Požiadavka na priame spojenie Dúbravky s Kramármi: odbornosť či populizmus?

Medializované žiadosti na rôzne priame spojenia v Bratislave verzus princípy organizácie dopravy veľkého mesta.

(autor je členom Občianskej iniciatívy Lepšia doprava)

Prečo priame spojenie neznamená vždy lepšiu dopravu a prečo je prestupovanie normálne

K bratislavským špecifikám patria požiadavky na priame spojenia z najrôznejších častí mesta do centra, na železničnú i autobusovú stanicu, k  nemocniciam, úradom, či k obchodným centrám. V takom veľkom meste, ako je Bratislava, sú takýchto možností spojenia teoreticky stovky. Je jasné, že ak by sa väčšine z nich vyhovelo, doprava by bola rozdrobená. Jednoducho povedané, ak máme peniaze na výpravu 100 autobusov, môžeme ich použiť na 10 liniek po 10 vozidlách, na 20 liniek po 5 vozidlách, ale i na 40 liniek po 2 - 3 vozidlách. Čím menej vozidiel na linke, tým sú väčšie odstupy (interval) medzi spojmi. Inými slovami – môžeme mať veľa liniek s veľmi riedkym intervalom, čím uspokojíme požiadavky na najrôznejšie spojenia, ale za cenu výrazného zhoršenia poskytovanej služby – teda za cenu veľmi dlhého až neakceptovateľného intervalu.

Druhá možnosť, ktorou sa vydala väčšina miest vo vyspelom svete – teda na západ od nás – a môžeme začať už v susednom Česku – je presne opačná. Teda menej liniek s takým hustým intervalom, že cestujúci nemusí poznať ani cestovný poriadok, ani nemusí dobiehať odchádzajúci spoj, lebo za pár minút mu príde spoj ďalší. Tieto husté spoje vedú potom do najvyťaženejších smerov, resp. k najdôležitejším prestupným bodom či uzlom. Túto cestu nastúpila aj Bratislava od konca 1990. rokov a i keď sa to cestujúcej verejnosti nezdá, veľa sa za posledných 15 - 20 rokov zlepšilo aj v Bratislave. Požiadavky na ďalšie a ďalšie linky a priame spojenia sú presným opakom smeru, ktorým sa Bratislava pred časom vydala.

Prečo Bratislavčania majú zakorenený omyl, že neprestupovať = dobrá doprava?

Pohľad do histórie bratislavskej dopravy ukazuje, že až do polovice 1960. rokov sa vo veľkom prestupovalo. Kam jazdili električky a trolejbusy, nejazdili autobusy. Z Rače išiel autobus len po Gaštanový hájik, kde sa prestupovalo na električku, z Devína len po najbližšiu električku – teda na Riviéru, z Podunajských Biskupíc len k najbližšiemu trolejbusu do Prievozu a mohli by sme pokračovať. Až do polovice 1970. rokov, i keď nové sídliská si vyžiadali nové autobusové spoje, sa stále vo veľkom prestupovalo a nikto sa na to nesťažoval.

Prelomovým sa stal až 1. apríl 1976, keď sa zaviedlo „MOC“ (= mechanické odbavovanie cestujúcich, tzv. „dierkovanie“ cestovných lístkov), lístky sa stali neprestupnými, keďže predierkovaný lístok platil len v danom vozidle. To zároveň znamenalo pri prestupe 100-%-ný nárast ceny, pri dvoch prestupoch cesta už stála trojnásobok. Táto situácia bola politicky neúnosná a práve z týchto dôvodov sa zaviedli nové autobusové linky podľa systému (temer) „odvšadiaľ všade“. Dôvodom teda nebolo pohodlie cestujúcich, ale snaha, aby sa väčšine cestujúcich nenavýšilo cestovné. No a Bratislavčanom sa to tak zakorenilo „pod kožu“, že priamy spoj je dobrý, lebo je lacný a prestup je zlý, hoci už to cenovo dávno neplatí, keďže lístky sú prestupné. Proti prestupu pritom nie sú žiadne argumenty, pokiaľ je splnený „prestup na hrane“ – teda na rovnakej zastávke z jedného vozidla cestujúci vystúpi a bez toho, že by sa musel premiestňovať, na rovnakom mieste opäť nastúpi do druhého vozidla. Akceptovateľný je tiež presun zo zastávky autobusu na nástupište električky a naopak.

V prípade požiadavky na priame spojenie medzi Dúbravkou a Kramármi zaznieva tiež ďalší obľúbený argument: prestupovanie je nevhodné pre starých ľudí a mamičky s kočíkmi . To je však čírou demagógiou, keďže na požadovanom spojení Dúbravka – Kramáre jazdia výlučne nízkopodlažné autobusy (linky 83 84) resp. nízkopodlažné trolejbusy (linky 211 212). Takýto prestup nie je nijako nepohodlný.

Spomienkový optimizmus

Je zaujímavé, že cestujúci si pamätajú, že z Dúbravky mali spojenia autobusovými linkami 101 104 105 106 107, ale už si nepamätajú, s akými intervalmi medzi spojmi. Tie boli často i v špičke v rozsahu 10 - 15 minút, prípadne viac, na každej linke iný interval, spoje jazdili nepravidelne, doslova „hromadne“, keďže sa spoje s rôznymi intervalmi matematicky nedali koordinovať. Oproti tomu jazdia dnes síce „len“ dve autobusové linky do centra, zato v spoločnom intervale 4 resp. 5 minút v špičke. Jasne z toho vidno, že veľa liniek neznamená lepšiu dopravu a že i s dvoma linkami sa dá zabezpečiť kvalitná doprava.

Nebezpečný precedens

Dúbravčania sa dožadujú priameho autobusového spojenia na Kramáre. Prečo práve Dúbravčania? Veď na Kramáre sa potrebujú dostať aj cestujúci z Lamača, Devínskej Novej Vsi, Záhorskej Bystrice. Prečo Dúbravčania áno a ostatní nie? Spádovou nemocnicou Podunajských Biskupíc je Ružinov. Nepoznám však jedinú pripomienku od obyvateľov spomínanej mestskej časti, že by požadovali priame autobusové spojenie k Ružinovskej nemocnici. Vyhovením takýmto požiadavkám by sa dopravný systém trieštil, autobusy by sa museli inde ubrať.

