Čo čaká bratislavskú trolejbusovú dopravu v blízkej budúcnosti?

Okrem výstavby nových tratí môže byť riešením na jej rozvoj využitie parciálnych a tiež veľkokapacitných dvojkĺbových trolejbusov.

Bratislavská trolejbusová doprava, ktorá v tomto roku oslávila 110. výročie začiatku premávky prvých trolejbusov, prepraví ročne približne 13 % z celkového počtu prepravených cestujúcich. Dĺžka prepravnej siete je necelých 49 kilometrov. V rámci ekologizácie mestskej dopravy preto stále existuje veľký priestor na rozvoj tohto bezemisného dopravného prostriedku.

Hoci je výstavba viacerých nových trolejbusových tratí podchytená v územnom pláne hlavného mesta a v koncepcii rozvoja MHD a výstavbu niektorých odporúča aj nedávno vypracovaný územný generel dopravy, rozširovanie ekologickej trolejbusovej dopravy v Bratislave postupuje veľmi pomaly.

Napriek možnosti čerpania finančných prostriedkov z eurofondov sa podarilo v uplynulom desaťročí postaviť len tri nové krátke trolejbusové trate - z Pražskej cez Brniansku a Prokopa Veľkého na Hroboňovu, zobojsmernenie trate na Lamačskej ceste a predĺženie trate na Trenčianskej ulici.

Nové trolejbusové trate

V súčasnosti sa pripravuje iba výstavba trolejbusovej trate v Mlynskej doline, ktorá prepojí dlhodielsku trať so zvyškom trolejbusovej siete na Patrónke. Tým sa umožní nahradenie autobusovej linky 32 trolejbusovou dopravou. Realizácia tejto trate je plánovaná v roku 2021.

Podľa materiálu, ktorý sa zaoberal preverením opodstatnenia realizácie navrhovaných električkových a trolejbusových tratí a ktorý mestské zastupiteľstvo hlavného mesta vzalo na vedomie v júni 2019, sa odporúča spracovať štúdiu realizovateľnosti pre trolejbusovú trať Autobusová stanica - Eurovea (Nové SND), ktorá by umožnila odstrániť potrebu prevádzkovania trolejbusov a pomocným pohonom na linke 210. Ďalšie navrhované trate k Tescu Lamač, na Zlaté piesky, k Avion Shopping Parku a cez Most Apollo na Bosákovu sa odporúča ponechať len v rovine územnej rezervy bez potreby spracovania štúdie realizovateľnosti.

Možnosť využitia parciálnych trolejbusov

Zvyšovanie podielu trolejbusovej dopravy je možné okrem výstavby nových tratí aj s využitím trolejbusov s prídavným zdrojom energie, ktoré môžu premávať aj mimo trolejovej siete. Bez výstavby nových tratí tak môžu byť niektoré autobusové linky, na ktorých autobusy jazdia v časti trasy pod trolejovým vedením, nahradené trolejbusmi s pomocným pohonom.

V súčasnosti výrobcovia bežne ponúkajú pre svoje trolejbusy zabudovanie prídavného zdroja elektrickej energie.  Prvou možnosťou je využitie dieselelektrického agregátu, pri ktorom elektrickú energiu vyrába generátor poháňaný spaľovacím motorom. Takéto trolejbusy sa od roku 2006 používajú aj v Bratislave.

Dopravný podnik vlastní 6 trolejbusov Škoda 25 Tr Irisbus a 15 trolejbusov Škoda 30 TrDG SOR, ktoré sú vybavené dieselgenerátorom. Prvé jazdia na dlhodielskej linke 33, zvyšné sú aktuálne nasadzované na linky 205 a 210 a v prípade potreby pri výlukách aj na iné linky. Oba typy však bojujú s veľmi vysokou poruchovosťou a veľa vozidiel býva dlhodobo nepojazdných. Na linke 33 sa preto využívajú aj klasické trolejbusy, ktoré sa dotiahnu z vozovne ťahačom, na ostatných linkách sú trolejbusy s dieselgenerátorom nahradzované autobusmi. V priebehu tohtoročného leta boli preto niekoľko týždňov na linke 210 nasadzované iba autobusy. Dôvodom odstavenia trolejbusov sú aj problémy s dieselgenerátomi.

