Najvyťaženejšie smery v regionálnej doprave posilnia kĺbové autobusy

Počet cestujúcich regionálnymi autobusmi je v niektorých smeroch výrazne vyšší než predpokladal Plán dopravnej obslužnosti Bratislavského kraja.

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) sa dohodol s dopravcom Arriva Mobility Solutions, ktorý zabezpečuje regionálnu autobusovú dopravu v kraji, na zaradení kĺbových autobusov, ktorými sa zvýši ponúkaná prepravná kapacita v smeroch z Bratislavy na Šamorín a Malacky. Dôvodom je vysoký nárast cestujúcich v týchto smeroch, ktorý sa pri uzatváraní 10-ročného kontraktu s dopravcom v roku 2021 nedal podľa BSK predvídať. Pôvodné parametre kontraktu vychádzali z Plánu dopravnej obslužnosti Bratislavského kraja (PDO) z roku 2016, ktorý bol vypracovaný na základe prognózy vývoja počtu obyvateľov v kraji do roku 2030. Podľa BSK je nasadenie veľkokapacitných autobusov jedinou možnosťou ako uspokojiť prepravný dopyt, keďže zmluvou povolené navýšenie objemu výkonov o 10 % už bolo dosiahnuté a navyše ďalšie skracovanie intervalov medzi spojmi naráža na priepustnosť ciest, kapacitu zastávok a prevádzkovú bezpečnosť.

Ako sa uvádza v uzavretom dodatku k zmluve s dopravcom, v smere na Dunajskú Lužnú a Šamorín v súčasnosti prepravný dopyt výrazne (2,6-krát) prekračuje pôvodné odhady pre rok 2030, kedy sa predpokladala prepravná kapacita v rannej špičke smerom do hlavného mesta na úrovni 480 cestujúcich/hodinu. Aktuálne je pri rannom 5-minútovom intervale spojov ponúkaná prepravná kapacita 840 cestujúcich/hodinu, no potrebná je hodinová prepravná kapacita 1260 cestujúcich ráno (int. 3 - 4 minúty), resp. 1120 cestujúcich popoludní (int. 5 - 6 minút popoludní), z čoho vyplýva, že mnoho cestujúcich sa dnes do autobusu v špičke nedostane. Jedným z dôvodov má byť nenaplnený predpoklad odľahčenia autobusov vlakovou linkou S70, kde doteraz neprišlo k potrebnému zdvojkoľajneniu trate a navýšeniu ponúkanej kapacity v špičkách.

V úseku Bratislava – Malacky mala podľa schváleného PDO tvoriť nosný dopravný systém železnica a súbežná autobusová doprava mala byť eliminovaná. V špičke mali už v roku 2022 premávať tri vlaky za hodinu, pre rok 2030 sa počítalo s piatimi vlakmi za hodinu v špičke. Pre meškajúcu modernizáciu železničnej trate na tomto koridore je ale dlhodobo v špičke zabezpečený iba jeden vlak za hodinu, čo spolu s ďalšími problémami na železnici spôsobilo nárast počtu cestujúcich v autobusovej doprave. Náhradnú dopravu za zrušené vlaky objednávateľ vlakovej dopravy (Ministerstvo dopravy) nezabezpečil, posilnenie liniek na trase Bratislava – Malacky preto zabezpečil Bratislavský samosprávny kraj. Ani posilnenie liniek 205 a 245 nad rámec stanovený v PDO však v špičke neuspokojuje dopyt.

Dopravca by mal na základe dohody s krajom do 6 mesiacov zabezpečiť formou prenájmu 17 jazdených prímestských kĺbových autobusov s dĺžkou 18 metrov. Ak sa dopravcovi nepodarí nájsť v stanovenom termíne 17 vyhovujúcich vozidiel, kraj pripúšťa aj menší počet. Vozidlá by mali byť s rokom výroby aspoň 2014 a nájazdom do 600 000 km. Každé jedno vozidlo musí byť objednávateľovi predložené na posúdenie, schválenie a certifikáciu. Pred zaradením do premávky budú vozidlá v primeranom rozsahu prispôsobené technickým a prevádzkovým štandardom IDS BK. Prevádzkovanie vozidiel sa predpokladá po dobu 3 rokov. Vek prenajatých vozidiel sa nebude započítavať do priemerného veku vozidlového parku požadovaného zmluvou. Náklady na prenájom a prevádzku kĺbových vozidiel bude kraj dopravcovi uhrádzať v rámci úhrady za preukázanú stratu podľa dodatkom upraveného vzorca. Prenájom jedného kĺbového vozidla má dopravcu stáť 3321,74 €/mesiac. Ponuková cena dopravcu za 1 km odjazdený kĺbovým autobusom je 2,1214 € (v prípade menších autobusov to bolo v prvom štvrťroku tohto roka 1,6561 – 1,7686 €).

