DPB získal príspevok z eurofondov na nákup 4 vodíkových autobusov

Bol to iný test. Provonávali po koľko km sa ekologický dosah elektromobilu vyrovná spaľováku v jednotlivých kategóriách vozidiel. Vždy porovnali autá rovnakej triedy, jedno so spaľovacím motorom, druhé s elektromotorom a trakčným akumulátorom. Nie je tajomstvom, že výroba elektromobilu kvôli jeho trakčného akumulátoru znamená väčšiu ekologickú záťaž. Neprekvapuje teda, že spaľovákom sa vyrovnali ako prvé malé mestské približovadlá. Potvrdilo sa, že čím väčšie a ťažšie vozidlo, tým menší význam má vozenie trakčného akumulátoru (ktorý poskytne rovnaký dojazd), ktorý musí byť tiež väčší a ťažší. Samozrejme, násobne drahší tiež.

Teda elektrobicykle a elektrokolobežky Ale ste si istý, že "malé mestské približovadlá" boli v teste, ktorý ste citovali? Ja viem iba o teste ADAC, kde boli elektromobily ako jedna jediná kategória a tá skončila ešte aj za nafťákmi.

Mal som napísať že najlepšie z elektromobilov vyšli malé mestské približovadlá. Porovnával som iba autá s elektrickým pohonom a skadom energie vo forme akumulátorov.

S tým porovnaním ste nepovedali pravdu. Posledného ste vyhlásili za prvého.

Pri súčasnej situácii s plynom nevidím CNG ako výhru.

Záleží ako ju ocenil ADAC podľa ich kritérií, ktoré ste vy sám v pôvodnom príspevku spomenuli. (V odstavci "V Nemecku...")
V tom teste elektromobily prepadli za všetky ostatné pohony, keď sa dobre pamätám. Áno, v kritériách ekologickosti od výroby po zošrotovanie sú najhoršie zo všetkých. CNG bolo prvé. Preto som jemne naznačil, že to porovnanie by sa hodilo odprezentovať čestne

Záleží od toho ako definuješ "výhru". Moje malé mestské približovadlo sa vyrába aj na CNG, dokonca ich viacero vídavam. Lenže CNG nechcem. Plničky CNG sú oveľa vzácnejšie než nabíjačky a navyše nabiť môžem aj v garáži. Kde aj keby som mal plyn, tak bez kompresorovej stanice by som nenatlačil nič.

Patrilo by sa čestne priznať, že v tom nemeckom hodnotení dopadov na životné prostredie nevyhralo elektrické auto. Ani benzínové, ani naftové. Vyhralo CNG.

Tam si pre zmenu vyskúšam rozbité koľajnice...

Vyhneš. Napr. na linkách 1, 3, 4, 7, 9 a A.

Hej jasne jasne, tak jak je podla teba scam covid atd ale viac odbocovat od temy nemienim.

Z áut so spaľovacími motormi má štát veľa peňazí, spotrebné dane, rôzne poplatky, výrobcovia dotujú elektroautá predajom áut so spaľovacími motormi.

Preto je prísľub hromadnej elektromobility a zrušenie spaľovacích motorov scam na toľkých úrovniach, že by sa to ani nevošlo do jedného príspevku.

Ako som už písal, samo o sebe by sa to dalo zvládnuť, ale nie s tými ďalšími vecami.

Nejdem si tu merat pipiky kto kolko dokazal potiahnut bez pauzy a nebudem vytahovat svoje cisla lebo to co rocne nabeham qutom niekto nenabeha ani za 5 ale prave preto ze som uz z takych veci dostal mikrospanok a mam ponaucenie zbytocne to nehrotit. Tiez nemozes porovnavat 400 niekde v Nemecku kde 380 z toho spravis po dialnici za 2,5 hodiny a na Slovensku kde na dialnici stravis tak polovicu z toho a za volantom 4 hodiny.

Pre zaujímavosť: Na Ružíne by mala jazdiť vodíková loď (len ju najprv musia vymyslieť a vyrobiť...)

https://kosice.korzar.sme.sk/c/22975118/vodikova-lod-na-ruzine-zupan-trnka-hovori-o-unikatnom-projekte-v-europe.html

Áno, písal si že máš atmosférický benzín. To je podľa mňa dobrá voľba. Ja nie som voči preplňovaným motorom skeptický, ale väčšinu trás mám do 2 km. Brat má 1.2 TSI 77kW s nájazdom 170 tisíc. Zatiaľ bez problémov, musel riešiť iba bežnú údržbu, nič nad rámec nej. Ale on jazdí relatívne často dlhé trasy a aj po meste sú to jazdy dlhšie než moje.

Verím že časom určite zdania aj elektroautá. Otázka je, ako to spravia. Najférovejšie by bolo podľa prejdených kilometrov a hmotnosti vozidla.

Som zvedavý ako bude napredovať vývoj syntetických palív. Nie je to hlavný trend, ktorým sa svet dnes uberá. Buď sa ide cestou elektromobilov alebo vodíku. To prvé reálne funguje, to druhé považujem za slepú uličku, aj keď to tiež funguje, ale rozhodne to nie je také rozšírené.

Ja osobne očakávam, že príde nejaké spoplatnenie používania auta podľa najazdených kilometrov, ale enviromentálna daň na fosílnych palivách zostane minimálne v terajšej výške. Plus práve u takýchto mestských približovadiel je najpravdepodobnejšie nabíjanie v noci, ktoré by po zavedení "online" tarify na základe aktuálneho zaťaženia siete vedelo cenu znížiť

K téme:

https://www.ta3.com/relacia/25177/elektroauto-namiesto-benzinu-a-nafty?utm_source=pravda&utm_medium=hp-box&utm_campaign=shp_bleskove_spravy

Síce elektroauto vlastním, som proti výhodám čo sa lacnejšieho parkovania týka, prípadne parkovania úplne zadarmo, alebo možnosti jazdy v BUS pruhoch (ako niektorí navrhujú) alebo diaľnic zadarmo. Oveľa viac by som privátal to, čo som spomenul v príspevku #13.