Z dôvodu nábehu kilometrov na vozidlách dochádza k opotrebeniu brzdových kotúčov na vozidlách a tak isto k poruchovosti dieselového pohonu, taktiež evidujeme aj bežné poruchy. Tieto opravy sú časovo náročné a DPB, a.s. ich zabezpečuje vlastnými silami, rovnako dodacia doba náhradných dielov k týmto trolejbusom je veľmi dlhá, dochádza tak k predlžovaniu odstavenia vozidiel. Z tohto dôvodu bola linka 210 obsluhovaná istý čas len autobusmi. Situácia so spomínanými poruchami vozidiel, sa však postupne stabilizuje,‟ priblížila hovorkyňa DPB Adriana Volfová.

Druhou možnosťou sú trolejbusy vybavené trakčnými akumulátormi (batériami), z ktorých sa elektrická energia odoberá pri jazde mimo trolejového vedenia a naopak akumulátory sa dobíjajú počas jazdy pod trolejovým vedením. V Bratislave zatiaľ takéto trolejbusy nepremávajú, konštrukčne sú však vhodnejšie pre častú prevádzku na pomocný pohon než vozidlá s dieselgenerátorom.

V decembri 2016 mestské zastupiteľstvo hlavného mesta v rámci uznesenia o obnove vozidlového parku autobusov poverilo dopravný podnik vypracovať pilotný projekt nahradenia niektorých autobusových liniek batériovými parciálnymi trolejbusmi. Pilotný projekt mal byť vypracovaný do júna 2017. Doteraz sa nákup takýchto trolejbusov nerealizoval, zaujímali sme sa preto, či dopravný podnik v súčasnosti uvažuje s nákupom parciálnych trolejbusov.

DPB, a.s. v súčasnej dobe oslovuje výrobcov s možnosťou zapožičania takýchto vozidiel z dôvodu testovania v reálnej prevádzke. Následne bude podnik pripravovať špecifikácie pre nákup nových vozidiel a uchádzať sa o finančné prostriedky z fondov EÚ,‟ informovala nás Adriana Volfová.

Medzi autobusové linky, ktoré by eventuálne mohli byť nahradené parciálnymi trolejbusmi, patrí napríklad linka 61 z Hlavnej stanice na Letisko, alebo linka 63 z Lamača k Avion Shopping Parku.

Zvyšovanie prepravnej kapacity prostredníctvom dlhších trolejbusov

Väčšiu atraktivitu a vyšší komfort prepravy na nosných trolejbusových linkách môžu zabezpečiť aj dlhšie a kapacitnejšie vozidlá. Okrem štandardných kĺbových dvojčlánkových trolejbusov ponúkajú niektorí výrobcovia aj dvojkĺbové trojčlánkové trolejbusy s dĺžkou okolo 24 metrov. Dvojkĺbové trolejbusy v súčasnosti prevádzkujú dopravné podniky vo viacerých švajčiarskych mestách a najnovšie sa s nimi môžeme stretnúť aj v rakúskom meste Linz. Takéto vozidlá ponúkajú výrobcovia Hess a Van Hool a prototyp dvojkĺbového trolejbusu v tomto roku predstavil aj poľský výrobca Solaris.

V Bratislave sa v poslednom čase spomína možnosť nasadenia dvojkĺbových trolejbusov na nosnú linku 201 z Dolných honov na Hlavnú stanicu. S takýmto riešením uvažoval pred komunálnymi voľbami aj súčasný primátor hlavného mesta Matúš Vallo. Záujem o dvojkĺbové trolejbusy má aj bratislavský dopravný podnik.

DPB, a.s. plánuje testovať 24-metrový trolejbus v premávke MHD. Následne bude pripravovať špecifikácie pre nákup nových vozidiel a uchádzať sa o finančné prostriedky z fondov EÚ,‟ uvádza sa v stanovisku Dopravného podniku Bratislava.

