Železnice hľadajú najperspektívnejšie riešenie novej trate na Filiálku

Z Filiálky na Mlynské nivy vlakom alebo električkou? Odpoveď prinesie nová štúdia uskutočniteľnosti.

V roku 2019 bola dokončená štúdia realizovateľnosti modernizácie bratislavského železničného uzla, ktorá je podkladom pre budúcu podobu železničnej infraštruktúry v hlavnom meste Slovenska. Z viacerých skúmaných prevádzkových konceptov štúdia odporúčala na ďalšie rozpracovanie dva varianty, jeden bez železničnej stanice Bratislava filiálka, druhý aj s ňou. Mesto Bratislava, Bratislavský samosprávny kraj a Ministerstvo dopravy (štát) sa následne zhodli, že sa ďalej bude pracovať s konceptom, ktorý zahŕňa aj vybudovanie novej železničnej stanice Bratislava filiálka.

V súčasnosti je železničná trať v úseku Bratislava predmestie – Bratislava filiálka jednokoľajná a neelektrifikovaná. Táto železničná trať dĺžky približne 2,4 km má tri úrovňové križovania s cestnými komunikáciami. V priestore bývalej stanice Filiálka vedľa Trnavského mýta je rozsiahle nevyužívané koľajisko. Osobné vlaky nejazdia na Filiálku od roku 1985.

Preferovaný koncept zo štúdie realizovateľnosti navrhol novú dvojkoľajnú trať od stanice Bratislava predmestie so štvorkoľajnou koncovou stanicou Bratislava filiálka, v ktorej by končila regionálna vlaková doprava zo smerov Pezinok, Senec a Komárno. Navrhnuté boli dve alternatívy vedenia trate a stanice na Filiálke. V prvej alternatíve je trať vedená polozapustene 3 metre pod terénom s tunelovým križovaním Jarošovej ulice, v druhej sú trať aj stanica umiestnené na estakáde vo výške 6 metrov. Predbežne sa ako výhodnejšia z ekonomického hľadiska javila prvá alternatíva. Tieto riešenia boli navrhované v čase, kedy ešte nebola známa konkrétna predstava o budúcej urbanizácii územia Filiálky. Navrhnutý harmonogram realizácie investícií predpokladal budovanie trate na Filiálku v rokoch 2026 – 2028. Pripomeňme ešte, že pôvodne sa počítalo s výstavbou železničnej stanice Filiálka už v rokoch 2012 – 2015, ale nakoniec sa eurofondy presmerovali na iné dopravné projekty.

Na to, ako bude vyzerať nová trať, stanica a okolie, majú dať odpoveď až ďalšie štúdie. Metropolitný inštitút Bratislavy pracuje na urbanisticko-ekonomickej štúdii územia Filiálky, ktorá navrhne riešenie novej stanice a jej zapojenie do okolia. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) si v polovici mája dali vypracovať doplnok k uvedenej štúdii realizovateľnosti pre projekt železničnej stanice Bratislava filiálka s možným pokračovaním trate až k autobusovej stanici Nivy. Podrobnejšie rozpracovanie železničnej trate Bratislava predmestie Bratislava filiálka s cieľom nájdenia najprijateľnejšieho riešenia odporúča aj Európska komisia. Dôvodom pre spracovanie doplnku je aj dokončovanie novej výstavby v okolí Mlynských nív, čo má výrazný vplyv na vstupy do dopravného modelu, ktorý bol použitý v pôvodnej štúdii realizovateľnosti.

Doplnkovú štúdiu uskutočniteľnosti novej trate pre ŽSR do dvoch rokov vypracuje Združenie Filiálka – Mlynské nivy pozostávajúce z firiem NDCON Praha a Valbek SK Bratislava za cenu 143-tisíc € bez DPH.

