Na rozvoj bratislavskej MHD sú pripravené ďalšie projekty, ich financovanie zatiaľ chýba

Hlavné mesto sa bude snažiť získať ďalšie prostriedky z eurofondov na modernizáciu MHD.

Hlavné mesto SR Bratislava a Dopravný podnik Bratislava už v rámci aktuálneho programového obdobia 2021 2027 takmer úplne vyčerpali alokáciu finančných prostriedkov z eurofondov na rozvoj udržateľnej mobility v Bratislave. V Programe Slovensko boli vo výzve Podpora rozvoja udržateľnej mobility BSK na integrované územné investície (projekty) udržateľného mestského rozvoja Bratislava (UMR Bratislava) v opatrení 2.8.3 Udržateľná mestská mobilita BSK zo zdrojov EÚ vyčlenené prostriedky vo výške 135 290 767 € a navyše prostriedky na dva fázované projekty začaté v predchádzajúcom programovom období (Električková trať do Janíkovho dvora - 56 863 227 € a Modernizácia depa Krasňany - 26 591 462 €).

Okrem uvedených dvoch fázovaných projektov boli v rámci tejto alokácie pre UMR Bratislava podané žiadosti o nenávratný finančný príspevok pre nasledujúce projektové zámery schválené kooperačnou radou UMR Bratislava:

Projekt Zdroj EÚ Štátny rozpočet Celkové oprávnené výdavky
Nákup 10 obojsmerných električiek s dĺžkou do 32,5 m 30 922 227 € 5 456 864 € 36 379 091 €
Modernizácia električkových tratí - Ružinovská radiála 103 147 544 € 18 202 506 € 121 350 041 €
Modernizácia údržbovej základne - 3. etapa, depo Jurajov dvor (vypracovanie dokumentácie pre realizáciu stavby) 1 051 816 € 185 614 € 1 237 430 €

Z projektov uvedených v tabuľke bol s poskytovateľom prostriedkov zatiaľ zazmluvnený nákup obojsmerných električiek, zvyšné dva projekty by mali byť zazmluvnené v nasledujúcich mesiacoch.

V septembri 2025 bol kooperačnou radou schválený projektový zámer na modernizáciu depa Jurajov dvor (stavebné práce - 2. časť) s požadovanými zdrojmi z EÚ vo výške 29 852 000 €, ale už v októbri 2025 bol namiesto neho uprednostnený vyššie uvedený nákup 10 električiek.

Projekty bez zabezpečeného financovania

Dopravný podnik Bratislava (DPB) má v súčasnosti pripravené na realizáciu aj ďalšie strategické projekty, kde už prebehlo verejné obstarávanie na zhotoviteľa/dodávateľa a v niektorých prípadoch bola aj ukončená kontrola obstarávania Úradom pre verejné obstarávanie, no pre vyčerpanie alokácie UMR Bratislava nie je zabezpečené ich financovanie. Hlavné mesto preto navrhuje iniciovať kroky k navýšeniu dostupných finančných zdrojov z Programu Slovensko. O potrebe navýšenia prostriedkov informuje materiál, ktorý bude predložený na februárové zasadnutie mestského zastupiteľstva. Podľa tohto materiálu je v prípade zabezpečenia financovania možné okamžite realizovať projekty DPB s odhadovanými nákladmi viac ako 730 miliónov € a ďalšie potrebné projekty s nákladmi vyše 180 miliónov € by bolo možné zrealizovať do konca aktuálneho programového obdobia, t. j. do konca roka 2029.

