Dva rozchody sa do Petržalky budujú zbytočne

Duálnu trať už nebude možné stavať cez eurofondy.

Pokračujúca výstavba električkovej trate postupne odhaľuje detaily definitívneho riešenia. V týchto dňoch boli položené koľajnice na križovatke ulíc Jantárová cesta a Bosákova, nie však dve v každom smere, ako je bežné, ale rovno štyri. Trať tak bude mať električkový rozchod 1000 mm používaný v Bratislave a mnohých mestách Európy, najmä vo Švajčiarsku, ale aj na rozchod 1435 mm, ktorý sa používa v električkovej doprave aj na železnici. Naprojektovaný duálny rozchod vychádzal z plánovaného využitia tzv. vlako-električiek (tram-train) v Bratislave a z idey zmeniť rozchod v celej sieti bratislavských električiek. Idea prerozchodovania mesta začala byť presadzovaná najmä v závere 1980-tych rokov.

Ako sa však ukázalo, duálna trať sa buduje zbytočne. Nový operačný program Integrovaná infraštruktúra, z ktorého budú môcť byť financované ďalšie električkové trate až do roku 2023, už takéto riešenie neumožní. V texte operačného programu na čerpanie eurofondov sa totiž priamo uvádza, že „všetky projekty mestskej koľajovej dopravy budú technicky riešené ako štandardná električková dráha s rozchodom 1000 mm bez zabezpečenia budúcej možnosti prechodu na rozchod 1435 mm“. Podmienka sa tak bude týkať nielen pokračovania trate do Janíkovho dvora, ale aj modernizácie ostatných električkových radiál.

1435 mm za vlastné

Ak by Bratislava chcela naďalej budovať trate s rozchodom 1435 mm alebo pripravené na tento rozchod, musela by si takéto stavby financovať sama. To je však málo pravdepodobné, pretože pri napätom rozpočte mesto len s ťažkosťami zvláda financovanie čo i len 5 % nákladov na prebiehajúce projekty, z ktorých zvyšok platí Európska únia a Slovenská republika. Schválený rozpočet dokonca "prelial" časť prostriedkov určených na prevádzku MHD medzi investičné prostriedky, aby vôbec bolo možné splácať 5 % z ceny nových vozidiel. Mesto sa teda bez eurofondov nezaobíde, a preto sa zrejme bude musieť novým podmienkam prispôsobiť.

Aj keď nová duálna trať na začiatok Petržalky bude opäť zdrojom nekonečných diskusií o (ne)potrebnosti zmeny rozchodu či prevádzky tram-trainov, mantinely sú nateraz jasné. Pozitívom je, že pri dodržaní nových obmedzení, bude možné postaviť a zrekonštruovať viac tratí a nakúpiť viac električiek. Oboje je totiž pri štandardných technických riešeniach lacnejšie.

Je však na škodu veci, že sa prostriedky určené na zbytočné koľajnice rozchodu 1435 mm nevyužili účelnejšie už teraz. Možno ich totiž prinajmenšom na Štúrovej ulici postihne zaujímavý osud: Aby do nich nezapadali kolesá bicyklov, mesto sa pohráva s myšlienkou, že žliabok koľajníc nepoužívaného rozchodu zaasfaltuje...

Viac k téme

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: Petik #31:
Použitelné sú.

K tvojej predstavivosti ale treba pripočítať aj také detaily ako:
- aké normálne rozchodné električky by tam premávali,
- kde by boli deponované,
- kde by boli servisované,
- kto a za čo by postavil tú trať cez Štefánikovu....

Lebo nateraz by bolo možné prevádzkovať normálne rozchodné električky len na úseku Bosákova - križovatka s Jesenského. Normálny rozchod by si mesto aj pre zvyšok Petržalky buď k úzkemu museli prikúpiť za vlastné, alebo si za vlastné postaviť celý úsek. Myslím, že jedno je väčšia utópia ako druhé. ?
Reakcia na: Petik #31:
Z predstavivosti sa este zatial nic postavit neda. Na to treba financie, ktore na dlhu dobu teraz nikto na take sotoriesenia neda...
Reakcia na: Petik #31:
Vies uviest jeden prinos realizacie tohto tvojho navrhu?
Reakcia na: Petik #31:
V Bratislave fakt nie sú iné problémy ako šírka rozchodu električiek.
Su tie kolaje napriek inemu zliabku pouzitelne aj pre normalnerozchodne elektricky alebo nie?

