Jazdené vozidlá vo verejnej doprave: strašiak alebo dobrý krok?

V bratislavskom regióne používa vozidlá z druhej ruky nielen DPB, ale aj Slovak Lines a RegioJet.

Nákup jazdených autobusov bratislavským dopravným podnikom vyvolal v niektorých kruhoch diskusiu o vhodnosti takéhoto riešenia na preklenutie nedostatku autobusov vo vozidlovom parku. Takéto riešenie je však bežné nielen na Slovensku, ale i v mnohých iných krajinách vo svete. Dopravcovia nakupujú takéto vozidlá nielen na rýchle doplnenie vozidlového parku v prípade zvýšenej potreby vozidiel, ale aj v prípade, ak chcú cestujúcim poskytnúť vyšší komfort prepravy, ale nemajú v danom čase financie na väčší nákup nových vozidiel. V mnohých prípadoch sú aj vozidlá z druhej ruky modernejšie a lepšie vybavené než pôvodné vozidlá, ktoré nahradia.

V rámci regiónu Bratislavy jazdené vozidlá používa napríklad dopravca Slovak Lines, ktorý posledné takéto vozidlá nakúpil v tomto roku, ale aj vlakový dopravca RegioJet, ktorý používa vozne odkúpené z Nemecka na trati do Komárna. Od 16. septembra 2019 prevádzkuje ďalšie, tentoraz dvojpodlažné vozne.

S jazdenými autobusmi Solaris Urbino 18 a MAN NG 313 sa bude môcť verejnosť bližšie oboznámiť aj na Dni otvorených dverí Dopravného podniku Bratislava vo vozovni Trnávka v sobotu 21. septembra 2019.

Dlhá história jazdeniek v DPB

Vozidlá z druhej ruky prevádzkoval bratislavský dopravný podnik aj v minulosti. A neboli to len autobusy, ale aj trolejbusy a električky. Prvým zakúpeným jazdeným vozidlom bol už v roku 1933 vyhliadkový autobus Škoda 505, ktorý sa používal na výlety a vyhliadkové jazdy.

Prvý väčší počet jazdených autobusov zakúpil dopravný podnik v roku 1949 na preklenutie akútneho povojnového nedostatku autobusov. Išlo o 6 vozidiel z pražského dopravného podniku, konkrétne autobusy Tatra 24, Praga VT 6 a Deutz. Tieto autobusy slúžili v Bratislave len niekoľko rokov a následne sa ešte využili v niektorým menších mestách na Slovensku.

Už v roku 1955 boli zaobstarané aj tri jazdené trolejbusy Škoda 7 Tr z Českých Budějovíc. Išlo o zánovné vozidlá, ktoré mali len štyri roky a v Bratislave slúžili ďalších 7 až 9 rokov. Vzápätí sa v Bratislave objavili aj dva staršie električkové vozne KPS a Ringhoffer z Teplíc, taktiež na preklenutie nedostatku električiek. Z nich je známe len využitie vozňa typu KPS v osobnej prevádzke, vozeň Ringhoffer sa pravdepodobne používal iba na služobné účely.

Na dlhú dobu posledné jazdené vozidlá pribudli v roku 1963, kedy prišlo päť autobusov Škoda 706 RTO z pražského dopravného podniku. Bližšie informácie o nich však nie sú známe. Až do konca 1980-tych rokov nasledovalo obdobie, kedy prakticky nebolo potrebné jazdené vozidlá nakupovať, keďže vozidlá sa priebežne obmieňali a nových vozidiel bol dostatok.

Po roku 1990 sa postupne začal znižovať objem financií tečúcich do mestskej dopravy a nové vozidlá sa začali nakupovať v menších počtoch než bolo potrebné. Stav vozidlového parku sa preto začal zhoršovať a mnohé vozidlá jazdili dlho po svojej životnosti. Paradoxne sa v tomto čase obnova vozidiel ojazdenými vozidlami nerealizovala. Naopak, viaceré autobusy z Bratislavy našli využitie v iných mestách nie len na Slovensku, ale aj za hranicami. Začiatkom 21. storočia, keď mnohé mestá nakupovali vozidlá zo Západu, v Bratislave stále premávali staré Karosy, Ikarusy a TAMy.