Projekty pripravené na realizáciu:

Projekt Odhadované náklady Stav prípravy
Modernizácia depa Jurajov dvor - stavebné práce, 3 etapy 117 005 100 € Obstaraný zhotoviteľ, vykonaná kontrola VO, vydané stavebné povolenia
Nákup 60 obojsmerných električiek dĺžky do 49 m 404 460 000 € Obstaraný dodávateľ, vykonaná kontrola VO, bez podpisu rámcovej zmluvy
Nákup 10 obojsmerných električiek dĺžky 32,5 m 38 850 000 € Obstaraný dodávateľ, podpísaná rámcová zmluva
Nákup 20 jednosmerných električiek dĺžky 32,5 m 71 400 000 € Obstaraný dodávateľ, bez podpisu rámcovej zmluvy
Nákup 130 kĺbových autobusov s CNG pohonom 56 940 000 € Obstaraný dodávateľ, podpísaná rámcová zmluva, 43 autobusov objednaných 
Nákup 40 kĺbových elektrobusov 36 000 000 € Obstarávanie dodávateľa v záverečnej fáze
Infraštruktúra pre elektrobusy 7 800 000 € V príprave

Projekty, ktoré by sa stihli zrealizovať do konca roka 2029:

Projekt Odhadované náklady Stav prípravy
Modernizácia električkovej trate Kuchajda Stn. Nové Mesto (projekt + realizácia) 15 824 394 € v príprave
Modernizácia električkovej trate Tunel Nám. Ľ. Štúra 17 000 000 € v príprave
Modernizácia električkovej trate Račianske mýto Komisárky 65 000 000 € v príprave
Zvyšovanie bezpečnosti električkových tratí na priechodoch a priecestiach 2 000 000 € v príprave
Modernizácia trolejbusovej trate na Hlavnej stanici 2 000 000 € príprava projektovej dokumentácie
Nová trolejbusová trať Aut. stanica Nové SND 3 500 000 € príprava projektovej dokumentácie
Nová trolejbusová trať Trenčianska Hraničná 10 000 000 € príprava projektovej dokumentácie
Modernizácia trolejbusovej trate na Kolibu 5 400 000 € v príprave
Modernizácia trolejbusovej trate Slovinská Rožňavská 4 050 000 € v príprave
Modernizácia trolejbusovej trate Trenčianska Miletičova 5 150 000 € v príprave
Depo Bory - projektová dokumentácia 2 000 000 € v príprave
Servisná hala dráhových vozidiel v Jurajovom dvore 12 000 000 € v príprave
Výstavba plniacej vodíkovej stanice 12 200 000 € v príprave
Modernizácia meniarní Veterná, Leškova, Hroboňova, Zlaté piesky 12 000 000 € v príprave
Modernizácia trakčných káblov z meniare Ružová dolina 3 600 000 € v príprave
Modernizácia trakčných káblov z meniarne Legionárska 4 650 000 € v príprave
Modernizácia trakčných káblov z meniarne Leškova 3 600 000 € v príprave
Nákup dvojcestného vozidla pre údržbu električkových a trolejbusových tratí 550 000 € v príprave

Na ďalšie projekty zamerané na udržateľnú mobilitu realizované v Bratislavskom samosprávnom kraji (mimo UMR Bratislava) boli zo zdrojov EÚ alokované prostriedky vo výške 63 559 000 €. Radou partnerstva BSK schválené projektové zámery je možné nájsť na stránke Bratislavského kraja (+ zápisnice zo zasadnutí RP BSK). Z nich k dnešnému dňu bolo Ministerstvom dopravy SR schválených 9 žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: Viko #85:
Použil som AI preto, lebo modely AI sú skôr ľavicovejšie vzhľadom na to, kto má obsadené akademické inštitúcie, think-tanky, NGO a vládne inštitúcie v EU a USA. Ak dáva AI model takéto odpovede, tak realita bude ešte horšia.

To, že sú bratislavskí cykloaktivisti v skutočnosti väčšinou anarchisti, pankáči, marxisti a ľavičiari nie je žiadne tajomstvo. Sranda je, že väčšina z nich sa moc nebicykluje. Cykloaktivizmus majú ako biznis. Otázka je, kto a prečo to financuje a prečo všetky cykloakcie v EU vyzerajú rovnako. BTW: Bratislava za 4 roky neurobila nič pre prepojenie MČ cyklotrasami, stav cykloinfraštruktúry je katastrofálny, žiadne veľké čísla nárastu cykloprepravy nie sú... napriek obrovskému politickému kapitálu, čo na tom Vallo spálil.
Reakcia na: andy27 #83:
Na staré kolená sa z teba stal AI slopper?
Reakcia na: andy27 #83:
Z vlastnej hlavy niečo by nebolo? "AI" boti diskutujú na Moltbooku, nie na imhd.
Reakcia na: andy27 #83:
Critical Mass nie je výlučne alebo oficiálne „akcia európskej a americkej ľavice“, ale v praxi sa veľmi silno spája s ľavicovými, anarchistickými, environmentálnymi a protikorporátnymi kruhmi – najmä v 90. rokoch a začiatkom 2000-tych.
Tu je prehľadný rozbor na základe historických faktov:
Pôvod a charakter