Tu skôr ide o tradíciu – kedysi takáto linka bola, teraz ju zrušili. Lenže linka 22 existovala práve preto, že pohodlný prestup na Patrónke neexistoval, trolejbusy v smere na Kramáre jazdili mimo túto križovatku i zastávku a nedalo sa teda na ne priamo prestúpiť. A práve preto bola vybudovaná nová trolejbusová trať od Vojenskej nemocnice cez Patrónku, aby sa dalo zo všetkých západných smerov (teda nielen z Dúbravky) na Patrónke pohodlne prestúpiť. Vybudovanie trolejbusovej (a analogicky električkovej) trate je investícia v prospech cestujúcich, v prospech životného prostredia (na to sa napodiv skoro vždy zabúda!), ale vložené prostriedky sa nikdy priamo nevrátia. Vrátia sa len nepriamo, cez ušetrenú naftu. A to bol jeden z argumentov, prečo boli odsúhlasené eurofondy na túto ekologickú stavbu (novú trolejbusovú trať na Patrónke), že sa nebude musieť páliť nafta v náročnom teréne kopcovitých Kramárov, ktoré trolejbus hravo zvláda. Veď na Kramáre prestupujú aj Karlovovešťania, linka 32 sa dotýka električky len na Molecovej, z ostatných častí Karlovej Vsi treba prestúpiť a  priamy spoj na Kramáre z celej Karlovej Vsi nie je predmetom článkov v médiách.

Viac výkriky ako reálna potreba

Pracujem na Kramároch, vidím spoje prichádzajúce z Patrónky. Sú poloprázdne, ani sedadlá nie sú zaplnené. Potreba teda ani zďaleka nie je taká, ako sa prezentuje. Naviac reálna situácia, ak by sa aj takýto spoj zaviedol, by bola úplne odlišná od predložených požiadaviek. Vzhľadom na to, že vozidlá by sa museli niekde ubrať, je ťažké si predstaviť, lepší interval takéhoto spoja, ako 20 - 30 minút. A nech mi niekto povie, či by mamička, vychystaná s dieťatkom na konkrétny spoj, po tom, čo by sa bábätko pred odchodom pokakalo, bolo by ho potreba opäť prebaliť a ona preto spoj tesne zmeškala, čakala dajme tomu 25 minút na ďalší priamy spoj, keby jej medzi tým každé 4 minúty jazdili autobusy liniek 8384? Jasné, že by išla prvým spojom a prestúpila by, lebo by to bolo rýchlejšie.

A dôchodca s pomalou chôdzou by si na spoj idúci raz za pol hodinu musel zobrať dostatočnú časovú rezervu, aby ho nezmeškal. V konečnom dôsledku by stratil oveľa viac času než v súčasnosti, keď môže prísť na zastávku hocikedy, bez stresu, či mu niečo ujde alebo nie. A ako som spomínal vyššie, prestup na rovnakej zastávke medzi dvoma nízkopodlažnými spojmi nie je nepohodlný. Sťažovať sa na niečo také patrí do kategórie patologických sťažovateľov a prípadné vyhovenie týmto nezmyslom by bol číry populizmus. Politické, ale nie odborné rozhodnutie. 

Požiadavky Dúbravky sú len jednými z mnohých

Nejde len o tento špecifický problém týkajúci sa Dúbravky. Ide o problém všeobecný, vynárajúci sa z času na čas v rôznych častiach Bratislavy. Nie tak dávno si obyvatelia Machnáča „vydupali“ predĺženie časti spojov autobusu č. 41 až na Hlavnú stanicu. Ako súčasť predvolebnej agitácie si to „zobrala za svoje“ aj bývalá pani starostka Starého Mesta. Ako jej tento číry populizmus pomohol pri voľbách, ukázali výsledky... Lenže následok zostal. A tak na temer prázdne spoje linky 41 na Hlavnú stanicu sa skladáme všetci Bratislavčania, nadarmo sa tu znečisťuje ovzdušie (autobus jazdí pod trolejovým vedením) pre pár cestujúcich, ktorí ani nezaplnia sedadlá jedného midibusu!

Do rovnakej kategórie spadá snaha niektorých obyvateľov Petržalky o vrátenie autobusovej linky 95 opäť až do centra mesta, podporovaná jedným poslancom, ktorý sa chce na tejto agitácii zviditeľniť a urobiť si politickú predvolebnú reklamu. Akosi sa zabúda na životné prostredie a na peniaze. Kto to zaplatí? Ak by sa linka predĺžila do svojej výlukovej trasy, niečo by to stálo. Alebo, aby to nič nestálo, musel by sa predĺžiť interval. Nielenže by sa znížila atraktivita tejto veľmi hustej linky (dnes v špičke interval 4 minúty – veď to je vynikajúca doprava), ale úplne by sa rozbila koordinácia s električkami. Spomínala sa aj možnosť predĺženia každého druhého spoja až do centra. I to by niečo stálo. Ale najhoršie je, že pri rôznej dĺžke jednotlivých ramien linky 95 – kratšej ako dnes a dlhšej až na ľavý breh Dunaja – by bola akákoľvek pravidelnosť iluzórna. I keď by sa cestovný poriadok teoreticky zosúladil, v praxi by to kvôli dopravným zápcham bolo nerealistické. A opäť kvôli iluzórnemu pohodliu niekoľkých ľudí by sa zhoršila situáciu pre väčšinu. Je smutné, že z populistických dôvodov je tu snaha o rýdzo lokálne riešenia, ktoré neberú ohľad na MHD ako celok fungujúci vo veľkom meste.

Už som spomenul, že prestup je bezproblémový, ak je tzv. na hrane, teda na jednom nástupišti, alebo na nástupištiach vedľa seba. Petržalčania by nemali bojovať za odstránenie prestupu, ale za pohodlnejší prestup. Prečo napríklad nebojujú za to, aby sa zastávka Farského upravila tak, aby pri prestupe z električiek na autobus 95 nebolo nutné prechádzať cez cestu?  Kým sa o 3 - 4 roky dočkáme električky až na koniec Petržalky, ušetrená nafta zo skrátenia linky 95 by bohato zaplatila aj výstavbu nového obratiska, kde by cestujúci pri prestupe z/na električku ani nemuseli prejsť cez cestu.