Na záver: Elektroauto som si nekúpil preto, lebo tým zachránim planétu. To, že je lokálne bezemisné je iba benefit, ale dobre mi je jasné že elektrina sa niekde musí vyrobiť. V rámci zloženia môžem povedať, že moje auto je poháňané najmä jadrovou energiou.

V nemecku porovnávali dosah na životné prostredie počas celého životného cyklu vozidla, od jeho výroby po jeho zošrotovanie a recykláciu. Najvhodnejšie vyšli práve malé metské približovadlá, tuším 150 tisíc km. Upozorňujem že ekonomická výhodnosť je dosiahnutá oveľa skôr, ale o tú teraz nejde. Veľké 2,5 tonové elektrické SUVčka, ak porovnáme elektromobil a spaľovák, musia najazdiť 700 tisíc km aby ich dosah na životné prostredie bol nižší.

Za dva roky som najazdil 35 tisíc km. Či tých 150 tisíc km na mojom elektrickom približovadle dám? Dúfam že áno. Na starom je dnes nábeh 60 tisíc km. Auto má 6 rokov. Dojazd zatiaľ neklesá. Bude to asi aj tým, že koncern VW si necháva rezervu v kapacite, t.j. fungl nové auto nevyužíva 100% kapacity, lebo si necháva rezervu. Životnosti akumulátoru to iba prospeje.

"Problém je, ak niekto ten kvalitný diesel využíva 99% času na krátke 2 km jazdy po meste, kedy sa motor ani nestihne zohriať, lebo potrebuje raz za dva mesiace spraviť bez problémov trasu 600km. Mať dve autá je luxus"
a preto mam benzin.... ten znesie lepsie aj kratke trasy a nema ani problem zvladnut trasy dlhe bez vynutenych vacsich prestavok.... danou za to je o nieco drahsia (v podobe paliva) prevadzka, kedze benzin ma nizsiu vyhrevnost ako nafta....
"Elektrina je v porovnaní s benzínom/naftou bruálne lacná"
ani benzin/nafta nie su az tak zufalo drahe, len na nich sedia spotrebne dane (tvoriace sumarne tamer 3/4 ceny ktoru platis na pumpe) z ktorych vacsina (zatial) na elektrine nie je.... co ale myslis ze sa stane az zacne prijem do rozpoctu zo spodrebnych dani na PHM vyraznejsie klesat ?

Dôchodca ktorý najazdí 10 tisíc km ročne bude platiť za benzín možno tak 40% celkových nákladov spojených s vlastnením a prevádzkovaním vozidla. 60% "zožere" poistka a údržba. Samozrejme, ak ten dôchodca na údržbu kašle, tak to bude ináč, ale na stave vozidla sa to odrazí.

Môj súkromný názor. Elektroauto považujem za ideálne vozidlo do mesta. Nakoľko drvivá väčšina mojich trás je po meste, tak voľba bola jasná. Navyše, čím menšie auto (čo mestské približovadlo je), tým väčší význam má elektrina. Nechcel by som 2,5 tonovú "kravu" s reálnym dojazdom 300km (pri rýchlosti 130 km/h) , ktorá bude žrať 25kWh/100km. Aby to dala, tak si musí so sebou voziť 80kWh akumulátor, ktorý je nielen ťažký, ale aj drahý. Metské približovadlo si vystačí v pohode s akumulátorom 30kWh a vďaka menším rozmerom a nižšej hmotnosti s ním bez problémov jazdím do 10kWh/100km aj s občasným prebehom po metskej diaľnici, kde idem 90 km/h. Ak mám moc času a chcem sa šuchtať, viem jazdiť aj pod 8kWh/100km, ale zasa nechcem zavadziať na ceste, takže to robím spravidla v čase slabej premávky (napr. v nedeľu keď idem do PK).

