Novoročné želanie venované verejnej doprave

S nástupom nového roka nastáva čas na obligátne hodnotenie, čo sa nám vlani podarilo, kde sme urobili chyby a ako sa v ďalšom roku poučiť, či už v osobnom alebo profesijnom živote. Podrobnejší zoznam udalostí minulého roka sme už priniesli, teraz sa pozrieme na všeobecné zhodnotenie roka na Slovensku.

Stavalo sa a modernizovalo sa...

Tak ako v ostatných rokoch, aj minulý sa na Slovensku niesol v znamení nákupu nových vozidiel, modernizácie infraštruktúry a rozširovania portfólia služieb spojených so zvyšovaním atraktivity pre cestujúcich. Videli sme kampane na sociálnych sieťach, videli sme nové vyleštené a voňavé vozidlá, videli sme opravené cesty a trate, po ktorých jazdu nie je ani počuť. Boli sme svedkami rezolútnych vyhlásení o podpore verejnej dopravy, videli sme odborníkov, ako predstavujú nové riešenia a počuli sme od nových županov o ambíciách zaviesť alebo zlepšiť integrovanú dopravu. Snahu nemožno v žiadnom prípade poprieť.

Prečo sa ale cestujúci netešia?

Z tohto príjemného sna nás však dokáže zobudiť krátky rozhovor s bežným cestujúcim. V krátkom okamihu dokáže vytvoriť veľmi rozsiahlu analýzu úzkych miest vo verejnej doprave a ak náhodou ide aj o užívateľa osobného automobilu, tak aj množinu nepriestrelných výhovoriek, prečo verejnú dopravu nepoužívať. Počúvame klišé o plesnivých a hrdzavých autobusoch, hlučných a vŕzgajúcich električkách, pomalých trolejbusoch a koženkových vlakoch. Verejná doprava je „neatraktívna, pomalá, nespoľahlivá a každý rozumný človek si aj tak zaobstará osobný automobil“. Je to nevďak? Nepochopenie? Vysoké štandardy vyplývajúce zo skúseností zo zahraničia? Bežný pracovník v oblasti dopravy sa najprv pozrie na podiel cestujúcich vo verejnej doprave vo Viedni, následne si porovná viedenské električky s bratislavskými a vyhlási, že tomu nerozumie. Veď na tom nie sme až tak zle, tak prečo sa tí cestujúci neustále sťažujú?

Verejná doprava zatiaľ nekonkuruje

Môžeme nainštalovať do vlakov superrýchly internet, môžeme kúpiť autobusy s USB nabíjačkami, môžeme vybaviť električky najmodernejším akustickým a vizuálnym hlásením zastávok, verejná doprava zostane stále len „alternatívnym druhom“ dopravy v tieni individuálnej automobilovej dopravy aj v súvislosti s jej súčasným celospoločenským vnímaním. Nič z uvedeného totiž nie je nejakou extrémnou výsadou. Osobné automobily majú čoraz modernejšiu výbavu, trhu s jazdenými automobilmi dominuje už ročník, v ktorom automobil nie je len plechová krabica s motorom, ale pojazdný počítač a výhodná ponuka operatívnych lízingov umožňuje bezstarostné vlastníctvo automobilu na rovnakom princípe, ako je paušál u mobilného operátora. Pokiaľ si nepredstavíme rodinu, v ktorej dospelí členovia zarábajú minimálnu mzdu, auto v slušnej výbave si dnes môže dovoliť naozaj každý. A s ním slobodu, rýchlosť a flexibilitu, ktorú verejná osobná doprava nedokáže ponúknuť ani keby bolo Slovensko na úrovni Švajčiarska.

Aký je teda recept? Ako ľudí presvedčiť?

Zdanlivo jednoducho. V čase lacných a dostupných automobilov a zvyšujúcej sa mobility obyvateľstva, ktorá naráža na obmedzenú kapacitu ciest a parkovísk, dokáže verejná osobná doprava v budúcnosti ponúknuť bezkonkurenčnú vlastnosť, ktorá má uprostred dopravného kolapsu nevyčísliteľnú hodnotu, vlastnosť, ktorú nedokážu ponúknuť ani v súčasnosti čoraz viac propagované ekologicky čisté autonómne vozidlá – spoľahlivosť. Spoľahlivosť, že cestovná doba určená cestovným poriadkom bude pri akýchkoľvek dopravných problémoch dodržaná. Že 10 minút jazdy bude naozaj 10 minút jazdy aj napriek tomu, že tri zo štyroch cestných bratislavských mostov sú práve uzavreté. Ak sa to podarí, cestujúcich nebude potrebné viac presviedčať. Potrebná je „len“ koordinácia všetkých kompetentných pracovníkov v doprave, preferencia na križovatkách, zahustenie intervalov odchodov, vytváranie vyhradených jazdných pruhov, zveľadenie verejných priestorov a predovšetkým umiestnenie cestujúceho na čestný a najvyšší piedestál popri všetkých možných záujmoch. Aby nebol znevýhodňovaný iba pre to, že sa rozhodol absolvovať cestu udržateľnou dopravou, ktorú môže využiť v prítomnosti svojej obľúbenej knihy, mobilnej aplikácie, na rozhovor so známym, alebo vybavenie pracovných e-mailov. Prospeje tým nie len svojmu zdravotnému stavu, ale aj prostrediu, v ktorom žijeme.

Zaželajme teda verejnej osobnej doprave v roku 2018 čo najviac opatrení, ktoré prispejú k zlepšeniu jej spoľahlivosti, a v nadchádzajúcich komunálnych voľbách čo najviac úspešných zástupcov, ktorí si tieto opatrenia osvoja a budú ich v plnom rozsahu realizovať. Aby sme si nemuseli nechávať hodinovú rezervu na prípadné meškania verejnej dopravy a aby bol cestovný čas čo najmenej závislý od nášho príchodu na prvú zastávku.

Viac k téme

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: S499.1023 #49:
Aj ked uz davno mala byt hotova, pockajme si na studiu, co navrhne. Bez kvalitneho ZZ sa z dlhodobeho hladiska neda toho vela zlepsit (len drobnosti). Tipujem, ze tak na 85% sa prave modernizacia ZZ v tej studii objavi. Casovy horizont bude riadne nafuknuty, to je jasne.
Nie je to projekt typu "pridame kolaj a zabezpecime", urcite nie z dlhodobeho hladiska, ale ak sa raz postavia TIOPy napr. len k zakladnej dvojkolajke, potom ak by sa v buducnosti zvysoval pocet kolaji na konkretnej trati, musel by sa prerabat aj cely TIOP. Prave preto, ze TIOPy sa zrejme budu budovat skor, ako by sa seriozne zmodernizoval uzol (na tom ja ani ty pravdepodobne nic nezmenime), je asi lepsie aspon tie pripravit na pripadnu modernizaciu v buducnosti.

No a ETCS L3: ak by sa na moje prekvapenie system (pri)mestskych vlakov zavadzal, aj tak si to neviem predstavit so sucasnym vozovym parkom ZSSK ;-P.
Reakcia na: toldo #50:
Lenže na Kysuciach to ETCS dodnes nie je v prevádzke, čo v dohľadnej dobe bude musieť byť spustené, inak by sa museli vracať fondy. A jeho spustením začína migračné obdobie, spravidla 10 rokov a po ňom prevádzkovateľ dráhy LVZ nekompromisne vypína, keďže je vysoko neekonomické prevádzkovať na jednej trati paralelne dva zabezpečovače.
Reakcia na: S499.1023 #49:
a musi to modernejsie ZZ nutne znizovat kapacitu? na Kysuciach predsa autoblok a ETCS isli dokopy...
Reakcia na: Valec #46:
Na úvod by napríklad musela byť aspoň plná peronizácia všade minimálne na dvojkoľajkách - Lamač, Devínska...
Takisto Stratená koľajnica zrejme netuší, že modernejšie ZZ, okrem toho, že stojí ťažké peniaze a fakt to nie je projekt "pridáme koľaj a nejako to zabezpečíme", priepustnosť trate ZNIŽUJE (ibaže by chcel inštalovať ETCS L3, len potom neviem, čím tam chce jazdiť ? ).
Reakcia na: Valec #47:
No ukáž? Kade obídem Libeň - Malešice (jednokoľajka)? Cez hlavné?
Reakcia na: S499.1023 #43:
Ale máš výrazne viac iných spojení, ktorými môžeš obísť problémové miesta.
Reakcia na: lostrail #45:
Tak si najskôr ujasni, čo chceš. V predchádzajúcom príspevku píšeš, že "Zeleznicne trate v meste uz su, pricom k nim staci pristavit minimum novych, k tomu nove zastavky a prvy S-Bahn moze zacat chodit", naopak teraz uvádzaš, že "vela vie spravit aj modernizacia ZZ, instalacia kolajovych spojok a pridanie kolaji napr. len v miestach zastavok".

