Z Filiálky na Mlynské nivy vlakom alebo električkou? Odpoveď prinesie nová štúdia uskutočniteľnosti.
V roku 2019 bola dokončená štúdia realizovateľnosti modernizácie bratislavského železničného uzla, ktorá je podkladom pre budúcu podobu železničnej infraštruktúry v hlavnom meste Slovenska. Z viacerých skúmaných prevádzkových konceptov štúdia odporúčala na ďalšie rozpracovanie dva varianty, jeden bez železničnej stanice Bratislava filiálka, druhý aj s ňou. Mesto Bratislava, Bratislavský samosprávny kraj a Ministerstvo dopravy (štát) sa následne zhodli, že sa ďalej bude pracovať s konceptom, ktorý zahŕňa aj vybudovanie novej železničnej stanice Bratislava filiálka.
V súčasnosti je železničná trať v úseku Bratislava predmestie – Bratislava filiálka jednokoľajná a neelektrifikovaná. Táto železničná trať dĺžky približne 2,4 km má tri úrovňové križovania s cestnými komunikáciami. V priestore bývalej stanice Filiálka vedľa Trnavského mýta je rozsiahle nevyužívané koľajisko. Osobné vlaky nejazdia na Filiálku od roku 1985.
Preferovaný koncept zo štúdie realizovateľnosti navrhol novú dvojkoľajnú trať od stanice Bratislava predmestie so štvorkoľajnou koncovou stanicou Bratislava filiálka, v ktorej by končila regionálna vlaková doprava zo smerov Pezinok, Senec a Komárno. Navrhnuté boli dve alternatívy vedenia trate a stanice na Filiálke. V prvej alternatíve je trať vedená polozapustene 3 metre pod terénom s tunelovým križovaním Jarošovej ulice, v druhej sú trať aj stanica umiestnené na estakáde vo výške 6 metrov. Predbežne sa ako výhodnejšia z ekonomického hľadiska javila prvá alternatíva. Tieto riešenia boli navrhované v čase, kedy ešte nebola známa konkrétna predstava o budúcej urbanizácii územia Filiálky. Navrhnutý harmonogram realizácie investícií predpokladal budovanie trate na Filiálku v rokoch 2026 – 2028. Pripomeňme ešte, že pôvodne sa počítalo s výstavbou železničnej stanice Filiálka už v rokoch 2012 – 2015, ale nakoniec sa eurofondy presmerovali na iné dopravné projekty.
Na to, ako bude vyzerať nová trať, stanica a okolie, majú dať odpoveď až ďalšie štúdie. Metropolitný inštitút Bratislavy pracuje na urbanisticko-ekonomickej štúdii územia Filiálky, ktorá navrhne riešenie novej stanice a jej zapojenie do okolia. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) si v polovici mája dali vypracovať doplnok k uvedenej štúdii realizovateľnosti pre projekt železničnej stanice Bratislava filiálka s možným pokračovaním trate až k autobusovej stanici Nivy. Podrobnejšie rozpracovanie železničnej trate Bratislava predmestie – Bratislava filiálka s cieľom nájdenia najprijateľnejšieho riešenia odporúča aj Európska komisia. Dôvodom pre spracovanie doplnku je aj dokončovanie novej výstavby v okolí Mlynských nív, čo má výrazný vplyv na vstupy do dopravného modelu, ktorý bol použitý v pôvodnej štúdii realizovateľnosti.
Doplnkovú štúdiu uskutočniteľnosti novej trate pre ŽSR do dvoch rokov vypracuje Združenie Filiálka – Mlynské nivy pozostávajúce z firiem NDCON Praha a Valbek SK Bratislava za cenu 143-tisíc € bez DPH.
Hlavné ciele novej štúdie uskutočniteľnosti sú:
- preverenie a aktualizácia pôvodného konceptu s Filiálkou v kontexte nového Plánu dopravnej obslužnosti SR železničnou dopravou a vízie predĺženia trate do oblasti Mlynských nív,
- overenie priechodnosti s návrhom technických riešení rôznych spôsobov výškového vedenia trate medzi Filiálkou a Nivami a socio-ekonomické posúdenie najperspektívnejších návrhov,
- posúdenie, či má z hľadiska technickej uskutočniteľnosti, finančnej udržateľnosti a socioekonomickej opodstatnenosti význam predĺžiť železničnú trať v úseku Filiálka – Nivy, alebo či toto predĺženie radšej realizovať električkou,
- stanovenie vertikálneho umiestnenia železničnej stanice Bratislava filiálka a traťového úseku voči úrovni terénu,
- nájdenie optimálneho finančného modelu a stanovenie harmonogramu tejto investície z krátkodobého, strednodobého aj dlhodobého horizontu.
