestneho charakteru a to tak, že by sa doprava z Botanickej do Petržalky presmerovala z dialničného mostu na most lokálny.
Reakcia na: tom_sk #108:
Áno, aj nie. Na západe chýba Bratislavy chýba obvchvat, ktorý eliminuje tranzit v meste. Otázne je, či tento tranzit ťahať do Mlynskej doliny. To sú 90. roky. Ale požiadavka je to legitímna.

Mal som však za to, že západný obchvat Bratislavy bude tvoriť severná D4+ rakúska S8. Tá S8 je, ale ak sa nemýlim, už 7 rokov predmetom súdneho konania z dôvodu, že neboli dostatočne posúdené alternatívne trasy.
Reakcia na: andy27 #106:
Takže navrhuješ zavrieť všetky nájazdy na diaľnicu od Borov až po letisko? Aby sa ti na ňu nedostali autá v rámci mesta?
Reakcia na: tom_sk #108:
nuz, aj dopravne vykony odjazdovane VHD su stale na urovni druhej polovice 90tych rokov (koncom 80tych boli znacne vyssie) a kedze ti obyvatelia sa ***** stale nechcu naucit lietat ako vtaci.....
Reakcia na: andy27 #106:
Sorry ale toto sú čísté 80-90ky. Vybudujme most, pridajme jazdné pruhy. Všetci dávno vedia, že takéto riešenia dopravu v meste nevyriešia akurát zvýšia tranzit a z dlhodobého hladiska mesto finančne aj dopravne zaťažia.
Reakcia na: andy27 #106:
Existuje niekde náčrt (aspoň rámcový) že ako to má vyzerať z pohľadu rámp atď? Lebo stále bude potrebné aby sa z D2 dalo zísť na Botanickú resp. do Mlynskej doliny a vice versa.
Reakcia na: bobitwo #105:
Cieľ je oddeliť dialničnú dopravu od lokálnej. Autá z Botanickej smerom do Petržalky pravidelne ráno spomaľujú most Lanfranconi tak, že to zastaví tunel Sitina a autá stoja až do Stupavy. A pri nehode na moste Lanfranconi skolabuje celá Západná časť. V Karlovej Vsi, Dúbravke, DNV, Záhorskej a ďalej pribudnú desiatky tisíc bytov a domov. Nejde len o osobné autá, ale aj o medzinárodnú kamiónovú dopravu.
Reakcia na: andy27 #103:
Ďalší paralelný most s Mostom Lanfranconi nič nerieši. Budú použité tie isté komunikácie čo idú na/z mosta Lanfranconi.
Reakcia na: Ike #102:
Neviem to formulovať, ale zato to všetci zažívame. Mám pocit, že by pritom stačilo málo, byť menej arogatný, počúvať viac odborné argumenty, ísť sa pozrieť osobne ako to vyzerá a vyskúšať si to v praxi. Obmedziť aktivistické a ideologické hlúposti a na kľúčové pozície dať ľudí, čo rozumejú veciam, dodržujú termíny a najmä primitívne neklamú.
Reakcia na: bobitwo #99:
Písal som o zjazdoch a nájazdoch na nový hypotetický most v časti ako je parkovisko pod Mostom Lanfranconi na strane Karlova Ves, nie o vedení hypotetického mostu cez Dunaj.
Reakcia na: andy27 #33:
Formuloval si to trochu nešťastne, ale v princípe máš pravdu a vypovedá to o nekonzistentnosti, ktorú tu máme naprieč celou verejnou správou.

Dopravná redukcia (znižovanie počtu jazdných pruhov, parkovacia politika) by mala ísť ruka v ruke so zvýšenou ponukou spojov (ideálne počet pred kapacitou).

Pre info.
V roku 2014 bol schválený Dodatok k zmluve, kde bol na rok 2016 plán 41 066 000 vlkm (jazdilo sa aj mimo BA vtedy)
https://archivzverejnovanie.bratislava.sk/file/2114415

Dodatok z roku 2024 na rok 2026 predpokladá 41 020 000 vlkm.
https://crz.gov.sk/data/att/6417626.pdf

2016: 41 066 000 vlkm
2026: 41 020 000 vlkm
Rozdiel: - 46 000 vlkm.

Medzitým Bratislava počet obyvateľov
1.1.2016: 422 000
31.12.2025: 480 900
Rozdiel: +58 900 (v Bratislave pribudol jeden celý Trenčín)

Medzitým BSK počet obyvateľov
1.1.2016: 633 200
31.12.2025: 739 600
Rozdiel: +106 400 (v BSK pribudol viac ako jeden Prešov).

Tá diskrepancia sa nedá obhájiť "menšou mobilitou".

Jediné čo sa v objednávkach menilo boli podiely medzi bus a trolejbusmi.
Reakcia na: Adam3 #96:
Úprimne si to výškovo neviem predstaviť aby to tam vychádzalo ale veľmi by som tomuto projektu fandil. Podľa mňa by mal ďaleko väčší význam pre Bratislavu ako nejaké rozšírenie mosta Lanfranconi čo vnímam vrámci dopravných priorít Bratislavy pomerne nízko (akurát tým zvýšime dopyt využívať auto na dopravu zo západu mesta čo je presný opak toho čo by sme potrebovali).

Čo sa týka chránenej oblasti, no bolo by to politicky extrémne náročné schváliť takýto rez cez chránené územie, na druhú stranu asi by to nebol prvý ani posledný príklad tohto druhu, koniec koncov obchvaty Bratislavy sú toho krásnym príkladom. Nehovoriac o tom, že po obchvatoch jazdia autá ktoré sú pre takéto územie ďaleko škodlivejšie ako električka či chodci (autá ani autobusy by som sem určite neťahal).

Čo by mi ešte ako lajkovi prišlo uskutočniteľné je vytvoriť rampu pozdĺž nábrežia na úrovni múzea a pred Vydricou zahnúť do Petržalky niekde do územia kde končí les. (Nie som statik neviem či je takéto riešenie možné ale v zahraničí som už videl rôzne sa kľukatené mosty). Za prvé by bol most relatívne kolmo čím by sa zredukovali náklady, obišiel by chránené územie a taktiež by sa vedel napojiť na trasu z Lida po Viedenskej ceste a na Kapitulské pole (potenciálne trasy ktoré mesto spomína).