Ale len samotná modernizácia ZZ je projekt na niekoľko rokov a za niekoľko (desiatok ?) miliónov.

Rovnako tak je úplný nezmysel je "pocas spickovych hodin mali vyssiu prioritu aj hustotu osobne a regionalne spoje, no pocas sedla by naopak vyssia priorita pripadla napr. nakladnym vlakom", dôležitosť vlakov sa totiž určuje podľa ich kategórie. Nákladný NEx bude mať vždy prednosť pred nejakým lokálnym osobákom.

Prejazdné osobné vlaky rovnako nemôžeš mať v systéme, v ktorom sa jazdí raz za hodinu až dve, lebo by si nedokázal zabezpečiť prestupy medzi regionálnou a diaľkovou dopravou a končiť ich v staniciach na okraji mesta (DNV, Vajnory) zasa len nemáš kde (napr. vo Vajnoroch je jedno nástupište pri hlavných koľajách, v DNV o nástupištiach ani nemožno hovoriť).

Ja nikde netvrdím, že netreba začať, ale za posledných 30 rokov sa v bratislavskom uzle prebudovala akurát stanica Petržalka a to je žalostne málo na to, aby sme mohli prevádzkovať zmysluplnú osobnú dopravu slúžiacu aj vnútromestským cestujúcim. Nakoľko nič nenasvedčuje tomu, že v najbližších 5-10 rokoch tomu bude výrazne inak, obávam sa, že nejakého S-Bahnu sa tu nikto z nás nedožije.
Reakcia na: Valec #40:
Vonkoncom si nemyslim, ze je scestna uplne. Prevadzka by zo zaciatku asi nemohla byt porovnatelna s Viednou, ale vela vie spravit aj modernizacia ZZ, instalacia kolajovych spojok a pridanie kolaji napr. len v miestach zastavok. K tomu pridajme rozumny dispecing, v ramci ktoreho by pocas spickovych hodin mali vyssiu prioritu aj hustotu osobne a regionalne spoje, no pocas sedla by naopak vyssia priorita pripadla napr. nakladnym vlakom. Hlavne sa netreba bat zacat. Ked povieme, ze siet je nahovno a preto sa vlastne ani neoplati cokolvek v tomto smere riesit, tak sa nezacne nikdy. TIOPy su jedna vec, na ktoru by som naozaj pockal najma z dovodu, ze sucasne stanice nie su v atraktivnych polohach. Potom, ked sa bude jazdit aj kazdu polhodinu v spicke a kazdu hodinu az dve v sedle, pricom pojde o regionalne spoje, ktore budu vedene priebezne, t.j. nie s konecnou a zaciatocnou stanicou v Bratislave, uz aj to bude nejaky posun k lepsiemu. Zaroven sa zisti, kde su uzke miesta a treba zlepsit kolajovu siet, t.j. pridat kolaje, kolajove spojky a podobne. Samozrejme to zas moze lahnut na TIOPoch, ktore sa draho vybuduju a zisti sa, ze su tymi uzkymi miestami. Aj preto cakam na vysledky studie, ktoru si nechali vypracovat ZSR. TIOPy by sa urcite mali navrhovat tak, aby kolaje pre zastavujuce vlaky boli mimo hlavnych tras, t.j. v odbocke. Pripadne rozsirenie o dalsie kolaje mimo zastavok bude v takom pripade relativne bez problemov a kolajove spojky spolu s kvalitnym ZZ sa uz postaraju o efektivne riadenie prevadzky.

Chapem, ze chces povedat, ze lepsi by bol postup: spracovanie analyzy, nasledny navrh na "upgrade" siete vratane TIOPov (najma, ak by mali pribudnut kolaje), realizacia a az potom prevadzka. Ale tak nejako sa v tomto meste uvedeny model neosvedcil. Kiezby to bolo inak. Teraz sa o to pokusa predmetna studia (nie, ze by bola prva). Tak hadam z toho tentoraz nieco bude.
Reakcia na: johnnyjanko #41:
Samozrejme aj mesta medzi sebou mozeme porovnat. Sydney je na tom napriklad stale super oproti inym. Taky Detroit az teraz dostal prvu elektrickovu linku. Vlaky zachadzaju len priblizne do centralnej casti a inak len busy a taxiky. Slo o vykladnu skrinu automoblizimu a tak to teraz aj vyzera. Predsa si vsak elektricka nasla cestu aj tam.

Ano, suhlasim s tym, ze niektori mali bud velke oci alebo chceli zalepit oci nam a vdaka viacerym sekvenciam uplne zlych rozhodnuti nic z toho aktualne nemame. Ale mohli sme mat a EU to mohla zaplatit, keby sme neboli blbi. Nieco vsak na tom asi bude, ze ake mesto, taka mentalita. Nizsie som napisal, co by bolo v tomto meste nacim zacat riesit s najvyssou prioritou, no a popri tom, ako sa bude dat, tie dalsie veci. Uvidime, ako to dopadne a hlavne, ci a ako sa vymeni vedenie mesta po najblizsich volbach.
Reakcia na: Valec #40:
V Prahe tých viac ako dvojkoľajných tratí veľa nemáš. Akurát Nové spojení 4 (ale to je vlastne súbeh dvoch dvojkoľajok) a tri koľaje Libeň - Poříčany.
Reakcia na: Valec #40:
Volná sieť je ako tak v úseku Predmestie - Petržalka. Jednokolajka N-Mesto - Hlavná st. nestíha už teraz.
Reakcia na: lostrail #38:
S tým súhlasím, inšpirujme sa tým dobrým. Ale v minulosti sa práve veľa času a peňazí preflákalo na tom, že sme chceli mať práve niečo pompézne, či už metro alebo napr. vlakový tunel popod Dunaj, o ktorom sa dlho rozprávalo. A namiesto toho nemáme nič, ani len trolejbusovú trať do Petržalky, hoci most Apollo je na TV pripravený. O tomto hovorím. Áno, inšpirujme sa tým dobrým, aj z veľkých miest, ale zároveň zostaňme pri zemi. V Drážďanoch alebo iných nemeckých mestách podobnej veľkosti (majú ich celkom veľa) je toho viac než dosť, čím sa dá inšpirovať. Začal by som napr. skultúrnením prestupovania na Račku.

A veru pochybujem, či Sydney je dobrý príklad. Aj napriek nedávnym a stále prebiehajúcim projektom na zlepšovanie VHD je to stále mesto s obrovskou závislosťou na autách a sužované zápchami, ešte horšími ako v Bratislave. Do mnohých predmestských oblastí sa tam inak než autom vôbec nedá dostať. Tie fotky peknučkých vlakov a električiek dokážu oklamať, ale kvalita VHD v Sydney nedá porovnávať s mestami ako Viedeň, Mníchov, Zurich a podobne. Hoci by som rád videl také vlaky a električky aj v BA a okolí, ale na obrovské Sydney je to málo.
Reakcia na: lostrail #38:
Je to linka U6 a nie je to ťažký vlak, ale trocha "objemnejšia" električka. Aj všetky predchádzajúce vozidlá boli skôr električky ako vlaky.