Pretláčanie neodborných požiadaviek na priame spojenia a ich akceptovanie politikmi svedčí o tom, že na magistráte a miestnych úradoch niekedy nemajú slovo odborníci, ale skôr politické body a obchody. Čo si však politici neuvedomujú je to, že v snahe vyhovieť žiadostiam o priame spojenia za rovnaké peniaze musia ubrať inde. Pri uberaní ale poškodia viac voličov než je počet voličov, ktorým pomôžu. A tak záverečná bilancia politických bodov môže byť aj negatívna.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
"Prečo Bratislavčania majú zakorenený omyl, že neprestupovať"

Hlavne prestupovať pri súčasných grafikonoch je proste dôvod, prečo MHD v Bratislave nepoužívať. Ich nastavenie je v celej Bratislave v štýle - autobus na ktorý potrebujete prestúpiť, práve odchádza. Keby to bolo aspoň rozdielom 2 minúty, aby ste nemuseli zúfalo sledovať, ako vám autobus odchádza pred nosom.
Na trase premáva 5 liniek a všetky sa vrútia naraz do zastávky, potom nejde ďalší skvelý 20min. interval zase nič.
Reakcia na: Mucho #55:
kontaktuj Kríža .... to je expert na presadzovanie chu..vín ..... ? ? ?
Ja chcem z Čunova na Dlhé diely. Ale nočák. Ideálne električka v krajnom prípade trolejbus. Spúšťam petíciu
a ja chcem priame spojenie kazanskej s tomasikovou. nechce sa mi prestupovat z L78. prosim o presmerovanie tejto linky z drienovej na trnavsku ?
Reakcia na: lostrail #50:
ina k tym pozemkom: tie su vzdy velky problem, malokedy sa da dohodnut s vlastnikom a kedze rekonstrukciu chcu asi zacat co najskor tak by sa nejake vyvlastnovanie nedalo stihnut.
Ruku na srdce. Niekoľko rokov všetci počúvame v tomto meste ako niečo nejde! Ide, to by však museli rozmýšľať a to ich asi bolí. Pre dopravu tu nikto nič nerobí. Mesto Mníchov robí všetko pre dopravu a doprava v tomto meste je na prvom mieste a IAD až na druhom! Aj Viedeň je takým mestom čo sa snaží urobiť pre dopravu čo najviac. Uvediem jeden príklad ako sa dajú riešiť autobusové zastávky. Pred otvorením predĺženej električkovej trate v decembri 2011 premávala Mníchovská linka Metrobus 59 od Arabellapark po Fritz-Meyer-Weg. Na tejto trate existovali zastávky od Cosimabad tak, že neboli robené zastávkove zálivy ale boli vysunuté k ľavému jazdnému pruhu. Čiže bus za sebou zablokoval dopravu a zo zastávky odchádzal ako prvý. Kedysi tu bola 4 prúdovka ale krajne jazdné pruhy sa zmenili na parkovanie. Takýchto úsekov je viac v tomto meste. Druhý príklad sa týka električkovej trate po ktorej premávajú aj autobusy. Takýto úsek je od Hohenzollernstr. - Shwere-Reiter-Str. - Leonrodstr. Priznávam, že my máme úzkorozchodné električky a možno by to bol problém ale je aj riešiteľný. Posledný príklad, ten sa týka električiek. Úsek od zastávky Waisenhausstr. po Romanplatz je riešený tak, že keď električka vchádza na zastávku, pred zastávkou a za zastávkou sú umiestnené semafóry. IAD čaká kým dostanú signál voľno. Funguje to takým štýlom, že električka prejde cca 100m a až vtedy IAD dostane signál voľno. Doprava na takýchto úsekov odchádza vždy ako prvá. To sa týka aj spoločných zastávok električka/ bus! Takéto čosi si viem predstaviť aj v našom meste lebo sú situácie keď električka stojí na zastávke a autá veselo jazdia aj napriek tomu, že majú stať, kým električka neodíde! Čo sa týka priamych spojov osobne si myslím, že majú svoje opodstatnenie. Bol by som naozaj rád keby sa už niečo začalo diať a nie stále dookola vravieť to nejde! Krásny ničím a nikým nerušený deň ?
Reakcia na: lostrail #50:
Súhlasím do bodky, tu sa všetci úradnící boja ako čert kríža nejakej zmeny statusu quo, už len ten cirkus, čo robilli okolo zatrávňovania... (Nevraviac o tom, že na Špitálskej sa tiež nehecli k nejakému krajšiemu materiálovému riešeniu, že totálne zanedbávajú všetky ostatné smery rozvoja a strkajú hlavu do piesku).

A PSko bol len disclaimer, keby ma niekto potreboval zasa obviňovať, že technike nerozumiem.
Reakcia na: Viko #49:
Preco by malo drasat? Takto po lopate to povedal aj zastupca z Remingu, ktory bol na verejnej diskusii k modernizacii trate v KV pred dvoma rokmi. Tiez spominal, ze by sa nedodrzali normy, ci uz pre jazdne pruhy, samotnu trat alebo chodniky.

Za skutocne smutne som ani tak nepovazoval to, ze ten problem tu je. Skor mi vadilo, ze konkretne v pripade zastavky Lafranconi namiesto toho, aby sa trosku hecli a vymysleli sposob, akym by to slo, tak sme sa dopoculi len o vsetkych moznych dovodoch, preco sa to neda. Na Botanickej o kusok dalej, su tri pruhy, ktore z hladiska sirkoveho usporiadania nevyhovuju normam. Kedze byvam v KV, viem velmi dobre, ake su uzke. A to sa tam este vopchal zaliv pre autobusovu zastavku po obidvoch stranach. Ked islo o dobro IAD, dali sa v pohode ohnut aj normy. Pamatam si aj dobu, ked tam boli pruhy dva. Ked ide o MHD, uz sa to zrazu neda?

Zastavka Lafranconi ma v smere do KV problem prakticky vyrieseny, pretoze dlzka zalivu pre autobusy je priblizne rovnaka ako dlzka nastupiska elektriciek.
Na opacnej strane je taky tenky pasik zelene medzi chodnikom a FTVS. Pravda, v tomto meste je kazdy kus zelene dolezity, ale hodnota, ktora by sa za to dala ziskat, je urcite vyssia. Dalo by sa to vykompenzovat napr. zatravnenim trate od Lafranconi po Molecovu, ci osadenim mobiliaru. Chodniky by tiez mohli byt uzsie, kedze pokial by na nich nebola zastavka, nebola by ani taka potreba priestoru.
Mozno este tym, ze nastupiska by neboli oproti sebe, ale boli by posunute, by sa dalo nejako vyriesit, ze tie busy by nemuseli nevyhnutne mat tu sirku dodrzanu, pretoze by nestali vedla seba. Pri vyjazde by sa "dohodli", kto pojde skor, pripadne by sa mohol osadit semafor. Resp. ak by to bolo takto, stacilo by dodrzat, aby sa bus nezrazil s protiiducou elektrickou, co by znizilo naroky na sirkove usporiadanie a cela zastavka by sa dala v niektorom smere posunut dalej tak, aby sa pri vyjazde v pohode vyhli jeden druhemu. A dalsie desiatky napadov...

