Aká budúcnosť čaká cezhraničné linky do Hainburgu a Rajky?

Linka 901 do Hainburgu prepraví v súčasnosti ročne okolo 160-tisíc cestujúcich, ale o jej financovanie nemá nikto záujem.

V roku 2008 zaviedol Dopravný podnik Bratislava regionálnu cezhraničnú linku z Bratislavy do susedného Rakúska. Pre problémy s vydaním licencie pôvodne premávala len po Wolfsthal, po roku prevádzky bola nakoniec predĺžená až do Hainburgu. Linka bola propagovaná ako MHD do Rakúska, čo však nikdy nebolo pravdou, keďže premáva nielen za hranicu mesta, ale aj Slovenska. Išlo teda o medzinárodnú linku regionálneho charakteru. Mestský dopravný podnik túto cezhraničnú linku zaviedol i napriek tomu, že si ju nikto neobjednal a teda ani na ňu neposkytol dotácie. Regionálna doprava navyše spadá do kompetencií samosprávnych krajov a nie miest.

Od začiatku jej prevádzky tak dopravný podnik túto linku prevádzkuje čisto na komerčnom podklade, čo znamená, že na svoju prevádzku by si mala zarobiť výlučne z predaja lístkov. Prípadnú stratu znáša dopravný podnik a jeho stopercentný majiteľ, ktorým je mesto Bratislava. Na linke preto platí špeciálna tarifa (1,50 € obyčané / 0,75 € zľavnené cestovné), ktorá nie je integrovaná do IDS BK. Spoje na tejto linke premávajú celotýždenne od rána do neskorej noci (s výnimkou zabezpečenia povinných prestávok vodiča) bez ohľadu na to, či sú ziskové, alebo stratové.

Linka spočiatku prevážala viac vzduchu ako cestujúcich, preto bolo záhadou, z čoho v začiatkoch financovaná. Vtedajšie vedenie DPB sľubovalo, že linku bude podnik prevádzkovať, pokým bude rentabilná. Na verejnosť sa informácie o hospodárskom výsledku linky 901 nikdy nedostali. Ak by bola linka v strate, znamenalo by to, že túto regionálnu dopravu by financovalo mesto Bratislava, hoci nejde o MHD.

Viac cestujúcich začalo linku 901 využívať po jej predĺžení do Hainburgu. Linku využívajú nielen Bratislavčania cestujúci za prácou, nákupmi a výletmi do Rakúska, ale aj obyvatelia Hainburgu a Wolfsthalu dochádzajúci do práce a škôl v Bratislave. V súčasnosti už bývajú niektoré spoje v niektorých časoch plné. Dopravný podnik sme požiadali o poskytnutie prehľadu vývoja počtu cestujúcich na tejto linke a tiež priemerných nákladov a tržieb. Hovorkyňa DPB Adriana Volfová nám poskytla počty predaných jednorazových cestovných lístkov za roky 2016 až 2019.

Rok 2016 2017 2018 2019*
Počet jednorazových CL 147 988 144 330 157 023 163 179

*) Do 30.9.2019

Informáciu o tom, aké sú náklady a tržby linky 901 nám DPB neposkytol. „DPB, a.s. vyhodnotil, že linka 901 bola dlhodobo nerentabilná a prevádzkovanie takejto medzinárodnej linky podlieha úplne iným pravidlám ako prevádzkovanie bežných liniek MHD na území Bratislavy. DPB, a.s. chce prioritne zabezpečovať služby verejnej hromadnej dopravy na území mesta Bratislava,‟ uviedla Adriana Volfová.

Na linke 901 premáva celodenne jeden autobus, ktorý v pracovných dňoch vykoná 16 párov spojov, teda prejde približne 530 km. Vo voľných dňoch je to o jeden pár spojov menej. Na zabezpečenie celodennej premávky sú potrební dvaja vodiči.

Končiaca-nekončiaca linka 901

Už v roku 2017 plánoval DPB ukončiť prevádzkovanie tejto nedotovanej linky. V januári 2017 začal po rovnakej trase ako linka 901 (v Bratislave navyše predĺženej o úsek Most SNP - Autobusová stanica) a takmer v rovnakých časoch premávať dopravca Slovak Lines Express (SLE), ktorý svoje vozidlá tiež označil číslom 901 (oficiálne išlo o linku s číslom 102829). Či išlo o dohodu medzi DPB a SLE o prevzatie tejto linky, nie je známe. Dopravný podnik ale zakrátko oznámil, že počet cestujúcich na jeho linke 901 po zavedení konkurenčnej linky neklesol a preto bude v prevádzkovaní tejto linky pokračovať. Z počtu predaných cestovných lístkov v roku 2017 však vyplýva, že počet cestujúcich pravdepodobne v tomto roku poklesol. Istú dobu tak premávali dve linky 901 s odstupom 5 minút medzi spojmi. Treba poznamenať, že v tom čase medzi Bratislavou a Hainburgom bolo možné využiť aj diaľkové autobusy jazdiace do Viedne a na viedenské letisko. Po troch mesiacoch, keď už bolo jasné, že DPB svoju linku nezruší, pristúpil SLE v apríli 2017 k výraznejšej redukcii premávky svojej linky a k posunutiu časovej polohy spojov.

V roku 2018 bolo na obzore opäť zrušenie prevádzky linky 901 dopravného podniku, keďže v júni 2018 vypršala platnosť licencie na túto linku. Nakoniec k zrušeniu linky opäť nedošlo, pretože DPB získal novú licenciu a mohol pokračovať v prevádzkovaní linky naďalej. Ako nás informovala hovorkyňa dopravného podniku, išlo o obchodné rozhodnutie vtedajšieho vedenia DPB. Mestský dopravný podnik tak pokračoval v prevádzkovaní nedotovanej linky, aj keď v tom čase mal stále o túto trasu záujem súkromný dopravca.