Lebo ak ano, tak potom si viem predstavit, ze predlzenie trate v Petzalke + nova trat cez Stefanikovu na Hlavne nadrazie by sa postavili ako vyhradne normalnerozchodne a to by bol dobry zaciatok na zmenu rozchodu v Bratislave. Linka Janikov dvor - Hlavne nadrazie by bola normalne rozchodna a zaroven by po sucasnej novej trati v Petrzalke mohli jazdit aj uzkorozchodne elektricky.
A postupne by sa mohli pripajat dalsie radialy.

V takom pripade by to neboli vyhodene peniaze a nadpis tohoto clanku by bol chybny.
Reakcia na: 810zssk #28:
Najmä z pevnej jazdnej dráhy, kde ich zalievajú do betónu... A bolo by treba aj nové upevňovadlá z vonkajšej strany vnútornej koľajnice.
Reakcia na: 810zssk #28:
...o čom sme sa presvedčili pri demontáži bývalej zastávky Floriánske nám. ?
Reakcia na: Jojan #25:
To zavisi od toho, kolko percent nakladov na vystavbu trate tvoria samotne kolajnice. Kazdopadne, ani ta demontaz by nebola zadarmo.
prvý úsek ŠRT z Čiernej n. Tisou do Viedne...
Ako je to s udržateľnosťou v otázke širokého rozchodu? Nemusí byť široký rozchod istý čas používaný?
Ako je to vlastne s viazanosťou v prípade trate?

Po uplynutí istej doby by sa potom zbytočné koľajnice mohli demontovať a uplatniť niekde inde. Vzhľadom na to, že sú širokožliabkové, mohli by byť napr. niekde, kde je síce potreba žliabková koľajnica ale je tam rovný úsek, takže električky, ktoré si poradia na rovine aj bez žliabkov, by nemali problém.

