Po vzore svetových veľkomiest zaviedlo hlavné mesto Slovenska v roku 1941 moderný dopravný prostriedok.
Prešporok bol začiatkom 20. storočia jedným z miest, ktoré si vyskúšalo predchodcu dnešného trolejbusu. V rokoch 1909 až 1914 bola v prevádzke Elektrická automobilová linka do Vydrickej doliny. Vtedajšia konštrukcia vozidiel a zlý stav vozoviek sa podpísal pod rýchly koniec tohto dopravného prostriedku. Od jeho zániku trvalo ďalšie štvrťstoročie, kým si konštrukčne vyspelejší trolejbus našiel cestu do Bratislavy.
Bratislavská elektrická účastinárska spoločnosť prevádzkujúca električkovú a autobusovú MHD v Bratislave koncom 30-tych rokov 20. storočia hľadala náhradu za dožívajúce prvé autobusy. V neľahkom období po roku 1938 si vedenie podniku uvedomovalo črtajúci sa nedostatok pohonných hmôt pre autobusy, na výrobu ktorých bolo potrebné nakupovať suroviny zo zahraničia. Do popredia sa zároveň dostávala elektrická energia, najmä v súvislosti s výstavbou vodných elektrární na Váhu. Voľba preto padla na trolejbusovú dopravu, ktorá mohla využívať na Slovensku vyrobenú elektrickú energiu. V tom čase moderná ekologická trolejbusová doprava sa vo svete veľmi rýchlo rozširovala.
Prípravy na zavedenie trolejbusovej dopravy v Bratislave začali v roku 1939, kedy železničný rezort ministerstva dopravy a verejných prác vydal povolenie na prípravné práce na zavedenie trolejbusov. Plán na zavedenie trolejbusovej dopravy počítal s náhradou troch autobusových liniek trolejbusmi. Išlo o linku M z Hlavnej stanice k Redute dĺžky 4,1 km, linku P spod Hlavnej stanice na Patrónku dĺžky 3 km a linku H z Červeného kríža na Kolibu s dĺžkou 6 km.
Trolejbusové vozidlá pre tieto trate objednal BEÚS začiatkom roka 1940. Na výrobe prvých moderných trolejbusov pre Bratislavu sa podieľali firmy M.A.N. z Nemecka, ktorá dodala podvozky, továreň J. Sodomka z Vysokého Mýta, ktorá vyrobila karosérie a elektrickú výzbroj vyrobili bratislavská a berlínska pobočka firmy Siemens. Podľa podnikovej kroniky sa na zakúpenie elektrickej výzbroje pre trolejbusy použila časť finančných prostriedkov získaná z odpredaja majetku bývalej elektrickej lokálnej železnice Bratislava - Krajinská hranica. Trolejbusy boli skonštruované na základe požiadaviek BEÚSu. Zvláštnosťou boli zberače umiestnené nad sebou, vďaka čomu sa trolejbusy mohli v prípade potreby otáčať hocikde na trase, čo bol pre trolejbusy s paralelne osadenými zberačmi problém. S touto možnosťou sa počítalo na uliciach, po ktorých často chodili sprievody - trolejbusy by sa tak mohli otočiť a premávať vo voľnom úseku trate. Na manipuláciu so zberačmi sa nepoužívali sťahovacie laná, ale skladacia bambusová tyč. Bratislavským špecifikom boli aj jediné dvere umiestnené v strede vozidla, ktoré sa počas prevádzky nezatvárali. Vozidlá v počte 14 kusov boli vyrobené a dodané v roku 1940, kedy bola zároveň postavená krátka pokusná trať na Dostojevského rade. Vozidlá boli deponované spoločne s električkami a autobusmi vo vtedy jedinej bratislavskej vozovni na dnešnej Pribinovej ulici.
Stavebné povolenie na stavbu trolejového vedenia pre linky M, P a H bolo vydané na základe administratívnej pochôdzky zo dňa 21. februára 1941. Stavba vedenia na trati M prebiehala rýchlo a pôvodne sa počítalo so začatím premávky už na jar 1941. Pre oneskorenie dodávky časti materiálu však mohla byť premávka spustená až na konci júla. Z estetických dôvodov sa trolejové vedenie upevňovalo prevažne na budovy, iba v miestach, kde neboli zodpovedajúce budovy, sa použili železobetónové trakčné stožiare. Napájanie jednotlivých tratí napätím 550 V bolo riešené napájacími káblami z meniarne na Pribinovej ulici, pričom na každej trati bol zriadený jeden napájací bod. Trate boli riešené ako dvojstopové so slučkami na koncoch, iba spojovacia manipulačná trať z vozovne cez Pribinovu a Dostojevského rad bola jednostopová.
Dňa 31. júla 1941 o 18:15 sa za účasti ministra dopravy a verejných prác Júliusa Stana vykonala slávnostná prvá jazda trolejbusov na trati M od Reduty cez Grösslingovú, Karadžičovu, Legionársku a Šancovú na Hlavnú stanicu. Pravidelná premávka začala 1. augusta. Nasadenie nových trolejbusov umožnilo podniku použiť novšie autobusy z linky M na linku O (Palisády - Ružinov), kde dovtedy ešte premávali nespoľahlivé staré autobusy prerobené na drevoplynový pohon.
Zakrátko sa podarilo dokončiť stavbu trolejového vedenia aj na trati P od Štefanovičovej ul. cez dnešnú Pražskú a Brniansku ul. k továrni na patróny. Premávka trolejbusov na tejto linke začala 1. októbra 1941.
Najdlhšie prebiehala stavba tretej linky z Červeného kríža na Kolibu, ktorá bola do prevádzky uvedená až 16. novembra 1943, hoci sa tiež počítalo s jej dokončením už v roku 1941. Oneskorenie spôsobili najmä meškajúce dodávky materiálu. Na trati sa pôvodne uvažovalo aj s manipulačnou otočkou z Palisád cez Sládkovičovu, Tolstého, Mateja Bela späť na Palisády, nakoniec však zriadená nebola. Trasa linky H zodpovedá z veľkej časti dnešnej linke 203 s výnimkou úseku okolo Námestia slobody, kde pôvodná trať viedla jeho spodnou a východnou časťou. Na rozšírenie vozidlového parku bolo objednaných 6 švajčiarskych trolejbusov FBW-Tüscher-Oerlikon, ktoré však pre vojnové udalosti boli dodané až v roku 1947.
Trolejbusové linky M, P, H dostali od 1. januára 1944 číselné označenia 11, 12, 13. V tom istom roku zároveň vznikla nová trolejbusová vozovňa na Hroboňovej ul., ktorá bola postavená ako provizórium na ochranu trolejbusov počas bombardovaní Bratislavy.
Prevádzka trolejbusov počas druhej svetovej vojny trvala do 31. marca 1945. Prechod frontu začiatkom apríla 1945 spôsobil značné škody na trolejbusovom vedení i na samotných vozidlách. Pre neprekonateľný nedostatok náhradných dielov bola premávka trolejbusov obnovená až po ročnej prestávke. Linky 12 a 13 začali opäť premávať 18. marca 1946 a linka 11 až 14. októbra 1946.
Ďalší rozvoj trolejbusovej dopravy v Bratislave pokračoval až s príchodom socializmu po roku 1950. Napriek obdobiu 60. a 70. rokov 20. storočia, ktoré neprialo trolejbusovej doprave, bratislavské trolejbusy prežili do dnešných dní a vďaka nedávnej masívnej obnove vozidlového parku a plánom na rozširovanie trolejbusovej siete budú súčasťou bratislavskej dopravy aj ďalšie desaťročia.