Tak ako tak čo sa týka "megalománskych" projektov sú myslím iné lokality kde by sa energia aj financie mali nateraz sústreďovať ale vrámci plánovania prečo nie.
Reakcia na: Adam3 #96:
Mesto uvažuje, teda by chcelo mať na celom nábreží upokojenú dopravu, teda celá tá 4 prúdovka, čo ide rovnobežne s električkovou traťou od Devínskej cesty po Most SNP by sa mala zmeniť na niečo také, čo je na Vajanského. Ten most teda nič nerieši. Navyše most, čo by tam stál, tak musel byť podobne vysoko nad vodnou hladinou ako všetky ostatné mosty v Bratislave.
Reakcia na: andy27 #94:
Popod Most Lanfranconi sa to nezmestí, keďže máš minimálne svetlé výšky na Dunaji potrebné pre plavbu. Starý most sa kvôli tomu dvíhal o niečo viac ako 1,5m. Minimálna podjazdná výška je 9,10 m nad najvyššou plavebnou hladinou, je to medzinárodná hodnota.
Reakcia na: gejza #97:
Svet sa vyvíja, od vypracovania PDO sme zažili dve veľké krízy, zavedenie parkovacej politiky v Bratislave, síce obmedzené ale nenulové zlepšenie prímestskej dopravy, kolaps železnice v Bratislavskom kraji a ďalšie udalosti ktoré ovplyvňujú dopyt po cestovaní regiobusmi a ktoré riešitelia niekedy v 2015 predpokladať nemohli.
V článku sa hovorí, že počet cestujúcich regionálnymi autobusmi je v niektorých smeroch výrazne vyšší než predpokladal Plán dopravnej obslužnosti Bratislavského kraja.

Skúmal niekto dôvod tejto diskrepancie ? Bol PDO BSK spracovaný chybne ? Boli pri jeho spracovaní použité nekorektné vstupné dáta ? Korelujú dáta o dopyte s dátami o občanoch s trvalým/prechodným pobytom v dotknutých obciach ? Alebo zase raz doplácame na "parazitov" ?
Zaoberal sa niekto zodpovedný tým ako eliminovať takéto problémy v budúcnosti ?
Vopred ďakujem za odpovede.
Pred piatimi rokmi som sem posielal tento návrh. Mal som k nemu vytvorenú aj 3D vizualizáciu, ale už ju neviem nájsť.

Zamýšľal som to ako kombináciu pešieho a električkového mosta (prípadne aj s možnosťou prejazdu autobusov), ktorý by križoval rieku kolmo a na petržalskej strane by pokračoval estakádou s čo najmenším zásahom do Pečnianskeho lesa až po napojenie na Rusovskú cestu.

Vyžiadalo by si to síce určitý zásah do chráneného územia, ale určite menší než akýkoľvek ďalší most vedľa Lanfranconi, keďže cesta z neho by musela pokračovať krížom cez zadnú časť Pečnianskeho lesa (tam, kde sú bunkre) a napájať sa buď na cestu I/61, alebo na Bratskú, ako navrhuje MatejBA v #91.

To by však znamenalo oveľa väčší zásah do lesa v porovnaní s mojím návrhom. Od brehu Dunaja na úrovni Zuckermandla po križovatku D1/Viedenská cesta je to približne 600 metrov.
Reakcia na: Adammsvk #37:
Nemyslím si, že by takýto "bolehlav" bol neriešiteľný, stačí sa pozrieť napríklad do PID (https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid025Q69goSW8cYnNov8exCPvw1usuKYxL7ia3R6ubdWDCgMKBwzyMUYSADi97y6vmcdl&id=100068842122302 ).
Reakcia na: TomJ #93:
Ak by postavili súbežný most od devínskej strany a zrušili existujúci nájazd a zjazd z Lanfranconi do Karlovky, tak by sa to možno zmestilo popod Lanfranconi.
Reakcia na: andy27 #92:
Ja si to vedľa Lanfranconi stále neviem predstaviť. Buď by museli ubrať z areálu Botanickej záhrady alebo z areálu FTVŠ. Inak mi to nevychádza.
Reakcia na: MatejBA #91:
Je tam veľmi silná a vplyvná komunita vodákov. Celé Karlovenské rameno je veľmi špeciálna lokalita. Pokus ju takto zničiť je asi tak reálny ako postaviť luxusný hotel na Železnej studničke. Je to politicky absolútne nereálne.

Ak sa bude niečo také stavať, tak súbežný most vedľa Mostu Lanfranconi pre lokálnu dopravu. Na Dunaj sa zmestí, problém su nájazdy a zjazdy. Či sa tam dajú postaviť neviem, nie som stavebný inžinier. Ale ak to Ráž vytiahol, tak to zrejme aspoň teoreticky ide, lebo inak by ho mostári vysmiali.
Reakcia na: zakaznik #90:
Najvacsi problem, a je jedno ci to bude kolmy alebo sikmy most je minimalna vyska, ktoru musi splnat kvoli lodiam na Dunaji. A neviem si predstavit, kde tam daju potom rampy/najazd na ten "novy" most.

Jedine mozno ako-tak realne a rozumne miesto (a to hovorim so vsetkymi ocami, usami a ustami zavretymi), by bolo ak by sa predlzila Karloveska od Riviery okolo Slovnaftky (musel by si vodakom zobrat budovu ale nie je tam inak toho vela po ceste na sanovanie), krizom cez Vydricky ostrov, popri D2 a napojila sa bud na D1xD2, alebo na 61, a potom Bratsku ponad dialnicu.
Reakcia na: Ma178rek #89:
Verejnosť má na premostenia cez rieku aj nejaké estetické nároky. Asi si si pomýlil realitu s Transport Tycoon.
Reakcia na: zakaznik #88:
A kde je písané že všetko musí ísť krásne rovno???
Reakcia na: Ma178rek #87:
Aha, tak ak by mal ísť ten most na rohu chráneného územia a kolmo na os Dunaja, tak druhý koniec by bol niekde na úrovni električkovej zastávky Vodná veža. Čiže neviem, čo za projekt si to vymyslel a komu to má akoze prospieť.
Reakcia na: zakaznik #62:
Nehovorím že musí ísť úplne cez chránené územie...

Zasiahlo by to kúsok lesa ale chápem že je dôležité chrániť územie a hlavne vodu...
Reakcia na: samkoh #83:
Logické celky sú Záhorie, Pezinok a Senec, so Šamorínom pod Sencom keďže tam sa tie linky dosť prelínajú.
Reakcia na: Prasiatko22 #41:
Neviem, či by bol šťastný nápad mať linku z (takmer) najsevernejšej konečnej, umiestnenej výrazne na západe mesta na najvýchodnejšiu konečnú, umiestnenú výrazne na juhu mesta ako priamu a jedinú celodennú obsluhu v koncových úsekoch, najmä pri zápchach v Mlynskej doline.
Reakcia na: S499.1023 #81:
https://ufoportglufenteich.de/?p=15380