Nedávno som testoval VW ID.4. Akože fajn, luxusné vezenie, tiché, komfortné. Ale ja SUV nemám rád, je to obrovské monštrum, žere to ako besné. Pri šetrnej jazde po diaľnici (cca. 110 km/h) to žrazlo 20kWh/100km a síce to so 77kWh akumulátorom bolo celkom použiteľné čo sa dojazdu týka, aj tak nič moc. Teoretický dojazd 385km, reálne možno 300km. Ani s benzínovým autom nikto nejazdí do poslednej kvapky v nádrži, ale spravidla ide tankovať keď sa rozsvieti rezerva, čo je podľa typu auta asi 70 km dojazdu. Navyše spaľovák pri nízkej hladine benzínu nezačne obmedzovať výkon motora alebo kúrenie/klimatizáciu. Dojazd elektromobilov by mal byť určený do stavu nabitia, pri ktorom sa začne obmedzovať výkon alebo komfort. Reálne ale žiaden výrobca dobrovoľne nebude udávať dojazd o 50 km kratší. Apropo nabíjanie. ID.4 nabíjal celkom svižne od 20%, výkon dosiahol krátkodobo 127kW. Za 10 minút sa dobil pre ďalších 100km jazdy. A 10 minút je fakt akurát na odskočenie na WC a ponaťahovanie končatín mimo vozidlo po 2,5 hodinách jazdy. Cena za taký výkon je aktívny tepelný menežment celého akumulátoru, čo pridáva ďalšie kilogramy a zvyšuje cenu vozidla. Malé mestské približovadlo nemá žiaden tepelný menežment lebo ho nepotrebuje. Nabíjací výkon na "rýchlom" nabíjaní síce nie je nič moc, spravidla sa pohybuje okolo 20kW, najviac 34 a to tiež iba v krátkom intervale. Takže na dlhších trasách bolo aj rýchle nabíjanie neraz 45 minút, najmä v zime, kedy je nabíjací výkon naozaj mizerný. Malé mestské približovadlo je značne obmedzujúce na dlhé trasy, počas ktorých treba nabíjať, lebo ich nedá na jeden krát, resp. je nutné ten deň ísť aj späť po relatívne kráktom pobyte. Veľké elektroauto je ťažké, drahé a má vysokú spotrebu a aj tak nie je ideálne na dlhé trasy. Síce je komfortné, ale lepší bude určite kvalitný diesel. Problém je, ak niekto ten kvalitný diesel využíva 99% času na krátke 2 km jazdy po meste, kedy sa motor ani nestihne zohriať, lebo potrebuje raz za dva mesiace spraviť bez problémov trasu 600km. Mať dve autá je luxus, už len kvôli parkovaniu. Ja som si elektroauto zvolil s plným vedomím všetkých obmedzení, ktoré prináša. Elektrina je v porovnaní s benzínom/naftou bruálne lacná a prevádzkové náklady, najmä malého mestského približovadla, ktoré má zmysel nabíjať pomaly (a lacno) sú nazoaj nízke. Naopak, prevádzka veľkej "kravy" so spotrebou 25kWh/100km a dobíjanie rýchlonabíjačkami 150kW síce vie poskytunúť vlastnosti približujúce sa spaľovákom, ale prevádzka zďaleka nie je lacná a kľudne môže byť aj drahšia ako moderný diesel. Cena za kilowatthodinu rastie s výkonom a tak je to správne, lebo to zaťažuje rozvodnú sieť. Pri ultrarýchlom nabíjaní a vysokej spotrebe vozidla to znamená náklady na 100 km ktoré sú plne porovnateľné so spaľovákom.

Čím väčšie vozidlo, tým menší zmysel je mať ho na elektrinu, ak si musí voziť zásobu energie so sebou a ak vyžadujem pravidelné a viacnásobné (po sebe v rámci jednej trasy) rýchlonabíjanie ako prepoklad pre jeho prevádzku. Preto nie som ani fanúšikom elektrobusov a podporujem hybridné trolejbusy, keď už potrebujem mať flexibilitu (obchádzka uzavretej ulice, občasná zachádzka kvôli ktorej sa neoplatí budovať trolejové vedenie, prípadne iná prekážka (tunely, mosty a pod.) ktorá komplikuje natiahnutie trolejového vedenia. Napr. trolejbusovú linku cez Most SNP s tým, že trolejové vedenie na moste netreba, stačia natrolejovacie striešky v najbližšej zastávke za mostom.

Ak najazdíš 750 tis. km za desať rokov, tak máš pravdu. Iné je to u dôchodcu, ktorý najazdí 10 tis. km za rok. Tomu sa ten rozdiel v cene len tak nevráti.

Nadáva na to ten kto elektriku neskúsil. A podporujú to aj médiá, nie je týždňa čo by som nečítal nejakú sprostosť o tom ako si niekto kúpil jazdený elektromobil a oľutoval to. Stačí jednoduchá matika o servise bežného auta :
-každých 10-15k výmena oleja cca 200e
-výmena rozvodov každých cca 100k podľa typu auta aj 600e
-výmena spojky (km podľa štýlu jazdy) 300e
-synchrony prevodovky alebo prevodovka komplet 500e
-V prípade automatu každých 60k nový olej s preplachom 500e, bez preplachu len nákup oleja a filtra
-automat po 250-300k menší servis (solenoidy alebo repas okolo 200-300e)
-samozrejme palivo
-vyššia cestná daň
Tak a teraz si len stačí zrátať aké budú náklady na spalovak po 750 tisícoch a elektro kde netreba okrem podvozku robiť žiadny servis a potom 10 tisíc za výmenu celej batérie nie je tak veľa (navyše sa menia takmer vždy len určité články nie celá batéria). Ak počítame s nakupnou cenou okolo 50 tisíc eur nie je o čom.

To je invidudálne ešte aj v rámci invidiuálnosti. Napr. ja viem dať Tatry bez problémov na jeden šup a keď sa ponáhlam, tak to tak spravím. Ale ak som zle spal, radšej si dám pauzu na coca-colu. A potom mám rozpoloženie, keď sa nikam neponáhľam, dám tempomat na 120 a pauzy mám aj tri. Do toho potreby detí a ostatných členov posádky.

Akurát som šiel minulý týždeň do Drážďan (460 km, 4:10) a hoci som pred cestou uvažoval, že spravíme jednu prestávku, tak nakoniec som šiel nonstop

nevyhnutnost pauzy pri takychto trasach je cisto individualna a osobne napriklad pri cestovani neskoro vecer ak som este dostatocne bdely tak radsej pridem asap do ciela ako si robit vynutene dlhsie pauzy kvoli nabijaniu a riskovat ze ma unava dobehne kdesi pred cielom (pricom bez tej pauzy by som v tom case uz mohol davno chrniet v posteli)

Pre mna trasa 400+ tiez nie je nic mimoriadne a kedze pauza na takejto trase je viac menej nevyhnutna, takze napr. to jedno dobijanie by ma nezabilo

To je hádam u každého individuálne. Pre môjho švagra napríklad určite áno. Pohybuje sa prakticky výhradne po Bratislave, občas ide za vnúčatami do Pezinka a tie tri-štyri dlhšie cesty na dovolenku alebo služobnú cestu ročne by určite prežil aj s dobíjaním. Takže ho vidím po dvoch hybridoch ako ideálneho kandidáta na elektromobil.
Oproti tomu je pre mňa bežná cesta nad 400 km a aj keď sa snažím maximálne jazdiť vlakom, na BEV to zatiaľ ešte nie je.

ja sice tiez takuto trasu nejazdim vyslovene denne, ale trasy v rozptyle 100-200km jednym smerom nepovazujem za nejak dlhe a ani na ne nerobim nejake specialne pripravy, beriem ich obdobne ako trasu do obchodu - proste vleziem do auta, nastartujem a idem....