Záver

V súčasnosti sa veľká pozornosť venuje rozširovaniu elektrobusov, popri ktorých sa klasické trolejbusy dostávajú do úzadia. Nevýhodou doterajších elektrobusov je nielen malý dojazd vozidiel, ale ako sa ukazuje aj zo skúseností v Bratislave problémom môže byť aj energetické zabezpečenie nočného nabíjania veľkého počtu elektrobusov. Trolejbusy naproti tomu môžu premávať po celý deň bez potreby nabíjania. Parciálne trolejbusy umožňujú rozšíriť trolejbusovú dopravu aj do miest bez trolejového vedenia bez potreby jeho budovania. Zabezpečenie potrebnej prepravnej kapacity je možné dosiahnuť nasadením dlhších dvojkĺbových trolejbusov. Plánované testovanie takýchto trolebusov je prvým krokom k budúcemu rozvoju trolejbusovej dopravy, dôležitá je však aj podpora trolejbusovej dopravy samotným hlavným mestom.


7.10.2019
-mk-

Komentáre

Login: Heslo:

🙂😃😁😂😅
😆😉😊😋😛
😎😗😍🤪🙃
😶😐😏🤔🤨
🙄😣😥😮😲
🙁😕😖😫😞
😭🤐😴😬😨
😱😵😠🤬🤑
😷🤒🤕🤮😇
🤓😈💀👽🤖
❗❓💗👍👎

K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB).
Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový popis. Pridaním súborov súhlasíte s podmienkami používania.

Minko14.10.2019 13:13 #102 Re:
Reakcia na #101 od fanatikmhd:
V tomto máš maximálne pravdu, už dlhšie sa pozastavujem nad tým, ktorého experta napadlo nechať (pomerne frekventovaný) výjazd na diaľnicu cez buspruh.

Keby sa to striktne dodržiavalo, spôsobovalo by to na Gagarinke ešte väčšie zápchy a spomalilo výjazd na diaľnicu.

Navyše ten pripájač na diaľnicu začína tak "nenápadne" v spleti svetelných križovatiek (resp. tesne za ňou), že riadne preradzovanie z ľavého pruhu do výjazdu je poriadne krkolomná vec, zvlášť pri zvýšenej premávke + treba uvažovať nad tým, že na Gagarinke je nie riadny BUS pruh.

a nezabúdajme na veľmi veľmi zlé značenie výjazdu na Žilinu.
fanatikmhd14.10.2019 10:12 #101 Re:
Reakcia na #94 od SuchSoft:
Nie žeby som chcel oponovať tým že autá furt sú na Gagarinke dakde v BUS pruhu, ale konkrétne tamto miesto si dal ako ťažký hlúpy prípad. Vysvetlím:
Diaľnica smer Petržalka aj smer Senec je "prázdna" (natoľko aby autá nestáli až na Gagarinke), avšak oba výjazdy na diaľnicu sú hneď za sebou, pričom do prvého sa vchádza pred semaforom - cez BUS pruh. Následne aby pomaly idúce auto nešlo doprava CEZ buspruh až do odbočovacieho (BUS pruh sa stáva nejakým "stredným" pruhom) tak to prásknu do križovatky skôr, čím sa zabezpečí bezpečná jazda (skús si predstaviť trolejbus idúci 50km/h a auto ktoré zrazu prudko zastaví aj keď je pred ním voľno lebo potrebuje ísť vpravo na diaľnicu). Terza by som klamal ako je nakreselný čiarovo bus pruh, ale mal by končiť podľa správnosti PRED prvým výjazdom na diaľnicu a znovu začať zhruba v strede odpájacieho rpuhu na diaľnicu smer Senec.
Bez toho by tam pri tvojom riešení vznikali veľmi škaredé MÚ. A úplné zastavenie MHD. Tá minúta čo sa zdrží trolejbus je fakt minimum. V slušnej zápche počas špičky tam stál trolejbus jednu zelenú (1min)
Ike13.10.2019 10:56 #100 Re:
Reakcia na #99 od S499.1023:
Ok.
S499.102313.10.2019 9:07 #99 Re:
Reakcia na #98 od Ike:
Nie.
Ike12.10.2019 23:34 #98 Re:
Reakcia na #97 od S499.1023:
Ja som žiadny kĺbak nešoféroval, ale predpokladám, že v zákrute sa vozidlo s náhonom vo vleku (gramatické okienko: je to potom stále vlek? 🙂 ) správa trochu inak ako vozidlo s náhonom na strednej náprave. Domnievam sa, že v prípade náhonu vo vleku sa tento vlek správa v zákrute tak trocha ako natáčacia zadná náprava. Bol som doteraz v tom, že to bol zároveň dôvod, prečo ju Ikarusy mali.