Kraj a dopravca v dodatku k zmluve zároveň deklarujú spoločný záujem o obstaranie nových kĺbových autobusov s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) v prípade, ak sa podarí dopravcovi zabezpečiť nenávratný finančný príspevok z eurofondov v rámci Programu Slovensko.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: upravovač fotiek #217:
Aj tu je to už pár mesiacov naznačené: https://www.openstreetmap.org/#map=18/48.243800/16.703430
Reakcia na: upravovač fotiek #197:
Pri areáli bývalého curkovaru Agrana pri stanici Siebenbrunn-Leopoldsdorf naozaj bolo vybudované údržbárske stredisko pre rýchlovlaky (nie vraj, ako som pôvodne písal). Včera aj dnes som tam videl už druhú súpravu Frecciarossa 1000 (400 ETR).

https://cs.wikipedia.org/wiki/Frecciarossa
https://de.wikipedia.org/wiki/FS_Frecciarossa_1000
Reakcia na: Klepeto #211:
Dedinčania pozdĺž Neusidleru po novom blokujú obchvaty? Pár rokov dozadu ešte mávali po obciach plagáty s heslami za prekládku B50 mimo intravilán...
Reakcia na: MatejBA #213:
Samozrejme že Bratislava sa musí dať obísť po diaľnici dvoma smermi. A iné riešenie ako tunel Karpaty nie je.
Reakcia na: MatejBA #213:
To isté ohľadom cien platí pre všetky ostatné stavby.
Reakcia na: upravovač fotiek #210:
Postavit to pred 20 rokmi tak je za 500 milionov.
Postavit do pred 10 rokmi je za 1 miliardu.
Postavit to teraz je za 2 miliardy.
Postavit to o 10 rokov bude za 3 ci 4 miliardy.

Najdrahsi projekt je ten, co sa nepostavi. Alebo potom netreba ostat prekvapeny, ze clovek stravi 40-120 minut v zapche na D2 v meste a ovplyvni to cele mesto.

Uz len to, ze to odpali vsetku kamionovu dopravu ako na Pristavnom + cely Pezinok, Senec, cast Samorina (a okolie) pojdu cez D4 tunel (do VW a roznych logistickych centier na Zahori + pomoze presmerovat dopravu z/do Logistickych centier pri Senci) ti da minimalne 10 000 az 15 000 aut dole z mosta Lafranconi.

Dlhu dobu som byval na Dlhych Dieloch a pracoval pri Zlatych Pieskoch. Ver mi, ze obcas by som aj ja omnoho radsej isiel cez Tunel Karpaty a spat cez D2 ako stal v zapche na D1 ci na Karloveskej, ked som isiel domov. Tak ako teraz obcas idem radsej po D4 ako cez D1 cez mesto.
Reakcia na: Klepeto #211:
Ešte ma tak napadla kacírska myšleinka potiahnuť R7 z južnej strany Dunajskej Stredy a stočiť ju (spraviť odbočku) na juh, ponad Dunaj, kde by sa napojila západne od Rábu do križovatky M1×M85 (predĺženie M85 k Dunaju). Potom by mohol byť aj tunel Karpaty ako tak zaujímavý pre tranzit CZ-HU po D2-D4-R7-M85-M1.
Reakcia na: upravovač fotiek #210:
Však preto je nutné to dokončenie S1 na obchvate Wiedne, ktorá má riešiť hlavne kolabujúcu S23 a našu D2. V prípade S8 to je teraz nepodstatná diaľnica, ktorá naozaj nerieši preťaženie dunajských mostov či už u nás alebo vo W. V tomto sa zhodneme.
No lenže ani S1 medzi A2 a A4 nebude výhra. Táto časť obchvatu je už teraz na hrane kapacity v niektorých častiach dňa. Keď sa na ňu ešte presunie tranzit z A23, tak to tam bude viac kolabovať. Nechápem ako ju mohli postaviť iba profile 2+2 pre 2 mil. mesto.
Viac by v tomto smere pomohlo Wiedni ak by sa radšej investovalo do S31, ktorá by v kombinácii s S4 dokázala ešte skôr odkloniť TIR a IAD tranzit medzi A2 a A4/A6. Dosť by to pomohlo aj tej S1 vo W.
No tam je cesta totálne zarúbaná miestnymi, ktorý by prišli o časť vinohradov, ktoré ich tam živia. Však tam je problém postaviť aj bežné obchvaty jednotiek, ktoré by značne zrýchlili tú cestu okolo Neusiedleru.
Reakcia na: Klepeto #208:
Dnes je v severo-južnom smere "cez Dunaj" k dispozícii kolabujúca A23 vo Viedni (vidím ju dvakrát denne z metra U2, ktoré má svoj vlastný most vedľa A23) a kolabujúca D2 v Bratislave (Sitina, Lanfranconi - síce ich nevidím, ale viem že to tam kolabuje). Fakt jedno horšie než druhé (lebo furt stavby a pod.), navyše A23 nie je priamo napojená ani do CZ a do HU sa jazdí cez Erdberg, ktorý pred pár rokmi kompletne prekopali (a aj tak im kolabuje A23). Lobautunel snáď vyrieši kolabujúcu A23. Ale S8?