Z pohľadu mojich bežných trás v rámci Bratislavy a okolia (Pezinok) áno.

Možno budeme vďaka prechodu na Občasné Zdroje Energie jazdiť na zvieratách. Takže z ich pohľadu áno.

Brno (z BA) je dlhsia trasa ???

Degradácia nie je lineárna. Zo začiatku je väčšia, časom sa spomalí. Záleží aj od toho, ako akumulátor "cykluješ".

zdroj:
https://accubattery.zendesk.com/hc/en-us/articles/360016286793-Re-Modeling-of-Lithium-Ion-Battery-Degradation-for-Cell-Life-Assessment

Ja osobne držím môj akumulátor v rozmedzí 30% - 80%. Dobíjať na 100% robím iba pred vyrazením na dlhšiu trasu, napr. do Brna, kde som viackrát už bol. Často nabíjam aj priebežne, keď je príležitosiť, kľudne aj zo 60% na 70% za pár minút. Najčastejšie počas nakupovania.

Oprava- Jedna z prvych Tesiel

Jedna z tesial z prvovyrobenych zvladla s povodnou batetiou 290 tisic km, to je viac ako polovica mnou odhadnuteho, chces mi povedat ze sa vyvoj nikam neposunul?

LOL, že pol milióna na pôvodnej batérii. To je na základe nejakého anekdotickeho príkladu z Kalifornie?

Alebo počítaš lineárnu degradaciu?

Len cisto teoreticka uvaha: ak auto za 40 tisic km nestrati ani 1% baterie a hovori sa o tom ze do 80% zivotnosti baterie je ta strata znesitelna rychlym prepoctom a zohladnenim aj rychlejsej degradacie v dosledku castejsieho nabijania mi vychadza ze ten elektromobil pol miliona na povodnej baterke v pohode dat. 75% dnesnych aut su po takejto porcii km vylagrovane vraky.

ja som pred ~5 rokmi vyhodil cca 16k E za (novy) pouzitelny (atmosfericky) bezninak, a budem robit vsetko pre to aby mi este minimalne 15-20 rokov sluzil obdobne ako sa mi to zadarilo pri starej felde (a aj tu som menil len preto ze uz mi bola mala a nemala klimu + mizernu bezpecnost v pripade nejakej vaznejsej kolizie.... inac bola v bezproblemovom technickom stave )

Vidis, ja zase nemam zaujem vyhodit min. 50k za pouzitelny elektromobil. V podstate je to len elektronika na par rokov.

Máš vlastný kábel, ktorý pripojíš k autu a do zásuvky. Zo zásuvky na lampe ťa sused, alebo ktokoľvek vytiahnuť môže, ale najprv musí zastaviť nabíjanie. Kábel ti ukradnúť nemôže, ostane pevne zamknutý v zásuvke na aute aj po ukončení nabíjania. Odpojí sa až keď auto odomkneš.

Ako je tam riešené, aby ma nevypojil sused, ktorý sa tiež potrebuje nabiť alebo ma len nemá rád?

Nabíjaš dotovanú elektrinu na dotovanej nabíjačke. Kto to bude dotovať, ak by bola elektromobilita "mainstream"? Ježiško? Čerpacie stanice phm kto dotuje?
https://fontech.startitup.sk/nocna-mora-realitou-v-nemecku-hrozi-ze-nabijanie-bude-drahsie-ako-tankovanie/

To sú mi zasa príspevky... Vlastním už druhý elektromobil. Prvý sa posunul rodičom na dôchodku, lebo si ho furt požičiavali - smiešne nízke náklady na prevádzku, jednoduché ovládanie. Prvý som kúpil ojazdený bez dotácie. Pri druhom som mať šťastie na dotáciu, nepriek dvojnásobnej kapacite akumulátora ma nový vďaka dotácii vyšiel menej ako starý s nájazdom 15 tisíc km. Hoci sa jedná o malé mestské približovadlo, bol som s ním viac krát v Martine, Banskom Studenci alebo Novej Bani. Absolútne bez problémov, aj v zime. Samozrejme, čas nabíjania je nutné započítať pri plánovaní cesty. Dlhšie trasy nejazdím, ani ich nepotrebujem absolvovať nečakane, takže nie som obmedzený ani náhlym a pomalým dobíjaním. Okrem elektromobilu mám na dlhšie trasy aj spaľovák Škoda 130L v perfektnom stave. Ak by som potreboval niekam nečakane ísť, tak mám veterána ktorý to zvládne s relatívnym komfortom. Zatiaľ som s ním nikde ísť nemusel, lebo všetky trasy zvládlo mestské približovadlo.

Aby sme sa vrátili k tým autobusom, som zvedavý, kto bude kupovať do nich ten vodík o 5 - 6 rokov, keď skončí "projekt"

Hlavný problém vidím v tom, že súdruhovia sa rozhodli zničiť všetko naraz.