Pointou je, ze ked sa chce riesenie najst, tak sa najde, ale v pripade mesta to skor vyzera tak, ze "nedajboze sa pustat do nejakych sporov o pozemky", resp. ukazat trochu razancie tak vseobecne. Ked sa prisluhuje developerom a "silnym" hracom, vtedy sa to da. Toto vnimam ako vazny problem. Ked pri projektovani pride k takemu miestu, ktore by znamenalo ukazat lakte a pustit sa do rokovania s majitelmi pozemkov a dalsimi dotknutymi stranami, pricom sa jedna o "nepopularne" zasahy, vacsinou mesto stiahne usi a chvost a uprednosti kompromisne "riesenie", ktore vsak zakonzervuje nevyhovujuci stav na dalsie desatrocia.
Reakcia na: Salomon #47:
Zmysel snažiť sa má vždy - ak rozumní rezignujú, veci skončia v rukách takýchto hyperkonzervatívcov, pre ktorých to je súčasný stav vždy najlepší a akákoľvek aktivita zbytočným vymýšľaním. Myslím si, že máme na viac a dokázať to by malo byť spoločnou snahou.


Čo som počul, tak na nábreží je problém, že koľaje majú menšiu osovú vzdialenosť než je dnes bežné, a teda nevojde sa na ne symetricky nakresliť dva buspruhy - prekrývali by sa v strede. A mesto samozrejme nemá vôľu koľaje posúvať ani inak zasahovať do cesty.
(P. S. Technikom sa ospravedlňujem, ak im toto po lopate podanie drása oči ? )
Reakcia na: TomJ #46:
L53 by hlavne potrebovala zastávku aj na Odbojárov. Bolo by to skoro na hrane z električky...
L51 mala kedysi preklad 10-20 pokial nebola rozseknutá na 51/151 pre zabratie obratiska na Ahoji. Kapacitne to tam teraz bohate postačuje. Najviac ludí vozí v úseku Nobelova - Polus, kde máš prestup na 50,98 či eliny.
Teraz po zatvorení lávky pri Palme je dosť využívaná aj cez víkendy pri tom otrasnom hodinovom int.
Ja, by som aj bol za lepší prestup a keby som mal tie schopnosti, tak prestup na Farského už by bol. Raz sa jednala u nás v okolí Lachovej-Mlynarovičovej anketa na zastávku Farského aby autobusové zastávky boli bližšie k električke. Keď som počul tých ľudí čo vraveli, mal som pocit, že sem ani nepatrím. Ľudia si mysleli, že autobusy z Farského zmiznú, normálne, že UFO ? . Druhý, že nie takto ako to je, je to dobre! Potom som sa ozval, že prd Baraní je dobre a vtedy som si povedal, že asi nemá zmysel sa o niečo snažiť! Druhá vec čo ma však na meste zaráža je tá, že oprava Karloveskej trate od Nového Mosta po Riviéru nepočíta zjazdnou drahou pre autobusy na električkovej drahé. Netvrdím, že by to nejako na 100% pomohlo ale aspoň by sa čiastočne urýchlila autobusová doprava! Ten úsek je nato ako stvorený a je adept na takúto realizáciu. Existujúce zastávky pre autobusy bu zanikli lebo by brali ľudí na električkových zastávkach a zároveň by mali aj buspruh. Takéto trate existuju aj inde vo svete. Tak iba toľko k lepšiemu prestupu! Prajem krásny deň ?
Reakcia na: Melange #45:
Možno by sa to dalo riešiť zachádzkou 53-ky cez Tehelnú. V sedle by sa trochu posunuli odchody 51-ky, aby bol z TrMy na Tehelnú preklad 15 min, to by už mohlo stačiť. No a 53 by mala TrMy len ako priebežnú konečnú, aby sa dala k Tehelnej využiť aj v smere z Vajnor.
Reakcia na: S499.1023 #44:
Ale ešte dôležitejšia ako poliklinika je nemocnica s poliklinikou. Tak či onak, že do polikliniky na Tehelnej nevedie dobrá verejná doprava, je fakt, ktorý nemám dôvod spochybňovať a som samozrejme za to, aby sa to zlepšilo. Trebárs by sa mohlo začať vybudovaním riadneho pešieho priechodu cez železničné koľaje, možno pokračovať vybudovaním novej električovej zastávky na Račianskej radiále oproti poliklinike, resp. posunutím tých existujúcich zastávok...
Reakcia na: Melange #43:
Ale z pohľadu verejnej dopravy je dôležitejšia poli ako klinika.
Reakcia na: JerryBA #42:
Ja som iba reagoval na chybné tvrdenie v článku. Nehovorím, že do každej polikliniky v meste má viesť luxusná doprava. Apropo, je rozdiel medzi poliklinikou a nemocnicou (s poliklinikou).
Reakcia na: Melange #37:
Nemocnica Ružinov má aj počas dňa celkom "luxusné" spojenie, oproti takej poliklinike Tehelná.
Reakcia na: 810zssk #38:
Na siedmu? Si už dávno nebol u lekára... už o šiestej by neboli časenky. ?
Reakcia na: david1 #39:
Podla mna skor myslel poslednu poobednu 😃
Reakcia na: 810zssk #38:
Skôr stihne prvú poobednú?
Reakcia na: Melange #37:
A slovenske zdravotnictvo je zname tym ze ked tam clovek pride na siedmu, tak o osmej uz odchadza vybaveny, aby stihol poslednu 75 ?
Reakcia na: 810zssk #22:
Predstav si, že väčšinou áno, aj vzhľadom na to, kedy sú návštevné hodiny v nemocnici. Akým spôsobom a v akom čase chodia do nemocnice pacienti, to presne neviem, ale ako napísal Solider, k lekárom sa chodí spravidla ráno, resp. dopoludnia.
Reakcia na: david1 #31:
Pracovný týždeň:
- na 99% príde 99 skôr ako 84, čiže všetko sa natlačí do krátkeho busu namiesto do poloprázdneho kĺbaku