Prepojenie S8 s A6 resp. A4 niekde bližšie k BA sa ani neuvažuje, takže ani teoreticky nehrozí odľahčenie Lanfranconi a Sitiny. Jediný most cez Dunaj medzi W a BA je na B49 a tá sa napája na B9 s notoricky známym výškovým obmedzením v Hainburgu. A na B9 miestny v žiadnom prípade nepustia diaľkovú dopravu.

Byť na mieste AT, tak radšej investujem do dokončenia 10 km A3, ktorá sa pohodlne napojí na M85 pri Šoproni (na HU strane je to hotové prakticky po štátnu hranicu s AT). A samozrejme napojnie hore na CZ, o čom sme sa už bavili.

Dokopy možno 15 km novej diaľnice v AT okrem Lobautunelu (ktorý sa už ide robiť) by bolo pre upchatú D2 v BA oveľa užitočnejších, ako celá S8. Otázkou ostáva, či by severo-južný tranzit medzi CZ a HU bol ochotný jazdiť cez W miesto cez BA. V závislosti od konkrétnej trasy by to aj tak bola zachádzka oproti D2, ale mohlo by to byť plynulé = rýchlejšie.

Akože chápem, že tunel Karpaty by v tomto smere vedel pomôcť, z Brna na Ráb (Győr) by tranzit obchádzal mesto po východnej strane. Ale za tú cenu! Stavať 11 km tunel je neskutočne drahé. Ale furt mi nevychádza S8, ak by mala byť v horizonte do 2040.
Reakcia na: lupask #207:
Dochádzajúci mu parkujú pod barakom. Ak zaplatia za PAAS.

Navyše, stále sme pri tom, že rezident platí parkovanie cudzím, čo nič neplatia a on nemá vyriešené parkovanie u seba.
Reakcia na: upravovač fotiek #197:
U nás je hlavne problém s TIR tranzitom sever-juh po D2. Odľahčeniu by vedeli pomôcť Rakúšania ak by si konečne dobudovali tunel Lobau na S1, ktorý je rovnako blokovaný ochranármi ako S8 miestnymi a potom chýbajúci úsek diaľnice na Morave D52 medzi Pohořelicami a hraničným prechodom Mikulov CZ/A.
Takto by z Brna mala D2, kde sa rozdeľuje prevažná časť tejto kamiónovej dopravy medzi severom a juhom, alternatívu v podobe skoro súbežnej diaľnice vedenej západnejšie.
Reakcia na: bobitwo #178:
ad 2: akoze nic? ma z toho to, ze dochadzajuci mu neparkuju pod barakom ale na centralizovanom mieste ktore je na to urcene. podla mna viac miest je dost zasadny benefit toho systemu
Reakcia na: andy27 #203:
A keď si otvoríš tú štúdiu, tak zistíš, že drvivá väčšina tých dodávateľov dodávala pre Magna Steyr v Grazi, KTM AG v Mattighofen, alebo dodáva pre BMW, Stellantis, Rheinmetall MAN Military Vehicles a do Nemecka, Francúzka a Talianska pre ostané automobilky.
Reakcia na: andy27 #203:
Áno, Rakúsko má špičkový priemysel, dokonca aj ťažký (oceliarne). Lenže nie v Marchfelde, cez ktorý S8 má viesť. Do VW (ale aj na D1 a ďalej na východ) sa kamióny z priemyselných oblastí dostanú pohodlne po už existujúcej medzinárodnej diaľničnej sieti. Žiadnu S8 k tomu nepotrebujú. Skôr budú investovať do rozšírenia A4 medzi Bruck an der Leitha West a Knoten Bruckneudorf (odbočka na A6), keď budú potrebovať zvýšiť kapacitu. To je neporovnateľne lacnejšie než stavba S8, ktorú vôbec nepotrebujú. A4 im stačí rozšíriť už iba na 9 kilometroch po odbočku na A6. Sú ďalej, ako som si myslel. Práve si to pozerám (dávno som po diaľnici A4 nešiel).
Reakcia na: andy27 #195:
Rakúska wikipedia uvádza