Myslel si toto? Dávno som o tom čítal, ale na vlastné oči som to nevidel. Toto síce nie je tram-train v pravom zmysle, ale Straßenbahn na železničnej trati. Aspoň vozidlo ako také je prachsprostou električkou (zvyšok, čo si spomínal v #80 ohľadom predpisov a pod. samozrejme platí).
Reakcia na: Ike #28:
Chceš spojiť PK+SC, či SC+Šamorín?
Reakcia na: S499.1023 #80:
Presne. Ono to dokáže fungovať (ale aj v Karlsruhe na hlavných tratiach DB má tram-train meškania aj 15 minút pravidlene, v špičke bývajú spoje odrieknuté, lebo nie je kapacita na trati). Nikto netvrdí, že nie. Ale koľko tá sranda stojí a že v špičke tiež nie je spoľahlivá (na tratiach kde je hustá vozba iných vlakov)! Nemci si to môžu dovoliť financovať. V Bratislave, kde sa nám doslova rozpadáva železničná infraštruktúra v území mesta pred očami, a tá električková miestami tiež? Kde nie sme schopní vybudovať ani kvalitné TIOPy (len sa o nich desaťročia hovorí)? Neexistuje. "Tram-train" je magické slvo (chceli by sme to, lebo to funguje inde), ktoré ľudia používajú často bez toho, aby vôbec vedeli, čo znamená. Rovnako ako "metro". Tiež funguje inde a chceli sme by sme to. Fajn, tí čo to hovoria, nech to zaplatia. Najlepšie na tom celom je, že mne vyčítajú, že moja úvaha o podpovrchovej električke v dĺžke ani nie 2 km je drahá.
Reakcia na: upravovač fotiek #79:
Napríklad v Kasseli sú aj také "tram-trainové" trate, po ktorých nákladný vlak roky neprešiel ale DB si ich držia pre istotu. Samozrejme pekelné náklady na údržbu, pretože tam sa v zastávkach jedná o šesťkoľajnicové splete a síce komická ale vypovedajúca zložka príbehu sú nalepené papieriky v niektorých tram-trainových vozidlách, ktoré existujú vo verziách 750 V + 15 kV a 750 V + diesel ale vyzerajú rovnako: "Nezdvíhaj zberač na trati DB, toto vozidlo NEMÁ systém 15 kV!"
Reakcia na: Ike #78:
Odporúčal by som navrhovateľom tram-trainu, aby se zoznámili napr. s nemecku legislatívou v tejto oblasti. Vozidlá musia byť schválené aj pre prevádzku na železničných tratiach (v Bratislave by to znamenalo kompletnú zmenu profilu kolies a koľajové splete), vodiči musia mať dráhové licencie a odborné spôsobilosti. Kolega v Karlsruhe si môže pri svojich každoenných cestách trama-trainom všimnúť cedule, ktoré majú z jednej strany nápis EBO a z dreuhej BOSTRAB.
Pre toto všetko sa systémy tram-train vo svete nešíria ako lavína.
Reakcia na: Ike #78:
Málo ľudí si uvedomuje, že tram-train, ktorí poznajú z iných miest, sa využíva na železničných tratiach, kde je minimálna vozba, ale z nejakého dôvodu neboli trate zrušené (napr. raz za týždeň tam ide nejaký nákladný vlak dôležitý pre nejakú konkrétnu fabriku), ani konvertované na električkové (sú aj také prípady, vtedy sa ale nebavíme o tram-traine, ale regionálnej električke, resp. tzv. Stadtbahne). Tram-trainy jazdia po tratiach, ktoré ináč zívajú prázdnotou a občas sa na nich ukáže niečo iné. Čo sa o železničných tratiach v Bratislave a okolí rozhodne povedať nedá. Naopak, sú prepchaté nákladnou doparvou, diaľkovou (aj medzinárodnou) dopravou a regionálnou dopravou. Voľná kapacita proste nie je, kvôli nákladom sú tam úplne iné zábrzdné vzdialenosti s ktorými treba počítať (a to sa odrazí na prevádzke). Predstava nejakého tram-trainu v pravidelnom intervale 15 minút jazdiacom denne podľa cestovného poriadku je nielen úsmevná, ale až detinsky naivná. Už vidím, ako zmeškané ICčko bude poslané za tram-train, aby ten mohol vymetať zastávky a ísť načas. Alebo ako rozbehnutý NEXák so 110 nápravami bude kvôli tram-trainu zastavovať a potom sa znova rozbiehať. V praxi by železnice ten tram-train postavili na bočnú koľaj a nechali ho tam hniť aj 30 minút bez mihnutia oka s veľkou pravdepodobnosťou, že by tam svoju jazdu ukončil a vo zvyšnom úseku bol odrieknutý bez náhrady. Spoľahlivosť celého tram-trainu by bola problémom č. 1. V Karlsruhe síce jazdia tram-trainy aj spolu s veľkou železnicou v hustom takte na niektorých úsekoch, ale treba povedať, že tram-train na nich vôbec nie je "vlakovou električkou", ale má interval 30 minút a tiež býva často zmeškaný a občas odrieknutý (lebom dáva prednosť iným vlakom). Načo do Bratislavy niečo, čo by malo interval 30 minút a bolo nespoľahlivé? Kvôli tomu sa vôbec neoplatí investovať brutálne peniaze do viacpásovej koľje s dvoma rozchodmi v meste (a už vôbec sa neoplatí prerozchodovávať električky).
Reakcia na: lupask #72:
Lebo tram train je blbosť. Obce v okolí BA potrebujú segregovanú infraštruktúru, kde vozidlo strávi v zastávke rádovo sekundy a nerieši nejakú komplikovanú zabezpečovačku. Nie ťažký pomaly sa rozbiehajúci vlak.

Ak sa bavíme o výstavbe na zelenej lúke (ako vyplýva z mojho príspevku), tak nemá zmysel robiť drahšie riešenie (železnica má prísnejšie normy) a navyše dvojsystémové. To má zmysel tam kde majú infraštruktúru a nevedia čo s ňou.
Reakcia na: lupask #72:
Ty chceš aby sa meškania a prúsery z veľkej železnice prenášali aj na električkové radiály? Drahé, ťažké vozidlá. Ale dobre - odkiaľ a kam, v akom intervale, aká kapacita súprav a základné technické parametre (dĺžka, šírka, hmotnosť) a najmä po akých tratiach v meste by si to viedol? A potom sa pozrieme na účelnosť celej veci, či je naozaj neexistencia tram-trainu problém, alebo by to mohlo fungovať aj bez hračky s názvom tram-train, za predpokladu pohodlných, bezpečných a spoľahlivých prestupov a atraktívnemu intervalu aj na železtnici. Takže frekvencie vlakov je dôležitá. Alebo si myslíš, že tram-train by zázračne jazdil po železničných tratiach častejšie ako dnes jazdí vlak?
Reakcia na: leoSR #54:
V brutto zmluve dopravca nemá žiadne príjmy z cestovného. Dostáva finančnú kompenzáciu, ktorá zjednodušene zodpovedá oprávneným nákladom na zabezpečenie dopravy pri 0 cestujúcich + primeraný zisk. Tržby cestovného patria kraju.

V praxi je to však riešené cez zápočet, takže si dopravca tržby nechá a kraj mu doplatí tak, aby to zodpovedalo kompenzácii.