Víkend:
- pri zmeškanej 1-tke čakáš 14 minút na 99-nu
- do 99 s int. 15 sa narvú ľudia z dvoch električiek...
Reakcia na: Viko #33:
75 v sedle sa da riesit aj prejazdami z delenych 65 - hoc tie tedomy tiez uz nie su vyhra,ale su aspon NP ?
Reakcia na: S499.1023 #30:
Ja som nevypustil nič, lebo ja som nič neporovnával. Len som poukázal na to, že autor aby zhodil "starý" systém liniek odvšade všade a vyzdvihol súčasný model, tak jednoducho klame. Áno všetci vieme, že vtedajší model so súčasným financovaním by bol neudržateľný a zápchy eliminujú efekt expresných liniek, ale neviem prečo musí autor tvrdiť klamstvá, ktoré mu historické CP daných liniek hneď vyvrátia. Toť vše.
Reakcia na: david1 #31:
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je úplne jedno, či príde zmeškaná. Aj keď je načas, tak prejsť 40-50m v dave ako husi po úzkom nástupišti, vyčkať prvú a prípadne aj druhú zelenú trvá pridlho. A potom to tak vyzerá, že na ostrovček sa prebieha hlava-nehlava, aby keď v druhej časti padne zelená, mohli sa tam ľudia nahrnúť, nech 95 dáva prednosť (a bohužiaľ sú aj magori, čo sa s vozom natlačia do idúceho davu). A ešte ani to nič negarantuje. Stane sa, že tí rýchli, prekľučkujú a poprebiehajú, zatiaľ čo zvyšnému davu s pokojom odíde, hoci v zrkadlách musí vidieť, že sú na prechode. Už som to tu niekoľkokrát namietal, ale pochopenia sa mi veľmi nedočkalo.
Ono v špičke to je teoreticky jedno, ale prax ukazuje niečo iné. Ak sa jeden prestup nestihne a druhý áno, znamená to, že do jednej 95 sa sáčkujú dve električky. No a sedlo, no comment. Z trojky chodím automaticky na Jungmannovu a pešo krížom - radšej 15' zdravej chôdze, ako 10' postávania.

---

Za komenty k L75 ďakujem, skutočne tam nemám taký prehľad. Z DH som cestovával dávno, aj to len L67, L97 alebo trolejbusmi do centra.
Uznávam, že pre veľkú časť DH a PB je nepraktické najprv sa dotrepať k 87 a z nej zas presadať na električku. Celkovo, a to tvrdím už dlhšie, je treba urobiť väčšiu prestavbu LV podľa dnešných prúdov. Lebo iba posila 75ky v slabom intervale s obstarožnými vozmi nie je riešením.
Reakcia na: Viko #25:
Sóla by boli zo začiatku určite zaplnené. Mimo špičiek je to výrazne rýchle spojenie medzi všetkými východnými radiálami.
V Krasňanoch by sa mohla po rokoch upraviť aj trasa. Od vozovne budú celé Vinohrady postupne zastavané.
Reakcia na: dupe #17:
Teraz jee otázka či prišla električka zmeškaná ak nie treba posunúť odchody L95 o 1-2 min.
V špičke pri intervale 4 min. to nevadí. Horšie je sedlo a hlavne večer.
Pri ceste do Ovsišta večer zo spoločnej 8 min. 3+99 jazdnej doby čakáš 9 min. na Farského. ?
Reakcia na: Technopol #20:
Úplne si vypustil jednu vec, zato extrémne dôležitú: Aký bol rozsah objednávaných kilometrov vtedy a dnes a aký bol modal split.
Reakcia na: Viko #25:
Otázkou je, čo považuješ za alternatívne spojenie. Ja spojenie medzi jednotlivými radiálami považujem za základnú dopravnú obslužnosť. Ľudia necestujú len na radiálach z okraja mesta do jeho centra, ale aj medzi jednotlivými radiálami, a to je v Bratislave významne podceňované, okrem iného to je jeden z faktorov, prečo toľko ľudí pri takýchto cestách radšej uprednostňuje IAD pred MHD.
Reakcia na: piggee #27:
od cintorína sa dá trolejbusom na Hraničnú a odtiaľ je to pešo cca 10 minút (samozrejme, že to asi nebude nič pre penzistov) ... a ak máš veeeeeeeeeeeeeeľa času, tak 201 k Saleziánom a odtiaľ električkou ....
Reakcia na: Viko #25:
Zalezi odkial na tej trase cestujes. Ak napr. z dudvazskej, tak to este vies osefovat s jednym prestupom, ale ak uz napr. od ruzinovskeho cintorina, tak uz je to problematickejsie. Bud na 2 prestupy, alebo sa pekne prevezies.
Veľmi dobrý a výstižný komentár. Ďakujem.
Reakcia na: Solider #23:
Naozaj je treba 75-ka v plnohodnotnom režime? Nie je tam dostatok alternatívnych spojení?
(len sa pýtam, na ten smer veľmi necestujem)
Reakcia na: kri #18:
Harmincova nie je v tom najvacsom sci-fi plane s trolejbusmi.
Reakcia na: 810zssk #22:
Minimálne do polikliniky áno. Aj v nemocničnej časti je množstvo ambulancií, ktoré prijímajú najmä ráno a v dopoludňajších hodinách. Odhliadnuc od toho, že taká linka 75 by mala premávať celotýždenne a celodenne.
Reakcia na: Melange #21:
A do nemocnice zasadne cestuju v case dopravnej spicky.
„Spádovou nemocnicou Podunajských Biskupíc je Ružinov. Nepoznám však jedinú pripomienku od obyvateľov spomínanej mestskej časti, že by požadovali priame autobusové spojenie k Ružinovskej nemocnici.“
Biskupičania majú k Nemocnici Ružinov priamu L75. 😉
Neviem aký má zmysel si vymýšľať, ale stačí tu pozrieť do histórie a spomienkový optimizmus je niečo úplne iné ako opisuje autor.

Klamstvo č.1
Je zaujímavé, že cestujúci si pamätajú, že z Dúbravky mali spojenia autobusovými linkami 101 104 105 106 107, ale už si nepamätajú, s akými intervalmi medzi spojmi. Tie boli často i v špičke v rozsahu 10 - 15 minút, prípadne viac.

Ranná špička 7 hod. poobedná špička 16-17ho., roky 93-96
101 int. 9min, 104 int 10.min, 105 int 8min, 106 int 8min, 107 už nepremávala do Dúbravky, 115 (93´) int. 9min. a čím viac pôjdeme späť, tým sú intervaly kratšie.

Klamstvo č.2
na každej linke iný interval, spoje jazdili nepravidelne, doslova „hromadne“, keďže sa spoje s rôznymi intervalmi matematicky nedali koordinovať.

Podľa dostupných info tu v archíve sa dá preložiť CP 34, 37, 105 k 1.7.96 odchody Pri Kríži:
6: 05, 08, 13, 17, 20, 26, 29, 32, 39, 41, 44, 52, 53, 56 - nikde tu hromadné odchody nevidím, nehovoriac o tom. že pri veľmi hustom intervale menšieho počtu liniek budú vznikať hromadné vláčiky vždy.