Ale to sú len dojmy a možno si aj mýlim pojmy.
S499.102312.10.2019 23:07 #97 Re:
Reakcia na #96 od Ike:
A to má nejaký vplyv na prejazdový profil?
Ike12.10.2019 13:53 #96 Re:
Nezabúdajte tak trocha na to, že v klbaku je hnacia náprava za kĺbom?
Solider12.10.2019 13:30 #95 Re:
Reakcia na #92 od SuchSoft:
Kde sa dnes na trase linky 201 ťažko vytočí kĺbové vozidlo?
SuchSoft12.10.2019 3:33  +2#94 Re:
Reakcia na #16 od si:
"PS: co myslis, ako by sa zmenil pomer aut a ludi prepravenych VHD keby si mal k dispozicii miesto trolejbusu s obcasnym vyhradenym jazdnym pruhom (v ktorom ale aj tak obcas niekto zavadzia)"

Občas niekto zavadzia?!!! Bol si sa tam niekedy odviezť? Sú tam miesta, kde VŽDY sú v BUS pruhu osobné autá. Tým VŽDY, myslím FAKT VŽDY! Je jedno miesto, kde sa to deje vždy, a nikdy to žiaden policajt nekontroloval. Sú tam situácie, kedy v BUS pruhu stojí 20 osobných áut, a v ľavom pruhu 3 autá!!! Je to úsek v smere na Dolné Hony za zastávkou Ondrejovova, pred svetelnou križovatkou pred prvou odbočkou na vjazd na diaľnicu, tam sa trolíky VŽDY zdržia qôli retardovaným/arogantným (ale skôr mámvpažistických) vodičom osobných áut. A koho to trápi? Mesto určite nie!
SuchSoft12.10.2019 3:27 #93 Re:
Reakcia na #92 od SuchSoft:
*rozhýbu
SuchSoft12.10.2019 3:26  +2#92 Re:
Reakcia na #13 od jozin:
To preto, lebo v Bratislave je nemožné posunúť bielu čiaru, ktorá určuje, kde majú stáť autá na červenej na križovatke. Resp. je možné, ale trvá 10 rokov, kým kompetentní prídu na to, že to treba spraviť, resp. kým sa rozhýnu to spraviť. Preto tam 2-kĺbové vozidlo, ťažko vytočí, rovnako ako aj dnes 1-kĺbové. 😥
lostrail10.10.2019 15:45 #91 Re:
Reakcia na #87 od johnnyjanko:
Ak by to aj bola pravda, v malom meradle (z hladiska systemu v ramci jednej budovy) tie riesenia uz pouzitelne su. Netvrdim, ze su lacne.
lostrail10.10.2019 15:40 #90 Re:
Reakcia na #86 od johnnyjanko:
EU je +/- v jednom pasme, to je cast problemu. Ako realne sa da spolupracovat napr. s rovnikovou Afrikou alebo s Ruskom? Tam, kde ludia hladuju, by bol pohlad na vznikajucu obrovsku solarnu elektraren celkom obludny. Rusi by zasa asi nepustili cudzich expertov do svojich atomiek, lebo ti by videli, aky tam maju bordel. Mozem uviest prikladov viac, ale tou spolupracou som myslel najma moznost vyuzit, ze v urcitom case niekde na planete stale svieti slnko, inde su loziska uranu, na druhom konci zasa v urcitych casoch pravidelne fuka a v dalsej krajine maju zasa silne rieky.

Siet sa musi menit spolu so zdrojmi, ale to je presne ten problem, ze narodne zaujmy su vzdy nadradene globalnym. Poliaci, Cesi ani Nemci teraz nebudu upravovat svoje siete (ani za cudzie peniaze), aby Dani mohli predavat. Preto su hranice problem.
lostrail10.10.2019 15:32 #89 Re:
Reakcia na #85 od MatejBA:
Nikde som nepisal, ze by ich malo byt neobmedzene mnozstvo. zopar panelov na strechach este nikoho nezabije.
S499.102310.10.2019 11:23 #88 Re:
Reakcia na #80 od lostrail:
To noečo málo, čo prežiari sa hneď zasa vyžiari. Takže vychádzajúc z reálnych čísel bez hrania so slovíčkami, je tá sekundárna voda čistá, nie je o nič rádioaktívnejšia, ako voda, ktorá sa baktericídne ožaruje na vodných zdrojoch.
johnnyjanko10.10.2019 9:34 #87 Re:
Reakcia na #86 od johnnyjanko:
"Pocas dna je spotreba spravidla vyssia, kedze tak sme si uz ako ludia zvykli byt aktivni prave vtedy"