BSK môže novým dopravcom ublížiť maximálne sebe. Neviem ako v prípade BSK, ale na Slovensku máme prípady kedy sa krajskí dopravcovia navzájom vykrádajú a kraju to nevadí 😬
Mimochodom, nemá niekto normu STN EN 50119?
Reakcia na: Viko #71:
Prestup na linky končiace/začínajúce pod Mostom SNP, zrušenie nutnosti viesť akúkoľvek pravidelnú linku po Jesenkého/Mostovej (za predpokladu zdvojkoľajnenia Vajanského nábrežia). Myslím, že tieto dva dôvody sú dostatočné, aby sa obratisko električiek niekde na nábreží vybudovalo. Pri tuneli je viacej miesta a nie je tam ani problém s plynármi.
Reakcia na: csepka_3 #39:
Vzhľadom na sci-fi, ktoré prezentuje minister (a ktoré sa náramne podobajú na sci-fi, ktoré prezentovali iní pred ním, napr. ohľadne metra), sú mojhe úvahy ešte pri zemi.
Reakcia na: Ike #44:
preco nie tram-train? v Karlsruhe to funguje paradne, nastupim v hornej-dolnej 50 km od mesta do vlaku a veziem sa vo vlaku, ktory vojdenim do mesta vymeni tabulu a uz chodi ako elektricka
Reakcia na: upravovač fotiek #64:
Čo také by plnilo obratisko pod mostom, čo nedokáže splniť blokové obratisko Štúrova-Jesenského-nábrežie?
Reakcia na: leoSR #54:
Dopad na príjmy to nemá, BSK by si stále musel objednávať rozsah výkonov dohodnutý v zmluve.
Reakcia na: bobitwo #68:
Sverný obchvat má na Most SNP najmanší vplyv. Ale ak by sa uvoľnili kapacity na moste Lanfranconi a Prístavnom, potom sa na ne môže presunúť časť záťaže z Mosta SNP. Obávam sa, že to je aj tak zbožné želanie. Zbúranie rámp by podľa mňa dopravné zaťaženie nábrežia iba zvýšilo a spôsobilo kolaps Šafárikovho nám. To sú len také odhady "od brucha", skutočné toky neviem aké sú.
Reakcia na: upravovač fotiek #66:
Zbúranie rámp a nejaká úprava bude stáť tak 2-4 milióny, niečo ako Severná tangenta 150+ miliónov.

Zbúranie nájazdov nič neurýchli, lebo mesto sa zubami-nechtami bráni postaviť severný obchvat a tvári sa, že to nie je problém mesta, ale NDS.
Reakcia na: si #55:
Nikdy. Skúsim to ešte trošku pokresliť a potom to sem dám. Nech sa toho chytia ďalší. Samozrejme to dopadne ako všetky moje iniciatívy (Štefánikova, Kamenné, Vajanského a iné). Po mánickej fáze zápalu a intenzívnej práce hlboko do noci počas viacerých dní (spánok 4 hodiny a ráno vstávanie do zamestnania, za ktoré ma platia) príde depresia, ktorú utopím v Dornfelderi (alebo Budvare, ešte uvidím).
Reakcia na: MatejBA #52:
Ten gridlock nastane tak či tak. Zbúranie rámp na most SNP by to iba urýchlilo. A nie, nepodporujem myšleinku búrania rámp na most SNP.
Reakcia na: Solider #43:
Presne! Na tento fakt sa akosi zabúda.
Reakcia na: Prasiatko22 #41:
Obratisko pri Moste SNP by bolo zaujímavé, ale sú tam plynári. Overil som aj obratisko električiek umiestnené v súčasnom obratisku autobusov. Vzhľadom na potrebné polomery sa tam zmestilo, ale problémom by bola výška trolejového vedenia, nakoľko koľaj vedie pod rampou zo Staromestskej na nábrežie. Neviem, či by nebol problém s výškou trolejového vedenia a poschodovými autobusmi, ktoré by ho tam križovali. Aj tak to bola skôr taká úvaha, nemyslím si, že tam obratisko električiek zasa až tak nutne treba. Reálnejšie je vybudovať jednokoľajné obratisko s odstavnou koľajou pri tuneli. Tam je miesto, lenže obratisko by neumožňovalo obrat vozidiel z Karlovej Vsi alebo z tunela, iba v smere od Mosta SNP. Či by sa oplatilo mať takéto obratisko je otázka na prevádzku. Ja si myslím, že áno.
Reakcia na: Prasiatko22 #50:
Rážov most nič nerieši, sú to vyhodené peniaze. Ľudia potrebujú cestovať a odstavenie zjazdov z mosta SNP extrémne znepríjemní život tisícom ľudí.

Nežijeme v skanzene.
Reakcia na: Ma178rek #60:
Hej, trať cez chránené územie a vodný zdroj.

A potom už len zmeniť územný plán na výstavbu novej štvrte 😃

Možno z toho zvýšia peniaze aj na plató.
Reakcia na: MatejBA #52:
Osobnú dopravu je potrebné v prvom rade riešiť mimo centrum mesta takže som za odstránenie rámp ALE!

V tomto kontexte by pred odstránením malo dôjsť k 2 zásadným posunom a to je prepojenie Mudroňovej a Slávičieho údolia a výstavba Severnej Tangenty. Severná Tangenta ako odlahčenie južného obchvatu či Šancovej. Mudroňova ako lokálna náhrada medzi Karlovkou a centrom a takiež ako prepojenie škôl v centre a internátov/škol v Slávičom údolí.

Následne by som z dopravného hľadiska nevidel problém v odstránení rámp, naopak ak by vznikol prestupný uzol mostu a nábrežia (na spôsobom Južného mesta) tak by som to považoval za zlepšenie okrem sociálno-urbanistického hľadiska aj za zlepšenie dopravné ktoré by viedlo k postupnému útlmu aj na Staromestskej či Štefánikovej a prinavráteniu mestského charakteru.
Za mňa je riešenie ešte postaviť most medzi Chatám Sófer a Petrzalkou ktorý by bol pre električky a autá...
A napojiť samozrejme trať na radiály niekde v okolí Jungmannovej, celá trasa by išla po Rusovskej ceste
Reakcia na: Prasiatko22 #50:
Snehové vločky by radšej upchaté centrum, než funkčný mestský okruh.

Aj najbyciklistickejšie holandské mestá podobnej veľkosti majú 2+2 vnútromestský okruh okolo centra. Ale svedkovia vallovi si zaumienili, že Bratislava musí byť za každú cenu holandskejšia než Holandsko.
Reakcia na: Prasiatko22 #53:
Vallogika: Málo je dopravy na kollárku a 28. augusta, tak zaštupľujeme nábrežie a ešte odstránime aj rampy na moste SNP 🤡
Reakcia na: Prasiatko22 #53:
Vajanského nábrežie a Lanfranconi sú spojité nádoby. Ak znížime priepustnosť na jednom, na druhom stúpne. Skôr alebo neskôr budeme musieť kapacitu Lanfranconi zvýšiť, v Petržalke aj v Západnej časti Bratislavy bude počet obyvateľov len narastať. Či to bude "Rážov most" alebo niečo iné uvidíme, ale niekde to tam budeme musieť vopchať. Je to reálnejšie ako zvýšiť priepustnosť Vajanského nábrežia, kam skôr alebo neskôr príde dvojkoľajná električka alebo to, čo ju nahradí.
Reakcia na: Ike #26:
Podľa mňa v civilizovanejšom svete by do Stupavy dávno predĺžili električku.
Reakcia na: upravovač fotiek #38:
kedy budes kandidovat ? 😃
Reakcia na: 810zssk #49:
Pokiaľ sa v zmluve nič o výhradnom dopravcovi nepíše je to samozrejme v poriadku. Vychádzal som z toho, že rozdiel či je jediný dopravca alebo nie môže mať zásadný dopad na jeho príjmy preto by som očakával, že to je zmluvne podchytené. Evidentne je tá ekonomika postavená na inom princípe.
Reakcia na: MatejBA #52:
Práve ten Rážov most mi nepríde ako úplný nezmysel, ak by to pomohlo skvalitneniu verejného priestoru v okolí Mosta SNP odstránením tých rámp.