Premávka dvoch podobných nedotovaných liniek medzi Bratislavou a Hainburgom trvala do januára 2019, kedy dopravca Slovak Lines Express napokon premávku svojej linky zrušil a o pár mesiacov neskôr, v júni  2019, odklonil aj diaľkové autobusy do Viedne na trasu mimo Hainburgu. Od 10. júna 2019 tak predstavuje linka 901 dopravného podniku jediné spojenie verejnou dopravou medzi Bratislavou, Wolfsthalom a Hainburgom. Z počtu predaných cestovných lístkov za tento rok sa dá usudzovať, že počet cestujúcich po týchto zmenách na linke 901 narástol. V auguste tohto roka prišlo na linke 901 aj k rozšíreniu obsluhy zastávok v Hainburgu a Wolfsthale.

V októbri 2019 DPB a mesto Bratislava oznámili, že dopravný podnik definitívne končí s prevádzkovaním cezhraničnej linky 901. Argumentuje ekonomickou neudržatelnosťou linky a tým, že tržby z lístkov nestačia na nákup nového autobusu pre túto linku. Na linku je v súčasnosti nasadzovaný pomaly dožívajúci autobus typu SOR C 10.5 z roku 2008 (vozidlá tohto typu boli zakúpené z prostriedkov na MHD).

Linku 901 však nefinancuje ani kraj, ani štát a ani žiadna z rakúskych obcí, a tak jediným príjmom na výplaty šoférov, pohonné hmoty a nové vozidlá sú výhradne tržby z predaja lístkov, čo žiaľ na nové vozidlá nestačí. Ekonomická situácia linky bola neudržateľná a ak sme chceli zachovať jej prevádzku v dlhodobom horizonte, museli sme urobiť nevyhnutné riešenie v prospech našich cestujúcich. Nový dopravca Slovak Lines prišiel s ponukou klimatizovaných vozidiel, a tak sme sa po sérii jednaní dohodli, že mu licenciu na prevádzku prenecháme,‟ uvádza DPB vo svojej tlačovej správe.

Mesto Bratislava zo zákona nemôže z verejných zdrojov financovať dopravu do iných obcí, to je úlohou župy. Na otázku, či mesto hľadalo iné možnosti financovania nám hovorca mesta Peter Bubla odpísal, že „linka 901 bola predmetom diskusií medzi hlavným mestom, DPB, spoločnosťou Slovak Lines a tiež starostami rakúskych obcí. Záverom týchto diskusií je, že prevádzkovanie linky 901 má prevziať spoločnosť Slovak Lines, pravdepodobne na prelome rokov 2019 - 2020.

Quo vadis 901?

V súčasnosti je známe len to, že prevádzka autobusovej linky do Hainburgu bude kontinuálne pokračovať.  K zmene dopravcu by malo prísť po tom, ako nový dopravca získa potrebnú licenciu. Keďže podľa doterajších informácií sa neplánuje žiadna zmena vo financovaní tejto cezhraničnej linky, je otázne, či jej prevádzka bude pokračovať v súčasnom rozsahu a so súčasnou tarifou. Zatiaľ nepotvrdené informácie pripúšťajú mierne zvýšenie ceny lístka a tiež istú redukciu nerentabilných spojov. Je to pochopiteľné, ak chce zodpovedný hospodár pracovať so ziskom a nie vyrábať stratu.

Vhodným riešením by bolo zaintegrovanie tejto linky buď do Integrovaného dopravného systému Bratislavského kraja, alebo do rakúskeho integrovaného dopravného systému VOR. Linka by tak mohla dostávať dotáciu a zároveň by bola tarifne integrovaná s regionálnou dopravou. Zaujímali sme sa preto, či Bratislavský samosprávny kraj (BSK) neuvažuje s objednávaním regionálnej dopravy aj do Hainburgu. Z BSK sme dostali dostali len stručnú odpoveď, z ktorej sa dá usudzovať, že s objednávaním cezhraničnej dopravy BSK neuvažuje. „Prevádzka cezhraničných liniek do Rakúska a Maďarska bola a je čisto komerčnou aktivitou dopravcu. Práve z toho dôvodu na týchto linkách neplatí cestovné IDS BK, ale cestovné, ktoré si určí sám dopravca,‟ napísala nám hovorkyňa BSK Lucia Forman.

Príkladom, že kde je vôľa, tam je cesta, je Košický samosprávny kraj (KSK), ktorý si od začiatku októbra tohto roka objednáva u svojho regionálneho dopravcu eurobus cezhraničnú autobusovú linku do maďarského Hidasnémeti. Linku financuje KSK a tarifa je spoločná s ostatnými regionálnymi linkami.

Otázku o možnej integrácii linky 901 do rakúskeho dopravného systému VOR sme položili aj spolkovej krajine Dolné Rakúsko. Odpoveď sme zatiaľ nedostali.

Riešenie dopravy v slovensko-rakúskom pohraničí má vo svojom programe aj platforma Bratislava územný manažment ‒ baum2020. Zástupca projektu baum2020 Christian Berger tiež vidí riešenie na zachovanie linky 901 v dlhodobom horizonte v jej integrácii do niektorého integrovaného dopravného systému. Zatiaľ však žiadna zo strán nepodnikla kroky k takémuto riešeniu.

Čaká zmena aj linku 801 do Rajky?

Na rovnakom princípe funguje aj cezhraničná linka 801 z Rusoviec do maďarskej Rajky. Aj túto linku prevádzkuje mestský dopravný podnik na komerčnom základe. Jediným rozdielom oproti linke 901 bolo, že hlavné mesto využilo na nákup dvoch autobusov pre linku do Rajky eurofondy. Dopravného podniku sme sa preto opýtali aj na budúcnosť tejto linky. „Pre linku 801 platí to isté, čo pre linku 901, je dlhodobo nerentabilná. O linke 801 v súčasnej dobe prebiehajú rokovania,‟ uviedla Adriana Volfová. Počet predaných jednorazových cestovných lístkov na tejto linke v rokoch 2016 - 2019 je uvedený v tabuľke nižšie.

Podľa medializovaných informácií platí licencia pre túto linku do októbra 2020. Autobusy zakúpené pre linku 801 majú tiež najlepšie roky za sebou, sú poruchové a často ich nahrádza typ, ktorý premáva aj do Hainburgu.