K bratislavskej železničnej sieti... jej problém je v tom, že je celá len dvojkoľajná a na tých dvoch koľajách jazdia okrem regionálnych vlakov aj vlaky diaľkové a nákladné. Takéto obmezdenie v žiadnom systéme S-Bahnu nemajú. Niekde má S-Bahn svoju vlastnú sieť (Berlín, Hamburg), inde zdieľa dopravnú cestu s inou dopravou, avšak tie trate sú viackoľajné (Praha, Viedeň), alebo má také symbolické využitie, ako u nás (Brno, Ostrava). Predstava, že vybudujeme pár nástupíšť a zahustíme "mestské" vlaky je preto úplne scestná.
Doplnenie: Ale teda samozrejme, v tomto meste mame zatial na tanieri problemy ovela prozaickejsieho charakteru, ktore treba vyriesit za pochodu - financovanie mesta a jeho organizacii, funkcny uzemny plan, legislativu potrebnu na to, aby magoriat nebol len bezzubou babkou, vytvorenie vlastneho fondu udrzby v DPB a tak dalej. Druha vec je, ze kym sa tieto problemy vyriesia, nemozeme len cakat ako mrtvy chrobak a nerobit nic, lebo roky bezia.
Reakcia na: johnnyjanko #28:
A este aj k #27:

Otazkou samozrejme je aj to, co si od tych miest zoberieme ako priklad. Odlozme na chvilu metro, resp. predstavme si na jeho mieste elektricky. To je nakoniec to, co sa nam radnica, poslanci a vsetci kandidati snazia natlacit do hlav odkedy zamer s metrom definitivne padol. Vyhodou akehokolvek prestupu medzi elektrickou a inymi druhmi dopravy v meste, kde metro nie je, je napr. ovela lacnejsie riesenie takeho prestupneho bodu, bezbarierovost (tak trochu relativna, v pripade mimourovnoveho krizenia uz mozeme polemizovat, ale dva vytahy su stale menej ako 5 eskalatorov, vyhlbena jama a k tomu dva vytahy), okamzite zorientovanie sa (napr. v metre byva tazke vzdy trafit spravny vychod, clovek nema kontakt s povrchom), cize ked som pisal o tom, ze by sme sa takymi mestami mali inspirovat, nemyslel som tym, ze mame hlucho a slepo kopirovat, co sa postavilo tam alebo sa snazit tie riesenia napodobnovat z hladiska pompeznosti alebo kapacity. Samozrejme, ze to treba dat do kontextu s miestnymi pomermi a ist podla toho. Napadu sa drzat povedzme koncepcne, resp. principialne, ale zaroven vyuzit vyhody jednoduchosti riesenia, ktore sa ponuka na mieste.

Napriklad spominana zastavka v Petrzalke je vlastne velmi dobry priklad. Take metro vo Viedni je na velkej casti uzemia vedene nad zemou, na mostoch a podobne. Hneda linka (teraz neviem, ci U5) je vedena klasickymi supravami s napajanim z troleja, t.j. vlastne obycajny tazky vlak "premenovany" na metro (opravte ma, ak mam tu linku zle). Mozno taketo riesenie ciastocne ubera z verejneho priestoru, ale je to kompromis medzi cenou, uzitkovou hodnotou a verejnym priestorom. Povazuje niekto Vieden za vlakovy mordor alebo mesto "spinave od oleja"? A tom som ani nespomenul S-Bahn. Pritom prestupne zastavky, akou by mohla byt aj ta v Petrzalke, su aj tam. A ano, ta zastavka by bola mega, keby sa postavila (preco ju niekto nezaradil medzi planovane TIOPy, doteraz nepochopim).
Bratislava ma potencial prave vo vlakovej sieti. Zeleznicne trate v meste uz su, pricom k nim staci pristavit minimum novych, k tomu nove zastavky a prvy S-Bahn moze zacat chodit. Samozrejme, vybudovanie schopnych prestupnych terminalov je nieco, co tu malo byt uz davno. Je mnoho miest na svete, ktore su ovela vacsie ako Bratislava a funguju na systeme primestskych vlakov (take Sydney napriklad). Cize kontext.

Len nesuhlasim, aby sme sa inspirovali mestami, kde je MHD v sucasnosti na velmi podobnej urovni, ako ta Bratislavska a teda posun na uroven takeho mesta nebude znamenat podstatny prinos oproti sucasnemu stavu. Myslim pri tom vsetky aspekty, t.j. linkove vedenie, polohu zastavok, bezbarierovost, stav infrastruktury, privetivost k cestujucim, spolahlivost...
Reakcia na: Mike #35:
Nie, to je jasné. Ono problém je, že doprava v meste sa nesmie brať ako len taký či onaký druh dopravy. Každá má svoje miesto a každá dopĺňa ostatné = IAD je nutné, ale len za správnych podmienok. Osobne nevidím problém na každý vjazd do mesta umiestniť tabuľku začiatok zóny s parkovaním len na vyznačených miestach. A vybavené. Žiadne tam sa zmestím na chodník, tam ostane 1,51m.... (Sám som tak stál na vyústení groeslingovej na dostojevského rad.....so legal z pohladu MP...každým týždňom objavujem daľšie a daľšie okašľávanie predpisu - parkujem predpisovo. Mnohé som posielal na MČ, u niektorých bolo domalované žlté značenie....načo to všetko...stačí aby celé mesto bola zóna a hotovo...)
Alebo že na prechode sa nesmie stáť, ale na chodníku dostatočne širokom tak, aby auto stálo celou dĺžkou cez prechod (resp jeho vyústenie na chodník) je už fšetko legal....IAD sa nemôže obmedziť ak sa nevytvorí dostatočná ponuka VHD. VHD sa nemôže rozšíriť lebo je tu IAD....čarovné toto....
Reakcia na: 810zssk #32:
Áno aj nie. Vo vyspelej časti by to bol žart. v podmienkach autoslavy nie. Povedz si reálne, a odpovedz mi prosím na toto. Máš balík peňazí presne na jednu trať. Iba jednu jedinú (všetky stoja na cent rovnako). Ktorú z nových električkových tratí by si podporil? V ktorej vidíš najvyšší potenciál? Ber v úvahu že fondy končia....na daľšiu už škrabeme z vlastnej straty....
Reakcia na: Ike #33:
Jasné, že parkovacia politika nie je univerzálny všeliek. A tiež aj skúsenosti zo západu (otázne je do akej miery môžeme aplikovať skúsenosti zo západu u nás...) hovoria, že v prvom rade musí verejná doprava byť dostatočne atraktívna a vytvoriť dostatočnú ponuku a túto ponuku neustále zlepšovať.

Ale, ak chceme dosiahuť ten modal shift, tak k tomu vždy treba aj nejakú mieru represie pre IAD. Ak nie hneď parkovaciu politiku, tak už aj tie buspruhy na úkor dnešných IAD pruhov, prípadne v ideálnom svete obmedzenie (zákaz) vjazdu áut na určité ulice v centre...
Reakcia na: Ike #33:
Prosím ťa, ten cieľový stav bol kým skúmaný/modelovaný, alebo skadiaľ je? Rád by som si o tom prečítal viac ?
Posolstvo článku je oveľa jednoduchšie. Spoľahlivosť je taký benchmark správnosti dopravných opatrení. Zástupca samosprávy/štátu si povie: podporuje toto konkrétne opatrenie aj nepriamo spoľahlivosť verejnej dopravy? Áno? Tak potom je to dobré opatrenie. Nie? Tak potom to nie je dobré opatrenie (naschvál som nenapísal, že je to zlé opatrenie, pretože je to diskutabilné).

Tento benchmark zároveň môže slúžiť na priorizáciu projektov: vybavím zastávky vyhrievanými sedačkami, alebo zriadim BUS pruh? Odpoveď je jasná.