Oproti tomu jazdia dnes síce „len“ dve autobusové linky do centra, zato v spoločnom intervale 4 resp. 5 minút v špičke. Jasne z toho vidno, že veľa liniek neznamená lepšiu dopravu a že i s dvoma linkami sa dá zabezpečiť kvalitná doprava. = Polopravda pretože viac liniek s hustým intervalom > ako menej liniek s hustým intervalom viď.:

Linky 34, 37, 104, 105 (106 nemá CP) mali v 96´ o 7hod spolu 21 spojov = interval 2 min 51 sek. (bez 106)
Ja budem jemne off-topic, na Twitteri som spustil túto debatu - ale keďže nemám až taký prehľad v tom, o čo ide, budem rád, ak sa niekto z Vás, rozumnými argumentami zapojil do diskusie. Vďaka. ?
https://twitter.com/JurajSteklac/status/844995748945170432
Som zástanca systému nosných liniek s hustým intervalom a hlavne električiek. V princípe súhlasím s autorom, ale práve v prípade Dúbravky by som to tak nedramatizoval. Tie "nebezpečné precedensy" máme v meste oveľa horšíe, viď napr. Petržalka. Treba to riešiť od prípadu k prípadu so zvážením ďalších súvislostí.

Mne predĺženie L211 do Dúbravky pripadá celkom logické. Najmä po zatrolejovaní Harmincovej. Dúbravčania vlastne nepriamo vyvíjajú tlak na rozvoj trolejovej dopravy, ktorý je v BA už pár rokov zastavený, a tak mesto musí čeliť takýmto protestom. Naopak s L22 nesúhlasím, je to nesystémové.

Problémy s L211 sú tieto:
- od 8:30h polhodinový interval a je dosť ťažké sa na tých pár odchodov strafovať, busy nechodia zas tak presne.
- ak to pacient L211 zmešká, čaká ho komplikácia +1 prestup naviac
- úsek od Železnej studničky po Patrónku je pre L211 hluchý, premáva tam L212, L207
- krátke T-busové linky v princípe nemajú veľký zmysel, ak ich je kam logicky predĺžiť, prečo tak nespraviť
- treba rozvíjať ekologickú T-busovú dopravu v oblastiach, kde nie je a ani sa neplánuje električka či vlak

Budúce predĺženie L211 alebo L212 do Dúbravky by malo byť kompenzované úbytkom kapacity na L20, L83, L84. Keď sa zmodernizuje električková KV radiála, mali by sa prepravné toky z Dúbravky do mesta viac nasmerovať na električku a vylúčiť duplicitné možnosti prepravy do Dúbravky. Je nonsens, aby som takmer odvšadiaľ z mesta alebo z Petržalky mal do Dúbravky 2 možnosti: Busovú (L83, L84) a Tram-ovú. Pritom v cestovnom čase nie je skoro žiadny rozdiel už teraz.
Reakcia na: zlomok #16:
Zmena signalneho planu naozaj nastala. Zapli funkciu Random.
Z prevladajucich cyklov som odpozoroval nasledovne chovanie.

Elektricka iduca z centra musi pred krizovatkou vyrazne spomalit az zastat kym jej padnu gulicky. Cestujuci v povodnom signalnom plane mali sancu stihnut prestup na 95 - tlacili sa na stredovom ostrovceku ale zelena padla sucasne chodcom aj 95ke, ktora im musela dat prednost.

Sucasny cyklus:
1. prichadza elektricka z mesta, auta v smere rovno na most maju zelenu
2. auta doprava maju zelenu
3. opat auta rovno maju zelenu (ziadne necaka ved pred par sekundami tam zelena svietila minutu)
4. auta rovno a dolava maju zelenu, zaroven moze prejst krizovatkou 95ka
5. chodci maju zelenu a sucasne 95ka odchadza zo zastavky, nema zmysel na nu ani utekat
Reakcia na: dupe #15:
Však na poslednom verejnom prerokovaní 2. etapy, čo už je nejaký ten mesiac za nami, som sa dopočul že plánujú upraviť signálny plán tak, aby chodci neostali uväznení. Oni to ešte stále nespravili???

Šafko je úžasný príklad ako sa to nemalo urobiť. Súbežná komunikácia tam vôbec v tom úseku nemala byť! Ja som to navrhoval bez nej...
Reakcia na: zlomok #13:
Tusim si popisal "prestupny uzol" Farskeho ?

Dalsi error ktory vnimam je Safarikovo namestie. Ked idem 6tkou z prace na safko mam problem vystupit. Kvoli uzkemu peronu su ludia rozprestrety po celej dlzke. Pretlacajuci sa dav na zastavke sa nakoniec sformuje tak ze do poslednych dveri supravy 2xT3 sa snazi nastupit 30 ludi na ktorych vodic nedovidi... Nez sa vymocem je tramvaj smer petrzalka na ktoru som chcel prestupit davno prec.
Suhlasim s viacerymi komentarmi, ktore tu uz boli napisane. K tomu, co uz sa spomenulo:

Porovnavanie doby v case, ked na vlastne auto mal peniaze naozaj len bohaty clovek, s dobou, ked ma vlastne auto takmer kazdy (niektori aj niekolko aut) a jazdena felda v relativne zachovalom stave sa da zohnat za par stovak (staci sa pozriet, ako sa parkuje za internatmi na Starych Gruntoch a porovnat si to so stavom napr. v roku 2002), pricom okrem MHD v tomto meste este funguju sluzby ako Uber, ci Hopin, je trochu mimo.
Ludia spohodlneli najma vdaka autam. Ten neprestupny listok niecomu "pomohol", ale uz davno sa treba na cely problem pozerat aj z inych uhlov pohladu. V tych 50. rokoch kto nechcel ist pesi alebo nemal na drahy bicykel, ci motorku, jednoducho nemal na vyber. Prestupoval niekolkokrat nie preto, ze to tak chcel alebo si to nevedel predstavit lepsie.