Dňa 19. júla 2011 boli predložené plány na požadované posúdenie vplyvov na životné prostredie.[1] Začiatok výstavby bol naplánovaný na rok 2014.[2]
Dňa 16. apríla 2019, po posúdení vplyvov na životné prostredie, vydalo Spolkové ministerstvo dopravy, inovácií a technológií (teraz BMIMI) pod vedením Norberta Hofera stavebné povolenie.

Dňa 13. septembra 2021 Spolkový správny súd po odvolaní zrušil rozhodnutie a vrátil vec späť príslušnému orgánu (BMK).[3] Súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že alternatívne možnosti trasy neboli (dostatočne) preskúmané[4] a vrátil vec späť ministerstvu bez toho, aby ich sám preskúmal. V reakcii na to sa Asfinag, spolková krajina Dolné Rakúsko, ochrancovia životného prostredia a miestni obyvatelia odvolali na správny súd.

Dňa 6. februára 2023 Správny súd rozhodol, že Spolkový správny súd nemal vec vrátiť späť príslušnému orgánu a mal namiesto toho o veci rozhodnúť sám.[5]

Dňa 12. decembra 2024, po následnom preskúmaní alternatívnych trás, Spolkový správny súd rozhodol proti environmentálnej kompatibilite rýchlostnej cesty Marchfeld a rozhodol, že v blízkosti existuje trasa, ktorá by mala menší významný vplyv na rozmnožovacie miesta šviháka kamenného.[6] Dolnorakúska štátna vláda a Asfinag sa opäť odvolali na Správny súd a podali sťažnosť na Ústavný súd.[7]

Dňa 9. decembra 2025 Ústavný súd zamietol sťažnosť podanú spoločnosťou Asfinag a spolkovou krajinou Dolné Rakúsko ako neopodstatnenú.[8] Konanie pred Správnym súdom bolo vo februári 2026 stále prebiehajúce.
Reakcia na: upravovač fotiek #202:
Dolné Rakúsko má okolo 160 automotive dodávateľov. Dohľadateľné štúdie hovoria o 135 priamych dodávateľov pre koncern VW v Rakúsku. Najviac automotive dodávateľov je v Rakúsku v Hornom Rakúsku a Štejersku. Celkovo ma táto debata dosť baví. Rakúsko je špičková priemyselná a inžinierska high tech krajina.
Reakcia na: andy27 #201:
Čo by tam mohli už dodávať? Vypesotvané plodiny z Marchfeldu? Nič iné tam nemajú. Ak chcú pracovať vo VW, tak nepotrebujú S8, ale obyčajný cestný most, napr. predĺžením L5. Ak sa boja kamiónov, tak môžu most limitovať do 3,5 tony s výnimkou pre autobusy. Zároveň by to podporilo aj cestovný ruch, resp. turizmus. Určite viac, ako S8.
Reakcia na: upravovač fotiek #200:
Zmenili názor v momente, keď zistili, aké platy by mali vo VW a spol a čo všetko by tam mohli dodávať.
Reakcia na: andy27 #195:
Zemská vláda aj dotknuté obce jednoznačne podporujú S8? To mi je novinka. Kedy stihli zmeniť názor? Pred 20 rokmi proti tomu ešte bojovali. Tak to som teda zvedavý, ako sa to vykryštalizuje.
Reakcia na: Viko #190:
Môj dojem je, že v Česku chápu CHKO prísnejšie ako na Slovensku a postaviť cez ňu diaľnicu je podstatne komplikovanejšie.