Postavením zastávky na moste pre linky 80, 83, 84, 88, 93, 94 spojenej aj pod mostom schodami a výťahmi by umožnilo prestup z električiek a autobusov na nábreží na linky vlastne všade do Petržalky, čiže by sa časť IAD eliminovala z nábrežia.
Reakcia na: Prasiatko22 #50:
A co z dopravneho hladiska? Lafranconi uz ma viac ako dvojnasobnu dopravu oproti tomu na co bol stavany a nonstop zapchy mas uz teraz, SNP zabijes, Stary most je pre elektricky, na Apollo by si musel liezt cez upchatu Sancovu alebo cez zvallovane Vajanskeho nabrezie. Uplne by si zabil dopravu v okoli Apolla a pri Botanickej. Potom by fakt uz daval zmysel aj ten nezmyselny napad Raza na novy most spojeny s Lafranconi.
Reakcia na: 810zssk #49:
Možno sa ľudia mýlia, lebo výhradné právo má napríklad DPB (bod 1.5. zmluvy). Takže mesto si nemôže objednať dopravu u nikoho iného počas účinnosti súčasného znenia zmluvy. Arriva to ale nemá.
Reakcia na: bobitwo #42:
Z urbanistického hľadiska mať ten bordel priamo na podhradí a pred Dómom Sv. Martina je proste katastrofa. Samotná Staromestská je obrovská jazva, a tie rampy to len zhoršujú.
Reakcia na: leoSR #30:
Žiadne "právo zabezpečovať dopravu v regióne" dopravca nemá. Dopravca má povinnosť odjazdiť výkony definované v zmluve s právo za to dostať zaplatené. Čo objednávateľ robí mimo tej zmluvy je jeho vec. V zmluve sa nepíše nič o "výhradnom dopravcovi".
Reakcia na: leoSR #30:
Nie je, ide o služby vo verejnom záujme. Ak sa niekto rozhodne, že treba lietať lietadlom z Malaciek do BA v rámci dopravnej obslužnosti, tak tú linku spustí bez ohľadu na to, že tam jazdí autobus či vlak. Je vec kraja, či chce pridať spoje alebo linky, či súčasnému dopravcovi (za dodržania zmluvy) alebo úplne nové výkony v úplne novej súťaži.
Reakcia na: Šantilka #10:
Hlavne je to o tom, že máloktorý minister sa dočká otvárania diaľnic a ciest, ktoré začne. A ak meškanie rekošnturkcie trate 110 dáva niekto za vinnu súčasnému ministrovi, tak potom súčasného primátora už musí vidieť aspoň v predpeklí.
Reakcia na: csepka_3 #39:
Keby bola ochota v Bratislave stavať s-bahn, tak tie náklady by boli v takých výškach že nejaký appendix do Stupavy by si si v tom rozpočte snáď ani nevšimol.
Reakcia na: Prasiatko22 #40:
Súčasný stav železničnej infraštruktúry je taký, že aj keby bolo tie prekryvné úseky čím a kým odjazdiť, tak sa na daných úsekoch poväčšine nedá zaviesť dvojnásobne hustý grafikon.
Reakcia na: csepka_3 #39:
Trochu zbytočný spomienkový optimizmus.

Tých tratí v BSK je škoda, ale mali zlú geometriu (pre obce smerom na Rohožník nepoužiteľnú - Šamorín bol cez úvrať vo Fakove) a bodová obsluha by dnes v princípe neriešila nič. Ideálny model by bola nejaká električka napojená na sieť BA (nie tram-train!), ktorá by medzi obcami nestála na každej zastávke ale v obciach by mala viac miest (napr. v Rovinke 3, v DL 4, v Šamoríne 4) a išla by popri hlavnej ceste.
Reakcia na: Ike #26:
Treba ľuďom otvorene povedať, že výlukový grafikon bol kvôli nedostatku rušňovodičov. Aj keby už modernizácia nebola, 30 min. interval by sa nevrátil, pretože by ho ZSSK nedokázala odjazdiť. Rovnako to hrozí aj na S50 a S60.
Reakcia na: Prasiatko22 #41:
Čo docieliš tým, že zbúraš rampy na Moste SNP? Linky 31/39 idúce od najväčších intrákov v Bratislave stratia priame spojenie s VŠMU, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, STU, Lekárska fakulta UK a UK pri zimáku. Možno som ešte na nejakú školu zabudol.

Čo potom s linkami 91/191?
Reakcia na: upravovač fotiek #38:
Tiež som tak rozmýšľal, že trasa Bory - Dúbravka - Harmincova - Pražská - Suché mýto - Námestie SNP - Petržalka by nemusela byť úplne na zahodenie ako pomoc/čiastočná náhrada 83/84

K tým električkám ale, ešte by bolo podľa mňa možno fajn zdvojkoľajniť Vajanského nábrežie a zbúrať rampy Mosta SNP a spraviť tam námestie s obratiskom linky 1 a umožniť prestup na linky idúce po moste novou zastávkou na moste so schodami a výťahmi dole. Linka 88 by sa mohla predĺžiť na Kollárovo námestie a linky 37 a 70 zlúčiť. Takto by bol z jednotky aj prestup na hrane na 3 na Šafku, a na NĽŠ by sa spravila zastávka viedenského typu, keďže by nič nechodilo okolo staréhp SND.
Reakcia na: csepka_3 #39:
Problém je, že keď sa stavia S-Bahn, tak jednotlivé spoje sa musia na hlavných ťahoch prekrývať, a nie ako u nás, že spoj končí, a pokračujúci spoj začína v tej istej stanicu, alebo ešte inde. Napríklad. R50 končí v Hlavnej stanici, a R20 tiež, na iný smer. Takisto S50 mimo výluku a S20. Oni sa musia na tých centrálnych úsekoch prekrývať, aby sa dosiahol atraktívny interval.

A ďalšia dôležitá vec je samozrejme napojenie na MHD. Keď sa stavala petržalská radiála, mali sa rovno spraviť železničné nástupištia pod električkovou estakádou a spojiť to schodami a výťahmi. Keby sa tadiaľ potom predĺži viedenský REX až do Stn. Nové Mesto ideálne cez TIOP Ružinov, a takisto Ponitran do Petržalky ako som tu pred pár dňami navrhoval, tak by sa ich integráciou do IDS BK na tomto úseku dal dosiahnuť relatívne atraktívny interval 20 minút.