Rok
2016
2017
2018
2019*
Počet jednorazových CL 104 084 116 584 113 298 83 685

*) Do 30.9.2019

Okrem linky 801 premáva na nie príliš lukratívnej trase medzi Rajkou, Rusovcami a Petržalkou aj niekoľko regionálnych vlakov v pracovných dňoch. Do úvahy by preto mohlo prichádzať nahradenie autobusovej linky 801 v budúcnosti práve vlakovou dopravou. Pochopiteľne, aby bola atraktívna pre cestujúcich, musel by si ju niekto objednať a financovať.

Ako ďalej s medzinárodnou regionálnou dopravou

Mesto Bratislava a jeho mestský dopravný podnik si v minulosti vzali na plecia prevádzkovanie regionálnej a cezhraničnej dopravy, ktorá ale spadá do kompetencií samosprávnych krajov v prípade autobusovej dopravy a štátu v prípade železničnej dopravy. Financovanie - na komerčnú dopravu pomerne štedrého rozsahu premávky - nikdy nebolo a stále nie je zabezpečené z rozpočtov tých krajov a obcí, ktorých sa linky týkajú. Pre mesto Bratislava je toto riešenie nevýhodné, naopak pre objednávateľa regionálnej dopravy či už na slovenskej, rakúskej alebo maďarskej strane mimoriadne výhodné, pretože ho to nestojí ani euro.

Cezhraničné linky sú v médiách často mylne prezentované ako MHD, preto akákoľvek ich zmena naráža na značný odpor verejnosti. Nie je ale namieste viniť mesto a dopravný podnik z toho, že nemajú záujem prevádzkovať nedotovanú stratovú dopravu v situácii, keď si túto dopravu môže objednať a financovať bratislavská župa, rakúska spolková krajina Dolné Rakúsko (Niederösterreich) alebo rakúske obce. Podobne to platí aj o linke do Rajky. Primárnou úlohou DPB je zabezpečovať MHD v Bratislave a dopravný podnik dlhodobo zápasí s nedostatkom vodičov i vozidiel na zabezpečenie tejto úlohy.

V Európe je pomerne veľa príkladov, keď cezhraničná verejná doprava dobre funguje, a to nielen na hraniciach štátov EÚ. Všetky však majú spoločné jedno: na ich financovaní sa podieľajú všetky zainteresované subjekty.

Viac k téme

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: sashee #63:
práve že podla DBP nebola dotovaná
Obrovská škoda, že končí táto dotovaná linka, práve v čase, keď yačal rásť záujem spoločnosti.
Pravda je, že väčšina ľudí si radšej pohodlne sadne do auta ako by mali dochádzať MHD, avšak starší ľudia, študenti alebo hocikto kto nejazdí autom bude po zmene prepravcu rozčarovaný zo zvýšenej ceny. Myslím, že práve rakúska samospráva by mala mať eminentný záujem o túto linku práve pre zníženie množstva áut a skvalitnenie životného štandardu a životného prostredia ich obyvateľov.
Viac o cestovaní do Hainburgu, možnosti nákupu a hodnotenie takéhoto výletu:
https://www.moda.sk/magazin/je-rakusky-hainburg-dobrou-volbou-pre-nakupovanie
Po osobnej skúsenosti s touto linkou som napísala reportáž, a dúfam, že slovenská a rakúska strana sa dohodnú na dotácii tejto linky pre dobro všetkých zúčastnených strán
A tie C-čkové sorky sú už morálne zastaralé si myslím. Väčšinou už majú aj dosť najazdené.
Reakcia na: Trolley #59:
Bráni tomu hlavne dotovanie tejto mimomestskej linky DPB. Klimatizácia hlavne v tomto období je iba mkt.zásterka.
Nech si k tomu sadne BSK a Rakúska obdoba a dohodnú sa na prevádzke.
Reakcia na: Trolley #59:
Že bude chýbať autoškole? 🙂
Ak by bol problém iba v neklimatizovanom voze, čo bráni nasadiť na linku 901 klimatizovaný voz rovnakej kategórie, ktorý jazdí ako autoškola?❓ 🙄
Reakcia na: Valec #55:
A neoficiálne evidentne áno, lebo generátor peňazí neexistuje. To bude asi rovnaké, ako ÖBB oficiálne nedotujú NightJet-y.
Reakcia na: Valec #55:
Kľúčové asi bude to slovo "oficiálne" 🙂 Akokoľvek, to zdôvodnenie platí najmä pre tú jednotnú tarifu.
Reakcia na: Peon #50:
Ty si postrehol, že v ČR platia iné zákony ako na SR, však?
Reakcia na: 810zssk #52:
A keď ti poviem, že to tam oficiálne nedotujú? 😉
Reakcia na: Peon #53:
Áno, ten istý prípad. Cestujúci medzi BA a Hainburgom by cestovali na tarifu IDS BK, cestujúci prestupujúci "hlbšie" do Rakúska by cestovali na tarifu VOR. Aj keď tam do hry prichádza aj prípadný prestup na ďalšie linky v Bratislave, ktorý zas môže výhodnosť pretočiť niekde inde.

Inak tarifa VOR je už nejaky ten piatok relačná, takže predpokladám že by malo byť možné nastaviť hodnotu úseku Wolfsthal - Bratiska na prakticky ľubovoľnú sumu.
Reakcia na: 810zssk #52:
Ďakujem. Btw, ja som sa v mojom príspevku pomýlil: V skutočnosti som myslel teoreticky možnú duálnu tarifu IDS BK / VOR, ale aj k tomu, predpokladám, platí Tvoj príspevok.
Reakcia na: Peon #50:
Dotujú to tam presne preto prečo dotujú všetky ostatné linky IDS JMK, teda na zabezpečenie dopravnej obslužnosti. Čo totiž na rozdiel od BSK, Bratislavy a ďalších miestnych subjektov chápu je že hranice už skoro 30 rokov sú korzo a čiara na mape nie je stena za ktorou sa nachádza iný, izolovaný svet. Ak teda má byť verejna doprava konkurencieschopná a napĺňať prepravné potreby obyvateľstva tak ako ich napĺňa IAD, je prirodzene nutné aby toto rešpektovala.