Video, ktoré uviedol MatejBA v #85, tvrdí niečo iné. Tam sa hovorí, že najväčší odber elektriny je večer a po zotmení, kým soláry sú najproduktívnejšie okolo poludnia (logicky). Takže bohužiaľ nie, soláry neriešia ani problém s dodatočným zásobovaním počas dňa, pretože ich najväčšia produkcia sa neprekrýva s časom najväčšej spotreby a vytvára to veľké problémy pre elektrárne aj distribučnú sieť.

Chýba nám možnosť nejako tú energiu uskladniť a riešenia sú v nedohľadne. Možno niekoho napadne nabíjať elektromobily cez obed, ale to tiež nie je veľmi praktické, omnoho praktickejšie pre vlastníka takého auta je nabíjať ho v noci.
johnnyjanko10.10.2019 8:27 #86 Re:
Reakcia na #82 od lostrail:
Hranice štátov nie sú samé o sebe problém, pretože napr. v rámci EU spolu dokážu štáty slušne spolupracovať. Lenže problémom je samotná distribúcia. V sieti nie sú kapacity na to, aby Slovensko mohlo vo veľkom dovážať elektrinu z Dánska, a už vôbec nie zo Sahary. Možno raz také niečo bude, ale je to beh na extrémne dlhé trate. Vybudovať takú sieť by bolo podobne náročné ako zatrolejovať všetky európske diaľnice, aby kamióny mohli jazdiť na elektrinu...
MatejBA9.10.2019 20:39 #85 Re:
Reakcia na #84 od lostrail:
Urcite poznas, preco nemozeme mat neobmedzene mnozstvo solarnych elektrarni 🙂 https://www.youtube.com/watch?v=YYLzss58CLs
lostrail9.10.2019 18:52 #84 Re:
Reakcia na #83 od lostrail:
Este doplnim, ze ano, aj atomka je vlastne pmerne cista forma kogeneracky a osoh z nej je aj dodavka tepla, len nemyslim, ze teraz treba hura systemom stavat atomky. Mimochodom, Slovensko na tom nie e az tak zle, co sa tyka energetickeho mixu. Ked spustia 3. a 4. blok EMO, mozeme veselo vypnut Novaky a pomaly zacat osadzat tie panely 😉.
lostrail9.10.2019 18:50 #83 Re:
Reakcia na #68 od si:
"a teda ocakavas ze siet ti bude robit "backup" na cas ked svietit slnko nebude (a teda musi mat v pohotovosti dostatocnu kapacitu ako keby ten solarny system vobec nejstvoval), tak je to v celkom vysledku len horsie (celkova bilancia tepla (energie) v celom systeme bude vyssia, akurat v zdrojoch pripravenych ako zaloha ho nepremenis na ee)"

O energetickej bilancii zrovinka nieco tusim, takze o tomto mi rozpravat nemusis, ibaze to zasa vidis ciernobielo. Co sa tyka pohotovostnej kapacity, prave solarne zdroje maju jednu vyhodu, a sice, ze dodavaju elektrinu pocas dna. Pocas dna je spotreba spravidla vyssia, kedze tak sme si uz ako ludia zvykli byt aktivni prave vtedy. Ked pridu panely s vyssou ucinnostou, nebude problem dodavat energiu (aj ked menej) pocas zamracenych dni. Navyse, ked sa zamyslime nad realnym vykonom, to aktualne nemoze byt ziaden problem pre siet. Kolko MW by sme mohli osadit na strechy budov v Bratislave? Ked pocitam 50 kWp na jednej streche, tak na vykon 1 MW potrebujes 20 mensich budov. Na to, aby sme boli schopni osadit vykon, ktory uz nieco znamena, povedzme 100 MW, tych budov by muselo byt 2000. Instalacia fotovoltiky v takom rozsahu je na uzemi mesta dost malo pravdepodobna, ale aj keby motyka vystrelila, tak stale by sa ta energia spotrebovala v tych budovach a este by potrebovali "dotlacit". Navyse, nemalo by zmysel bez nejakeho ukladania energie instalovat vysoky vykon na budovy, ktore ho nevyuziju, cize zmysel to ma na nakupnych centrach, hoteloch, nemocniciach, v priemyselnych prevadzkach, v biznis centrach (len skoda, ze sa stavaju vacsinou ako mrakodrapy a mala plocha strechy tomu dvakrat nenahrava) a podobne. Instalovat take nieco na bytovku ma zmysel len v malom vykone, pomocou ktoreho si ludia vedia napr. ohriat vodu v elektrickych bojleroch, ktore svojim sposobom predstavuju jej ulozisko.