A podobne by sa to dalo porobiť aj inde, nech proste majú tie spoje nejaký prekryv v centrálnych častiach.
Reakcia na: upravovač fotiek #38:
Nadviažem na váš príspevok, ale prispejem aj do diskusie celkovo. Treba si povedať, že teória pekná, ale vieme kde žijeme a je to pre mňa ako píšete sci-fi. My tu máme problém udržiavať to, čo máme a rozvoj je extraordinárna záležitosť, pri ktorej oslavujeme zopár kilometrov nejakej trate ako úspech storočia. Nedokáže tu fungovať železnica, je to najhorší stav za celý môj život, toto som nikdy nezažil, ľutujem mladých, za našej mladosti sa vlakmi chodilo na čunder, na brigády, kamkoľvek a tie vlaky chodili, malo to úroveň, rýchliky sa netočili ako dnes a v depe sa o HDV aj vagóny vedeli postarať a mali na to čas. Ešte keď železnice fungovali pod taktovkou ŽSR ako jeden celok, tak to bolo stále ako tak dobré, ale to čo je dnes, je výsledkom investičného dlhu za celé desaťročia. Zrušenie lokálok bola obrovská chyba pri výstavbe satelitov. Stavať sa malo tak, aby bola železnica atraktívna a dostupná, tu mali blikať všetkým všetky kontrolky, že s rozvojom individuálnej a najmä cestnej dopravy sa toto stane. Ukazoval som tento článok svojmu známemu z Malaciek, ktorý ešte od socíku jazdil s Ikarusom 280 a C744 pre ČSAD Bratislava práve týmto smerom a pousmial sa nad tým, že história sa opakuje. Diskutéri píšu o zrušení trate do Stupavy ako o dobrom kroku, rovnako aj na Rohožník, ale boli to funkčné a plnohodnotné trate, kde sa na existujúcu infraštruktúru dalo nadviazať a rozvíjať ju. Aktuálne je status quo ten, že sme si všetko zrušili a vo výsledku teraz robíme iba silácke vyhlásenia a lepíme oči nespokojným cestujúcim a miesto toho, že dnes sme už mohli mať fungujúci S-Bahn s chápadlami na všetky smery formou lokálok, máme akurát tak zapchaté cesty, rozpadnuté železnice, preplnené autobusy a zámer vyhnať ľudí z áut do verejnej dopravy v konečnom výsledku dopadol presne opačne a v tomto má maslo na hlave aj magistrát s béusom, ktorý zrušil veľa dobrých liniek. Mimochodom, nehovoril Vallo vo svojom výplode Plán Bratislava o obnovení expresných liniek? Lebo jediné čo som videl, že expres 59 zrušili. Celé je to úplne na prd a miesto skutočných funkčných riešení tu prichádzajú sprostosti ako ekologizácia 32, ktorá všetkým pohoršila a spomalila cestovanie, vytešujeme sa zo 4 vodíkových autobusov, jediné čo kvitujem je trať do Petržalky. Je to mimoriadne široká a komplexná téma, ale výsledky nevidíme nikde čo sa týka dopravy. Je to hanba ako to dopadlo a ešte väčšia hanba je to, keď sme niečo mali a my sme sa toho zbavili, zlikvidovali, odpredali a znehodnotili, miesto toho, aby sme to skrášľovali, rozvíjali alebo zhodnocovali. Takto zle v doprave nebolo za celý môj život, celý život som žil v Bratislave a je mi smutno, aká dopravná situácia sa ponúka pre mladých ľudí a ľudí v produktívnom veku. Kedysi sme sadli na expres a raz-dva sme sa pozametali celou Bratislavou.
Včera som si zo srandy začal kresliť električkové prepojenie z Franza Listza na Pražskú, pod povrchom. Viac-menej od súčasného obratiska (ale hlbšie než súčasný stav) pod zemou s mimoúrovňovým napojením na Pražskú. Ako tak pozerám mapu, tak pri sklone 7% by trať vedela vystúpať spod zeme na povrch pred podjazdom z Kramárov. Stúpanie cesty je asi 5,3% a pri sklone trate 7% by bolo dosť času aby električka zaliezla pod zem, popod súčasné obratisko trolejbusov s napojením na F. Liszta a ďalej smer centrum, vrátane odbočky na Štefánikovu v trase, ktorú som navrhol v roku 2012. Súčasťou by bolo aj pešie prepojenie na zastávku Sokolská, podchodom pod súčasné koľaje vedúce do múzea (zastávka v smere Kramáre presunutá na juh, oproi zastávke smer mesto, umiestnneá "v novom opornom múre". Drahé, ale potrebné.

Očakávam, že aj kĺbové regiobusy v intervale 5 minút budú plné. Takže regionálna električka cez Patrónku a ďalej Lamač do Stupavy. Tam prestup na regiobusy na jednotlivé smery. Mestská električka do DNV. Koľajové prepojenia Dúbravky a novej radiály napr. cez Harmincovu pre mestskú linku. Na novej trati v úseku Hlavná šťanica - Patrónka - (Harmincova) predpokladám 3 linky:

Bory - Dúbravka - Harmincova - Patrónka - Pražská - HLST - Štefánikova - Nám. SNP - Šafárikovo nám. - Petržalka

DNV - Lamač - Patrónka - HLST - Štefanovičova - Nivy (nová podzemná trať medzi Radlinského a Nivami) - Vrakuňa (nová radiála, od Košickej na povrchu)

Regionálna električka Stupava - Záhorská Bystrica - Lamač - HLST - Štefanovičova - Nivy a ukončenie niekde v novom Downtowne, napr. úvraťou pri prístave (regionálne električky výlučne obojsmerné).

V úseku Harmincova - Bory by boli iba mestská linka do DNV a medzimestská do Stupavy.

Sci-fi, ale keď som videl tie VRT plány, tak to boli ešte väčšie sci-fi.
Reakcia na: Dispecer #34:
"Skôr by som sa pozrel na to, či nedáva zmysel v rámci oblastí ešte samostatne súťažiť vrstvy podľa charakteru liniek (napr. expresy vs bežná obsluha) alebo vozidiel (napr. linky na ktoré budú nasadzované výlučne kĺbové autobusy) s nimi súvisiacich požiadaviek na parametre služby"

Dať by sa dalo, otázka je aký by to prinieslo benefit narozdiel od súťaženia cisto geografických celkov. Súťaženie po charaktere linky Ti vyvolá bolehlav typu hradenie spojov pri výpadkoch (expresný spoj by mal operatívne vykonať zastávkovy servis, voz a vodič z balíka A by mal ísť hradiť spoj z balíka B...), plánované prechody medzi linkami atď. Skrátka veľa starosti naviac (ktoré bude musieť aj niekto zaplatiť) pri veľmi otáznom benefite.
Reakcia na: Dispecer #35:
Nové PDO. BSK sa plánuje, čaká sa ale na Národné PDO (časť by mohla byť ešte tento rok, final v priebehu budúceho), ktoré mu je nadradené.
Inak, v kontexte popisovaného problému, nepýta sa potreba rovno otvoriť a aktualizovať PDO BSK vrátane analýz a prehodnotenia návrhu a zosúladenia s aktuálne platnou legislatívou? Predpokladám, že kameň úrazu je aj to, že 10 rokov na plánovanie na úrovni PDO je celkom hraničná doba na plánovanie tohto detailu, a asi sa v 2014-2015, keď sa zbierali dáta neočakával až taký level migrácie do/v rámci regiónu, než je realitou.