Prípadná duálna tarifa IDS JMK / VOR (neviem o tom že by to niekto zvažoval) by samozrejme neslúžila na to aby na ňu niekto cestoval z Hrušovian nad Jevišovkou do Laa an der Thaya za niekoľkonásobné cestovné, takíto cestujúci by naďalej využívali tarifu IDS JMK. Platnosť tarify VOR by využívali cestujúci pokračujúci ďalej do Rakúska, pre ktorých by to bolo výhodnejšie ako kombinovať dve rôzne tarify.
Reakcia na: Peon #50:
A prečo sa pýtaš tu a nie tam?
Reakcia na: 810zssk #49:
A prečo to tam dotujú do Rakúska? Veď to je turistická linka. Samozrejme som rád, že je to tam tak.

Len ak by raz náhodou platila tarifa IDS BK aj na linke do Hainburgu (podľa toho vzoru IDS JMK), tak neverím, že by bola šanca na takej linke mať povolenú vnútroštátnu dopravu aj v rámci Rakúska. Aspoň na Slovensku by už vnútroštátnej preprave cestujúcich, dúfam, na takej zaintegrovanej linke nič nebránilo.

Dávnejšie sme niekde diskutovali o [ne]možnej duálnej tarife IDS JMK / VOR. To by bol unikát rozhodnúť sa či si zaplatiť raz toľko (VOR) alebo nie.

Ale vlastne zaujímavá situácia bola nedávno na dočasnej S92. Vlakvedúci našťastie automaticky predávali na jednosmernú trasu "Holíč - Hodonín" jízdenku za 16 Kč (0,60 €). Rovnako aj opačne, pekne aj euromince prijímali, ale vydávali v CZK. ZSSK však tú linku na webe propagovala za tarifu MPS a cestovné 1,20 €.
Reakcia na: Peon #41:
Comu na tom nerozumies? Preco by to malo byt inak?
Reakcia na: Peon #41:
ASI to niekto dotuje. Alebo je to v peonistickom svete inak?
Reakcia na: kecho #45:
Áno, každý objednávateľ si určuje na sebou objednané linky podmienky. Takže aby SAD DS bola v nejakom úseku v IDS BK, musí im to schváliť TTSK so všetkými dôsledkami ktoré z toho plynú.
Reakcia na: Mike #44:
Áno, myslím tú linku. Neviem prečo na nej platí od septembra výlukový CP (na stránke SL som žiadne info o výluke nenašiel), ale donedávna jazdili spoje až po Chtelnicu, aj keď v CP bol každý spoj formálne rozdelený niekde v Doľanoch do dvoch stĺpcov.

Mimochodom, keď tu môže linka zachádzať "len" dve dediny do susedného kraja, tak potom môže jazdiť podobne aj do Hainburgu, to je tiež len druhá obec za hranicou 🙂
Reakcia na: Valec #40:
Cize aj to moze byt dovod, ze bus SADDS jazdiaci z Vojky (Bodikov, Gabcikova) nie je v ids, hoci od Danubiany ma zastavky v Rusovciach ci Slnecniciach alebo EUBA?
Reakcia na: johnnyjanko #43:
https://d2ll79ujrwpaej.cloudfront.net/attachments/cjzty0z600ty96fqnk833jgnw-lv-0102425.pdf

Myslíš túto linku, ktorá ide podľa licencie do Chtelnice, ale spoje má po Horné Orešany? (Teda 2. dedinu v TT kraji) ?
Reakcia na: Valec #40:
OK, beriem späť. Skúsim iný príklad. SL prevádzkuje linku BA - Chtelnica. Aj to platí celé BSK? Alebo Arriva prevádzkuje mnoho liniek z TT kraja do BA, kde zase BSK neprispieva nič. Je to tak? To sú celkom slušné dopravné výkony mimo územia platiaceho kraja. O linke BA - MY ani nehovoriac...
Reakcia na: Valec #40:
A nerobili sa aspoň nejakým spôsobom vyrovnávky výkonov či finančné kompenzácie medzi krajmi napr. SAD DS do/z Bratislavy vs. Slovak Lines Šamorín - a donedávna aj Gabčíkovo? Podobne napr. Smolenice nedávno Slovak Lines a Arriva Trnava do / z Bratislavy zopár spojov stále.

No a tá linka SAD TN "Bratislava - Myjava" za prímestskú tarifu, ako je možné, to ma tiež prekvapuje Trenčiansky samosprávny kraj, že to dotuje.

Pre porovnanie: Keď ešte jazdil SKAND z BA do Skalice, tak tam bola diaľková tarifa, takže hlavne dôchodcom nad 70 rokov sa tým neoplatilo cestovať v úseku "Bratislava - Malacky".

Ja len stále nerozumiem ako je možné, že z ČR sa jazdí na Slovensko (910, S91) aj do Rakúska za českú vnútroštátnu tarifu IDS JMK bez akéhokoľvek príplatku či iných obmedzení [napr. študenti z ČR majú až 75% zľavu z cestovného ak sa nemýlim].
Reakcia na: johnnyjanko #38:
Mýliš sa, BSK prispieva na všetky linky, ktoré si objednáva (regionálne Slovak Lines) na celom ich úseku. Ani jedna však nejazdí do Dunajskej Stredy.
Reakcia na: lupask #35:
Tento článok je veľmi povrchný, je tam zopár dobrých postrehov v záplave nezmyslov a nedomyslených extrapolácií. Len blázon si môže myslieť, že neexistujú skupiny jednotlivcov, ktoré majú spoločný záujem, alebo že celá ľudská spoločnosť funguje (alebo by mala fungovať) ako burza akcií. Pripadá mi to, ako keby si autor naštudoval zopár poučiek o kapitalizme a trhovom hospodárstve a nadobudol dojem, že zožral všetku múdrosť sveta, a že už nič viac do smrti prečítať nemusí.

Jediné, s čím sa dá súhlasiť, je to, že cena za jazdu po diaľniciach by mala byť omnoho vyššia. To je zároveň jediný bod, v ktorom sa článok dotýka problematiky dopravy. Inak sa tam o verejnej doprave vo verejnom záujme nepíše nič.
Reakcia na: Valec #37:
Ak sa nemýlim, BSK prispieva na viacero liniek, ktoré zachádzajú aj mimo územia kraja. Prispieva len na ten úsek, ktorý leží na území BSK, samozrejme.