Prvé jazdené autobusy zo západnej Európy sa v Bratislave objavili v rokoch 2008 a 2009, kedy si dopravný podnik objednal časť výkonov záložných vozidiel od externej firmy. Táto spoločnosť na tento účel nakúpila 6 nízkopodlažných klimatizovaných autobusov MAN Lion's City LL a jeden 12-metrový MAN NL 223 z Viedne. Bratislavčania sa tak po prvý raz mohli voziť v rámci MHD klimatizovanými autobusmi. V tom čase ani nízkopodlažnosť ešte nebola úplne bežná, keďže väčšina vozidlového parku mala vysokú podlahu.

V roku 2009 pribudla aj zbierka ojazdených kĺbových autobusov Mercedes-Benz O 405 GN pôvodom z rôznych nemeckých dopravných podnikov, ktoré si bratislavský dopravca taktiež prenajal. Tieto však neboli klimatizované a niektoré nemali otvárateľné okná, preto u cestujúcich neboli obľúbené. Tieto vozidlá jazdili do roku 2011 a potom ešte krátky čas v rokoch 2014 a 2015.

Medzitým sa ešte na krátky čas ako prenajaté záložné vozidlá v Bratislave objavili aj 15-metrové ojazdené autobusy Mercedes-Benz Citaro L a MAN NL 313/15M v počte 7 kusov, taktiež pôvodom z Nemecka.

Pre odkladaný nákup nových trolejbusov zakúpil v roku 2010 dopravný podnik dva kĺbové trolejbusy Škoda 15 Tr(M) po generálnej oprave z Českej republiky. V rokoch 2013 a 2014 bol vozidlový park trolejbusov na krátky čas rozšírený o 6 prenajatých trolejbusov Škoda 14 Tr a Škoda 15 TrM, taktiež z Českej republiky.

Ďalšie ojazdené vozidlá pribudli až v tomto roku, kedy dopravný podnik zakúpil 6 kĺbových autobusov Solaris Urbino 18 z Nemecka a 5 kĺbových vozidiel MAN NG 313 z Rakúska na potrebné rozšírenie vozidlového parku, aby bolo možné zabezpečiť náhradnú autobusovú dopravu počas modernizácie Karloveskej radiály. Vo všetkých prípadoch ide o plne klimatizované a nízkopodlažné vozidlá.

Výhodné či nevýhodné?

Pokiaľ má dopravca pravidelný prísun prostriedkov na obnovu vozidiel, nákup nových vozidiel je z hľadiska kvality poskytovaných služieb najlepším riešením. Na to je však potrebné nielen adekvátne financovanie, ale aj plánovanie. Súťaženie a výroba nových vozidiel totiž trvá dlhý čas. Autobusy, trolejbusy, električky a vlaky sa totiž nevyrábajú „na sklad“, ale ich výroba zväčša začne až po objednávke. Výroba autobusov a trolejbusov trvá spravidla viac ako pol roka, električiek a vlakov roky. Niektoré typy vozidiel naviac ešte musia prejsť homologizáciou. Ak sa objaví nárazový nedostatok vozidiel, rýchla kúpa nových vozidiel – pokiaľ má byť transparentná – neprichádza do úvahy. Jazdené vozidlá sú potom jediným riešením ako rýchlo doplniť vozidlový park.

Otázku výhodnosti zakúpenia či iného obstarania jazdených vozidiel je vždy potrebné posudzovať na základe konkrétnych okolností a nákladov. Na nasledujúcich príkladoch je zrejmé, prečo.

Slovak Lines v rokoch 2014 až 2016 vyradil viacero Karos bez nízkej podlahy. Avšak kvôli posilneniu regionálnej dopravy už v roku 2017 pristúpil k zakúpeniu jazdených vozidiel rovnakých typov aké predtým vyradil. Výhodnosť takéhoto postupu preto vzbudzuje otázniky. Kvalitatívnym zlepšením oproti minulosti je ale doplnenie klimatizácie pre cestujúcich do týchto vozidiel.

Na železničnej trati do Komárna pretrvávajú problémy s nedostatkom miesta vo vlakoch. Kapacita trate aj doterajších regionálnych jednotiek je už vyčerpaná. Riešením je preto prevádzkovanie dvojpodlažných vozňov. Tak ako to urobil RegioJet prostredníctvom zakúpenia dvojpodlažných vozňov z druhej ruky.