Začiatok: San Francisco, september 1992 (niektoré zdroje uvádzajú apríl). Vznikol v kontexte protivojnových nálad (proti vojne v Perzskom zálive), anti-korporátnych postojov proti „oil barons“ a automobilovej dominancii v mestách.
Štruktúra: Deliberately leaderless, anarchistický model – žiadni organizátori, žiadna hierarchia, žiadne oficiálne stanoviská. Každý mesiac (zvyčajne posledný piatok) sa ľudia stretnú a idú jazdiť spolu ako skupina.
Hlavný slogan: „We are traffic“ (nie blokujeme premávku, sme premávka) → ide o reclaiming streets (znovudobytie ulíc pre ľudí, nie len autá).

Politická orientácia v USA a Európe

Silné prepojenie s ľavicou / anarchizmom (najmä 1990–2010):
Britské kontrateroristické dokumenty (okolo 2020) zaradili Critical Mass pod „Left Wing and Associated Single Issue“ spolu s Anonymous, antifa a anarchistickými skupinami.
Knihy a analýzy (napr. „Critical Mass: Bicycling’s Defiant Celebration“) ho opisujú ako leftist summer ride, anarchistickú priamu akciu proti car culture, klimatickej devastácii a neoliberalizmu.
Často sa spájal s Occupy Wall Street, klimatickými protestmi, anti-globalizačnými hnutiami (Zapatistas vplyv v 90. rokoch), protivojnovými akciami.
V USA (najmä San Francisco, Portland, New York) mal často konflikty s políciou → vnímaný ako radikálny / disruptívny.
Reakcia na: S499.1023 #77:
### Podporujúce fakty tvrdeniu
Niektoré prvky tvrdenia sa dajú podoprieť dôkazmi o financovaní a medzinárodných spojeniach Cyklokoalície, ako aj o potenciálnych konfliktoch v doprave. Tu sú kľúčové zistenia:

- **Financovanie z grantov EÚ, štátu a samospráv**: Cyklokoalícia dostáva finančnú podporu z rôznych zdrojov vrátane grantov EÚ a lokálnych fondov. Napríklad, v roku 2021 získala grant až do výšky 7 000 eur od VÚB Nadácie v rámci programu Environmentálne granty, ktorý podporuje zelené iniciatívy vrátane cyklistiky. Ďalšie projekty ako Central European Active Mobility Lab (CEAML) sú financované cez EÚ program Horizon 2020 a CIVITAS. ACF Slovakia poskytla strednodobé granty Cyklokoalícii na advokáciu. EEA Grants financovali projekt Active Mobility and Green Facilities v Borský Mikuláš, kde Cyklokoalícia bola partnerom. Tieto spojenia naznačujú závislosť od externého financovania, čo by mohlo podporiť tvrdenie o "napojení na granty".

- **Medzinárodné školenia a manuály**: Cyklokoalícia produkuje a zdieľa manuály a príručky inšpirované medzinárodnými projektmi. Príklady zahŕňajú "How to guide Community-driven small sport facilities" a "Benefits of Accessible & Inclusive Sports Facilities", ktoré diskutujú o cyklistike a inkluzívnych športových priestoroch, vrátane príkladov z Fínska a iných krajín. Tieto materiály sú často spojené s EÚ-financovanými iniciatívami, čo by mohlo naznačovať "školenia do zahraničia" a premyslené manuály.