V prípade akejkoľvek verejnej dopravy z BA do Rakúska je tu ale ten problém, že hoci väčšia časť trasy leží v Rakúsku, cestujúci sú v prevažnej miere Slováci, nie Rakúšania. Slováci s trvalým pobytom v Reichu sú špecifický prípad, ale dane tých, ktorí dochádzajú do práce do BA v prevažnej miere končia na Slovensku, nie v Rakúsku. Chcelo by to nájsť nejaký kompromis...
Reakcia na: johnnyjanko #34:
Ako sa na doprave z DS podieľa BSK?
Reakcia na: lupask #35:
článok pracuje s často unáhlenými a predčasnými závermi. To že sa pojem verejný záujem často zneužíva, neznamená že neexistuje. Je to ale teoreticko-právny pojem, a preto tu k tomu nechcem rozvíjať širšiu debatu, lebo by to bolo na nekonečno.
Reakcia na: gejza #25:
NIKTO ale netvrdí, ani článok ani komentátori, že by cezhraničné linky jazdiace do Rakúska mala po správnosti financovať len slovenská strana (BA, BSK). Takže oponuješ niečomu, čo nikto netvrdí.

A druhá vec, dopyt po cezhraničnej doprave proste je, tak by sa patrilo vyrobiť aj ponuku. Predstav si, v Dunajskej Strede tiež sú školy, nemocnice, aj pracovné miesta, a predsa odtiaľ mnoho ľudí chce cestovať do BA. A majú k dispozícii dotovanú dopravu, podieľa sa na tom aj BSK, napriek tomu, že Szerdahely leží mimo jeho územia.
Reakcia na: Valec #31:
Verená doprava - verejný záujem - len jazdenie k lekárovi, do práce, do školy? Taký typický slovenský výklad zákona.
Z pohľadu Slovákov bývajúcich v AT a pracujúcich v SK - ich dane z príjmu nejdú do Rakúska, takže tie peniaze na ich premiestňovanie ostávajú na Slovensku.
Reakcia na: Ike #18:
Zákon považujem za dobrý. Ja len namietam to, že text "v územnom obvode kraja" na "v záujmovom území kraja" sa zmenil v priebehu roka, kedy už bola nejaká služba objednaná, rozpočty schválené... nemožno preto čakať, že 1.4.2019 sa všetky kraje vrhnú do objednávania cezhraničnej dopravy (KSK to chcel už dávno a našiel na tie "zachádzky" priestor v obehoch vozidiel).

BSK sa apriori nestavia proti financovaniu týchto liniek, len nechce vziať na seba celú ťarchu ale hľadá sa aj partner na druhej strane hranice (je aj ich eminentný záujem, aby im tam stovky slovákov nejazdili denne autami), kde sa k tomu nikto veľmi nehlási.
Reakcia na: ufo #16:
Chodiť k lekárovi môžeš kam chceš. Ja som sa pýtal, či je cezhraničné cestovanie za lekárom v súlade s definíciou verejného záujmu tak, ako ho Ike vo svojom príspevku popísal. A či je to vo verejnom záujme len BSK, keďže píše že "BSK to musí zadotovať".
Reakcia na: Valec #15:
K bodu 2: Máš samozrejme pravdu, ale predsalen súťaž na zväzok s dvomi vozidlami by mohla byť oveľa jednoduhšia ako veľký župný kontrakt. Už len preto že ako núdzové opatrenie sa dá vypísať za pomerne krátky čas a s krátkym trvaním kontraktu. Tie dve vozidlá si nájde akýkoľvek väčší dopravca na Slovensku. Čiže kým bude čas spraviť to poriadne, kľudne sa mohol ponúknuť dvojročný kontrakt na 801 a 901, nech aj s minimálnymi štandardami.
Reakcia na: gejza #26:
Aha, takze ak spravne chapem, mam ostat na Slovensku, aj ked mam Hainburg/Kitsee blizsie ako napriklad Bory Mall ci Shopping Palace. Co na tom, ze od takeho Auparku je to blizsie do Kitsee ako do Race.

Zaroven to je argument hodny Kapitana. Co na tom, ze 5 kilometrov od Bratislavy su miesta, kam chcu cestovat ludia z Bratislavy a odkial chcu cestovat ludia do Bratislavy, treba argumentovat hyperbolickou kravinou. Co na tom, ze ine linky najazdia viac pre mensi dopyt. A treba sa vykaslat aj na ludi, co tam byvaju ale TP maju v Bratislave 🙂
Reakcia na: gejza #26:
nakupy v rakusku su pre mnohych skor nutnost, pretoze na ten cenovy nadstandard v BA nemaju (a za nakup kvalitnejsieho tovaru v AT zaplatia menej)
Reakcia na: gejza #26:
Istria nie je územie záujmu BSK. Hainburg očividne je.
Reakcia na: MatejBA #24:
Podľa môjho názoru sú nákupy v Rakúsku nadštandard, lebo z pohľadu verejného záujmu majú obyvatelia Bratislavy/BSK zabezpečené možnosti na nákupy (hoci uznám, že nemajú k dispozícii HOFER, SPAR či PRIMARK).

A pokiaľ ide o výlety - ak dovediem tento Tvoj výrok do absurdna, tak DPB a.s. by mal prevádzkovať linku až na Istriu, lebo tu nemáme more.
Reakcia na: Ike #23:
Nikde vo svojom príspevku som nespomenul zákaz či obmedzovanie cezhraničného pohybu. Pravidelne chodievam pracovne do Bruselu, ale neočakávam, že mi DPB a.s. bez dohody s rakuskym či belgickým partnerom dokáže zabezpečiť využitie leteckého spojenia či busovej linky 12 na Schumana v rámci ročnej bratislavskej električenky.