Ja sam ako clovek, co ma vlastne auto, si vyberam sposob dopravy podla niekolkych zakladnych kriterii (samozrejme za predpokladu, ze nejdem pit do mesta, vtedy je to smerom tam MHD a smerom naspat vacsinou Uber, menej casto nocny spoj), nazvime to rozhodovanie, ci pojdem autom (zoradene podla priorit):

- Ci v mieste, kam idem, zaparkujem, idealne zadarmo. Staci, ze idem do firmy, ktora ma napr. jedno rezervovane miesto a dohodnem sa, ze o urcitom case ho budem mat volne (jedno zlatnictvo ma taketo miesta asi tri a su uprostred inych na parkovisku pred barakom, nie rovno pred vchodom).
- Cestovny cas - Su trasy, ktore sa oplati absolvovat MHD a su trasy, ktore radsej preckam v zapche vo vlastnom aute (lebo lepsie sa stoji v zapche vo vlastnom, ako v autobuse). Su trasy, ktore sa za pekneho dna oplati absolvovat MHD aj ked trvaju o nieco dlhsie (ale su povedzme priame, ci s max. jednym prestupom).
- Pocet prestupov - Spravidla, ak mam niekde cestovat na viac, ako jeden prestup, idem autom. To je automaticky spojene s predchadzajucim bodom, pretoze ak sa niekde v BA cestuje na dva a viac prestupov, ten cestovny cas je doslovne nekonecny.
- Naklad - ak idem na nakup, tak urcite nie po dve paradajky. Tam uz asi nehrozi iny sposob dopravy, ako vlastnym "nakladiakom".

Na jednej strane chapem, ze vo velkom meste sa bez prestupovania fungovat neda. Na druhej strane, MHD v Bratislave jazdi po trasach, ktore uz davno nereflektuju prepravne prudy. Za 30 rokov tu povznikalo mnoho novych centier, ci uz zameranych pracovne alebo na volny cas. Hromadna doprava k tymto centram je vacsinou zle riesena, co ide na vrub mestu, ktore tak celkovo dava ruky prec od vsetkeho a nevie (alebo nechce) ani len jasne nastavit podmienky vystavby (riesenie dopravy a suvisiacej infrastruktury).
Vysledok z kriterii vyssie? Kedze pracujem z domu a nepotrebujem dochadzat, 90% ciest absolvujem autom. V Bratislave v casoch, ked jazdim, nebyvaju katastrofalne zapchy. To, ze sa na moste zdrzim 5 minut za zapchu nepovazujem (chodte si s Vasim tatosom ponadavat do Prahy, ktora ma, prepytujem, metro). Bratislava odjakziva masivne podporuje auta, je tu pre ne vybudovana slusna infrastruktura (odhliadnuc od kvality ciest), tak preco by som niekde mokol na zastavke, ked nemusim?

Samozrejme, ze poziadavky typu "priamy spoj zo sidliska X na sidlisko Y" su nekoncepcne a ich realizacia spravidla prinesie viac skody, ako uzitku. Lenze opat je ticho tam, kde by uz mal niekto relevantnym sposobom zareagovat - na meste. Ziadna snaha reorganizovat MHD, ziadna snaha vytvorit radialne autobusove linky tam, kde UGD navrhuje nove elektrickove radialy. System autobusov je dodnes neprehladny a pokial nemusim, autobusom nejdem (a ked idem, tak si musim vopred pozriet celu trasu).
Bratislava je takmer idealna na radialno-okruzny system, ktory by bol jednoduchy a lahko pochopitelny, ale nie, to by sme totiz plebsu tu MHD nedajboze urobili atraktivnou. To, co jazdi akoze tangencialne, v urcitom mieste odboci a ide v trase elektricky / trolejbusu az na konecnu, pripadne v domnelej polovici trasy sa otoci a ide naspat... Jasne, ze potom je tu "milion" historickych autobusovych liniek namiesto mensieho poctu, ktory by efektivne pokryl spadove uzemia a v kombinacii s kvalitnym radialnym nosnym systemom umoznoval zvladnut vacsinu predstavitelnych tras na max. jeden prestup, co si myslim, ze je dnes kriterium mnohych ludi a siet by mala byt koncipovana, aby to umoznovala. Tych niekolko tras, co by zostalo, by uz az tak neprekazalo.

Situacia s dostupnymi autami a roznymi (taxi)sluzbami paradoxne pomaha. Okrem nocnych zatahov by tieto sluzby vykryli prave trasy, ktore nie su obsluhovane priamo. Aj ked su drahsie v porovnani s MHD, tak pokial niekto nechce prestupovat na jednej hrane z jedneho nizkopodlazneho vozidla do ineho a chce ist priamo, zavola si auto. Vzdy tu budu frflosi (som nevladna, nemam na to peniaze, kazdy prestup ma boli), ale vsetkym sa vyhoviet neda. Na druhej strane ani opacny extrem (totalne nepouzitelne trasy vdaka vysokemu poctu prestupov a dlhym cestovnym casom) nikomu nepomaha.
Reakcia na: Valec #7:
A hlavne pri tom prestupe nesmieš behať ako splašené kura medzi rôznymi zastávkami, stáť na priechodoch, ostať uväznený medzi autami na ostrovčeku (čo sa chodcom často stáva!), za dažďa ťa tie autá ošpliechajú z oboch strán a musíš mať istotu že nadväzujúca linka ti aj pôjde.
super clanok !! ja ako Dubravcan, ktory vyuzival casto 22, nesuhlasim s obnovenim priameho spoja na Kramare pri takomto komfortnom prestupe na Patronke. Vsetky tie skusky "duobusu", bateriova 212 do dubravky a neustale prisluby o obnoveni spoja - je to vyslovene len populisticky tah sucasneho starostu, ktory si tym nahana hlasy u dochodcov.

na fb skupinach Dubravky sa uz velakrat diskutovalo k tejto teme. Keby ste videli niektore argumenty, tak by ste hned pochopili, ze niektorym ludom sa to vysvetlit neda. Dokonca si pamatam prispevky od jednej mamicky, ktora nadavala este aj na 22 s argumentom, ze aj tak jej vodic zastavi 1 m od chodnika a ona nevie s kocikom vystupit, preto musi cakat vzdy, ked ma manzel volno, aby ju tam odviezol.
Reakcia na: 810zssk #3:
Vždy je potrebné urobiť kompromis. Prestupovanie na hrane na zastávke s dostatočne veľkým prístreškom a vhodnými časmi príchodov je úplne v poriadku a mňa ako cestujúcich neodrádza.

Čo je horšie je mentálna výbava niektorých vodičov, ktorí jednoducho nedajú čas na prestup aj keď je iné vozidlo bezprostredne za nimi. Pravidelne sa mi stáva, že napr. na Sokolskej chcú prestúpiť ľudia z Kramárov na 83/84 a vodič 83/84 zavrie prestupujúcim z kramárskej linky, ktorá zastavila za ním, dvere pred očami. To isté sa deje napr. na Námestí Franza Liszta medzi linkami 21/61. O 41/64 nehovorím. A týchto prípadov je neúrekom. Toto sú skutočné demotivačné faktory prestupov.
Reakcia na: 810zssk #9:
* ze prestupy nie su zle.. pardon 🙂
Reakcia na: Valec #7:
Ano, ale treba to napisat takto. Nie vseobecne povedat ze prestupy su zle.