Spomína sa tu parkovacia politika. Ak sa zavedie pri nespoľahlivej MHD, výsledkom bude katastrofa. Viaceré štúdie zo Spojených štátov, ale aj z Nemecka poukazujú na to, že až 30 % uličnej premávky tvoria vozidlá, ktoré "hľadajú bezplatné parkovacie miesto". Zoberme zo súčasných bezplatných parkovacích miest a pri aktuálnej vymožiteľnosti pravidiel cestnej premávky týkajúcich sa zastavenia a státia zo strany štátnej a mestskej polície bude tento podiel ešte vyšší a verejné priestranstvá ešte oparkovanejšie. Bez vyhradených jazdných pruhov to bude zase len postihovať jazdný čas cestnej verejnej dopravy a pohodlnosť pešieho presunu na zastávku, takže sme v začarovanom cykle.

Naopak, cieľový stav by mal byť nasledujúci: prímestský autobus má špičkový interval 10 minút, cesta na zastávku vo východiskovom bode je 5 minút, jazdná doba autobusu je 41 minút a peší presun do práce z cieľovej zastávky je 7 minút. Celková jazdná doba teda 53 minút, pri ľubovoľnom čase príchodu na východiskovú zastávku v čase špičky v relácii door2door maximálne 63 minút. Ak mám byť v práci o 9:00, stačí mi zamknúť byť o 7:50. Na toto parkovaciu politiku netreba, na toto je potrebné mať vyhradené jazdné pruhy s preferenciou a ich najvyššiu možnú vymožiteľnosť.

Samozrejme, že parkovacia politika je potrebná minimálne už len na harmonizáciu pravidiel parkovania v meste a reguláciu preťažených komunikácií. Zároveň to môže byť doplnkové riešenie k modal-shiftu, ale rozhodne nie ultimátny všeliek. To by sme sa vrátili do čias, kedy bolo auto luxus a namiesto prístupu "náš zákazník, náš pán" bol prístup "cestujúci boli a budú".
Reakcia na: fanatikmhd #31:
Toto je predpokladam zart, spravne?
Reakcia na: 810zssk #18:
Nezdá sa mi málo. Avšak nový most nikto budovať nejde, systém neplánuje absolútne nič. Navyše prečo by mal DPB zrazu prudko nakupovať vozy lebo niekto si otvorí svoju trať dakam kam to momentálne nevyhovuje (páči sa mi ako všade developeri predstavujú projekty obytných budov s bytmi 200 000€+, a nakreslia pod to električku...akoby tamojší obyvatelia jazdili električkou.....
Zamyslime sa reálne - vozopark tram momentálne tak akurát stíha pokrývať výkony (nekomentujem kačice a stojace T3P..to je iná téma). Do pár rokov sa viac menej musí dostavať Petržalka. Navýšenie počtu vozov bude vysoké. Už na úrovni že neostane záloha = bude potrebný nákup. EU fondy už nepomôžu. Zrazu si dakto dakde otvorí úsek, ktorý mesto nezíska vo svoj majetok, bude nútený udržiavať koncept ktorý možno bude vyžadovať iné podmienky údržby a prevádzky než súčasnosť (Nevravím že by som koľajový brus neuvítal v prevádzke každý deň), absolútne nedotiahnutý do konca a zrazu kto a začo tam bude jazdiť? Obslužnosť na danom území je zabezpečená. mesto aj DPB si svoje splnilo. Dám ti príklad...ja ako developer teraz postavím nový pentagon, starý zbortím. Okolo pentagonu postavím obratisko a kus trate. prečo má byť povinnosťou mesta a DPB teraz ihneď vrážať prachy do stavby úseku na spojenie, a nákup vozidiel...A ja mám získať ešte štatút významnej stavby??
Reakcia na: Valec #17:
Uff, toto je otázka dopravných prúdov. Kam budú vlastne cestujúci chcieť cestovať? L.2 konečne získa využitie, avšak L.50 zjavne (nakoľko už dnes máva svoje ťažké chvíle) by vyžadovala posilu...možno kĺbaky? Inak ono pri dezintegrovanej doprave by som si vedel predstavit napríklad linku (kľudne električkovú) nazvem pracovne L.102, ktorá by podľa GVD čakala s dvoma súpravami T3 na vnútornej koľaji BANM do príchodu (viz L.17/L7) vlakov hore, a po presune ľudí šup šup do centra na štúra a späť (trasovanie s dvoma alternatívami...neriešim mometálne kade bude vhodnejšie). Otázak však ostáva, čo s vozmi potom. Buď budú celodenne mať odchod 10minút po príchode Os vlakov na mesto (hodinový takt, a naraz príklad Príchod Os vlaku bude X:15, tak tram odchod X:20, X:25), a tým vlastne tú kôpku presunie.
Toš môj návrh. Ono nezabúdajme zas že po a) okolo BANM mala viesť práve jedna z tých priečných spojníc, konkrétne vajnorskej a ružinovskej šalinovej radiály, po b) od roku 2020 tu začnej jazdiť ZSSK a kapacitne sa vlaky rapídne posilnia zo súčasnej kapacity na trošku dosť viac, a teda ten príval ľudí bude predsa len stúpať (každú "hodinu" z troch nosných smerov osobný vlak.....)
Reakcia na: fanatikmhd #14:
K stanici N.Mesto. Električka bude ok. Konečne bude niečo voziť L2 už zo stanice.
L50 bude potrebovať posilu.
Kedysi v tom smere výdatne pomáhala L113 /L85, L185/, L118 /196 no v polovičnom int./ no a L76 no tá nejazdila nejak plná ani vtedy.
Reakcia na: 810zssk #27:
Vidím to presne rovnako. Ak sa budeme chcieť porovnávať s mestami ako Londýn a Hong Kong, nebudeme mať nikdy nič. Budeme sa večne točiť v kruhu, v ktorom sme aj teraz. Zakaždým niekto navrhne nejaké bombastické riešenie, a zostane to len na papieri. Namiesto toho, aby sa robili jednoduché rozumné veci (napr. prestupná zastávka medzi vlakom a petržalskou električkou), tak sa diskutuje o megalomanských úpravách, z ktorých nič nebude. Systém prímestských vlakov majú aj v Drážďanoch a ten by mohol byť pre Bratislavu lepšou inšpiráciou, než ten nedosiahnuteľný londýnsky...
Reakcia na: lostrail #24:
Lenze Bratislava podla mna uz teraz trpi dosledkami megalomanstva, ktore vyplyva prave z toho ze sa tu dlhodobo tlacia riesenia ktore pre tak male mesto bud nie su vhodne, alebo ufinancovatelne (staci si spomenut na bluznenia o metre). Ako inspiracie by som preto radsej pouzival mesta porovnatelnej velkosti a s porovnatelnou spolocenskou relevantnostou vo svojom regione.
Reakcia na: 810zssk #10:
Ved ano, presne o tom to je. Nikto sa nezaobera tym, ze ked sa niekde nieco postavi, bolo by fajn riesit aj otazku hromadnej dopravy (okrem inych veci, ako napr. obcianska vybavenost, co je tema na samostatne vlakno). Neexistuje ziadny centralny urad, ziadna autorita, ktora by povedala, ze napr. viest elektricku do pola vo Vajnoroch je blbost, ale ked sa potiahne pred stanicu, uz to zmysel ma. Pripadne, ze vedenie elektricky v projekte J&T nie je ziaduce a treba ho upravit tak, aby boli zohladnene poziadavky mesta a nie developera.
Automobilisti su tu dlhodobo podporovani, ale MHD je nieco ako nevlastna dcera, v podstate sa tu "trpi", ale ako keby nikto poriadne nevedel, co s nou.
Reakcia na: Vladimír #9:
Staci si dosadit za Bratislavu hocijake mesto alebo aj celu republiku. Nemam na to copyright 😉.
Reakcia na: johnnyjanko #22:
Hlavne som ich porovnal kvoli tomu, ze su to tiez hlavne mesta. Trochu si zafantazirujem. Od Hong Kongu je mozne naucit sa parkovaciu politiku, od Londyna system primestskych vlakov, od Mnichova napr. linkove vedenie a od Pariza, ci Viedne napr. bezbarierovost a estetiku pri stavbe trati (samozrejme okrem inych veci, ktore kazde z tych miest ponuka).
Zas osobne to napr. vidim tak, ze aj ked su tie mesta vacsie, tak tym, ze v Bratislave je stav, aky je, nemusi sa zastavit pri Brne, ci Krakove (napr. ten Krakov mi z hladiska MHD zas az take terno nepride, trate su rozbite podobne ako tu, automaty tam kade-kde nefunguju, zastavky hlasi muzsky hlas, ktory, ako keby si to chcel nechat pre seba, na mnohych krizovatkach su zastavky este pred odbocenim, napr. Teatr Bagatela, Filharmonia, Stradom..., cesty su tak podobne rozbite ako tu, ale zas dobre, cyklotrasy su tam na tom lepsie ako v BA).
Nemyslim, ze by sme sa hned na zaciatku mali obmedzovat tym, ze mozeme uhrat max. nejaku ligu a vyssie nemozeme. Preco nie? Prave tym, ze teraz sa vselico este da vymysliet a postavit, mozeme mat smelsie (ale nie nevyhnutne aj drahsie) plany.
Reakcia na: si #21:
Takéto niečo by mala riešiť parkovacia politika v MČ. Aby na tom parkovisku mohli rezidenti parkovať zadarmo (prípadne ostatní za rozumný poplatok). Všetko je v kompetenciách starostu a miestnych poslancov. Ak je starosta debil a radšej chce čo najviac ryžovať, nedopadne to dobre.
Reakcia na: lostrail #8:
Ešte si dovolím jednu poznámku na okraj: nemyslím si, že by sa Bratislava mala porovnávať s mestami, ktoré si vymenoval, čiže Londýn, Viedeň, Mníchov, Paríž a Hong Kong. Všetko sú to oveľa väčšie mestá oproti Bratislave. Ešte tak Viedeň a Mníchov sú ako-tak podobné, ale zvyšok sú totálne megalopolisy, úplne iná liga než Bratislava. Neviem ako presne si to prirovnanie myslel, ale podľa mňa by si Bratislava (jej obyvatelia aj vedenie) mala trochu zreálniť svoje vnímanie seba samej a porovnávať sa či hľadať inšpiráciu od miest ako Brno, Krakov, Drážďany a podobne. Toto je naša liga a tu sme schopní niečo uhrať. Aj od takýchto miest sa je čím inšpirovať.
Reakcia na: Ámos #20:
nuz minimalne to parkovisko pri nemeckom kulturnom dome taku zachytnu funkciu splna celkom dobre, vela ludi to robi podobne ako ja; ocakavat ze do uliciek ktore su v smere do dolin dlhe niekedy aj 2km po posledny dom bude niekedy chodit nejaka zmysluplna mhd je trosku nerealne a tak si ludia takto byvajuci ten navoz na kapacitnu mhd riesia sami; pokial im ale spoplatnis parkovanie pri tej mhd, tak posunies rovnovahu akurat tak v neprospech MHD....
Reakcia na: si #19:
Lebo toto je standardna situacia a takychto obyvatelov su tisice. ?
Reakcia na: fanatikmhd #16:
"Osobne si myslím, že zavedením cien parkovania v meste ako vo Viedni (Hodina = 3€, deň pre platenie = 07-17hod, denný ticket = 20€....už by sa tu debatovalo inak...keby P+R trebárs v Rači či na Zlatých umožňovalo strážené parkovisko za 7€+celodenný lístok na MHD v cene......"