Opakujem, že na cezhraničnú spoluprácu treba dvoch. Pokiaľ taká spolupráca nefunguje, tak sa hranice budú prekračovať aj naďalej, avšak budú z toho plynúť negatívne dôsledky, ktoré by efektívne realizovaná cezhraničná spolupráca mohla elegantne eliminovať.
Reakcia na: gejza #22:
A co potreby ludi z BSK/BA? Ked chcu ist do Rakuska na nakupy/vylet?
Reakcia na: gejza #22:
Správne. Hranice nie sú korzo. 😂
Reakcia na: ufo #16:
Ak niekto býva v Rakúsku, tak je to jeho dobrovoľné rozhodnutie. Základné služby mu má poskytovať obec, v ktorej sa obvykle zdržiava, teda niektorá z rakúskych obcí. Pokiaľ takýmito službami táto obec nedisponuje, mali byť k dispozícii v niektorej z najbližších väčších rakúskych obcí, prípadne v sídle príslušného rakúskeho samosprávneho celku. Určite nie je povinnosťou Bratislavy, prípadne iných slovenských obcí saturovať potreby ľudí ľubovoľnej štátnej príslušnosti žijúcich v Rakúsku. V prípade, že títo obyvatelia majú potreby, ktoré nevedia nájsť v blízkom rakúskom okolí, je ich občianskym právom tlačiť na svojich volených zástupcov v rámci komunálnej politiky, aby im vytvorili možnosti na ich bezproblémové saturovanie v širšom rakúskom okolí, prípadne v zahraničí.

Na cezhraničnú spoluprácu vždy treba dvoch a pokiaľ jeden z nich nechce, tak je nutné premýšľať nad dôvodmi. Ak chce niekto robiť charitu alebo vytvárať dojem, pokojne tak môže robiť, ale nemal by zanedbávať svoje primárne povinnosti.
Ak by BSK a rakusky NOE aj nieco s tym chceli spravit, ak by Droba a Mikl-Leitner aj o svojej existencii vobec tusili, tak by sa mohla predpokladat aj nejaka spolupraca. Dokonca na to existuje aj legislativa na oboch stranach hranice. Stacilo by zalozit Europske zoskupenie uzemnej spoluprace (Europäische Verbund für territoriale Zusammenarbeit) a prostrednictvom neho sa daju financovat podobne projekty (tam mozu byt clenmi uzemne celky, obce, mesta alebo statne institucie). Funguje to na Nemecko-Rakuskych hraniciach, alebo na Taliansko-Rakuskych hraniciach. Netreba vymyslat nic, co by uz neexistovalo.
BSK a Dolné Rakúsko by si mali podeliť náklady na dotovanie výkonov vo verejnom záujme, o tom asi niet pochýb. Otázne je ešte možno v akom pomere. Férové sa mi zdá začať rokovania s návrhom deliť stretu 50 na 50. BSK má ideálnu možnosť podporiť prímestskú verejnú dopravu, ktorú má navyše vo svojej kompetencii, i keď by sa o tom v tomto prípade niektorí radi sporili.
Reakcia na: Ike #10:
V Rakusku nie je skola, zdravotne stredisko a praca? Preboha, preco sa stahovali do takeho zapadakova? 🙂
Reakcia na: Valec #14:
Chápem, kam mieriš a rozumiem aj pocitu horkosti zo strany BSK vzhľadom na cestnú sieť a administratívne členenie. Kým v KSK to má absolútny zmysel, aby dopravu do zahraničia mala v gescii VÚCka, v BSK je to možno lokálny nezmysel a zrejme by naozaj bolo logickejšie, aby to bolo mesto. Ale zákon je nejako napísaný. Tá požiadavka išla zo strany regiónov + MPK. Neviem, či mal BSK nejaké pripomienky.
Kedysi v roku 1992 som prišiel prvýkrát do Ženevy a objavil, že okrem funkčného systému MHD v "meste" existovali tri linky, ktoré prechádzali hranice. TPG (Transports publics genevois) je typický mestský dopravný podnik - aj keď v slovenskom ponímaní je to zložitejšie. To, čo turisti pokladajú za jedno mesto je oficiálne "Republika a kantón Ženeva", ktorá sa skladá z niekoľkých miest (Ženeva, Carouge sú najznámejšie) a obcí. Napriek tomu bola MHD jednotná a na "električenku" (carte orange) som ju mohol využívať už v roku 1992, vrátane vlakov v ženevskom kantóne. S ohľadom na životné prostredie, Ženeva vždy bazírovala na MHD, vždy existovali vyhradené pruhy pre MHD a policajti schovaní za rohom boli pripravení čapnúť narušiteľov a nasoliť im riadnu pokutu. Navyše svetelná signalizácia bola nastavená tak, aby zámerne spomaľovala individuálnu dopravu a vytvárala zápchy.

S tou istou logikou TPG prevádzkoval dve linky do zahraničia. A pretože v priľahlých francúzskych departmentoch (Ain -01 a Haute Savoie -74) zodpovedá za dopravu department, tak sa Ženeva musela s každým dohodnúť zvlášť. Linka F premávala do Ferney Voltaire (01) a linke D do Saint Julien en Genevois (74). Vzhľadom na francúzsku legislatívu bola zakázaná vnútroštátna doprava medzi hranicou a francúzskymi zastávkami - preto aj na colniciach boli dve zastávky - pred a za colnicou (bolo to pred Schengenom). Aj tam vtedy moja električenka fungovala. Navyše existovala cezhraničná linka Y prevádzkovaná SNCF (francúzskymi železnicami) do Gex (01), tam nebola vnútroštátna doprava vylúčená, ale platil francúzsky tarif.


Na prelome storočí došlo k zmene, keď vznikla s.r.o. (Sàrl) TPG France, kam previedol TPG niekoľko autobusov, zaregistrovali ich na francúzske ŠPZ a jazdili na nich francúzski vodiči "prenajatí" od partnerských firiem (TPG France priamo nezamestnával). Tieto autobusy už vykonávali vnútroštátnu dopravu na oboch stranách hranice. Navyše linka D sa predĺžila do Valleiry, čo bola kuriozita. V Saint Julien prestúpili cestujúci z veľkého autobusu do minibusu rovnakej linky a pokračovali. Časom sa záujem zvýšil a francúzsky prevádzkovateľ pristavoval veľký autobus miesto minibusu (vlastne identický model), ale prestupovanie sa z mne nepochopiteľných dôvodov zachovalo - malo to asi niečo spoločné s plánovaním služieb vodičov. Možno to súviselo s tým, že to predĺženie financovala radnica vo Valleiry.