P. S.: Po novom tu je napríklad povinnosť po 5 rokoch PDO aktualizovať (§ 23 ods. 2 zákona 332/2023 Z. z.)...
Reakcia na: Ike #28:
V zásade súhlasím, ale trojročné kontrakty nie sú dobrý nápad v kontexte nejakej ekonomickej udržateľnosti a predvídateľnosti na strane dopravcov, čo paradoxne bude viesť akurát k tomu, že sa ti pri tých súťažiach budú striedať iba tí najväčší hráči, ktorí si môžu dovoliť ísť do takéhoto rizika (a viac-menej to skĺzne aj tak k oligopolu; pozdravujeme do Sniny s ich ešte kratšími kontraktami rôznych podivných variantov). Skôr by som sa pozrel na to, či nedáva zmysel v rámci oblastí ešte samostatne súťažiť vrstvy podľa charakteru liniek (napr. expresy vs bežná obsluha) alebo vozidiel (napr. linky na ktoré budú nasadzované výlučne kĺbové autobusy) s nimi súvisiacich požiadaviek na parametre služby.

A v kontexte slovenskej legislatívy ohľadom obstarávania by ma neprekvapilo, keby pri zodpovednej príprave celý proces od začiatku prípravy po podpis zmluvy trval aj 2 roky (aj s nejakým polrokom na rôzne opravy súťažných podkladov, odvolávky, či kontrolu ÚVO). 😂
Mesto ktoré ovláda PS a SaS zaviedlo PaaS a pripravilo víziu 2030, ktorá predpokladá utlmenie IAD. Župa, ktorú ovláda SaS a PS je prekvapená, že narástol počet cestujúcich autobusmi potom, čo nefungujú vlaky. Som šokovaný.
Reakcia na: leoSR #30:
Tá zmluva nie je exkluzívna. Hypoteticky kraj môže spraviť verejnú súťaž na ďalšie služby.
Reakcia na: leoSR #30:
A veď AMS by zostali všetky výkony ktoré má zmluvne dohodnuté (plus mínus desať percent v súlade so zmluvou, viac ani menej AMS nemôže dostať aj keby chceli) a inému dopravcovi by išli iba tie nad rámec toho.
Reakcia na: 810zssk #27:
No a naozaj nie je exkluzívna? Pretože ak raz niekto vyhrá tender a stane sa výhradným dopravcom ktorý má právo zabezpečovať dopravu v regióne podľa dopredu dohodnutých kritérií v danom období tak vypísanie novej zmluvy mi príde v rozpore s dopredu dohodnutými podmienkami.
Reakcia na: Ike #28:
Súhlasím a argumentoval som týmto smerom už pri tendri od 2021, ale kraj sa rozhodol že chce jednu zakázku. Zrejme si predstavovali že to bude jednoduchšie, hoci spätne si viem predstaviť že rozdelenie na tri oblasti (povedzme PK, SC, Záhorie) mohlo zabrániť novembrovému kolapsu.

Vtedy bol tiež problém že beztak SL končil celý kraj naraz, takže aj keby to rozdelili do troch krajov, jeden big bang by proste nastal. Moja idea vtedy bola že väčšie celky by sa súťažili na desať rokov, kým napr. malé Záhorie mohlo byť na cca 5 rokov - to by asi vyhral SL lebo nikto nový by do toho nešiel, ale umožnilo by to potom na 2026 súťažiť nové Záhorie na 10 rokov a mať teda aspoň dva termíny zmeny dopravcu. (Alebo tri ak by napr. najväčší celok bol na 10 rokov, Záhorie na 5 a ten medzi tým na 7 - len pri prvej vlne, potom ďalšie sútaže by už boli po 10 rokov, ale v rôznych termínoch.)

Tu sa znova otvára možnosť mať jeden "nesynchrónny kontrakt" tým že časť výkonov by si župa objednala teraz v rámci inej zakázky a ak v 2031/2036 nastane kolaps "veľkého dopravcu", aspoň časť výkonov by fungovala normálne.
Reakcia na: 810zssk #27:
Ja by som celý koncept súťaženia prerobil. BSK by boli tri oblasti a súťažili by sa trojročné kontrakty s ročným odstupom.

Výhody:
1) vybraní zamestnanci by mali súťaženie ako bežnú pracovnú agendu a vyšperkovali by to každým rokom viac a viac. Nebolo by to ako dnes že raz za desať rokov panika stres infarkt a pri tom sa zabudne na chyby čo sa spravili.

2) menšia zákazka, viac uchádzačov= menšie riziko oligopolu

3) menšie územia a menšie trvanie kontaktu = väčší priestor na opravy chýb a väčšia odolnosť voči fakapom

4) menší dopravcovia = väčšia autorita pri vymáhaní štandardov.
"Podľa BSK je nasadenie veľkokapacitných autobusov jedinou možnosťou ako uspokojiť prepravný dopyt, keďže zmluvou povolené navýšenie objemu výkonov o 10 % už bolo dosiahnuté" - BSK klame a nezávislý portál o verejnej doprave by nemal len kopírovať čo mu župa povie 🙂 Neexistuje nič čo by bránilo BSK objednať ďalšie výkony cez nový kontrakt. Zmluva nie je exkluzívna, takže toto nie je "jedinou možnosťou".

Nespochybňujem že v tomto bode je nasadenie klbákov najlepšie možné riešenie a vítam že sa ide touto cestou. Ale ak už teraz sme na hrane toho čo sa dá objednať v rámci existujúceho kontraktu, dopyt stúpa tak že tento rozsah výkonov už dnes nestačí a kontrakt beží do 2031 tak sa na situáciu nedá pozerať spôsobom "it is what it is" a dúfať že to tých ďalších 5 rokov bude stačiť. Klbáky sú dobrý quick fix, ale z dlhodobého hľadiska sa nedá proste pridávať väčšie vozidlá všade kde je plno a bude potrebné výhľadovo výkony navyšovať. Vzhľadom na to koľko trval posledný tender by bolo dobré sa pripravovať na to že časom bude potrebné objednať viac výkonov skrz druhý kontrakt.
Reakcia na: upravovač fotiek #18:
Ráž tomu nepomohol, každopádne malacký fakap má na svedomí aj Doležal (za mňa najlepší minister dopravy zatiaľ) aj Lančarič. Zmluva na rekonštrukciu bola podpísaná v septembri 2020 a práce mali začať v novembri 2022. ŽSR nevedeli garantovať začiatok a tak sa pre istotu zaviedol vylukovy grafikon, hoci pri trati nebola ani lopata. Vlaky predstierali jazdu po jednokolajke. A tento stav trval tri roky, pričom ho zažili všetci traja menovaní ministri.

Paradoxne najviac pomohol Vallo zavedením BUS pruhov tak že zo záhorskej Bystrice po hlavnú stanicu je prakticky s malými prerušeniami 8 km bus pruh. Síce to robil pre MHD, ale výrazne tým pomohol a zatraktívnil aj regio busy.