Nezanedbateľnou otázkou je tiež, či cena jazdených vozidiel korešponduje s ich vekom, parametrami, vybavením a stavom. Jazdené vozidlá, ktoré odpredávajú iné dopravné podniky nebývajú „vrakmi“. Dôvody na ich odpredaj môžu byť rôzne. Napríklad:

• dopravca pravidelne obnovuje vozidlový park a staršie vozidlá vyraďuje ešte pred ich schátraním,
• vozidlo je staršie než predpísaný maximálny vek vozidla v danom integrovanom dopravnom systéme,
• vozidlo je nadbytočné, lebo prišlo k redukcii výkonov dopravcu,
• zmenila sa potreba vozidiel a daný kapacitný typ už nie je potrebný.

DPB v tomto roku nakúpil 11 jazdených autobusov spolu za 100 tisíc €, čo nepredstavuje ani tretinu ceny jedného nového kĺbového autobusu (posledné kĺbové vozidlá zakúpené DPB v roku 2017 stáli 328 tisíc €/ks). Cena jedného jazdeného vozidla je tak len nepatrným zlomkom ceny nového autobusu. Dopravný podnik si ich tentoraz obstaral priamo bez účasti tretej strany, takže okrem ďalšieho ušetrenia financií mal zároveň dosah aj na stanovenie minimálnych požadovaných kritérií na základe reálnej situácie na trhu s jazdenými vozidlami.

V čase nákupu jazdených autobusov mal DPB dlhodobo odstavených viacero kĺbových autobusov, vrátane najnovších. Otázkou je teda tiež, či nebolo výhodnejšie opraviť tieto autobusy než zakúpiť jazdené vozidlá. Pre časť z týchto odstavených autobusov bolo potrebné zakúpiť nové motory, čo DPB aj zrealizoval. Dodanie nových motorov však tiež trvá určitú dobu. V priebehu letných prázdnin sa už niektoré vozidlá podarilo opraviť. Pre ilustráciu finančnej náročnosti takýchto opráv môžeme uviesť, že 5 nových motorov pre odstavené autobusy stálo vyše 122 tisíc € s DPH.

Zaujímavé je tiež prijatie vozidiel verejnosťou „v teréne“. Spoznajú Bratislavčania, ktoré Solarisy sú jazdené? Majú totiž rovnaký nadčasový dizajn ako autobusy rovnakej značky, ktoré DPB nakúpil ako nové postupne v rokoch 2006 – 2018. V niektorých mestách dokonca jazdené autobusy prezentujú ako nové, pričom ohlasy verejnosti sú pozitívne. Príkladom je Brezno, ktoré takto začiatkom tohto roka zaradilo do mestskej dopravy päť 10-ročných autobusov Iveco Crossway 12M LE.

Záver

Nákup jazdených vozidiel nie je vo svojej podstate zlým krokom, ak sa tieto vozidlá využívajú v nevyhnutnej miere. Ak potrebuje dopravca preklenúť krátke obdobie, počas ktorého je zvýšená potreba vozidiel (napr. zabezpečenie náhradnej dopravy za električky), jazdené vozidlá sú ekonomicky výhodnejšie ako nákup nových vozidiel.

Na prvom mieste samozrejme musí byť pravidelná obnova vozidlového parku novými vozidlami a vo vhodnej štruktúre. Zaujímavosťou je, že DPB v rokoch 2018 – 2019 prenajal a odpredal necelú dvadsiatku mini- a midibusov. Niektoré z nich našli svoje pôsobisko v Prešove a Michalovciach. DPB tieto vozidlá nepotreboval, pretože boli buď v zlom stave alebo nemali dostatočnú kapacitu. Stačí si predstaviť midibus na náhradnej doprave X5. Naopak, podnik potreboval kĺbové autobusy. Naskytá sa otázka, prečo mal DPB prebytok krátkych a nedostatok dlhých autobusov. Odpoveď sa skrýva v nastavení obnovy vozidlového parku počas minulého vedenia mesta a DPB v roku 2017. Už vtedy viacerí upozorňovali na to, že sa objednáva priveľa krátkych autobusov a málo dlhých.