Hlavné ciele novej štúdie uskutočniteľnosti sú:

  • preverenie a aktualizácia pôvodného konceptu s Filiálkou v kontexte nového Plánu dopravnej obslužnosti SR železničnou dopravou a vízie predĺženia trate do oblasti Mlynských nív,
  • overenie priechodnosti s návrhom technických riešení rôznych spôsobov výškového vedenia trate medzi Filiálkou a Nivami a socio-ekonomické posúdenie najperspektívnejších návrhov,
  • posúdenie, či má z hľadiska technickej uskutočniteľnosti, finančnej udržateľnosti a socioekonomickej opodstatnenosti význam predĺžiť železničnú trať v úseku Filiálka – Nivy, alebo či toto predĺženie radšej realizovať električkou,
  • stanovenie vertikálneho umiestnenia železničnej stanice Bratislava filiálka a traťového úseku voči úrovni terénu,
  • nájdenie optimálneho finančného modelu a stanovenie harmonogramu tejto investície z krátkodobého, strednodobého aj dlhodobého horizontu.

Železnice požadujú okrem analýzy pôvodných dvoch navrhnutých riešení železničnej trate Bratislava predmestie – Bratislava filiálka podrobne rozpracovať aj možnosť výstavby trate v nasledujúcich variantoch:

  • variant podzemný: úsek ŽST Bratislava predmestie – ŽST Bratislava filiálka – ŽST Bratislava Mlynské nivy a „základom“ pre pokračovanie trate v smere Petržalka,
  • variant povrchový/nadzemný: úsek ŽST Bratislava predmestie – ŽST Bratislava filiálka – ŽST Bratislava Mlynské nivy,
  • variant s ukončením trate v ŽST Bratislava filiálka a „základom“ pre jej pokračovanie v smere Mlynské nivy – Petržalka v rámci iného, samostatného projektu,
  • variant prestupný: s ukončením železničnej trate v lokalite Trnavské mýto a prepojenie úseku ŽST Bratislava filiálka – Mlynské nivy mestskou dráhou (električkou) ako novej trate.

Prípustné sú aj iné variantné stavebno-technické riešenia, ktoré zhotoviteľ môže navrhnúť. Výsledkom majú byť najviac dva najperspektívnejšie varianty technicky a prevádzkovo realizovateľných riešení. Súčasťou investičných nákladov má byť aj infraštruktúra potrebná pre deponovanie a prevádzkové ošetrenie vlakových súprav.

Železnice uvádzajú, že výsledné riešenie má vo všeobecnosti zabezpečiť „zlepšenie služieb železničnej dopravy, zvýšenie priepustnosti a spoľahlivosti, atraktívnosti, rýchlosti, zlepšenie prevádzky, interoperability a bezpečnosti železničnej infraštruktúry, lepšie využitie nevyužívanej železničnej infraštruktúry, skrátenie cestovného času, nárast modálneho podielu železničnej dopravy v budúcich rokoch, zníženie hluku a iných environmentálnych dopadov v rámci uzla Bratislava vzhľadom na jeho význam v medzinárodnej a vnútroštátnej diaľkovej a regionálnej železničnej osobnej doprave v nadväznosti na priľahlé železničné trate".

Ďalší rozvoj železníc v Bratislave

Pre modernizáciu/rekonštrukciu ďalších častí bratislavského železničného uzla (vetvy Západ, Východ, Juh) už boli spracované zámery pre posúdenie vplyvov na životné prostredie. V súčasnosti železnice vyberajú dodávateľov, ktorí vypracujú správy o hodnotení navrhovanej činnosti pre vetvy Západ a Východ.

Okrem modernizácie bratislavského železničného uzla a novej trate na Filiálku sa budúce generácie môžu tešiť aj na prípadné nové železničné trate v okolí Bratislavy, pre ktoré ŽSR v súčasnosti obstarávajú štúdiu uskutočniteľnosti. Ide o regionálne prepojovacie trate Lamač - Záhorská Bystrica - Stupava - Lozorno a Vajnory - Čierna Voda - Slovenský Grob - Viničné - Pezinok. Závery tejto štúdie by mali byť známe do 1,5 roka od jej objednania. Na jej vypracovanie ŽSR plánujú vynaložiť vyše 630-tisíc €. S novými železničnými traťami počíta aj Plán udržateľnej mobility Bratislavského kraja. Či sa ale po dlhých rokoch pripravovania rôznych štúdií a plánov nakoniec dočkáme aspoň jednej novej trate, je ešte vo hviezdach.