Železnice požadujú okrem analýzy pôvodných dvoch navrhnutých riešení železničnej trate Bratislava predmestie – Bratislava filiálka podrobne rozpracovať aj možnosť výstavby trate v nasledujúcich variantoch:
- variant podzemný: úsek ŽST Bratislava predmestie – ŽST Bratislava filiálka – ŽST Bratislava Mlynské nivy a „základom“ pre pokračovanie trate v smere Petržalka,
- variant povrchový/nadzemný: úsek ŽST Bratislava predmestie – ŽST Bratislava filiálka – ŽST Bratislava Mlynské nivy,
- variant s ukončením trate v ŽST Bratislava filiálka a „základom“ pre jej pokračovanie v smere Mlynské nivy – Petržalka v rámci iného, samostatného projektu,
- variant prestupný: s ukončením železničnej trate v lokalite Trnavské mýto a prepojenie úseku ŽST Bratislava filiálka – Mlynské nivy mestskou dráhou (električkou) ako novej trate.
Prípustné sú aj iné variantné stavebno-technické riešenia, ktoré zhotoviteľ môže navrhnúť. Výsledkom majú byť najviac dva najperspektívnejšie varianty technicky a prevádzkovo realizovateľných riešení. Súčasťou investičných nákladov má byť aj infraštruktúra potrebná pre deponovanie a prevádzkové ošetrenie vlakových súprav.
Železnice uvádzajú, že výsledné riešenie má vo všeobecnosti zabezpečiť „zlepšenie služieb železničnej dopravy, zvýšenie priepustnosti a spoľahlivosti, atraktívnosti, rýchlosti, zlepšenie prevádzky, interoperability a bezpečnosti železničnej infraštruktúry, lepšie využitie nevyužívanej železničnej infraštruktúry, skrátenie cestovného času, nárast modálneho podielu železničnej dopravy v budúcich rokoch, zníženie hluku a iných environmentálnych dopadov v rámci uzla Bratislava vzhľadom na jeho význam v medzinárodnej a vnútroštátnej diaľkovej a regionálnej železničnej osobnej doprave v nadväznosti na priľahlé železničné trate".
Ďalší rozvoj železníc v Bratislave
Pre modernizáciu/rekonštrukciu ďalších častí bratislavského železničného uzla (vetvy Západ, Východ, Juh) už boli spracované zámery pre posúdenie vplyvov na životné prostredie. V súčasnosti železnice vyberajú dodávateľov, ktorí vypracujú správy o hodnotení navrhovanej činnosti pre vetvy Západ a Východ.
Okrem modernizácie bratislavského železničného uzla a novej trate na Filiálku sa budúce generácie môžu tešiť aj na prípadné nové železničné trate v okolí Bratislavy, pre ktoré ŽSR v súčasnosti obstarávajú štúdiu uskutočniteľnosti. Ide o regionálne prepojovacie trate Lamač - Záhorská Bystrica - Stupava - Lozorno a Vajnory - Čierna Voda - Slovenský Grob - Viničné - Pezinok. Závery tejto štúdie by mali byť známe do 1,5 roka od jej objednania. Na jej vypracovanie ŽSR plánujú vynaložiť vyše 630-tisíc €. S novými železničnými traťami počíta aj Plán udržateľnej mobility Bratislavského kraja. Či sa ale po dlhých rokoch pripravovania rôznych štúdií a plánov nakoniec dočkáme aspoň jednej novej trate, je ešte vo hviezdach.
si
pokial bude takt na tratiach do mesta tak ako pise 810zssk v #30 niekde okolo 5-10 minut, tak to bude urcite prinosom, ale pokial sa bavime o hodinovom takte na vstupe do mesta a z toho kazdy druhy/treti vlak pojde na filialku, tak je to len a iba zneatraktivnenie zeleznicnej dopravy....
a cisto polopatisticky - si predstav ze cestujes z mesta von (standardna popoludnajsia streka pre dochadzajucich ludi), pokial sa z nejakych dovodov zdrzis (a to staci ze schytas nejaku zapchu cestou na stanicu) a vlak Ti ujde, tak v pripade ze su vsetky odchody z centralizovaneho miesta ako je hladna stanica, tak na dalsi cakas ten interval v ktorom je takt, takze v sucasnosti hodinu (ak niektory vlak neodrieknu), co tiez nie je nijak zaujimave, ale dajme tomu....
v pripade ze ten takt z prislusnej trate mas rozhadzany medzi rozne stanice v meste, mozes cakat prislusny nasobok taktu (ak sa delia 1:1, tak 2h) alebo sa mozes skusit presunut na tu inu stanicu a dufat ze tam ten dalsi vlak stihnes, atraktivne, ze ?
v pripade ze ten takt na tratiach je 5-10 minut, tak to cakanie pri takomto takte aj pri rozdeleni medzi viacej vnutromestskych stanic narastie na 10-20 minut (pri dvoch), co je myslim ok (a hlavne neporovnatelne menej s 2ma hodinami)
no a problen je, ze aj ked by peniaze prsali z neba, tak sucasna kapacita zeleznicnej infrastruktury je taka aka je a aj keby zdroje boli "neobmedzene" tak jej patricna uprava by trvala v idealnom pripade mojim odhadom cca 15 rokov.... (pocas ktorych by naopak nutne vyluky v jednotlivych castiach zeleznicnu dopravu prave komplikovali)