Troška hyperbolizujem, ale ja by som do Stupavy vlak nechcel, autobus v rannej špičke raz za 5 minút a následne cesta v bus pruhu je momentálne vrchol regionálnej dopravy na Slovensku. Vymenit to za jeden nepravidelný a nespoľahlivý vlak za hodinu? Vďaka.
Reakcia na: upravovač fotiek #23:
Podľa železničného PDO z roku 2022 tam mala byť v špičke 30 minútovka.
Reakcia na: MatejBA #11:
Ale vieš že žltozlo si objednal štát a predtým patrične investoval do infraštruktúry, že?
"V úseku Bratislava – Malacky mala podľa schváleného PDO tvoriť nosný dopravný systém železnica a súbežná autobusová doprava mala byť eliminovaná. V špičke mali už v roku 2022 premávať tri vlaky za hodinu, pre rok 2030 sa počítalo s piatimi vlakmi za hodinu v špičke."

Neviem ako tam chcú mať päť vlakov za hodinu v špičke z Malaciek. To rátali aj medzinárodné spoje? Začínam mať obavy, že ani strojkoľajnenie medzi DNV a Hlavnou šťanicou nebude stačiť. To bude chcieť tri koľaje už z Malaciek a od DNV štyri. Alebo už rátali s existenciou VRT v tom roku?

A náklady presunuté na kamióny?
Reakcia na: Šantilka #19:
Fu, tak to je pekne silné. To kde predavaju?
Reakcia na: Šantilka #19:
Dobre 😂 Praotec Ráž doputoval na túto zem a osídlil naše krásne Slovensko - česť jeho zásluhám 😂

Možno keby máme fungujúcu verejnú dopravu by som nemusel cestovať tým bicyklom 👍
Reakcia na: Šantilka #19:
Ráž sníva o VRT a novej stanici pri Stupave a nám sa tu zatiaľ rozpadáva celá železnica v Bratislave. Čakám, kedy bude od DNV až po Raču/Vajnory/Podunajské Biskupice 40 km/h v celej dĺžke. A možno aj vrátane ÚNS a Petržalky.

Dnes ráno som sledoval, ako sa márne snažil prehodiť jazyky prestavník č. 13 v DNV. Mykalo to tam, cvakalo, ale neprehadzovalo. Škoda, že som nestihol spraviť video. Hlavne že máme nové hajzle na Hlavnej šťanici. To bolo fakt brutálne potrebné! Miesto opravy a strojkoľajnenia úseku DNV - Hlavná šťanica Ráž sníva o nejakej VRTke. Tá mu asi riadne vŕta hlavou. Plešatou a dutou. ŽST DNV alebo Lamač (a ďalšie) sú tiež v stave, ako keby sa na nich čas zastavil v 70. rokoch 20. storočia. Ak nie 19. storočia...
Reakcia na: leoSR #15:
nuz, ulahcovat vam to asi naozaj nebudem… staci sa trosku viac porozhliadnut po tom nasom malom a krasnom slovensku (dokonca aj bikom, ci lietadlom, pokial sa vam autom naozaj nepodarilo zachytit ziadne zmeny… 🙂
Samozrejme Ráž čuší ako voš pod chrastou ohľadom tohto. Má maslo na hlave za to, čo sa na železnici deje.
Mňa by zaujímalo, ako mali v tom pláne vlaky S70 odľahčiť autobusy na Šamorín, keď zastávka v Rovinke a na Košariskách je príliš ďaleko od dediny a preto pre väčšinu ľudí nepoužiteľná.
Tak a ešte nástup všetkými dverami do regio busov a sme v novoveku 😍
Reakcia na: Šantilka #14:
Nech sa páči nemusíte sa hanbiť. Len sa s nami podeľte čo sú to tie zjavné fakty. Radi sa dozvieme aby sme mohli veci objektívne vyhodnotiť.
Reakcia na: leoSR #12:
2 a aj viac prikladov, pri vsetkej ucte, pokrivkava a stale aj bude, za vacsinou zjavnych faktov. ale nebudem vas presviedcat, kedze vnimam, ze pravdepodobne mate trochu problem s objektivnym vyhodnocovanim.
nevadi 🙂, aj tak vam prajem vsetko dobre! a ano, na slovensku je stale co vylepsovat, a nielen v oblasti dopravy… preto by sme podla mna nemali bagatelizovat, alebo prehliadat, ked sa konecne po rokoch a za pomerne kratky cas naozaj nieco pohlo…
Vskutku intergalaktické tempo implementácie. Prešli už dva roky od testovania vozidla po uzavretie dohody.
Reakcia na: Šantilka #10:
Najschopnejší. Tzv. jednooký medzi slepými. Môžme si dať iný príklad ak máte pochybnosti:
https://imhd.sk/ba/diskusna-tema/2/Dispečerské-fórum?dfpi=184305#184305
Podobné udalosti sú za posledné obdobie na dennej báze. Ale predsa máme nové záchody (platené) a vlaky za polovicu (dotované nami všetkými). Síce neprídu ale sú za polovicu. Gratulujem.
Reakcia na: kecho #7:
Kym neprislo zltozlo, tak si vsetci mysleli, ze ta trat do Dunajskej a Komarna je na odpis a teraz je to snad najvyuzivanejsia trat na Slovensku. Skoda, ze to nestihli prebrat kym zrusili tu trat do Samorina.
Reakcia na: leoSR #3:
negeneralizovala by som z jednej nepredvidatelnej okolnosti na celkovu udajnu neschopnost ministra dopravy… len naozaj slepy nevidi, ze p. minister raz je jeden z najschopnejsich a najpracovitejsich mi istrov tejto nestastnej vlady, staci objektivne vyhodnotit jeho doterajsie prinosy pre dopravu na slovensku. s “vykonmi” sucasneho neschopneho primatora sa to neda porovnavat ani nahodou, sorry…
...tak nech nejazdia z OC Nivy, ale napríklad od cintorína Vrakuňa - a basta!!!!
Hurá. Skvelé. Už včera bolo neskoro.
Samorin ma necakane velky dopyt? Nevytrhavali sa tam kolajnice, lebo zeleznicu tam predsa netreba?
Reakcia na: Dadino #5:
Aha, zaujímavé, tak asi majú nejakú horšiu ventiláciu.
Reakcia na: Andy #4:
No do tých na Nivách asi nie. Teda minimálne podľa dopravných značiek pri viazdoch pre autobusy do stanice.
Reakcia na: Dadino #2:
CNG môže do podzemných garáží.
"...navyše ďalšie skracovanie intervalov medzi spojmi naráža na priepustnosť ciest, kapacitu zastávok a prevádzkovú bezpečnosť...", "...Náhradnú dopravu za zrušené vlaky objednávateľ vlakovej dopravy (Ministerstvo dopravy) nezabezpečil..." Ďakujeme pánovi ministrovi za kus dobrej roboty v rozvoji regionálnej dopravy BK či našej krásnej hlavnej stanice. Jeho kandidatúra za primátora Bratislavy bude rozhodne prínosom aj pre ďalšie aspekty nášho mesta.
Keď sa budú snažiť o nákup nových CNG kĺbových vozidiel to chcú akože ďalšie linky nechať zastavovať hore na zastávkach? Veď LPG/CNG majú do podzemia zákaz. 🤔
Tak bolo by super keby sa podarilo z eurofondov kúpiť regionálne kĺbaky.