Železnice predstavili výsledok štúdie vysokorýchlostnej trate cez Bratislavu

Cestovanie vlakom z Bratislavy do susedných metropol sa v budúcnosti výrazne skráti.

Železnice Slovenskej republiky spolu s Ministerstvom dopravy SR predstavili výsledok Národnej štúdie uskutočniteľnosti vysokorýchlostnej trate prepojenia krajín V4, ktorej vypracovanie si ŽSR objednali v závere roka 2022 u združenia firiem NDCON Praha, Valbek SK Bratislava a Reming Consult Bratislava. Cieľom štúdie bolo posúdiť možnosti vedenia vysokorýchlostnej trate na území Slovenska v rámci medzinárodného projektu „Vysokorýchlostné železničné prepojenie krajín V4 Budapešť – Bratislava – Praha – Varšava“, na príprave ktorého sa štáty skupiny V4 dohodli v roku 2019. 

V štúdii bolo analyzovaných 38 alternatív, z ktorých boli vybraté tri hlavné scenáre a výsledkom je tzv. konzervatívny variant s využitím zmodernizovaného bratislavského železničného uzla. Vedenie trate v tomto variante je zobrazené na obrázku nižšie.

V smere od Budapešti bude vysokorýchlostná trať (VRT) prechádzať od maďarsko-slovenskej hranice cez stanicu Rusovce do stanice Bratislava-Petržalka. Následne budú vlaky vedené nižšou rýchlosťou po existujúcej (zmodernizovanej v rámci projektu Bratislavského železničného uzla) trati cez Bratislavu na Hlavnú stanicu, ďalej do Lamača, kde pri Boroch trať odbočí zo súčasnej trate a bude pokračovať pozdĺž diaľnice D2 smerom k Stupave k plánovanej stanici Bratislava západ. Zo stanice Bratislava západ bude vybudovaná nová vysokorýchlostná trať (320 km/h) k hraniciam s Českou republikou, zároveň bude z tejto stanice vybudovaná spojka do stanice Zohor, ktorá umožní vedenie vlakov smerom do ČR do času dobudovania novej trate. V stanici Bratislava západ bude napojenie aj na trať smerom z rakúskeho Marcheggu. 

V prvej etape budovania VRT sa plánuje dobudovanie druhej koľaje medzi stanicou Bratislava-Petržalka a stanicou Rusovce, vrátane modernizácie ŽST Rusovce. Rovnako sa v tejto etape zoptimalizuje koľajisko bratislavskej Hlavnej stanice a vybuduje sa tretia a štvrtá koľaj po Bory. Vybudovaná bude aj nová stanica Bratislava západ, kde bude nové hlavné zázemie pre regionálne a diaľkové vlaky, s jej dvojkoľajným napojením na Bory a Zohor. 

Druhá etapa bude pozostávať z vybudovania VRT zo stanice Bratislava západ po hranicu s ČR a z výstavby trate Marchegg - Bratislava západ. Vedenie vlakov z Rakúska cez stanicu Bratislava západ ďalej do ČR je podmienkou, aby bolo ekonomicky efektívne vybudovať VRT medzi stanicou Bratislava západ a hranicou s ČR. Po dokončení celej trate sa predpokladá cestovný čas zo stanice Bratislava západ do Brna na úrovni 33 minút, do Prahy 120 minút. Do Viedne by vlaky išli 24 minút, do Budapešti 115 minút. Cesta medzi bratislavskou hlavnou stanicou a novou stanicou Bratislava západ má trvať 13 minút.

Štúdiu vysokorýchlostnej trate ešte bude posudzovať Útvar hodnoty za peniaze. Na základe jeho odporúčaní ešte môže prísť k určitej modifikácii projektu. Následne začne projektová príprava, posudzovanie vplyvov na životné prostredie a vysporiadavanie pozemkov. Podľa odhadu si príprava tohto projektu v najbližších 10 rokoch vyžiada okolo 360 miliónov € a výstavba (približne v rokoch 2029 až 2046) by mohla stáť okolo 3,3 miliardy €. Na financovanie prípravy a a výstavby VRT by ministerstvo a železnice chceli získať európske financovanie (Nástroj na prepájanie Európy - CEF).

Kompletná štúdia uskutočniteľnosti je dostupná na stránke ŽSR.

Stručný opis plánovaných investícií v odporúčanom variante:

Dvojkoľajná VRT trať Rajka – Rusovce

Nová dvojkoľajná trať napájajúca sa na VRT Budapešť – Rajka. Úsek hranica SR/MR – ŽST Rusovce dĺžky 3,720 km, premávková rýchlosť 200 km/h. Existujúca jednokoľajná trať medzi Rajkou a Rusovcami by zostala zachovaná.

ŽST Rusovce

Navrhuje sa modernizácia stanice tak, aby mohla slúžiť na zastavovanie medzinárodných vlakov a aj ako koncová stanica pre diaľkové a regionálne vlaky. Stanica by mala 9 koľají a tri nástupištia.

Dvojkoľajná trať Rusovce – Petržalka

Zdvojkoľajnenie existujúcej jednokoľajnej trate medzi stanicami Petržalka a Rusovce v dĺžke 7,940 km. Navrhnutá na rýchlosť 100 km/h. Pripojenie do ŽST Petržalka samostatnou dvojicou koľají.