Zakázať spaľovacie autá, vypnúť elektrárne, zlikvidovať menu tlačením peňazí, outsourcovať priemysel do Ázie (viď Budaj & Slovalco), akurát že si nevšimli, že € nie je ako $.

Akokoľvek sa mi môžu páčiť jazdné vlastnosti elektromobilov, ľudia na to nebudú mať.

Však ale v princípe nehovorí nepravdu. Je fakt, že dnes si dvojmiestne BEV kúpia len solventnejší ľudia a to nezabúdajme na koeficient sedlačizmu, teda ak aj niekto je dostatočne solventný na elektromobil, nemalá časť uprednostní BVP (ako hovoríš ty, s X alebo Q v názve) s desaťlitrovým motorom a raketami zem-zem na elimináciu cyklistov a chodcov na priechdoch.

Chápem to tak, že vízia je, že v budúcnosti bude 1/4 individuálnych vozidiel a dominantnú časť budú tvoriť elektromobily. Realita je dnes taká, že v prípade fyzických osôb je práve elektromobil "druhé" auto "do mesta" k štandardnému konvenčnému autu. Druhá vec sú napr. niektoré firmy, v prípade ktorých sa elektromobily očividne osvedčili.

Uvidíme o pár rokov, kto to bude kupovať, bez dotácie 5000€.
A cena na km minimálne taká, ako dnes fosílne palivá.

"elektromobily iba zábavka pre horných 10000" povedal Zákazník, vnímajúc len tie časti reality, ktoré samu hodia do svetonázoru.

"Nezakazujem mať "klientské karty", ale cena za nabitie musí byť rovnaká či už mám klientskú kartu alebo nie"

Rovnako napíš, že si želáš vedúcu úlohu Strany v ústave.
Budovanie zákazníckej lojality je dnes už bežné. Ak podnikateľ nemá možnosť, ako motivovať zákazníka k opakovaným nákupom, prečo by mal vôbec investovať do takej služby.

Čo bude ďalšie, zákaz električeniek?

Aj tak sú elektromobily iba zábavka pre horných 10000, takže nejaké masové budovanie nabíjačiek netreba. Politici, čo tieto stupidity presadzujú, budú čoskoro odvolení na smetisko... Ľudia ešte celkom nespracovali zvýšenie cien za posledný rok. Elektrina +400٪, lithium +500٪ atď.

Hlavný problém s takouto elektromobilitou bude, že nabíjanie nie je zaručené. Časom sa tam pridá systém vyvažovania podľa momentálneho odberu inam. Ak je dosť voľnej kapacity, môžu sa nabíjať elektrovozidlá v danej časti mesta atď. Ak nie, nabíjanie sa nezapne alebo sa zapne obmedzené. Takže je to taká ruleta, človek príde ráno k vozidlu a zistí, či sa nabilo alebo nie. Nabíjanie nie je problém nie je pri 0,1% elektrovozidiel, ale pri 10% už áno. Pri 30% radšej nemyslieť.

v BA sa rozbitým cestám príliš nevyhneš na žiadnej linke

Ja by som ich vypravil na linky s rozbitým povrchom ciest, alebo s veľkou časťou trasy po mačacích hlavách, napr. 43. Aby sa tie nábojové motory riadne otestovali.

Keď majú vodíkové busy dlhší dojazd ako elektrobusy, čo e prezentované ako najväčšia ich výhoda, nemali by ísť na dlhé linky napr. 29? Na kratšie trasy ľahšie nasadíš elektrobusy.

Nie, nechcem každé parkovisko rozkopať. Spomenutý návrh využiť stĺpy verejného osvetlenia pre pomalé nočné nabíjanie som čítal, nie je z mojej hlavy. Iba som trochu rozpísal ako by mohol fungovať.

https://www.topspeed.sk/novinky/do-sr-prichadza-nabijanie-z-verejneho-osvetlenia-je-v-ba-a-sabinove-ide-do-presova-trnavy-a-kubina/18889

"Okrem toho by bolo fajn keby sa na lampách sídliskových parkovísk budovali jednofázové AC prípojky so štandardnou zásuvkou Mennekes typ2, limitované na 10A, ktoré by sa automaticky pustili v noci v čase nízkeho doberu."
to chces kazde parkovisko rozkopat aby si tam natahal dalsie rozvody alebo mas vobec aspon tusenie ako boli budovane a ako su ovladane a ako aktualne vyzeraju rozvody verejneho osvetlenia ?

Problém CNG je v tom, že moderné EURO 6 diesle sú už dostatočne čisté oproti starým nafťákom a cenovo sú lacnejšie než CNG. Takže hlavný argument - čistejší vzduch - už nie je taký silný ako pred dvoma desaťročiami. V Bratislave jazdí posledných pár autobusov na CNG a ich čas sa kráti. Vo Viedni autobusy na LPG už dávno dojazdili. Pokiaľ viem, tak DPB pri súťaži na nové autobusy vyslovene nepožadoval pohon na CNG, nechal to iba ako možnosť. Samozrejme, CNG autobus bude vždy drahší než ten istý autobus s naftovým motorom. A do súťaže sa všetci snažili ísť s tým najlacnejším. Takto postupujú aj ostatné podniky, teda mali by, aby efektívne hospodárili (aj) s verejnými financiami.