Toto bude vela vyzva aj pre BID ak sa raz bude robit dopravna optimalizacia. Tam pre jej prezitie bude extremne dolezite ludom dobre odkomunikovat ake benefity ziskaju za ten prestup.
Reakcia na: Petto #4:
Čiže každý Dúbravčan, ktorý potrebuje teraz zdravotnú starostlivosť, nech ide dupať pred Úrad vlády, aby sa v roku 2021 mohol ísť liečiť, lebo už dnes tam poblíž ide priama linka MHD.
Reakcia na: Ibiza #2:
Ak si mám vybrať, či ma viac vyženie prípad, kedy sa z bodu A do bodu B dostanem síce priamo ale len každých 30 minút alebo s prestupom ale každých 15 minút, tak rozhodne je to viac tá prvá možnosť. Samozrejme, ten prestup musí byť na nejakom slušnom mieste (nie typu Bory-rázcestie) a hlavne pri tom prestupe nesmiem stratiť ďalších 10 minút.

Lebo, však povedzme si, že prestup pri ktorom mám čakať 4 minúty je akceptovaný úplne inak, ako prestup pri ktorom mám čakať 12 minút.
Reakcia na: Petto #4:
Nemocnica Rázsochy ešte prinesie zmenu linkového vedenia v oblasti z dôvodu zabezpečenia adekvátnej dopravnej obsluhy.
Reakcia na: 810zssk #3:
A tiež je rozdiel, či by sa mali rušiť súčasné priame spoje a nahradiť prestupom (nebodaj dvomi), alebo zavádzať nové priame spojenia v trase, ktorá je dnes s prestupom na hrane.
Dubravcania by mohli skor dupat do vystavby Nemocnice Razsochy ktora je na skok od Tesca Lamač tj. uz obsluhovaneho 20tkou. ?
Reakcia na: Ibiza #2:
Hoci preferujem sucasny prestupny system, suhlasim s tym ze vyrok o tom, ze prestupovanie pre cestujuceho nepredstavuje negativum proste nereflektuje realitu. Vieme ze vacsina cestujucich preferuje priame spojenia.

Na druhej strane, faktom zostava, ze ak by sme mali prevadzkovat system "odvsadial-vsade", prinesie to ovela viac negativ, nez pozitiv.

Je chybou tvarit sa ze priame spojenie nie je benefit. Treba skor vediet dobre zdovodnit benefity ktore na druhej strane prinasa prestup - teda ano, budete si musiet prestupit a ano, je to iste negativum, ale to kompenzujeme velmi dobrym intervalom, ktory prinasa cely rad vyhod. Zial zo strany "odbornikov" vacsinou funguje snaha sirit dogmu ze "prestup nikomu nevadi", co potom vedie k strate ich kredibility u verejnosti a eventuelne aj ich vplyvu na organizaciu MHD.
Prestupovanie nie je pre človeka komfortné. Rušenie priamych spojov je cesta, ako vyhnať ľudí z MHD do áut.
V niečom sa dá súhlasiť a v niečom nie.

Expresné linky boli oblúbené hlavne pre rýchlosť za ktorú si sa dostal do práce či školy.
Interval mali často menej ako 10 min. a nie 15 min. V dnešnej dobe nerealizovateľné pre preplnené cesty.
Vláčiky vznikajú aj medzi 83 a 84 podobne ako pri expresoch.
Interval sa prekladá v špičke iba na papieri.
Po zrušení expresov bol interval medzi L34 a L83 dvojminútový v špičkách. Momentálne je to oslabenie o 50%.

Súhlasím že dalšia priama linka na Kramáre je po dobudovaní trate na Patrónke zbytočná.
Kramáre je spádová nemocnica pre Nové Mesto ,ktorú okrajom obsluhuje L204. Čiže väčšina prestupuje roky na mýtach. Pred rokmi do L37 ,ktorá obsluhovala aj Dúbravku okrem L22 🙂 preto asi tá požiadavka (nostalgická) z Dúbravky.

L64 vznikla pre potrebu vydokladovania využitia novej manipulačnej trate do vozovne ,ktorú preplácala EU. Na Brnianskej a Šancovej bola pritom dostatočná kapacita v trolejbusoch. Vznikol tak prestupný bod medzi L64 a skrátenou L41 ,kde pre zápchy neexistuje nadväznosť. Teraz vykompenzovaný 15 min. /zbytočným/ v špičkách. Tu sú sťažnosti obyvateľov oprávnené.
Na stanicu od západu a od Štefánikovej chýba doteraz vedenie. Komplikuje to aj výjazdy a dojazdy pre L201 ktoré mohli ukončovať či začínať svoju jazdu priamo na stanici.
L64 by mohla byť vedená na stanicu a vyhnúť sa úseku s najväčšími zápchami.

Predĺženie L95 do centra spôsobí rozhodenie intervalu na Farského kam budú chodiť predĺžené spoje v špičkách zmeškané. Čiže zhorší sa prestupný čas.
Požadujú to hlavne obyvatelia okolia Jasovskej ,ktorým vznikol další prestup.
No a určite nevedia že predĺžená L95 ani nebude vedená do okolia Šafárikovho nám.


Bohužial teraz sa denne deje utečenie autobusu po príchode električky. Ľudí to naštve hlavne v sedlách a večer pri slabšom intervale, keď nepočká a odíde prázdny. Pritom ľudia čakajú na prechode pre chodcov, kde je dlhá červená po odblokovaní preferencie po prejdení električky z centra.
Zišla by sa úprava signálneho plánu na tejto križovatke. Hlavne aby bola zelená pre chodcov cez komplet štvorprúdovku naraz a asi 20-30s po príchode električky z centra.


Tu by bola zatial potreba asistencia dispečera, ktorý by to organizoval ,keď už poniektorý vodiči majú problém sa pozrieť do zrkadiel.
Vrchol je ak sa ešte niektorý vodiči tlačia cez prechod do zastávky po ktorom idú v húfe ľudia práve na tento bus.

Na smer Ovsište zase poriešiť preklady s L99,84 často idú za sebou a potom 15 min. nič. Prípadne poriešiť v sedle a cez víkendy intervalovú posilu vo forme L199 Ovsište - Farského.