ŽST Bratislava hlavná stanica

V rámci tohto projektu sa navrhuje úprava koľajiska na Hlavnej stanici a jej zmena z koncovej stanice pre diaľkové a regionálne vlaky na priebežnú stanicu. Koncovou stanicou by sa pre vlaky z východnej časti stala nová stanica Bratislava západ. Navrhnutých je 10 dopravných koľají, z toho 8 priebežných a dve tupé, 2 odstavné koľaje, 3 ostrovné nástupištia, 1 krajné a 1 jazykové nástupište. Existujúce depo a odstavné koľajisko by zostali zachované, ale už by nemali taký význam ako dnes, keďže ich funkciu by prevzalo novovybudované zázemie ŽST Bratislava západ. Zároveň by prišlo k predĺženiu staničných koľají posunutím východného zhlavia. Rýchlosť jazdy cez stanicu by bola 40 až 100 km/h. Staničné budovy by týmto projektom neboli ovplyvnené, ich rekonštrukcia sa plánuje samostatne.

Trať Bratislava hlavná stanica – Lamač

Pôvodná dvojkoľajná trať by sa rozšírila na 4-koľajnú pridaním dvoch nových koľají a vybudovaním nového dvojkoľajného tunela a nového dvojkoľajného mosta vedľa Červeného mosta. Trať je navrhnutá pre rýchlosť 120 km/h. Modernizácia západnej časti bratislavského uzla pôvodne predpokladala iba strojkoľajnenie tohto úseku.

ŽST Lamač

Úprava existujúcej stanice na 4-koľajnú stanicu s dvoma krajnými nástupišťami. Rýchlosť cez stanicu je navrhovaná na 120 km/h, resp. 80 km/h cez koľajové spojky.

ŽST Bratislava západ

Nová železničná stanica pri meste Stupava, ktorá by slúžila ako priebežná pre vysokorýchlostné a medzinárodné vlaky a ako koncová stanica pre diaľkové a regionálne vlaky z východnej časti Slovenska. Stanica by mala 9 dopravných koľají a 9 nástupíšť. Do stanice by ústili 4 trate (nová trať smerom z Bratislavy, nová trať smerom z Marcheggu, VRT z ČR a nová spojovacia trať zo Zohora), čím by vznikol významný prestupný uzol medzi medzinárodnými, diaľkovými a regionálnymi vlakmi. Navrhované je aj vybudovanie rušňového depa a odstavnej stanice.

Dvojkoľajná trať Lamač – Bratislava západ

Nová dvojkoľajná trať zo ŽST Lamač k navrhovanej stanici Bratislava západ pri Stupave. Dĺžka trate je 8,7 km a je navrhovaná pre rýchlosť 120 km/h (Lamač – Bory), resp. 200 km/h (Bory – BA západ). Na trati by mohli byť dve nové železničné zastávky pre regionálnu obsluhu lokalít s plánovanou bytovou výstavbou pri Boroch a Záhorskej Bystrici.

Dvojkoľajná trať Bratislava západ – Zohor

Nová dvojkoľajná trať medzi stanicami Bratislava západ a Zohor v dĺžke 4,369 km navrhnutá pre rýchlosť 140 km/h. Napojením novej ŽST Bratislava západ na zmodernizovanú trať Kúty – Devínska Nová Ves by sa vytvorila rýchlejšia alternatíva pre diaľkové vlaky medzi Bratislavou a ČR k súčasnej trati cez Devínsku Novú Ves. Z tejto trate by bolo možné v prípade potreby v budúcnosti vybudovať aj odbočku do Lozorna.

VRT Bratislava západ – hranica SR/ČR

Nová dvojkoľajná vysokorýchlostná trať navrhnutá pre prevádzkovú rýchlosť 320 km/h v dĺžke 45,929 km. Trať by viedla prevažne v súbehu s diaľnicou D2. V ČR by sa trať napojila na tamojšiu VRT smerom do Brna.

Dvojkoľajná trať Marchegg – Bratislava západ

Nová trať by nadväzovala na dvojkoľajnú trať Marchegg – Devínska Nová Ves za mostom cez rieku Moravu a viedla by priamo do novej stanice Bratislava západ. Dĺžka trate by bola 5,86 km a navrhnutá by bola pre rýchlosť 140 km/h. Umožnila by viesť diaľkové vlaky z Viedne do ČR cez územie Slovenska po novovybudovanej VRT.

Realizácia projektu predpokladá aj ďalšie investície realizované v rámci projektu modernizácie východnej časti bratislavského železničného uzla, ako napr. zdvojkoľajnenie trate Bratislava hlavná stanica – Bratislava-Nové Mesto, či prestavbu zastávky Bratislava-Vinohrady. Medzi stanicami Bratislava-Petržalka a Bratislava hlavná stanica by bola rýchlosť vlakov po zmodernizovanej infraštruktúre 80 km/h. V prípade, ak sa ukáže potreba (podľa doplnku k štúdii modernizácie bratislavského uzla), môže byť v rámci preferovaného variantu VRT obnovená aj dvojkoľajná trať Bratislava predmestie – Bratislava filiálka s vybudovaním novej ŽST Bratislava filiálka ako koncovej pre diaľkové a regionálne vlaky v smere od Trnavy a Galanty.