To všetko sa dialo preto, aby sa obmedzila individuálna doprava z Francúzska. Medzičasom sa rozhodli Francúzi tiež prejsť na ekologickú logiku a niektoré spoje z Annemasse (čo je francúzke mesto v 74 priliehajúce k Ženeve) prechádzali cez hranicu do Ženevy. Premávali za francúzsky tarif, ale nadväzovali na ne švajčiarske spoje. To všetko sa dialo napriek pasovej a colnej kontrole, ktorá hlavne pri vstupe do Švajčiarske nebola formalitou. Colník (garde frontiére - pohraničná stráž, ako ich neskôr premenovali) naozaj vstúpil do autobusu aspoň námatkovo urobil kontrolu).


Medzitým veci pokročili. Zaviedol sa tarif podľa zón v oboch štátoch, takže ceny lístkov sú odstupňované podľa počtu precestovaných zón. Zjednotilo sa číslovanie (pretože spočiatkku boli duplikáty FR a CH čísel), linka Y je dnes 68. Zjednodušili sa lístky, aj keď to nie je úplná integrácia, existujú cezhraničné električenky.

Navyše sa od októbra tohto roku skúša električka číslo 17, ktorá hranice aktuálne prekračuje dosť hlboko do Annemasse. Jej stavbu platila aglomerácia Annemasse. V súčasnosti síce jazdí bez cestujúcich. Tí musia na švajčiarskej konečnej vystúpiť a spoj ďalej pokračuje prázdny. Tak to potrvá do 15. decembra, keď sa konečne cestujúci odvezú aj električkou. Tá bude švajčiarska so švajčiarskymi vodičmi, ale pre dráhovú dopravu platí iná legislatíva.

Takže ide to.
Reakcia na: Valec #14:
Čiže keď niekto býva v Rakúsku, nemá čo chodiť k lekárovi a do školy na Slovensko a opačne?
Ktorý štát? Snáď obidva štáty...
Nechceš naspäť tvrdú hranicu a najlepšie prechádzať ju len na víza?

Btw. čo má povedať Rakúsko, keď dodáva zadarmo a bez zmluvy ŽSR elektriku 15kV 16,7Hz na všetku nákladnú aj osobnú dopravu PTA - hranica? Ďalej že ZSSK dostáva zadarmo trakčné a personálne výkony PTA - hranica?
Ako prispieva táto diera sveta na niečo cezhraničné?
Reakcia na: MatejBA #11:
1. VÚC túto kompetenciu dostal len v lete tohto roka, zmena nebola plánovaná dostatočne dopredu na to, aby sa na ňu dalo pripraviť (a to odhliadnuc od toho, aký má DPB aktuálny názor na zrušenie/zachovanie týchto liniek).
2. Zmluva so súčasným dopravcom je len na vnútroštátnu dopravu, objednanie takejto dopravy si vyžaduje riadnu súťaž na dopravcu (viď EN 1370/2007).
3. BSK bude mať v budúcom roku problém finančne zabezpečiť aj regionálnu dopravu, nakoľko legislatívne zmeny spôsobia jednak výpadok príjmov (zvýšenie nezdaniteľnej časti) a jednak viac výdavkov (zmena legislatívy vo financovaní sociálnych zariadení), čoho výsledkom je výpadok vo výške 9 mil. €.
Reakcia na: Ike #10:
Mám tri doplňujúce otázky:
1. O občanov ktorého štátu ide v tomto prípade?
2. Nemajú tieto práva zabezpečené v rámci štátu v ktorom bývajú (mám za to, že školy, nemocnica aj pracovné príležitosti v Hainburgu sú)?
3. Nemal by verejnú záujem pri plnení týchto práv zabezpečiť štát, v ktorom majú občania bydlisko?

Lebo celý problém je v článku pekne zhrnutý v posledných dvoch vetách.
Reakcia na: Mike #9:
Tú B741 😛 ?
Reakcia na: Valec #8:
Tú som dole uviedol ako variabilnú - to je tá časť ktorá je plne v réžii dopravcu. Osobne som pri zohľadnení dnešných cien vyletel cxa na 300 000€/rok. Avšak pri 200 000 cestujucích ročne som akurát na tom 1,50€.

Samozrejme, že je veľa prememnných, a nijak to neobhajujem, len poukazujem na fakt že tá linka je takmer na udržateľnosti, a od trvalej ziskovosti ju oddeľuje veľmi tenká hranica, ktorá pri dobrom marketingu a rozmýšľaní dopravcu ide riešiť. DPB ju nevyrieši, SL pravdepodobne áno. A nemusí ísť s lístkami až tak veľmi hore.

Btw, prečo by som mal ísť do dačoho? Ako som hore spomenul, je potrebný dopravca s dosttatkom vozidiel ktoré nemá viazané na verejný záujem - teda ich má na komerčné použitie.

Mike: Aký zase? Žiaden nemám.... Možno si ma mýliš so sebou...


Btw, ako to má DPB s prenájmom autobusov?
na 901/801 nemôžu ísť hociaké vozy, lebo nie sú určené na komerčné linky, nemajú kasu (ok, ale to sa dá vyriešiť, nie?) a sú určené pre mestské linky. Ale samotný DP ponúka prenájom autobusov (komerčné využitie) ktoré sú v prevádzke = neodporuje si to?
Reakcia na: Ike #10:
Takze treba zacat bombardovat BSK na zlepsenie obsluhy, ak tomu dobre rozumiem 🙂
Reakcia na: MatejBA #5:
Zle položená otázka. BSK to v zmysle zákona musí zadotovať. "Verejný záujem" nie je abstraktná veličina, ktorý si môže zobrať kto chce, alebo nechce. Verejný záujem je niečo, čo musí objednávateľ zohľadniť pri obsluhe na to, aby občania mali garantované svoje ústavné práva, v tomto prípade menovite:
- právo na prácu,
- právo na zdravotnú starostlivosť a
- právo na vzdelanie.