v mojom pripade by si tym spoplatnenim parkovisk na periferii napriklad dosiahol to, ze by sa mi neoplatilo nechat auto pri nemeckom kulturnom dome a ist do mesta elektrickou, ale pekne sa odviezt az do centra autom kde si bez problemov viem zaparkovat na rezidencnych boxoch (kedze zena ma trvaly pobyt pisany v starom meste tak mam na aute rezidencnu parkovaciu kartu stareho mesta 😛 )
(a pesi chodit na zastavku som lenivy, mam to z domu vyse 1km s dost velkym (viac nez 100m) prevysenim)
Reakcia na: fanatikmhd #14:
K bodu 4: Zda sa ti vybudovanie elektrickovej trate ako malo? Preco by mal developer nakupovat vozy, udrziavat ich a prevadzkovat? Nema len tak nahodou MHD zabezpecovat mesto? Tvoj zamestnavatel tiez kupuje DPB elektricky? A o akych slepych radialach pises, ked navrhovana trat mala prepojit dve radialy (ruzinovsku a petrzalsku)?
Reakcia na: fanatikmhd #14:
Ad 3:
Len tak zo zvedavosti... ako by si si predstavoval vyriešiť VHD v okolí BANM ak tam v špičke prídu za hodinu 2 vlaky dokopy s cca 400 cestujúcimi (a v sedle možno so stovkou), pričom taká tretina z nich pokračuje do cieľa pešo?
Inak, návrhy už nejaké sú, mňa však zaujíma tvoje riešenie.
Reakcia na: Viko #15:
Cez týždeň áno, vedel som sa za optimálnej konštelácie hviezd dostať na 28minút . A potom prišiel víkend a na 84 som mohol čakať do pondelka.... 🙂 83 síce z Jungmanovej je alternatíva, dokonca kilometricky tá zastávka od môjho domu je len o pár metrov dalej ako Farského..... Ono u všetkých navôkol som si všimol ten istý jav. Po zrušení liniek z uzla Farského (52,78,89,85,88) sa tu zrútil vesmír všetkým obyvateľom, a pamätám petície vo výťahoch s desiatkami podpisov.... A reálne je tam dnes lepšie spojenie než bývalo. Ľudia su navyknutý na tú "ich" zastávku/linku pri dome...a iná zastávka je už v inom časopriestore.... (viz význam vzniku l.97). Podotýkam čo som zabudol, že moje "skúsenosti" s trasou Farského-Segnerova sú z dôb 1998-2009. Potom sa v peňaženke zjavila plastová kartička s roztraseným podpisom a fotkou nejakého väzňa.....a začali sa nepraktické a ťažké jazdy s taškami krížom krážom mestom jazdiť rapídne rýchlejšie, spoľahlivejšie, pohodlnejšie, a pri nezohľadňovaní cien PCL ale len JCL aj významne lacnejšie. Dnes naozaj keď si predstavím napríklad prípad z pondelka: Muchovo námestie - Jungmanova-Kutlíkova-Drieňová-Segnerova (ale skôr je to ex zastávka Baníkova)-Hornbach BORY-Segnerova-ASMN-Segnerova-Muchovo námestie, tak autom som to spravil (dopravnú časť od dverí k dverám) za nejakú hodinu a trištvrte.

A nehovoriac o cenách. V meste (inak je to možné aj vo W, napríklad pred Operou sú free parking spoty) je možné kade tade parkovať aj zdarma, stačí vyliezť na chodník a nechať zákonné limity... 1,5m a môžem stáť aj v strede hodžovho námestia.....Naopak, za JCL (predstavme si človeka nie denne dochádzajúceho za prácou do BA - predpokladám že to nejakých 10-15% občanov bude...) by ma vyšli pri 3-4 cestách toľko čo celodenný lístok...a ten by ma stál pomaly viac než benzín. Osobne behám na aute ktorého hospodárnosť je na zadnej strane tabuliek hospodárnosti (ako je koniec, príhovor autora, a za ním je ešte môj motor 😃 ), a aj tak jazdím pomaly tak draho ako MHD. Áno, za predpokladu free parkingu (a absencie ostatných nákladov ktoré každý rád opomíňa--- Ale zas možno aj oprávnene. Ak mám auto a pôjdem MHD, poistku, daň (SZČO), servis budem platiť tak či onak.... takže ťažko povedať či by sa mali takéto náklady zohľadňovať alebo nie. Ak mám auto len na dochádzku..potom áno. Ak je to family car...tak asi nie. )

Osobne si myslím, že zavedením cien parkovania v meste ako vo Viedni (Hodina = 3€, deň pre platenie = 07-17hod, denný ticket = 20€....už by sa tu debatovalo inak...keby P+R trebárs v Rači či na Zlatých umožňovalo strážené parkovisko za 7€+celodenný lístok na MHD v cene......