Pre rozvoj elektromobility by som najviac uvítal, aby bola zákonom prikázaná povinnosť všetkých nabíjacích staníc akceptovať platbu bežnou debetnou alebo kreditnou kartou bez nutnosti registrácie u daného poskytovateľa (a už vôbec bez povinnosti "dať" mu informácie o mojej kreditke), mobilnej appky alebo karty či iného overovania (napr. pin kódom, užívateľom a heslom a pod.). Nezakazujem mať "klientské karty", ale cena za nabitie musí byť rovnaká či už mám klientskú kartu alebo nie. Prevádzkovatelia môžu na nabité kWh dávať "svojim" (karty) zákazníkom body, ktoré by zbierali a mohli neskôr zameniť za prípadné služby alebo tovary. Ronvako nie sú povinný akceptovať "karty" iných prevádzkovateľov. Okrem toho by malo byť na každej nabíjačke uvedená aktuálna cena jednotlivých foriem nabíjania, konkrétne AC, DC do 25kW, DC do 50 kW, DC do 150 kW a DC nad 150 kW s tým, že ak moje auto bude schopné nabíjať špičkovým výkonom 100 kW, tak stále budem mať možnosť zvoliť si 50 kW nabíjanie za nižšiu cenu. Lebo v praxi to auto bude nabíjať výkonom 100 kW iba zlomok času, ak vôbec. V prípade že by sa menila cena dynamicky, mohla by sa upraviť až po ukončení nabíjania.

Toto by pomohlo elektromobilite najviac. Okrem toho by bolo fajn keby sa na lampách sídliskových parkovísk budovali jednofázové AC prípojky so štandardnou zásuvkou Mennekes typ2, limitované na 10A, ktoré by sa automaticky pustili v noci v čase nízkeho doberu. Platba cez bežnú kartu podobne ako pri samoobslužných stojanoch. Vopred zvolím "chcem nabíjať max. X hodín v nízkej trarife" v čase od-do (bude uvedené). Budem mať možnosť nabíjať v bežnej tarife okamžite, pričom platím vyššiu sumu počas celého nabíjania, aj keď sa tarifa počas nabíjania preklopí. Ak auto odpojím skôr, alebo sa nabije do plna za čas kratšía ko X hodín, bude mi účtovaná iba skutočne spotrebovaná energia v päťminútových intervaloch (každá začatá päťminúta sa ráta ako celá). Voľba by bola vopred pri pripojení automobilu. Z karty mi bude blokovaná položka max. nabitia v kombinácii ktorú si zvolím. Nech mi napr. úštujú 20 centov za 1 kWh v čase medzi 22:00 a 6:00 a 25 alebo 30 centov po zvyšok dňa. Samozrejme víkendy by mohli byť v lacnej tarife po celý deň, ak tomu bude zodpovedať prenosová sústava. Je mi to v princípe jedno, len to musí byť vopred zobrazené.

Keď nemáme infraštruktúru na tankovanie stlačeného vodíku, prečo potom kupujeme vodíkové autobusy? Hádam v DPB nie sú blbí a vedia kde tie autobusy budú môcť plniť do plného tlaku.

Podľa mňa je dôležité, aby sa pracovalo na diverzifikácii pohonov a nie zanietenej snahe nahradiť ich jediným, či už ide o nákladné alebo osobné vozidlá. U nás sa to žiaľ nedeje. Napríklad CNG busy mali byť dávno samozrejmosťou. A čo robí táto vláda pre rozvoj elektromobility ani nejdem komentovať, stále len prázdne kecy o vodíku, ako keby mal lusknutím prstov vyriešiť problém s ekológiou. Možno tak u populistov.
Sulík o ňom síce rád hovorí, ale reálne sa nič poriadne neurobilo. Napríklad bol som pri tom, keď BMW na Globsec doviezlo vodíkovú X5-ku po vlastných z Mníchova, ale zistili, že ju na Slovensku stále nenatankujú, pretože tá s veľkou slávou postavená plnička v Slovnafte zvláda tlak len nejakých 250 barov a auto potrebovalo 700. No dosť hanba, ani Toyotu Mirai tam neviete dotankovať ani zďaleka doplna. Nehovoriac o tom, že je to šedý vodík vyrobený z metánu. Takže fakt by som nerád zažil ďalšiu hanbu, že o rok sem prídu vodíkové busy a nebude ich kde plniť. Môžu chodiť do Viedne tankovať. To je zároveň asi aj odpoveď, prečo sem len tak výrobca nepošle jeden vodíkový bus na dlhodobé testovanie.

Výstavbu čerpačky tiež nebude platiť DPB. Sulík sa v tomto angažoval a čerpačka bude zo štátneho. Podľa mňa je to slepá ulička. Skôr by som videl zmysel v syntetických palivách, najmä nafte. Už iba kvôli tomu, že odpadne problém s transportom a skladovaním. Lenže rozbehnúť to ekonomicky a masovo bude problém. A hlavne tak, aby to na úkor pestovania plodín pre potraviny a krmivo.

Lenže aj k tomu testovaciemu vodíkovému autobusu by si potreboval vybudovať tankovaciu infraštruktúru a je otázka, či by to niektorý výrobca bol ochotný zafinancovať (keď by ešte nemal istú objednávku)

Pre mňa ako daňového poplatníka je prvoradé rozumné nakladanie s verejnými financiami. Mestu platím dane a mesto za to dotuje MHD a iné veci. Napriek tomu, že fondy nákup vodíkových autobusov sčasti pokryjú, pýtam sa ako to bude s ich prevádzkou a najmä za 8 až 10 rokov. Nepredpokladám že DPB autobusy mieni vyraďovať tak skoro, viď CNG Solarisy, ktorých jedinou "vadou" pre mňa ako cestujúceho je, že nemajú klímu.

