Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy organizuje verejnú zbierku na zakúpenie pôvodných vozňov.
Viedenská električka, to neboli len električkové vozne, ale aj vlaky tvorené elektrickým rušňom a osobnými vozňami – podobne ako dnešné vlaky na železnici. Zatiaľ čo lokomotívu sa už podarilo zachrániť a Bratislavčania mali možnosť si ju pozrieť pred Eurovea a momentálne ju môžu navštíviť v Múzeu dopravy, originálne vagóny, ktoré premávali za elektrickou lokomotívou, čakajú v Rakúsku na svoju záchranu. Po ukončení prevádzky na lokálnej trati sú odstavené už niekoľko rokov v Grosspetersdorfe.
Dva kurzové (osobné) vagóny na pôvodných podvozkoch je možné odkúpiť. Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy, ktorému sa v spolupráci s Bratislavským okrášľovacím spolkom podarilo zachrániť originálnu lokomotívu Ganz Eg 6, sa snaží o ich získanie a navrátenie do Bratislavy.
Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy organizuje verejnú zbierku na ich záchranu. Ľubovoľnú sumu môžete poslať účet 5061299854/0900; IBAN: SK54 0900 0000 0050 6129 9854. Pomôžete tak skompletizovať historickú súpravu Viedenskej elektrickej železnice.
Kurzové vozne
Ako uvádza webstránka veterany.eu, na začiatku premávky Viedenskej električky vo februári 1914 bolo dodaných v prvej sérii 14 štvorosových osobných vozňov z vagónky Ringhoffer Praha Smichov, ktoré boli vyrobené v roku 1913. Vozne z prvej série mali otvorené nástupné plošiny na rozdiel od 14 vozňov z druhej série, ktoré dodala Moravsko-Sliezska továreň v Studénke. Vozne druhej série boli vyrobené v roku 1916 a nástupné plošiny mali zatvorené.
Podľa vnútorného usporiadania, ktoré bolo v tom čase príkladom funkčnosti a účelnosti, boli v prevádzke tri typy vozňov. Niektoré vozne mali pri miestach II. a III. triedy aj služobné a poštové oddiely a WC. Vozne boli vybavené centrálnym spriahadlom električkového typu a vákuovou brzdou. Vagóny mali elektrické osvetlenie a vykurovanie, ktoré bolo upravené na tri režimy napájania pod trolejovým vedením: 15 kV 16 2/3 Hz na hlavnej medzimestskej trati, 600 V jednosmerného napätia vo viedenskej a 550 V jednosmerného napätia v prešporskej prímestskej a mestskej časti. Vozne boli vybavené aj batériami, ktoré dodávali prúd pri posune a státí na zastávkach. Prepínanie osvetlenia a vykurovania medzi jednotlivými napäťovými sústavami sa dialo ručne.
Obrys vozňov bol najmä vzhľadom na priechodový profil bratislavského mosta o niečo nižší, dĺžka vagónov s nárazníkmi bola podľa typu vozňa od 14 605 do 15 005 mm. Vzdialenosť otočných čapov podvozkov bola 8 500 mm, vzdialenosť osi na otočnom podvozku 2 200 mm. Vozne boli charakteristické svojou dlhou skriňou a boli opláštené v spodnej časti na hnedo-morenými lištami. Horná časť skrine medzi oknami bola natretá na bielo. Na vagónoch bol nápis L. W. P. – Lokalbahn Wien Pressburg.
gejza