Reakcia na: fanatikmhd #14:
Neskúšal si niekedy vymeniť 95 za 84? Nechce sa mi veriť, aby ti to vyprodukovalo dlhší čas než 95, keď ja som ešte tak dva roky dozadu dával Romanova-Dolné Krčace cez Kapucínsku za 29 minút...
Reakcia na: architekt #13:
Len niečo k tvojím bodom:
1- Parkovacia politika je myslím jediný dôvod nevýhod MHD v BA. Za X rokov sa MHD nezmenila, a dokým budú veľkolepé možnosti pre IAD v centre..nič sa nezmení. Nové vozy, nové trate..nič neprinieslo také čísla ako by sme chceli - príklad za dnešok. Áno, priznávam sa... Išiel som autom z Filiálky kde som parkoval (zákaz parkovania), prišiel na exfloriánske námestie zo spodu od odbojárov, vľavo smer STU, otočiť krížom cez električkovú trať (plné čiary), a zastavil na konci šrafovania parkovacích miest popri ceste (šráfy a vzniknutý odbočovací prúd dole k benzínke na americkom). Na šráfach odstavil voz, prebehol pešo do SUBWAY, áno, prasiatko sa napapalo, a odišiel. A hádaj čo...nič. Skrátka dokiaľ tu budú možnosti ako beztrestne toto konať, budú to ľudia konať. Dokiaľ budú blikačky odpoveďou pre MP že sa auta nemajú dotknúť...dokiaľ môžem beztrestne kamkoveľ odparkovať auto a pohoda....tak fakt sa nič extra nezmení. bohužial. Viem, že sám tak konám, ale je to viac menje spôsobené len a len tým, že MHD ma nemá monetálne ako pritiahnúť na jej využitie (byť sa snažím ju preferovať) nakoľko moje časové možnosti neumožňujú natiahnúť dĺžku dňa na okružné cesty mestom a dúfanie že sa zrovna nevykoľají, nevybehne, nezrazí, nenabúra či len tak proste neodstaví premávka.... (zberač, trolej, napájanie, porucha). Situácia sa za roky zlepšila...ale pre moje trasy stále horšie a horšie. Od mala napríklad chodím trasu Farského-Segnerova (rodina)... Z verzie 95+12 (45minút), sa stalo po uzavretí mosta 95+4 z jesenkého (hodina) na dnešnú 95+6 (35-40minút). Autom 8 minút....8.....8minút.....
2 - Zastávky sú v štádiu príprav - ono na niečo, o čo nikto z bohatých nelobuje sa len ťažko hľadajú peniaze. Navyše podľa súčasnej legislatívy nejde stavať zastávky tak, ako by sme chceli - ide mi sem 671, tak mi stačí 90m perón, resp len tak penely...NIE - Dnes sa vďaka našej úžasnej EÚ musí novovzniknutá zastávka (netýka sa rekosu FUNGUJÚCEJ) spĺňať rôzne požiadavky na osvetlenie, vybavenie, rozmery..... A bohužiaľ, to je veľmi veľa. Prvá v merku je astronomická, druhá v merku je einsteinova. Bohužiaľ, cifier je viac, než je rozpočet. Zatiaľ.

3- Do Petržalky od Marca (ak to vyjde) pôjde vlak od galanty, ak nie, tak od Júnovej zmeny GVD pôjdu Os od TT na BANM, a súčasne zo SC do PTA cez BANM (s možnosťou prestupu), čím vznikne veľký tlak na VHD v okolí BANM - toto však nikto v pozadí nerieši....

4-Tie pseudoprojekty majú nevýhodu - postavia niečo, čo si nebudú obsluhovať. Ak tam DPB bude chcieť jazdiť..musí za sovje to spojiť, udržiavať, a nakúpiť vozy a daľšie. HBR nenakúpia vozy, nemusia ich udržiavať. Len postavia kilometer rovnej koľaje cez svoje územie.....a ľudia už slintajú (viz regiojet....) Naozaj dnes by malo u električiek byť prvoradé dotvorenie priečných radiál a nie daľšie dlhé slepé radiály ktoré sú ohroziteľné IAD a nedajú sa vytvoriť náhradné trasy....
Reakcia na: fanatikmhd #5:
Podpísal by som sa aj pod všetky doterajšie reakcie, iba pár poznámok navrch:
- stále sa nepodarilo uviesť do života celomestskú parkovaciu politiku. Primátor odkazuje na mestské časti a na neochotu poslancov. Vo Viedni je napríklad nemysliteľné zaparkovať auto zadarmo v centre, na "divoko" už vôbec nie. Keď som rakúskemu kolegovi poradil, aby zaparkoval bez obáv na širokom chodníku, že ho určite neodtiahnu, tak len konštatoval, že u nich by ma z chodníka zaručene odtiahli. Tolerované parkovanie na ploche bývalého lunaparku v Petržalke asi nie je dobrým riešením.

- sú už dosť dlho vytypované nové zastávky prímestských vlakov, ale realizovaná je len provizórna obnova zastávky vo Vrakuni, zrejme len vďaka starostovi a zastupiteľstvu tejto mestskej časti. Pri stavbe petržalskej trate sa vynechala možnosť realizácie prestupného uzla pri krížení železničnej trate na Prístavný most. Stane sa tak aspoň pri Janíkovom dvore, v kontakte s rusoveckou traťou?

- dočítali sme sa o vlaňajšej propagačnej jazde manažérov dopravy po nevyužitých tratiach, ale k 10.decembru sa nič podstatné nezmenilo, začal jazdiť 4x denne len vláčik z Rajky do Petržalky. Na iné nové spojenia z Petržalky vraj nedal minister financií peniaze. Na Hlavnú stanicu ráno v pracovné dni prichádzajú preplnené vlaky, zrejme ich kapacita už v súčasnosti nepostačuje.

- developeri ponúkali nie celkom nežištne investície do lanovky (HB Reavis), resp. do elekričkovej trate od Starého mosta na Miletičovu (J+T). Mestská časť, aj magistrát sa vyjadrili negatívne, preto napokon návrhy stiahli, nešli do vlády. Pellegrini asi má pravdu, že aspoň tá električková trať sa raz postaví, ale v oveľa vzdialenejšom časovom horizonte. Kam asi pôjdu tie nemalé poplatky, ktoré zaplatia za tisícky m2 novej autobusovej stanice a Eurovey 2 ?
Reakcia na: 810zssk #10:
A to ešte len bude posun, keď bude hotový obchvat D4 a k nemu privádzacie rýchlostné cesty. Zase ďalšie vylepšenie pre IAD, a pre VHD nič. Ale najneskôr na druhý-tretí deň po jeho otvorení ľudia určite pochopia, že sa tým žiadne zápchy nevyriešili, len sa presunuli inam.
Reakcia na: 810zssk #10:
Mimochodom, v praxi ta jazdna doba MHD by bola este dlhsia, kedze MHD tiez uviazne v zapche, ale na rozidle od auta to v tom vypocte nie je zohladnene.
Reakcia na: lostrail #8:
K bodom 1 a 6: Specifickym problemom Bratislavy je, ze za nam tu vznikol dialnicny prietah, ktory uplne zmenil individualnu dopravu, ale v MHD ziaden podobny posun nenastal. Potom tu vznikaju uplne extremy v jazdnych dobach - napr. MiU Vajnory - Holicska: Google Maps uvadza teraz (zaciatok spicky) jazdnu dobu 24 minut, z toho 5 minut sposobenych zapchou. Pri volbe MHD mi to nachadza jazdne doby okolo dvojnasobku - a to sme este nezohladnili cakanie na tu MHD (co pri aute neexistuje). Amos spravne pripomenul dolezitost intervalu, ktoremu sa u nas niekedy priklada mensia pozornost nez by sa mala. Do casu straveneho cestou treba vzdy zaratat aj cas cakania na spoj (resp. pri planovanej ceste to o kolko skor musi clovek prist do ciela kvoli casovej polohe MHD).
Reakcia na: lostrail #8:
Veľmi zaujímavo a stručne zhrnuté. Ozaj oceňujem. Škoda len tých niekoľkých menovitých odvolávok na Bratislavu, inak mohol nájsť zaslúžené miesto na všetkých sekciách tohto webu.
Aj ked clanok ma peknu myslienku, miestami sa zda, ako keby urcita tema bola nacata, ale uz nedokoncena. Napr. nie je jasne, co je to bezny cestujuci. Lebo ak je cestujuci (MHD), potom neargumentuje tym, ze vozidla su stare, plesnive a podobne (to prave hovoria ludia, ktori si v nejakom case t zakupili vlastne vozidlo, lebo presne v tomto case boli vozidla MHD spinave, plesnive a tak). O to, ze cestujuci velmi citlivo a pozitivne vnimaju nasadenie novych vozidiel, sa bat nemusime. Osobne poznam ludi, ktori sa rozhodli auto nemat, nerozoberaju dopravu tak, ako diskutujuci na tejto stranke a velmi presne vedia povedat zakladne priciny, preco si velakrat radsej zavolaju Uber alebo taxik:

1. Linkove vedenie - uz to spominal 810zssk. MHD v tomto meste, no najma jej kvazi nosna cast, ak sa tak da napisat, je vedena viac-menej rovnako, ako pred 30 rokmi, t.j. z hladiska dnesnych dopravnych prudov nevyhovujuco. Okrem 4km elektrickovej trate do Petrzalky tu ziadna nova trat nepribudla, cize spojenie s Prievozom a Vrakunou zostava divoke, podobne cela Lamacska cesta, centralna a juzna cast Petrzalky (o okrajovych radsej ani nepisem), co vytvara potrebu viacnasobneho prestupovania. Priklad: cesta z Dubravky do Vrakune. Uz davno mohol premavat napr. vlak z Lamacskej brany do Vrakune. Z konecnej Pri Krizi (ktora by nebola konecna), by presun na stanicu trval cca. 3 minuty, nasledne prestup na vlak a potom 20 minut do Vrakune. Dnes je potrebne ist elektrickou na zastavku Most SNP, tam treba prestupit na L70, este iny sposob je ist elektrickou na Astronomicku a tam prestupit na L87. Mimo spicky tato cesta trva autom max. pol hodinu, MHD je to skoro az vyse hodina (navyse autobusove spoje nie su nijako od spicky oslobodene). Ako sa da na tejto trase konkurovat autam? A to staci pridat dalsiu chutovku - Dlhe diely - Prievoz. Ak su Dlhace noclaharen zamestnancov molochov v "downtowne", potom L133, pripadne ine riesenie, si zasluhuje urcite viac pozornosti.
O nejakom vnutromestskom elektrickovom okruhu sa tu mozno zacne hovorit o 30 rokov, ak vobec.

2. Ako spravne clanok podotyka, chybajuca priorita MHD - najma do spominanej Vrakune, ale aj inde. Presvedcit chlpatych panov v zelenom, ze nie len autami si vsetci zadky vyvazaju alebo teda, ze ked chcu, tak nech vedia, ze su ti posledni, ktori pridu do ciela. Inak to nepojde.

3. Spolahlivost - Velmi citlivo vnimana tema, ktora podla mna nebola dostatocne pokryta. Totiz, obzvlast v pripade elektriciek a trolejbusov casto dochadza k vypadku trasy kvoli banalnej nehode, poskodeniu troleja / zberaca, uz menej kvoli vykolajeniu vozidla a podobne. Ak toto niekto niekedy zazil, tak urcite vie, ako "flexibilne" DPB reaguje na tieto situacie. Cakat vyse hodiny (aj niekolko hodin) na nahradnu dopravu, je uplne bezne (taxikari, ani "Uberisti" vtedy nestihaju vybavovat objednavky). Tomuto by vyrazne pomohlo, keby sa v meste rozsiril pocet chranenych priecesti cez trat (pri mentalite tunajsich vodicov idealne vsetky), ci rozsirenie BUS pruhov na najvyssiu moznu mieru. No a samozrejme udrzba, k comu sa uz popisalo vela.
Ked takto niekto zostane bez spoja a zisti, ze najblizsiu hodinu sa nema ako dostat do ciela, dost vyrazne to nastrbi jeho doveru v MHD.

*** Keby sa v zasade podarilo doriesit tie prve tri body, narast poctu cestujucich by uz bol viditelny. ***

4. Navaznost na regionalnu verejnu dopravu - de iure uz integrovana doprava existuje. Uz staci len to, aby tak realne aj zacala fungovat, t.j. aby existovala nadvaznost spojov, zjednodusil sa system zonacie (naozaj vela ludi v tom vidi len bordel), no a aby sa konecne zacali budovat kulturne a dostatocne kapacitne prestupne uzly, nech su to TIOPy alebo aj klasicke stanice. Zacalo sa s autobuskou v rezii Haberakov, konecne sa podarilo aspon vystrnadit Transprojekt z Hlavnej stanice a teraz je cas konecne vymysliet a implementovat nieco koncepcne a prinosne. Este specialne v pripade zeleznice dokopat prislusne spolocnosti, aby si uvedomili, ze grafikon regionalnej dopravy v okoli Bratislavy je vsetko mozne, len nie atraktivny a treba sa konecne vyhrabat z komunizmu. V pripade ZSSK prichadzaju urcite pozitivne signaly, ale este maju pred sebou dlhu cestu. System (pri)mestskych vlakov by nakopol verejnu dopravu v tomto meste neuveritelnym sposobom.

5. Navaznost na pesiu, cyklisticku, ale aj automobilovu dopravu - Nikde na svete nie je mesto, ktore by malo cele svoje uzemie 100% pokryte trasami nosnej MHD, ci aspon spojmi, pri ktorych clovek nemusi riesit napr. cas ich odchodu. Vsade su okrajove casti, kde sa z najroznejsich dovodov neoplati budovat metro, elektricku alebo vlak, pripadne, kde spoje zachadzaju raz za hodinu a podobne. Aj preto by mali byt prestupne uzly a konecne zastavky vybavene dobrym napojenim na cesty, cyklotrasy, mali by byt vybavene parkoviskami a stojiskami pre bicykle. Ako motivacia mozu posluzit nabijacie stanice pre elektromobily, aj ked v pripade tohto konkretneho druhu dopravy je sporne, ci ju podporovat alebo radsej nie (aj ked emisie v mieste pouzivania auta nie su, stale vytvara zapchu).

6. Rychlost (suvisi s bodom 1) - Ano, toto je spravne povedane. Ked clovek vyuziva relativne kratke trasy a max. jeden prestup, tak toto mozno nevnima tak palcivo. Lenze su to prave tie rokmi zanedbane smery a trasy, ktore pomocou MHD treba absolvovat na 2 a viac prestupov a v porovnani s autom cas cesty narastie aj trojnasobne (a v zapche porovnatelne). To je dost velky problem, ktory ma navyse jasneho vitaza.
Rychlost v dosledku stavu infrastruktury je celkom ina kategoria a tu uz je namieste odkazat na vseobecnu diskusiu, pripadne dalsie zdroje, kde sa pise o sposobe udrzby napr. elektrickovych trati, ale aj trolejovych vedeni v tomto meste. Pozitivna sprava je, ze sa zmodernizovala udrzbova zakladna vo vozovniach. Ale napr. slusny brusiaci voz DPB nema, pricom na objednavkach tejto cinnosti u sukromnej firmy uz prerobil majlant (taky voz by bol uz financne 3x naspat).