Neviem prečo by mal mať hybridný trolejbus akumlátor, ktorý bude ťažší a drahší než akumulátor vo vodíkovom autobuse. Ja za zelenú považujem aj jadrovú elektráreň a som za to, aby sa základná spotreba elektriny pokryla podľa možnosti práve z jadra. V čase nízkeho odberu by sa mali prebytky z obnoviteľných zrojov zužitkovať v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktoré by v čase vysokého odberu špičky pokryli. V rámci stability prenosovej sústavy potrebuješ záložné zdroje, najskôr plynové, lebo tie majú rýchly nábeh aj potrebný výkon a ich produkcia nie je ovplyvnená počasím. Elektrická energia má jeden veľký problém: ťažko a skladuje. Účinnosť prečerpávacích vodných elektrární je 75% až 80%. Problémom je ich poloha, stovky kilometrov od miest, ktoré je nutné špičkovo vykryť najviac. Budovať ďalšie je tiež problém, lebo potrebuješ k tomu vhodné geografické/geologické podmienky a tie nemáš všade. Navyše už vidím rôznych aktivistov ako to sabotujú. Ak teda naozaj bude nadbytok elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorý sa nebude mať ako zužitkovať, tak prosím, nech sa vyrába vodík. Ale aká firma by do toho išla, stavať svoj biznis model na náhodnej a nepravidelnej "lacnej" elektrine, aby vyrábala vodík? Navyše tú "lacnú" elektrinu by jej musel niekto garantovať. Alebo, ako som posledné dni videl, obnoviteľné zdroje budú stáť, lebo ich práve nie je treba? Veterné elektrátne v Marchfelde posledné dni stály, listy zapraporované aby kládli čo najmenší odpor. Možno jeden z 20 veterníkov sa krútil. Zjavne bol prebytok elektriny v sieti.

Spaľovací motor je tepelný motor a vo svojom princípe palivo spaľuje na teplo a tlak, ktoré prevádza na mechanickú energiu. Čím vyššia teplota horenia, tým väčší teplotný rozdiel voči teplote okoli a tým väčšia účinnosť. Z celkovej tepelnej energie v palive ti asi 1/3 unikne výfukom, 1/3 chladičom a 1/3 sa premení na mechanickú energiu. A tejto tretiny ešte musíš odrátať ďalšiu časť, ktorá sa spotrebuje na vlastný chod celého motora vrátane pohonného systému (čerpadlá, kompresory, alternátor, rozvody a pod.). Takže vo výsledku máš účinnosť 20%, možno 25% pri diesloch. Áno, veľa energie sa minie aj na ťažbu, rafináciu a prepravu. Ale stále je to energeticky výhodné, ináč by sa to neoplatilo a nikto by to nerobil. Na rozdiel od vodíka, je transport a skladovanie benzínu/nafty bezproblémové, pri normálnom tlaku a teplotách. Nádrž na fosílne palivá je oveľa jednoduchšia, ľahšia, menšia a bezpečnejšia ako nádoby na vodík, či už vo forme stlačeného alebo skvapaľneného. Od toho sa odvíja aj cena nádrže a celého systému.

Ak chce DPB testovať vodíkový autobus, tak by som začal najskôr tým, že výrobcovi ponúknem možnosť autobus bezplatne testovať v reálnych podmienkach bez toho, aby som ho kúpil. Povedzme formou lízingu, pričom by DPB platil za palivo, pneumatiky a inú bežnú údržbu autobusu počas doby skúšok. Dajme tomu podpísať zmluvu na 8 rokov testovacej prevádzky s tým, že drahý autobus by nebol v majetku DPB. Ale kupovať hneď 4 ks niečoho brutálne drahého, čo nemám reálne overené v podmienkach verejnej dopravy, je kúpou mačky vo vreci. Rovnaký názor mám aj voči elektrobusom. Hybridné trolejbusy akceptujem oveľa ľahšie, lebo aj v prípade fiaska s hybridným pohonom mi stále ostane aspoň plnohodnotný trolejbus, ktorý budem môcť využiť.

V ideálnom svete kde by sme mali neobmedzenné zdroje na výstavbu enormnej infraštrukúry pre masový prechod z fosílnych palív na vodík by to mohlo fungovať. Ale ten ideálne svet nemáme. Ani nemáme zdroje lusknutím prsta vybudovať všetko čo potrebujeme.

Mňa by aj vzhľadom na už uvedené zaujímal reálny dojazd týchto vozidiel v bežnej premávke s cestujúcimi a pri použití klímy/kúrenia vo vozidle. Na ktorú linku/linky by mali byť tieto vypravované?
A tiež, že prečo práve 4ks -- ako došli k tomuto číslu?

Povedzme, že máš vo všetkom pravdu. Ale čo je lepšie riešenie? Troleje áno, ale neviem o žiadnom meste na svete, kde by sa podarilo autobusy kompletne nahradiť trolejbusmi. To je len chiméra. Parciálne trolejbusy aj všetky elektromobily majú drahé a ťažké batérie vyrobené zo vzácnych kovov, s obmedzenou životnosťou a dlhým dobíjaním. A to ani nemusím písať o tom, že pri súčasnom zatváraní jadrových elektrární (alebo aspoň nebudovaní nových) bude buď akútny nedostatok elektriny, alebo bude vyrobená v neekologických tepelných elektrárňach, pretože jednoducho nie je možné (ani to nikdy možné nebude) pokryť európsku spotrebu energie len zo zelených zdrojov.

Navyše by sme všetci mali zo základoškolskej fyziky vedieť, že spaľovací motor má tiež mizernú účinnosť (okolo 40% - zvyšok sa použije na výrobu tepla) a obrovské množstvá energie sa "stratia" pri ťažbe ropy, doprave surovej ropy, rafinácii a následnej doprave do čerpacích staníc. Takže s týmto treba porovnávať.