Pohľad na stanicu Bratislava filiálka v súčasnosti. Foto © KLF

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: dyspozytor #49:
K tranzitu ND - ten ovplyvňuje kapacitu trate. Pokiaľ ide o stanicu, my zasa máme dve koľaje bez perónov, ktoré slúžia na tento účel a na obiehanie HV.
Jednokoľajka na BANM sa dá riešiť bez výstavby Filiálky.
Aj zabzar treba modernizovať bez ohľadu na to, či Filiálka bude alebo nie. Pripúšťam, že zastaralý systém ovplyvňuje aj kapacitu stanice, to je relevantný argument.
Reakcia na: dyspozytor #48:
Ráno je trasovaný jeden pár Sv do DNV, ale myslím si, že to je skôr návoz pracovníkov na rannú zmenu vo VW a spol., než jazda naprázdno.
Reakcia na: 810zssk #31:
Lebo by sa volal Deadrail 😉.
Reakcia na: dyspozytor #49:
Aj Brno už pracuje na modernej koncepcii "všetky nákladné vlaky cez hlavnú osobnú stanicu".
Reakcia na: Martin Fundárek #38:
Treba brať v úvahu aj to, že tranzit NkD ide mimo Brno hlavní (cez BNO dolní) a v BA cez hlavnú ide všetka doprava. Plus k tomu na/z jednokoľajky smer/zo smeru BNM.
Brno hlavní už má elektronické stavadlo. BA hl. všetko pekne ručne na reléovke cestového systému = každá jedna VC/PC osobitne bez kontroly čísla vlaku v danej jazdnej dráhe.
Reakcia na: pharel #47:
Lamač tak ako momentálne je, je absolútne nepoužiteľný pre tieto účely. Stanica na kopci s neutrálnym polom v úrovni staničnej budovy atď... 4 dopravné kolaje, z toho jedna primárne pre nákladnú dopravu (dispozície uzla BA + postrky, príprahy..)
Odsun súprav vlakov OsD ako Sv prebieha sporadicky (v minulom GVD až do DNV...) Toľko k Lamaču...
Reakcia na: Martin Fundárek #38:
Ahoj Martin, mne sa ten tvoj nazor na odbremenenie hlavnej stanice presmerovanim zopar slovenskych osobnych vlakov (pripadne aj niektorych rychlikov pocas spicky) do Stanice Lamac velmi paci, samozrejme ked sa spojazdni druhy tunel, lebo ludia cestujuci napriklad do Dubravky a Lamaca by to mali rychlejsie s prestupom na 23. Napriklad vlaky S50 a S60.
Reakcia na: S499.1023 #44:
Áno kvôli krátkym obratom.
Reakcia na: S499.1023 #44:
Honeckerove pomsty sendvičované medzi laminátkami vídavam pravidelne. Nechcel by som sa v tom voziť. Oni prosím pekne aj po modernizácii ostali vo vyhotovení pre beznohých. Chápem že ešus nemá takú kapacitu, ale kultúra cestovania nič moc.
Reakcia na: david11 #43:
To je aj obsadené rušňovodičom? Lebo ťahať na konci vlaku laminátku len tak je dosť riskantné. Stačí trocha blbá technológia brzdenia a laminátku čaká jej obvyklý osud Jana Husa.
Reakcia na: Martin Fundárek #42:
Tak aj jazdia niektoré Rexy na 130.. laminátky s obsluhou na oboch koncoch..
Reakcia na: Arrivaderci #40:
Jazdia stále aj klasiky, najmä ako zálohy. To sa ale dá riešiť pre hlavové stanice druhou mašinou na druhom konci.
Reakcia na: Pe67 #28:
Interval 7-7-6 by bol ešte OK, ale keď ho ešte zbastardia tým, že na viacerých linkách každý tretí spoj ukončia niekde skôr (napr. 5 na Mendláku), tak interval na zvyšku trate je 7-13 či dokonca 6-14, čo je už úplne o ničom. Takýto koncept mal opodstatnenie pred redukciou, keď mali základný interval na väčšine liniek 5 min. a ukončovali každý druhý spoj, vtedy sa 10 min. dalo prežiť. Kedysi mohli byť brnenské elektirkové linky vzorom, ale dnes sú CP veľmi neprehľadné - viac než polovica liniek má variantné vedenie spojov.
Reakcia na: Viko #39:
A nie sú náhodou už všetky regio vlaky obojsmerne resp push pull? Či nám ešte stále jazdia aj laminátky?
Reakcia na: Arrivaderci #36:
Potom asi treba definovať centrum. "Tradičné centrum" - kancelárske budovy v okolí bývalých hradieb, vysokoškolské fakulty na Šafku a Radlinského a samotné historické jadro to majú kilometricky bližšie z Hlavnej stanice. "Biznis zóna" na Prievozskej/Plynárenskej to má určite bližšie z Filiálky, ale keďže značná časť dochádzajúcich má zdroj na Žitnom ostrove a Záhorí, tak ti je tento benefit na dve veci. Plus teda špendlík máš osadený zle - ak majú mať vlaky nejakú dĺžku a musia sa vedieť obracať, rátaj s vstupom možno až na úrovni Škultétyho. A tam zrazu nemáme žiadnu obslužnosť MHD, žiadne potenciálne obratisko... A ak majú všetci ísť husím pochodom na mýta, tam tiež nie je v špičke prebytočná kapacita.
Reakcia na: Arrivaderci #16:
Hlavná stanica nie je kapacitne nedostačujúca. Navonok sa tak javí, ale porovnajme si ju s brnenskou. BA má 10 nástupištných hrán, z toho jednu kvázi kusú (6. nástupište je možné použiť len v smere na Galantu, ak je 1. obsadené). Brno má 11 nástupištných hrán, z toho 5 kusých, takže porovnateľný počet. Ale Brno v špičkovej hodine odbaví približne dvojnásobný počet vlakov, ako BA (rátal som to minulý či predminulý grafikon, vychádzalo to tuším v Brne 28 odchodov a 24 príchodov, BA 16+12). V Brne je totiž železničná doprava organizovaná formou priebežných vlakov (od Blanska na Vyškov, od Tišnova na Hustopeče / Židlochovice, regiojedy do Ostravy začínajú/končia v Královom Poli a na hlavnej končia len smery Jihlava, Ivančice / Mor.Krumlov a Veselí n.Mor.). U nás vlaky z jednej strany končia vlaky z Viedne, z druhej z Dun.Stredy (hoci sú vedené súpravami podobného zloženia aj s rakúskymi mašinami), rýchliky končia na hl.st. všetky okrem EC Praha - Budapest, čím sa zbytočnre po dlhý čas blokujú peróny. Ak by sa vlaky potiahli smer Lamač (čo sa v súčasnosti kvôli odstaveniu jedného tunela asi nedá), alebo aspoň hneď odsúvali do depa (ako v Prahe, kde rýchliky 5 min. po príchode pokračujú ako Sv na ONJ a pristavované späť sú 10 min. pred odchodom), tak by kapacita hrala inú pesničku.
Reakcia na: Arrivaderci #36:
"A určite na denno denne cestovanie to môže byt lepšie pre časť cestujúcich - preto som aj navrhol menšiu zastávku namiesto megalomanskej stanice"
pokial bude takt na tratiach do mesta tak ako pise 810zssk v #30 niekde okolo 5-10 minut, tak to bude urcite prinosom, ale pokial sa bavime o hodinovom takte na vstupe do mesta a z toho kazdy druhy/treti vlak pojde na filialku, tak je to len a iba zneatraktivnenie zeleznicnej dopravy....
a cisto polopatisticky - si predstav ze cestujes z mesta von (standardna popoludnajsia streka pre dochadzajucich ludi), pokial sa z nejakych dovodov zdrzis (a to staci ze schytas nejaku zapchu cestou na stanicu) a vlak Ti ujde, tak v pripade ze su vsetky odchody z centralizovaneho miesta ako je hladna stanica, tak na dalsi cakas ten interval v ktorom je takt, takze v sucasnosti hodinu (ak niektory vlak neodrieknu), co tiez nie je nijak zaujimave, ale dajme tomu....
v pripade ze ten takt z prislusnej trate mas rozhadzany medzi rozne stanice v meste, mozes cakat prislusny nasobok taktu (ak sa delia 1:1, tak 2h) alebo sa mozes skusit presunut na tu inu stanicu a dufat ze tam ten dalsi vlak stihnes, atraktivne, ze ?
v pripade ze ten takt na tratiach je 5-10 minut, tak to cakanie pri takomto takte aj pri rozdeleni medzi viacej vnutromestskych stanic narastie na 10-20 minut (pri dvoch), co je myslim ok (a hlavne neporovnatelne menej s 2ma hodinami)