Poprajme teda verejnej osobnej doprave konecne INTEGRACIU s ostatnymi sposobmi dopravy v tomto meste a regione, ako aj zaujem kompetentnych, aby konecne nebola vnimana ako nechcene dieta, ktore sice "k mestu patri", ale ked pride na to, ze ju ma clovek pouzit, investovat do nej alebo ju strpiet v blizkosti svojho obydlia, ustanovizne, pripadne pracoviska, zrazu je ta najhorsia na svete a tak neskutocne cudzia a nepriatelska. Aby konecne bola aj politikmi vnimana nie len ako nutne zlo a zaroven nastroj na vyrobu hlasov, ale aj ako sposob dopravy, ktory budu sami vyuzivat, lebo to bude rychlejsie a efektivnejsie. Aby predstavovala prijemny mestotvorny prvok na miestach, ktore este len vzniknu a do ktorych projektov sa akosi "pozabudlo" dokreslit elektricku, trolejbus alebo co i len buspruh. Jednoducho, aby v nej ludia videli dolezity system z hladiska zivota a prezitia mesta, ako aj partaka na cesty a nie len atrakciu na pobavenie navstevnikov. Chapem, ze toto este mame pred sebou, ze to, co mesta ako Londyn, Vieden, Mnichov, Pariz, ci Hong Kong pochopili uz pred desiatkami rokov, my musime teraz este len trpko prekonavat (ta cesta sa neda skratit ani oklamat), ale prajme si aspon tolko, aby sa to nakoniec podarilo a ked nie my, aspon nase deti a vnucata mali ako dedicstvo kvalitny dopravny system v meste a jeho okoli.
Pekne zhrnuté, ale dovolím si pár poznámok:

* Netreba nad tým špekulovať, keby mala koľajová doprava v BA také pokrytie mesta ako vo Viedni (kde majú okrem električiek aj u-bahn a s-bahn), tiež by to bolo pre cestujúcich atraktívnejšie, aj so staršími vozidlami.

* V BA je relatívne moderný vozový park (všetkých trakcií) záležitosťou posledných pár rokov, predtým tu bol vozový park na úrovni tretieho sveta. Pamätám si, ako kedysi okolo roku 2000 imhd písalo, že Bratislava má najhoršie autobusy spomedzi všetkých hlavných miest susedných štátov vrátane Ukrajiny! Prvý nízkopodlažný trolejbus prišiel v čase, keď napr. Zlín vyraďoval svoj posledný vysokopodlažný. Prvá NP električka prišla ešte neskôr. Celé generácie rodičov s malými deťmi si zvykli všade jazdiť autom, aby sa nemuseli trepať s kočíkmi po schodoch (predtým ľudia bez auta nemali na výber, ale dnes majú). Ešte dlho potrvá, kým sa to v povedomí ľudí zmení.

* V 90. rokoch, kedy sa menila spoločenská situácia a ľudia začali bohatnúť, DPB a mesto zaspali dobu. Dlho-predlho sme museli trpieť redukovanie už aj tak preplnených spojov, rozsypané ikarusy a systém liniek "odvšadiaľ všade". Také niečo nemá proti IAD šancu.

* Článok vôbec nespomína parkovanie. Nepoznám detaily viedenskej parkovacej politiky, ale zrejme tam nefičí parkovanie nadivoko na chodníkoch, na tráve a podobne! Keby toto bolo v BA poriadne vyriešené (rezidentské parkovanie vo väčšine štvrtí a vždy len v blízkom okolí bydliska, nie hocikde v rámci svojej mestskej časti alebo nebodaj celého mesta; nemožnosť parkovať nadivoko a na chodníkoch; k tomu kvalitný systém P+R...), tak by rozhodovanie auto vs. MHD vyzeralo úplne inak.

Všetko sú to dávno známe veci, nič svetoborné, a predsa sa na tomto poli deje tak príšerne málo... ?
Reakcia na: fanatikmhd #5:
Suhlas!
Aj keď povest MHD ako pomalej je tiez relativny. Ja napriklad stiham (vacsinou, nie dnes, ked za sebou vypadla 83 aj 84) na 30 minutovy listok cestu s malou z Mierka na Dubovu, odviest dceru do skolky, vyzliect ju zo zimneho" a odovzdat, vratit sa na zastavku, prestupit na SAV na 212 a odviest sa do prace na Ul. 29. augusta. Ano vsetko za 30 minutovy listok. A to vdaka hustym intervalom liniek, ktore vyuzivam. Prakticky 4 a 6 minutovy interval.
Preto si myslim, ze mesto (DPB) by mali postupovat dalsimi racionalizacnymi opatreniami, rusenim a zlucovanim liniek. Myslim si, ze stale sa daju najst dalsie rezervy a ak ma linka celodenny 20 minutovy interval s klbovym vozidlom, tak je podla mna zbytocna. Mala by sa rusit na ukor liniek v rovnakych relaciach. (39/78/31)

No dolezite pre mna nie je ani to, ci cesta trva 30 ci 40 minut. Ale skor to, ze ten bus pride, na cas alebo mierne zmeskany.


Osobne skôr myslím, že post MHD by sa radikálne zmenil vytlačením IAD z centra mesta. Ak bude všade dostupnosť autom na 100%, bez obmedzení....ani tá spoľahlivosť to nezachráni. Od domu do cieľa mi ide električka bez prestupu so skoro 100% spoľahlivosťou v danom čase (+- 1min na 16min trase). Aj tak idem trasu autom - mám kde parkovať, nemusím ráno v prípade že sám nestihnem spoj čakať 15minút, to isté večer, nemusím riešiť čo s taškou keď vyzerám niekedy ako vandrák po práci... Navyše v momente ak svoj cieľ cesty zmením po práci (nejdem domov, zastavím sa niekde najesť) časová úspora je už počítaná v hodinách. Aj do "susednej" Prahy chodím autom (pracovné cesty) ale tam MHD užívam v pohode. Prídem na zastávku, do 3 minút tam už niečo stojí, odvezie ma to na prestupný bod, do 3minút mám prípoj a idem. Vrátane víkendov. U nás s kľudom v centre mesta s potrebou dvoch prestupov a 20minútovej trasy musím vyčleniť 60minút....
Postreh je skutočný, ľudí netrápi či Abus má alebo nemá USB nabíjačku, či tam je wifi (ktorú málokto používa nakoľko dnes už každý má 4G dáta), či je to starý Ykarus alebo nový bakelit.... Dôležité je dopraviť sa niekam rýchlo, spoľahlivo, bez zbytočných čakaní (skoro porovnateľne ako autom) a najmä, musí byť predpoklad že tam, kam idem sa inak viac menej bez tažkostí nedostanem.... Nie že zastávky v centre rušíme (viz Mariánska), alebo máme kilometrové dĺžky medzi zastávkami v centre, a autom spokojne a mnohokrát bezplatne zaparkujem rovno v centre....Dnes už keď sledujem premávku IAD na obchodnej...začínam uvažovať mnohokrát o význame značky "pešia zóna".....
Reakcia na: perets #3:
Samozrejme ze docital. Prave na to celospolocenske vnimanie som predsa reagoval. Stale sa to pripisuje nejakej vonkajsej sile, tomu ze "tak to je". Celospolocenske vnimanie verejnej dopravy ako socky vsak priamo vyplyva z jej kvality.
Reakcia na: 810zssk #1:
....verejná doprava zostane stále len „alternatívnym druhom“ dopravy v tieni individuálnej automobilovej dopravy aj v súvislosti s jej súčasným celospoločenským vnímaním. Nič z uvedeného totiž nie je nejakou extrémnou výsadou.

Pán dočítal vetu aj do konca? Aj tú ďalšiu? 😉
Reakcia na: 810zssk #1:
Myslím, že práve o tomto článok pojednával, presne toto chcel autor povedať.. zas niekto nepochopil?
"Môžeme nainštalovať do vlakov superrýchly internet, môžeme kúpiť autobusy s USB nabíjačkami, môžeme vybaviť električky najmodernejším akustickým a vizuálnym hlásením zastávok..."
A co ak kvalitna verejna doprava nie je o internete a USB nabijackach? Lebo teda ja si z tej svajciarskej pamatam vsetko mozne len nie toto. Co ak je to linkovanie, interval a celkovo dostupnost verejnej dopravy?

Jasne ze kym autobus pojde ako noty na bubon raz za 32-78 minut a do vlaku sa ludia nezmestia, tak MHD bude vnimana ako socka. A dal by som ruku do ohna za to ze keby takto vyzerala verejna doprava vo Svajciarsku, bola by MHD vnimana ako socka aj tam.