- **Potenciálna polarizácia a konflikty**: Nové dopravné zákony, ako obmedzenie rýchlosti cyklistov a e-kolobežiek na chodníkoch na 6 km/h (účinné od 2026), vyvolali sociálny mediálny storm a kritiku, že to vytvára konflikty medzi chodcami a cyklistami. V Poľsku podobné konflikty "cyklisti vs. vodiči" slúžia ako mechanizmy sociálnej kontroly a polarizácie, čo by sa dalo extrapolovať na Slovensko. Kontrola eurofondov odhalila podvody vrátane predraženej cyklotrasy "pre traktor", čo by mohlo prispievať k verejnej nedôvere a konfliktom.

- **Medzinárodný charakter**: Cyklokoalícia spolupracuje s medzinárodnými sieťami, ako European Cyclists' Federation (ECF), a je zapojená do projektov ako Velo-City konferencie, kde sa diskutuje o financovaní cyklistiky. Tento aspekt by mohol podporiť tvrdenie o "medzinárodnom korporáte".

### Odporujúce fakty tvrdeniu
Väčšina dôkazov naznačuje, že Cyklokoalícia a cyklistické iniciatívy sú zamerané na zlepšenie dopravy a mobility, nie na zámernú polarizáciu. Nie sú dôkazy o skrytom manuáli na konflikty, a aktivity vyzerajú organické a prospešné.

- **Organický pôvod a ciele zlepšenia dopravy**: Cyklokoalícia vznikla v 2013 ako iniciatíva BikeKitchen, čo je grassroots hnutie na zdieľanie bicyklov bez poplatkov, po úvodnom školení. Národná stratégia pre rozvoj cyklistickej dopravy na Slovensku (2013) jasne definuje cyklistiku ako ekonomickú a udržateľnú alternatívu, ktorá znižuje závislosť od áut a zlepšuje mestský život. V Bratislavčanoch prieskumy ukazujú pozitívny vplyv cyklistiky na mestskú dopravu, s rastom od 2015.

- **Pozitívne vplyvy na dopravu a spoločnosť**: Rozvoj cyklistickej infraštruktúry v Košiciach a iných mestách znižuje problémy s dopravou, podporuje obmedzenie áut a zlepšuje udržateľnosť. V Trnave región investuje 2,5 milióna eur do cyklistiky, čo zlepšuje infraštruktúru a mäkké opatrenia. Štúdie ukazujú, že lepšia infraštruktúra znižuje úmrtia cyklistov – porovnanie Slovenska, Poľska a Holandska zdôrazňuje koreláciu medzi kvalitou infraštruktúry a bezpečnosťou. Bike-sharing systémy (napr. v Košiciach) počas COVID-19 ukázali odolnosť a pozitívny vplyv na mobilitu.

- **Chýbajúce dôkazy o polarizácii ako cieli**: Žiadne zdroje nepodporujú tvrdenie o manuáloch na polarizáciu; materiály Cyklokoalície sa zameriavajú na inkluzívne a dostupné športové priestory. Štátna podpora (napr. cez Ministerstvo dopravy) vidí cyklistiku ako voľnočasovú aktivitu, nie konflikt. Polarizácia v spoločnosti (napr. v CSO reporte) sa týka širších tém ako utečenci, nie cyklistiky.