Mimochodom, este sa zabuda na jeden velmi dolezity zdroj z hladiska vykryvania vypadkov obnovitelnych zdrojov, a sice kogeneraciu. Ta prave solarne zdroje logicky doplna. V chladnych mesiacoch je potrebne vyrabat teplo. Tiez je ho treba tolko, ze obnovitelne zdroje nemaju sancu (dobre, tepelne cerpadla maju aspon tu vyhodu, ze maju "ucinnost" vyssiu ako 1, co zasa raz pomaha na strane spotreby elektriny a plynu). No prave v case, ked kogeneracne jednotky (nech uz ide o turbiny alebo spalovacie motory) dodavaju teplo, tak dodavaju do siete aj elektriny. Cuduj sa svete. to su povacsinou mesiace, ked vyroba z fotovoltiky nie je nic moc. Naopak v lete, ked su KGJ odstavene, moze prave fotovoltika vykryvat lokalne denne spicky.

Cele je to o nastaveni a hlavne SPOLUPRACI. Ci uz medzi jednotlivymi dodavatelmi, ale aj medzi krajinami. Uz som v reakcii na johnnyjankov prispevok napisal, ze najhorsie, co sa ludstvu mohlo stat, su hranice statov, lebo to by sa taketo veci planovali uplne inak.

"a som zvedavy ako chces ludom vysvetlit ze dnes nemozu pozerat tv, vysavat alebo splachnut wc (aj tu vodu do vodovodu tlacia len elektricke cerpadla), lebo je prilis zamracene a nefuka... nehovoriac o nejakom nabijani elektroaut, ktore pri beznych zamestnanych ludoch maju na to logicky cas v noci ked nesvieti.... (o nejakej kabelazi "z okien" na sidliskach sa ani nezamyslam)"

Zasa to hrotis to totalnej absurdity, ktoru som nikde nespominal. Pisal som o fotovoltike ako o nahradnom, nie hlavnom zdroji. A co sa tyka decentralizacie, nikde som nepisal, ze je treba ostrovy uplne odpojit zo siete, iba, ze budu do urcitej miery sebestacne. Ale nevylucujem, ze pride aj den, kedy velmi nebude na vyber a aj nas den mozno budeme planovat podla tohto.

"3. problem skor je ze viacere (zapadne) krajiny aj napriek tomu ze nemame nic lepsie odpalkovali ten atom a snazia sa do siete tlacit tie obnovitelne zdroje nedbajuc na fyziku, prirodne zakony a veci co s tym suvisia... a natlacanie obnovitelnych zdrojov do pozicii kde pri sucasnom poznani vhodne nie su je pre skor medvedia sluzba..."

Suhlasim. Akurat neviem, preco by na vacsich budovach neboli vhodne.

"4. to ale treba aby zacalo uz od navrhu jednotlivych produktov, aby neboli dimenzovane prave na to ze sa hned po skonceni zaruky uz mozu pokazit a zaroven aby boli opravitelne (+ naraza to este aj na to, ze k tomu aby si vedel nieco opravit potrebujes mat urcite technicke znalosti a to vela mladych dnes uz nema, vacsina sa snazi ist cestou mensieho odporu....)"

No tak to je presne ako s tymi hranicami. Tak sme si zasnivali a teraz naspat do reality. Na to, aby niekto nieco vyrabal, aby to naozaj vydrzalo, by sme museli mat nieco ine, ako trhovu ekonomiku. Tocit peniaze, stale rast, lebo ked sa zastavi rast, nastane kriza, vojny... Pekelna masina.