Nová stratégia štátu chce zlepšiť verejnú dopravu v Bratislave

Stratégia má podporiť malé aj veľké zásahy do verejnej dopravy, aby bola atraktívnejšia.

Vláda Slovenskej republiky vlani schválila Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020, ktorý určuje aj ďalšie smerovanie verejnej dopravy. Strategický plán vypracovalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Vláda tak splnila podmienku, aby mohla Slovenská republika čerpať prostriedky z fondov EÚ 2014 – 2020 pre sektor dopravy. Čerpanie eurofondov by totiž nebolo možné bez existencie komplexných plánov na  rozvoj dopravnej infraštruktúry, vrátane plánov udržateľného rozvoja mestskej, prímestskej a regionálnej dopravy.

Súčasťou dokumentu je aj Stratégia rozvoja verejnej osobnej a nemotorovej dopravy SR do roku 2020. Materiál predstavuje základný strategický dokument Slovenskej republiky strednodobého charakteru v oblasti rozvoja verejnej osobnej a nemotorovej dopravy a slúži aj pre potreby implementácie programového obdobia EÚ 2014 – 2020. Zjednodušene povedané, z eurofondov môžu byť podporené len také projekty, ktoré sú v súlade so stratégiou.

Viac ako 200 projektov

Stratégia rozvoja podrobne popisuje východiskový stav, analyzuje stav verejnej dopravy v jednotlivých regiónoch a v mestách nad 70 tisíc obyvateľov, jasne pomenúva aj negatíva súčasnej situácie, zároveň však navrhuje konkrétne opatrenia na zlepšenie a podporu verejnej osobnej a nemotorovej dopravy. Na regionálnej úrovni by základnou kostrou mali byť železničné trate s vysokým potenciálom (minimálne 500 cestujúcich denne), doplnené o prímestskú a regionálnu autobusovú dopravu. V rámci MHD je najdôležitejšia podpora a rozvoj existujúcich dopravných systémov, teda električkovej, trolejbusovej, prípadne autobusovej dopravy. Stratégia rozvoja však za rovnocennú považuje aj nemotorovú, najmä cyklistickú, dopravu.

V prílohe stratégie sú uvedené aj potenciálne projektové zámery a projekty, ktorých je v rámci Slovenska viac ako 200. Je medzi nimi je aj budovanie a modernizácia električkových tratí, trolejbusových tratí, nákup nových električiek a trolejbusov, nákup duobusov, elektrobusov, v oblasti nemotorovej dopravy zas budovanie cyklotrás. Podmienkou je, aby príslušný oprávnený žiadateľ vypracoval úspešný projekt. Podpora bude zabezpečená z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII - nástupca Operačného programu Doprava), resp. z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP – nástupca Operačného programu Bratislavský kraj a Regionálneho operačného programu 2007 – 2013). Z OPII bude financovaná podpora a rozvoj dráhovej dopravy – železničnej dopravy, električkovej dopravy a trolejbusovej dopravy, z IROP dopravy autobusovej a nemotorovej.

Nielen veľké investície, aj malé zmeny pomôžu

Okrem investícií do veľkých projektov sa predpokladajú aj malé opatrenia, ktoré však verejnej osobnej doprave (VOD) môžu značne pomôcť. Mali by sa realizovať úpravy v legislatíve, tak aby verejná doprava mala prednosť pred individuálnou dopravou, stanovené by mali byť garantované štandardy dopravy. Otvoriť by sa mohli aj otázky financovania verejnej dopravy, keďže pre súčasný nedostatok financií nie je zabezpečovaná dostatočná údržba tratí a vozidiel ani adekvátny rozsah dopravy. Dodatočné zdroje by mohli plynúť aj zo spoplatneného parkovania.

Predpokladá sa vytvorenie dopravných autorít, aby sa podarilo naštartovať integrovanú dopravu. Zlepšiť by sa mali aj informácie o doprave poskytované na zastávkach, vo vozidlách, ale aj na internete a v mobilných zariadeniach.

Vo výstavbe sa popri veľkých projektoch plánujú realizovať aj menšie. Pôjde naprílad o zabezpečovanie preferencie dopravy, úpravy zastávok či budovanie prvkov upokojovania dopravy.

Aké projekty sa chystajú v Bratislave?

Stratégia rozvoja verejnej osobnej a nemotorovej dopravy SR do roku 2020 obsahuje aj prehľad projektových zámerov, ktoré by mali prispieť k jej napĺňaniu. Pri každom projekte je uvedený nositeľ projektu (realizátor), zdôvodnenie projektu a návrh operačného programu, ktorého by projekt mohol byť financovaný. Na prvých miestach sú projekty, ktoré boli vyhodnotené ako potrebné a pripravené na realizáciu pred rokom 2016. V Bratislave boli ako prioritné vyhodnotené nasledovné projekty:

Nasledujú príklady projektov, ktorých príprava a začiatok realizácie sú vykonateľné do roku 2016:

Uvádzame aj príklady projektov, ktoré bude potrebné ešte dopracovať:

• modernizácia prestupných uzlov a zastávok v Bratislave vrátane združených zastávok
• zriadenie dynamickej preferencie VOD na križovatkách a priechodoch riadených svetelnou signalizáciou v Bratislave
• modernizácia električkovej trate - Ružinovská radiála
• vybudovanie koľajovej trate Stará Vajnorská – Senecká cesta – železničná stanica Vajnory
• vybudovanie koľajovej trate Dunajská ul. – Mlynské nivy (Prievoz)
• vybudovanie koľajovej trate Saratovská – Dúbravčice – Bory – Eisnerova (Devínska Nová Ves)
• dobudovanie koľajového prepojenia na Nosný systém MHD - Kutlíkova, Šintavská, Smolenická
• NS MHD 2. etapa Americké námestie – Ružinov – zapojenie do železničnej trate + zapojenie na Letisko + prestupový terminál Hornbach
• dobudovanie prepojenia električkových radiál – Račianskej, Vajnorskej a Ružinovskej radiály prostredníctvom dobudovania električkovej trate cez Zátišie – Pluhovú a Tomášikovu ul. v trase „Račianska – Pluhová (Zátišie) – Vajnorská – Trnavská"
• trolejbusové trate Košická – Most Apollo – Petržalka, Drotárska, Patrónka – Karlova Ves, Trnavská cesta – Súhvezdná (Ostredky), Rožňavská - Tesco Zlaté piesky, Karadžičova - Dostojevského - Pribinova – Eurovea, OC Avion – Letisko, Trenčianska - Prievozská
• zriadenie vyhradených jazdných pruhov pre VOD a cyklistov
• cyklotrasy v meste a regióne
• tarifno-informačné zabezpečenie IDS
• upgrade tarifných systémov dopravcov zapojených do IDS BK
• budovanie terminálov integrovanej dopravy v prestupných miestach IDS na území Bratislavy (v lokalitách Ružinov, Rača, Patrónka, Zlaté piesky/Jurajov dvor)