Reakcia na: Ike #81:
Tak mi ich vysvetli.
Reakcia na: bobitwo #80:
Podľa mňa si nepochopil význam noriem.
Reakcia na: Viko #79:
S499.1023 predsa hovorí, že normy neplatia pre šírku pruhov, prečo by potom mali napríklad pre schody?
Reakcia na: bobitwo #78:
"schody na schodiskách môžu mať rôznu výšku" - toto hovorí ktorá STN?
Reakcia na: S499.1023 #74:
Aký máš zase problém?
1/ technická norma jasne hovorí o minimálnych šírkach pruhov, hovorí o bezpečných odstupoch od prekážok, ako majú byť vyznačené pevné prekážky, aké sú minimálne polomery atď. Minimálna šírka pruhov dodržaná nebola, tak isto bezpečný odstup od obrubníkov. Tak isto je zakázané riešiť vodorovne značenie tak aby to evokovalo niečo iné, napríklad natrieť tie betónové obrubníky bielou farbou, aby to vyzeralo ako vodorovné dopravné značenie. Dokonca to spravili tak, že vodorovné značenie priamo prechádzalo do obrubníkov.
2/ je zaujímavé, že problém tam mali aj šoféri vo vozidlách MHD a niekoľko gúm tam padlo za obeť. Ale treba si vypnúť do vodičov BWM i1. To patrí k folklóru, čo vodič IAD, to je debil, neschopák, lenivé hovädo a podobne.
3/chodec sa zmestí aj na 50cm široký chodník, schody na schodiskách môžu mať rôznu výšku, stačí nech si ľudia dávajú pozor na výšky schodov, šírka nástupištia pre MHD stačí 60cm, však sa ľudia zmestia. To len na margo toho, že sa niečo niekam zmestí.
4/ aj tie BMW i1, aj širšie osobné autá typu Audi Q8 sa zmestili na tú cestu, dokonca nemali problém tam jazdiť cez 70km/h, ako že vraj namerala Cyklokoalícia spolu so Znepokojenými matkami, dokonca že vraj tam je priemerná rýchlosť vozidiel 61km/h, čo namerali. Tých pár jedincov, čo malo problém, tak mali problém s tým, že bolo chýbajúce označenie tých obrubníkov na začiatku a na konci. O ten legendárny ostrovček pri SNM sa rozbilo viac autobusov ako osobných áut.

Ale to je také slovenské. Namiesto toho, aby sa riešilo, prečo sa niečo nepostavilo podľa normy a stálo to že vraj cez 1,2 milióna €, pritom mesto vie vydokladovať len cca 640 tisíc € ak si dobre pamätám, tak hejteri IAD ukazujú prstom, že neschopný šoféri.

Pripomína mi to situáciu v istom slovenskom meste, kde mesto vyznačili ochranné pruhy pre cyklistov na ceste (samozrejme ty isto vieš, čo to znamená, ale niekto možno nevie, tak je to mäkká forma ochrany cyklistov a osobné autá nemajú zasahovať už na tú čiaru, to môžu len autobusy a nákladné vozidlá, tie môžu ísť až za ňu). Problém nastal v momente, keď sa zistilo, že šírka pruhu pre motorové vozidlá ostala 1,6m široká, teda podľa zákona by tam osobné autá nemali jazdiť, lebo porušujú zákon. Podľa Cyklokoalície v poriadku, ak sú šoféri neschopný tam jazdiť, je to ich problém. Škoda 100 má bez spätných zrkadiel šírku 1,62m. Ak by si chcel namietať, že si majú kúpiť užšie auto. Smart ForTwo má bez spätných zrkadiel šírku 1,515m, takže ani ten by sa tam nezmestil. Ale nastala iná situácia, vybudovala sa cyklotrasa, na zelenej lúke, na každú stranu tráva, žiaden strom, som, nič také. Dole prikladám schému. Pre obojsmernú premávku namerali šírku vyasfaltovanú 2,45m. Stále to je niečo, čo spĺňa normu, keďže zónu označenú ako bezpečnostný priestor nemusíš asfaltovať, dávať dlažbu, len tam nesmú byť prekážky ako obrubník, zábradlie a podobne. Tá istá organizácia ktorá zosmiešňovala šoférov motorových vozidiel, že sa nezmestia do pruhu, ktorý mal mať min. 2m šírky a nemal a tu plakali, že cyklisti sa nezmestia na cyklotrasu, ktorá mala mať vyasfatovaných minimálne 2,25m a mala 2,45m, lebo podľa nich tam chýba 5cm a že to nutne treba prerobiť, lebo hrozí zrážka cyklistov.