Tým pádom by nebolo na tejto trati vlastne nič zbytočné.
Bolo to cele myslene na obabranie Bruselu, ale mozno sa aj tak to zelezo na obtiaz mine ucinku, ked nestihnu termin a €fondy prepadnu ?
? ? ? Made my day ?
Reakcia na: Martin Fundárek #21:
Ano, pardon.
Reakcia na: 810zssk #6:
Asi myslíš križovatku Štúrovej s Jesenského.
A prečo sa stavia vôbec trať so žliabkami? Nebude to hlučnejšie?
Reakcia na: Disccom #15:
Lebo v Liberci majú dvojrozchod pre električku (rovnako tak bol plánovaný aj na tej Ružinovskej), avšak toto je dvojrozchod pre električku a tram-train, ktorý má iný profil kolesa a teda aj tie koľajnice sú iného typu (vidno aj na fotkách, že sú iné).
Tu sa krásne ukazuje to, že rovnaký rozchod automaticky neznamená, že vozidlo môže jazdiť aj po električkovej aj po železničnej trati tak, ako si to niektorí predstavujú.
Určite bude zaujímavé sledovať zaťažovaciu skúšku nového mosta pre električku, tam sa uvidí, aké vozidlá budú premávať, ale osobne si nemyslím že by sa sem doviezla nejaká lokomotíva ZSSK al Cargo nezávislej trakcie alebo nebodaj celý 498.104 aj s tendrom plne vyzbrojený vodou a uhlím 🙂, skôr to budú skupiny električiek ako záťaž. Zaťaženie dopravou upravuje STN EN 1991-2 Eurokód 1. Zaťaženia konštrukcií. Časť 2: Zaťaženia mostov dopravou. Model zaťaženia električkou pozostáva z dvoch vozidiel o dĺžke á 10.8m a 4 dvojicami síl (nápravové tlaky od osí jednotlivých podvozkov) o hodnote á 120 kN (sila 1 kN predstavuje hmotnosť 100 kg, takže ide o záťaž 12 ton/os). Ďalej tu rozhodujú dynamické vplyvy, bočné rázy (sila 30 kN pre električkové mosty), odstredivé sily (most je v priamke nie v oblúku takže toto zrejme odpadne), brzdné a rozjazdové sily atď. No každopádne mosty sa stavajú s životnosťou na 100 rokov, ale nemyslím že by rozchod 1435 mm našiel v budúcnosti uplatnenie. To by sa musela prerobiť celá sieť koľají pre električky v Bratislave aby to malo zmysel alebo napojiť električku na železničnú trať niekde.
Reakcia na: Disccom #15:
Neboj, o pár mesiacov ich niekto ukradne a bude po probléme 🙂
Takto sa minaju prachy na nieco co sa nevyuzije! Super a potom na zakladne veci nezostane! Klasicke socvenske.
No uvidíme ako s dvojrozchodom, rozmýšľam len, prečo nepoložili koľajnice duálnu trať s tromi koľajnicami, ako to majú v Liberci, alebo ako to je na ružinovskej radiále, kde od križovatky Záhradnícka, resp. Ružinovská s Bajkalskou vedúcej mostom ponad cestu a trať je vytvorený tretí "žliabok na tretiu koľaj s rozchodom 1435 mm. Na železničnej časti mesta však bol "dvojrozchod" vedený takto, ako to urobili oni. Či je investícia zbytočná sa uvidí, na Slovensku, kde všetko dlho trvá a keď sa s niečím začne, často krát kvalita pokrivkáva. Budem však raz optimista, možno naivný ale čo už.
Reakcia na: Juro_BA #13:
Požičajú si Ganz. ?
Ako budú testovať novú trať na rozchode 1435 mm? Dovezú sem na skúšky nejakú električku na rozchod 1435 mm?
No tak vždy môžu tie vonkajšie kolajnice označiť ako pamätník nikdy nevybudovanému metru ?
Reakcia na: lapčo #10:
mal som na mysli elektrickú mašinu
Reakcia na: Valec #9:
mylsel som iba na električkovej trati na železničnej by išla nejaká historická mašinka nezávislého alebo alektorckého napájania ale pravdepodobne by bolo efektívnejšie nezávislá ,aj ked mám na toto pod torlejmi svoj vyhradený názor ale ako by zabezpečovala prepravu pod troleje elín si neviem predstaviť a ani je to nie je realne
Reakcia na: lapčo #5:
A po prejdení na železničnú časť trate by celá električka vzbĺkla plameňom, lebo napätie je tam asi 40x väčšie. To by bolo fakt krásne (či skôr krátke?) úsilie o zachovanie histórie. ?
Reakcia na: 810zssk #2:
No, tak na otvorenie trate by to bola pekná atrakcia... ale keďže nemá funkčný pojazd, tak jedine že by ju pár nadšencov tlačilo. ?
Reakcia na: 810zssk #6:
A to tam bude jednoducho zapustené v zemi? ? Skvelé, ďalší pomník našej .... blbosti.
Reakcia na: Ike #3:
Tam kde prva etapa. Cize v Petrzalke na Jantarovej, na Sturovej asi v krizovatke s Mostovou.
škoda že sa nemôže trať normálneho rozchodu napojiť na železničnú sieť pri Janíkovom dvore bolo by to dobré pre viedenskú električku , aspoň je krásne vidieť ako mesto usiluje o zachovanie historie ked si nevie dať tak rozpočet aby bolo aj na obnovenie kusu krásnej historie .
Inak pokiaľ vidím dobre (pozrel som si to na viacerých fotkách), tie koľajnice na normálny rozchod majú širší žliabok, teda duálna trať má dva druhy koľajníc. Možno by to stálo aj za zmienku, ak sa informuje o tejto atypickej trati 🙂
Ušlo mi to, ale kde bude tá 1435mm končiť? ?
Reakcia na: Trolley #1:
Ano, za predpokladu ze sa zastavi prevadzka elektriciek na trati... 🙂 Takze realne skor nie.

Alebo doplnili moznost uvrate na Sturovej?
Na bežnú dopravu bude duálna trať síce nepoužiteľná, ale nezabúdajme na legendárnu Viedenskú električku - lokomotívu GANZ Eg 6, ktorá vďaka duálnemu rozchodu bude môcť jazdiť i keď len na malom úseku.