no a problen je, ze aj ked by peniaze prsali z neba, tak sucasna kapacita zeleznicnej infrastruktury je taka aka je a aj keby zdroje boli "neobmedzene" tak jej patricna uprava by trvala v idealnom pripade mojim odhadom cca 15 rokov.... (pocas ktorych by naopak nutne vyluky v jednotlivych castiach zeleznicnu dopravu prave komplikovali)
Reakcia na: 810zssk #35:
Nie je to ďalej ako Hlavná Stanica od centra 🙂

A určite na denno denne cestovanie to môže byt lepšie pre časť cestujúcich - preto som aj navrhol menšiu zastávku namiesto megalomanskej stanice.
Reakcia na: Arrivaderci #34:
Áno, je lepšie nechať tú trať zaniknúť ako jej používaním zhoršiť vlakovú dopravu v regióne. Ako píšem nižšie, keby boli prostriedky na to urobiť to poriadne tak že to bude mať pre dopravu viac prínosov ako negatív, som za, poďme do toho. Ale v tej podobe v akej je to teraz prezentované to bohužiaľ nevychádza.

Filiálka nie je centrum mesta, btw.
Reakcia na: 810zssk #29:
Mame železničný koridor do centra mesta a chceme dostať viac ľudí do VHD/ekologickej dopravy a súčasne trate a stanice nestíhajú.

Je v takom stave podľa teba lepšie nerobiť nič alebo nechať tu trať zaniknúť?
Reakcia na: Refka #27:
Z Alicante do Benidormu je to 45km a cesta L1 trvala 1:30.
Reakcia na: Samo Paulini #25:
Ak by to bolo súčasťou oficiálneho plánu a s nejakým konceptom financovania, okej. Ale taký návrh som ešte nevidel, ani článok ho nespomína. S tým že potom by samozrejme musela byť primeraná aj kapacita stanice Nivy (budúcej hlavnej stanice).
Reakcia na: hroch #18:
A tých X hlavových staníc v Londýne majú preto že je to dobré riešenie, alebo preto že pred 100+ rokmi si každý dopravca postavil vlastnú? Crossrail prečo neukončili hlavovou stanicou?
Reakcia na: Adammsvk #17:
Vyslovene v režime špička/sedlo asi nie (a budovať novú trať len kvôli špičke je tiež kvalitná hlúposť). Existuje rozbíjanie vlakov do rôznych staníc celodenne, ale to sa bavíme o mestách kde máš takt 5-10 minút, takže to až tak nevadí (obe vetvy jazdia často).
Reakcia na: Arrivaderci #16:
"Dajme tak vlak, aby tam bol vlak."
Reakcia na: Minho #9:
Je to síce mimo témy, ale Brno by som ako príklad neuvádzal. Najmä ten interval 7-7-6 nič moc. Viac ma ale zaráža silná neochota mesta Brno preferovať električkovú dopravu na svetelných križovatkách.