Ja si nemyslím, že DPB musí byť výskumným laboratóriom pre všetky úlety, ale zároveň by som vodíkový pohon ani veľmi nezatracoval. Okrem bicyklov na súši a plachetníc na mori totiž nemáme na výber veľa lepších možností.

Ja som bol dlhú dobu celkom aj fanúšikov vodíkového pohonu, len potom som čítal kopu zdrojov, ktoré tvrdili +/- to, čo píšeš ty. Teraz viem, že je to ešte viac slepá vetva, než elektroautá s batériami.

Ale u nás panuje názor, že keď je to z Eurofondov, tak sa za to môže kúpiť aj úplná hlúposť (veď to zaplatili nemeckí občania, nie naši). Či už ide o nepoužiteľné elektro/vodíko busy pre DPB, alebo zbytočnú revitalizáciu námestia spolu s verejnými záchodmi, ktoré nikto nevyužíva, v Hornej Dolnej.

Optimista. Aby to nedopadlo ešte tak, že nám tu dlhodobo budú NEjazdiť 4 atypické vozidlá (teda budú odstavené).

B ) je správne.

Vodíkový pohon má brutálne straty. Zo 100% elektrickej energie potrebnej na jeho "zelenú" výrobu sa 25% "stratí" hneď pri elektrolýze, 10% sa "stratí" pri jeho stláčaní a preprave, 25% sa "stratí" v palivovom článku a 10% sa stratí v pohone vozidla, lebo bude dobjíať trakčný akumulátor a vysoké prúdové odbery sa budú cucať z neho. Takže vo výsledku je účinnosť celého vodíkového pohonu 30%. V autobuse bude 30kWh akumulátor na vykrytie špičkových odberov, ktorý bude pri každom rozjazde namáhaný veľkými prúdmi (rádovo desiatky C, dané jeho relatívne malou nominálnou kapacitou), som zvedavý akú bude mať životnosť. Palivový článok má výkon 70kW. Každému je jasné, že tých 70kW by znamenalo pekne lenivý rozjazd, keby mal byť pohon bez vyrovnávacieho akumulátoru. Navyše by nebolo do čoho rekuperovať, muselo by sa to mariť v odporníku. Nádrže na stlačený vodík v počte 4 ks sú umiestnené pozdĺžne na strechou nad prednou nápravou. Ich objem je 1560 litrov a pojmú 37,5kg vodíka. Akú majú hmtnosť sa mi nájsť nepodarilo, iba to, že sú z kompozitných materiálov. Životnosť palivového článku som tiež nezistil, ani jeho cenu. Predpokladám 30 tisíc hodín, čo pri dennom výkone 12 hodín znamená 2500 dní alebo približne 8 rokov, ak rátam odstávky vozidla na údržbu. Palivové články obsahujú platinu, mimoriadne drahý a vzácny materiál. Tipujem že životnosť trakčného akumulátoru bola volená tak, aby bol zrelý na výmenu spolu s palivovým článkom. Možno výrobcovi krivdím a životnosť pohonu navrhol 10, alebo až 12 rokov. Stále sa pýtam čo potom. Investovať obrovské peniaze do výmeny degradovaných komponentov (ktoré budú tvoriť značný podiel z celkovej sumy)? Vozidlo vyradiť a zošrotovať, aj keď karoséria ešte bude prevažne dobrá? Bude to efektívne a ekologické? Pätnásťmetrové CNG Solarisy majú už 16 rokov. Ako bude pohon vodíkového autobusu po rovnakej dobre a nájazde fungovať?

Autobus MHD je vozidlo, ktoré jazdí spravidla tie isté trasy a často aj v relatívne hustom intervale. Nasadzovať na uvedené výkony vodíkový autobus je dlhodobo neefektívne, už iba kvôli stratám opísaným vyššie. Elektrobus je podobný nezmysel, ale pri ňom sú straty aspoň na úrovni 20% a nie 70%. Najlepšie je však natiahnuť trolejové vedenie a nasadiť trolejbus. Ak potrebujem aby časť spojov robila zachádzku, resp. odbočku z pravidelnej trasy, kde sa vzhľadom na intenzitu premávky neoplatí stavať trolejové vedenie, alebo je stavba vedenia nemožná pre iné dôvody (nízky podjazd, nemožnosť zavesiť troleje kvôli "neestetickému" vzhľadu), tak môžem trolejbus vybaviť trakčným akumulátorom, podobným tomu aký bude vo vodíkovom autobuse. Na rozdiel od autobusu ale trolejbus ostane plne pojazdný aj v prípade degradácie či úplnej nefunkčnosti trakčného akumulátora, kdežto vodíkový autobus ostane nepojazdný, resp. jeho výkon bude značne limitovaný. Navyše v hybridnom trolejbuse bude "malý" trakčný akumulátor námaháhaný oveľa menej, záleží od podielu a profilu trasy pod trolejovým vedením a s pohonom z trakčného akumulátoru.

Vodíkový pohon by mohol mať zmysel v lodnej doprave. To je asi jedné odvetvie kde napriek nízkej celkovej účinnosti vidím jeho budúcnosť.

Ešte väčší nezmysel ako stlačený vodík je vodík skvapaľnený pre pohon automobilov.

Pojmom "straty" myslím premenu energie na odpadové teplo. Energia sa nemôže vyrobiť, nemôže sa zničiť, môže sa vždy iba premeniť z jednej formy na druhú.

Zaujímavé, že ako posledná sa k nám do BA dostala štandartná, 12 metrová dĺžka Solarisov

Je predpoklad, že získame príspevok aj na nákup ďalších vodíkových busov alebo sa môže ľahko stať, že nám tu dlhodobo budú jazdiť 4 atypické vozidlá?