Tieto práva nemôžu občania napĺňať v prípade, ak sa nenachádza v ich blízkosti nemocnica, škola, alebo pracovné miesta. Preto musí štát garantovať premiestňovanie občanov verejnou dopravou. A štát cez príslušné zákony preniesol časť tejto zodpovednosti na VÚC a na obce. A tie sú povinné tento verejný záujem zabezpečiť. Doprava do zahraničia sa od apríla považuje za prímestskú a verejný záujem rieši VÚC.
Reakcia na: Valec #8:
Veď aj bus na to už má 😁
Reakcia na: fanatikmhd #3:
Zabudol si asi tretinu nákladov, ale budiš. Ale ak je to také terno, neviem prečo už dávno nepodnikáš a nevozíš tých ľudí za 1,60 €.
Reakcia na: Trolley #6:
Hľa, aké jednoduché a problém bude vyriešený. 😉
Reakcia na: MatejBA #5:
Stačí obnoviť Wolsfthal - Petržalka. Z hľadiska cestovného ruchu by to určite význam malo. Len musí byť vôľa. Inak k tej IDS - v jednom z čísel IDS magazínu sa písalo, že BID plánuje zaintegrovať aj Rakúsko a Maďarsko. V akom časovom horizonte, to sa tam už nepísalo.
Reakcia na: 810zssk #1:
Ale ako fakt nechapem, preco to BSK/IDS BK nemoze zadotovat...

Vela ludi z BSK to chce/pouziva na nakupy, vela ludi odtial cestuje do prace/do skoly a spat a podla poctu listkov by som povedal, ze naopak pocet cestujucich ide hore... Ale na druhej strane by som mozno radsej videl potiahnutie kolaji z Bratislavy do Hainburgu a prevadzku S9 (ale zas ci tam je az taky dopyt).
Reakcia na: 810zssk #1:
Súhlasím s tebou a kladiem si 2 otázky - ak sú spoje 901 v niektorých časoch plné, prečo sa nezavedú ďalšie spoje, t.j. neskráti sa interval na 30 minút, A ak tržby nepokrývajú náklady (presné čísla nevieme), prečo DPB za tie roky ani raz nepristúpil k zvýšeniu cestovného?
Druhá otázka znie, je to fakt tak nerentabilné? Koľko vodičov je reálne potrebných LEN na 901? Ja som počítal 5ks. Plat každého je 2000€ v hrubom. Môže byť?
5x2000x12 = 120 000€
Nafta?
Denne najazdí 530km. Cena nafty dajme 1,2€
530*365 = 193450km
Pri spotrebe 40l/100km a danej cene je to cxa 92856€.

Čiže spotrebne sa bavíme o nejakých 212 tisíc eur na nákladoch.
V 2019 majú na konci 9teho mesiaca 163 000 lístkov po 1,50€ (neznáma časť sú zľavnené, nie je určený pomer, ani či sú vlastne v tomto zahrnuté alebo nie) - ja som určil že polovica lístkov sú zľavnené = 1,5 a 0,75 je polovica dakde na 1,125€. Teda ak vezmem pomerne že mesačne je rovnaký počet ľudí, tak do konca roka majú 195814€. Vodič je fixná časť. Ten bude stále dokým nepríde k nárastu razantným spôsobom ako fix. Variabilný náklad je nafta (teraz nejaké odpisy a údržbu nerátam, vysvetlím neskôr). Viac spojov vo vhodnom čase zatraktívni linku, jej prípadné predĺženie do Bad-Deutsch-Altenburgu by prilákalo daľších (eventuálne len zachádzky každú hodinu) a teda keďže už teraz je linak na hrane udržateľnosti, je možné to správnym spôsobom preklopiť. Pri zmene cestovného 1,60/0,90 už máme krajšie čísla a pritom ten rozdiel je skutočne nepatrný (navyše linka by zachádzala až na ASMN čím si získa daľší záujem).
Vozopark nemusí byť fixnutý na voz/linka, pri dostatku vozov (napr SL majú mnoho vozov na komerčné linky narozdiel do DPB) a vhodnom plánovaní (večer spoj ešte vykoná napr Viedeň, teda cez deň upravíš vodičov na nejakom spoji na delenkára a podobne kraviny) a dostaneš sa možno fakt na úroveň prevádzkyschopného modelu. A ostáva doriešiť prevádzku vozidla(údržba) a odpis = a to by malo byť práve na tej komerčnej prevádzke linky - musí sa dopravca snažiť. Nie klimatizované SORky posielať na autoškolu a do Hainburgu humusáky bez klímy. Kým jazdilo Slovak Lines, tak som práve preto jazdil s nimi, lebo klíma vo voze. v Lete sa 20minút piecť....nope...
Až na jeden pár vlaky do Rajky jazdia aj cez víkend.
Je velmi otazne ci linka po prebrati Slovak Linesom bude dostatocne atraktivna, alebo presunie dalsich ludi do IAD - na rozdiel od autora clanku si nemyslim ze sekanie spojov na linke do Hainburgu je zodpovednym hospodarenim. Uz dnes linka 901 jazdi na hrane atraktivity co do rozsahu prevadzky a intervalu. Ak sa to este viac zredukuje (co pri SL zrejme mozme ocakavat, najma vecer), moze naopak dojst k poklesu cestujucich a trzieb v ovela vacsej miere ako poklesu nakladov. Strategia zlepsit hospodarenie VHD zhorsenim ponuky nefungovala asi este nikde. Taktiez je otazne co sa stane s dopytom ak to SL prestreli s cenou.

Na konci dna si to cele najviac odnesie Bratislava v podobe narastu indivdiualnej automobilovej dopravy. Cesta z Hainburgu usti priamo do najvacsieho bratislavskeho sidliska, tam priestor na ziadne P+R nie je. Podobne z Rajky velmi neexistuje miesto kde odstavit auto a ist dalej verejnou dopravou (este aj to improvizovane parkovisko co sa na tento ucel kedysi pouzivalo v Cunove na namesti nahradili tou nezmyselnou elektrickovou zastavkou pre autobusy).

Neschopnost BSK objednat atraktivnu dopravu do susednych obci a mesta akym je Hainburg je sucastou najvacsieho problemu pripravovanej parkovacej politiky. Mozme si totiz v meste zavadzat akekolvek opatrenia, ak BSK (spolocne s MDV) strka hlavu do piesku a dopravu organizuje podla dogiem z minuleho storocia, bude tu obrovska cast ludi ktori do Bratislavy dochadzaju a nemaju ziadnu inu moznost ako ist autom. Netyka sa to len obci za ciarou na mape, ale aj obci priamo v BSK, kde je dopravna obsluha (najma vecer) nedostatocna a neatraktivna a nikoho to zda sa netrapi.