K téme: ľuďom tu vadia akože "hlučné" električky, zaujímalo by ma čo budú robiť keď im pod oknami budú premávať vlaky. To bude petícii. Ako sa ŽSR stará o ifraštruktúru všetci vieme.
Reakcia na: Refka #26:
Ok, Alicante Benidorm má vyše 100kn 🤔
Ja len nerozumiem, prečo sa v súčasnej dobe, keď sa v oblasti vybudovali nové obytné komplexy, vôbec uvažuje o nadzemnom vedení v tej výške 6-8 m. Si predstavte, že bývate v strede bytového domu, cca 3-4 poschodie a vo výške okien máte rychlodrahu. Ako laikovi mi príde jedine prijateľné riešenie (ak v blízkom desaťročí) zapustenie do zeme.

A len taký brainstorming, preco sa neuvažuje o využití infraštruktúry na nejakú rychloelektricku? Napríklad električka Bombardier, co sa v Ba pred par rokmi testovala, jazdí cca 50km po pobreží v španielsku z Alicante do Benidormu. Podobné by sa mohlo vybudovať v okoli Vajnor, potiahnuť cez filalku az na TrMy 😁💁‍♀️
Reakcia na: 810zssk #8:
Mierny nesúhlas, ten podzemný variant tomu fakt pomerne slušným spôsobom otvára dvere, ak sa bude myslieť na budúcnosť v rovine polôh nástupíšť a urobia sa slepé odbočky v rámci tunela. Napojenie v mieste hlavnej stanice by bolo nereálne, ale na Patrónku by sa trať vyústiť podľa mňa dala(ohľadne polomeru oblúkov aj stúpania).
Reakcia na: Yotari #23:
Mozeme predvolebnu politicku agitku prosim presunut mimo tuto diskusiu? Dakujem.
Reakcia na: 3pa3ck3 #19:
Bolgna Centrale je celkom zaujimava stanica. Ma dve podlazia a to vrchne je celkom dost velke. Zaroven tam je mix historickej budovy a novej budovy. Prvy dojem ked vyjdete zo stanice neni rozpadavajuce (provizorne opravene) elektrickove otocisko alebo slzicka plna busov(a hlavne aut), ktore to tam cmudia, ta slzicka sa drzi len preto aby sa zachoval povodny koridor starej trate na hl. stanicu, ale tam mate plne udrziavane nepreplnene obratisko busov bez zbytocnych aut. A k tej budove, skoda ze jedine ,,historicky" vyzerajuce kusy patria muzeu dopravy a nie ani poriadne stanici ako reprezentacia hlavneho mesta krajiny.
Reakcia na: hroch #18:
Skôr by som sa inšpiroval v mestách, ktoré v poslednej dobe investovali do jednej centrálnej stanice. Ale keďže druhý odsek je pravdivý, tak snívať si môžeme o hocičom 🙃
Reakcia na: 810zssk #8:
Ja si zas nemyslim, ze hlavova stanica je principialne hlupost - ved sa pozri na velku cast stanic v Londyne. Podla mna by Filialka ako hlavova fungovat mohla, dokonca si ju viem predstavit aj v Pristave pri Euroveaiy. #ihadadream

Ale suhlasim s tu viackrat vyslovenym nazorom, ze dalsia studia do suflika real vyzera, ze niekto potrebuje zivit projektantov... a pri sucasnej podvyzive ZSR mi stavba cohokolvek okrem miniprojektov pride ako uplne scifi.
Bez hejtu - pytam sa vážne.

Existuje niekde princíp posilovej stanice, napr. V BA podmienkach by to bolo niečo na spôsob celodenný takt X na HLST a ranná/poobedna špička posily na Filiálku.