Takže ozaj taký krásny slovenský prístup z tvojej strany, či zo strany organizácií ako Znepokojené matky či Cyklokoalícia a podobných. Pokiaľ sa niečo spraví zle a týka sa to skupiny, čo nemáš rád, je to v poriadku, ich problém, ide sa to zľahčovať, robiť sa z toho sranda. Pokiaľ sa to ake týka našej skupiny, že sa niečo spravilo zle, už to je megaprúser a treba to riešiť, zodpovedný sú blbci a podobne.
Reakcia na: andy27 #76:
Konšpirí, konšpirá, Wenn ich in ihre Augen schau,
Dann bin ich dem siebten Himmel nah.
Reakcia na: bobitwo #73:
Tie dopravné riešenia aj zákony sú zámerne spravené tak, aby vytvárali konflikty. Cieľ je polarizácia spoločnosti, robia to politici a ich ideológovia aby mobilizovali svojich voličov. Spolky ako cyklokoalícia na to majú podľa mňa manuál a chodia na školenia do zahraničia. Je to prepracovaný systém, ktorý je napojený na granty EU, štát, samosprávu. Nie je to nič, čo vzniklo organicky zospodu, ale medzinárodný korporát s premyslením manuálom ktovie s akým cieľom. Zlepšenie dopravy alebo života v meste to rozhodne nie je.
Reakcia na: bobitwo #73:
Čítanie s porozumením ti zjavne nejde.
Reakcia na: bobitwo #71:
Samozrejme, že sa tam nemali problém autobusy v súvislosti s šírkou pruhov. Debilný prístup na zastávku Most SNP dc s tým nemá nič spoločného. Problém tam mali a majú vodiči korábov typu BMW i1.
Reakcia na: 3pa3ck3 #72:
Áno, dajú sa. Problémom sú ale populistické kecy, ako daný článok, kde sa spomína Dedeček. Staromestská v tej forme existovala v tom čase už 51 rokov a bol to jediný zaznamenaný podobný prípad a to sa bavíme o tom, že nejaký ten milión áut tade už prešiel v tom čase. Ale hneď sa vyťahuje, že ako je možné jazdiť v meste 137km/h? No jednoducho, ak máš dostatočne dlhu rovinku, aj Fabia 1. generácie s 1.2 HPT vytiahne 130km/h. Na to, aby si s tou Fábiu dosiahol rýchlosť 100km/h potrebuješ cca 223m. Teraz čo, podľa toho článku? Budeme dávať každých 50m retardér na cestu? Alebo semafory? A to som vybral bežné auto. Auto čo dá 100km/h za 10s potrebuje na jej dosiahnutie cca 139m a to sú fakt bežné cca už 100 koňové autá, žiadne premotorované príšery. Alebo si predstavuje

Ty navrhuješ infraštruktúru na to, že čakáš, že ľudia budú dodržiať predpisy. Nemôžeš ju navrhovať na to, že 1 z milióna ľudí sa rozhodne, že to použije inak. Je to nereálne. V Petržalke nové križovatky pri električke úmyslene spravili tak, by autá tade museli ísť pomaly. Trocha šikovný vodič ich nemá problém prejsť bez výrazného spomalenia, ale autobusy sa už do križovatiek nezmesia a musia jazdiť cez protismer, ak odbáčajú doľava, alebo na niektorých miestach nemôže odbočiť autobus doľava, ak je tam odbočovací pruh doľava a ďalší ide rovno, lebo pri otáčaní by autobus zadnou časťou zasahoval do pruhu, čo ide rovno a trafil by auto, čo tam stojí. Križovatky sa stali viac neprehľadné a majú horšie rozhľadové pomery. A to všetko išlo podľa zásad čo autor článku prezentuje, že treba robiť, lebo v zahraničí to je tak. Ale prd. To len zase kopa fanatikov sa zase tlačila niekam a výsledok stojí za prd. Jeden z najlepších prípadov je križovatka v Lamači, Podháj x Podlesná. Že vraj križovatka holandského typu, také robia podľa mesta a Cyklokoalície v Holandsku. Kolega z holandskej pobočky našej firmy to ukazuje, ako príklad ako sa nemajú robiť križovatky.