Niečo podobné som zažil pred rokmi v Sydney, kedy posilove vlaky zachádzali na miesta a trate kde sa inak nič nedialo, lebo na "hlavne" trate sa už nezmestili.
Osobne si myslím, že by tam určite niečo malo byť - aspoň nejaká jednoduchá dvojplatformová stanica/zastávka. Bola by totiž škoda ak by sa tá trať časom zrušila a zastavala, keď už teraz je Hlavná Stanica (nie len stanica ale aj tranzit) kapacitne nedostačujúca.
A zasa tu mame, ako tradicne pred kazdymi volbami, dalsiu studiu do suflika. Neprikladal by som tomuto ziaden vyznam.
Toto je celé na hlavu postavené, mali sme stanicu Filiálka, mali sme trať na Nivy aj so stanicou, všetko sa zlikviduje a teraz uvažujeme a robíme štúdie, že to postavíme zas nanovo. Asi tu niekto opäť čítal historické mapy mesta a chce si splniť svoj nostalgický sen. Dúfam, že keď to potiahnu na Nivy, tak urobia trať aj popri Zimáku na Maďare, alebo natiahnu trať od Nív na Dostojevského rad a cez Starý most do Petržalky, ideálne až do Viedne. 😆 Pevne verím, že v rámci štúdie obnovia až všetky vlečky do zlikvidovaných podnikov po meste, aby to bolo poriadne. Ale teraz vážne, tá železnica na Stupavu by sa určite zišla, to bola strategická chyba že sa zrušila.
Reakcia na: Kozel #11:
Pokiaľ bude údržba novej stanice v rovnakom móde ako v starej chcanko odór tam bude aj potom..
Chcú riešiť nejakú filialku ale hlavna stanica, co je uz pomaly braná ako hanba Bratislavy stale nic. To nie je ono aby bez toho ako si kupujes listok na vlak, resp pochutnavas si pred odjazdom nejaky ten chutny snack tak aby ti nesr.li na hlavu holuby. Hlavne, ze si to uzivas s fajnym alko-chcanko odérom lebo je niekde nasr.né bezdákom niekde za rohom. Hlavne treba riešiť filialku.
A to nehovorim o tom, ze je dolezite davat si pozor na veci aby ta náhodou niekto neokradol.
Reakcia na: 810zssk #8:
Hádam nemajú čo mať Pezinčania a spol. funkčnú obsluhu! §cestujucibytozneuzili !!! 😀 A šotouši sa predsa potešia ponuke typu o šiestej vlak na hlavnú, o siedmej na Filiálku, o ôsmej do Petržalky, o deviatej do Prístavu, a aby sme netrochárili tak aj raz denne do Biskupíc! 😀
Jasne ze elektrickou 👍 . Bratislava potrebuje vyrazne viac elektrickovych trati a menej aut v meste. Tym padom by aj viacej ludi pouzivalo MHD, lebo elektricka by netrcala v zapchach... Mohli by sme si brat priklad napriklad od takeho Brna, ktore ma podstatne viac elektriciek a vyuziva ho velka cast mesta.
Ja by som navrhol skôr štúdiu psychického stavu ľudí čo si s Filiálkou stále nevedia dať pokoj.

Tú trať by malo zmysel riešiť len a jedine v situácii kedy by išlo o prejazdnú trať napojenú na všetky smery, s novom centrálnou stanicou na Nivách. To by ale vyžadovalo okrem napojenia na 120 a 130 minimálne napojenie aj na 110 (za Nivami oblúkom na miesto dnešnej hlavnej stanice) a 131 (zrejme pod Prievozkou a okolo Cintorínu Vrakuňa). Výhľadovo prípadne aj na ŽST Petržalka.

Keďže na to peniaze v najbližších dekádach nebudú, Filiálku treba hodiť do koša a nanajvýš držať ako územnú rezervu. Hlavová stanica či už na Nivách alebo Filiálke dopravu viac zhorší, než by jej pomohla. Obzvlášť v stave keď tu máme stále hodinové intervaly vlakov a podobne.
a ten o tuneli popod Dunaj a linke až do Paríža poznáte? 😉
Ale treba sa na to pozriet aj z druhej strany. Ked sa konecne vyriesila otazka petrzalskeho metra, vazne hrozilo ze projektanti "nebudou mít co žrát", tak sa musela najst nahrada. A tou je Filialka 😃
Reakcia na: Dezerter #2:
Celý BA uzol je dokola jedna veľká štúdia..
A budeme robiť štúdie dovtedy, dokedy nám nevyjdú tak, ako by sme si želali.
A pár rokov opäť štúdia. A takto furt dookola.
Tak oni si nedajú povedať.