Aj keď sa tu autor oháňa alkoholikmi za volantom, tak za rok 2024 Polícia SR vykonala niečo cez 2 milióny kontrol zameraných na alkohol pri motoristoch. Odhalili 7561 porušení zákona, to predstavuje menej ako 0,37% prípadov. Z nich 4119 malo do 1 promile. Neobhajujem, len dávam do kontextu. Napriek tomu tu ľudia kričia, ako sú slovenský šoféri alkoholici a ako každý 2 šofér riadi pod vplyvom. Nemotorových účastníkov (cyklisti + kolobežky), čo fúkali bolo niečo cez 25 tisíc, odhalili ich 6642, čo predstavuje 26,56%. A to sa bavíme len o tých ma cestách.

Tak isto rád kritizuje šírku pruhov, že my máme na diaľnici 3,75m a v zahraničí majú 3,5m Je to klamstvo, keďže aj na Slovensku sa už roky používa 3,5m široký pruh. Nepáči sa mu šírka pruhov mestách, kde už roky sa pri nových cestách používa šírka pruhy 3m, ak tade má jazdiť VHD + nákladné autá, 3,25m sa nepoužíva. Alebo príklad s v Petržalke Rusovská cesta - Lenardova. Gratuľujem mu, že kope do cesty, ktorá vznikla niekedy okolo roku 1983 (v čase písania článku mala daná križovatka 40 rokov, čo zrejme autorovi uniklo) a v čase vzniku bola Rusovská cesta projektovaná niečo ako vnútorný okruh Petržalky, za podobným účelom vznikla aj Panónska, Dolnozemská, Bratská a Kutlíková, ktoré mali plniť funkciu, aby sa autá nemotali po vnútrach sídlisk. Bežná vec, čo sa používa aj v zahraničí v súčasnosti.

Sú veci s ktorými sa dá súhlasiť ale s veľa vecami sa nedá. Žiaľ tendenčne kritizovať je dosť ľahké. Najlepší príklad je napríklad Cyklokoalícia a ako sa pretlačil zákon o odstupe od cyklistov. Že taký istý zákon je v Nemecku, ale aj v ČR. Problém je ten, že áno, v Nemecku máš zákon vo veľmi podobnom znení ako na Slovensku, ale zároveň tam máš inde odsek, kde sa píše, že pomalšie idúce vozidlo má umožniť sa nechať predbehnúť a ak sa za ním tvoria kolóny, tak musí na bezpečnom mieste zastaviť a nechať rozpustiť kolónu. Na Slovensku nič také nemáme. V ČR si to uvedomili, tak tam do pol roka schválil zmenu, že motorové vozidlo môže predbehnúť cyklistu aj cez plnú čiaru, ak to je bezpečné. Na Slovensku nič také nemáme. Takže ak stretneš cyklistu na úseku, kde je plná čiara, nie je povinný sa nechať predbehnúť, takže ak máš smolu, tak za ním budeš km ťahať, lebo nemáš ako ho legálne predbehnúť. A to je ten problém, ľudia skopírujú riešenie A, lebo však v zahraničí to tak majú, ale to, že to riešenie A má súvis s podmienkou B a C už ignorujú, lebo ich zaujíma len riešenie A.
Reakcia na: bobitwo #71:
Otázka je, že či sa vôbec podľa slovenskej normy dajú postaviť bezpečné cesty... https://ocestnejpremavke.sk/vieme-stavat-bezpecne-cesty/
Reakcia na: S499.1023 #69:
Som rád, že spochybňuješ normy. Načo mať bezpečné cesty. Som počul aj takú urban legend, že na Vajanského po prestavbe sa tam vôbec nemali problém autobusy. Však predtým sa tam predsa zmestili.
Reakcia na: S499.1023 #69:
Lenže tie dva autobusy široké 2,5 metra jazdili podľa starých noriem. Nové normy pre 1,6 až 1,7 metra (záleží od generácie) široký Hyundai i10 nedovoľujú, aby tam prešiel bez odrania gúm. Cez to vlak nejde.
Reakcia na: bobitwo #66:
Iste. Predtým sa tam do dvoch pruhov zmestili dva autobusy, teraz sa tam do jedného pruhu zmestí jeden autobus ale banánik si tam na Hyundai i10 oderie gumy, ak sa rovno nezabije. To je rovnaká argumentácia ako že v Prahe budú po zatrávnení električkových tratí zomierať ľudia v sanitkách, stojacich v kolónach.