Viedenská električka oslavuje významné jubileum.
Viedeň a Bratislavu (vtedy Prešporok), dve významné mestá vtedajšieho Rakúska - Uhorska, spájala železničná trať cez Devínsku Novú Ves a Marchegg už v polovici 19. storočia. Druhé železničné spojenie bolo slávnostne otvorené 1. februára 1914. Práve v tento deň sa konala otváracia slávnostná jazda na elektrickej železnici z Viedne cez Schwechat, Fischamend, Hainburg, Wolfsthal, Kopčany a Petržalku a po moste Františka Jozefa (dnešný Starý most) do centra Bratislavy na dnešné Vajanského nábrežie. Vlaky sa v centre mesta otáčali cez dnešné Vajanského nábrežie, Mostovú, Jesenského a Štúrovu ulicu, pričom na Jesenského a Štúrovej bola využívaná koľaj bratislavskej mestskej elektrickej železnice, ku ktorej bola pridaná tretia koľajnica pre rozchod 1435 mm.
Pravidelná premávka na trati tzv. Viedenskej električky, resp. Pressburgerbahn začala 5. februára 1914. Zaujímavosťou trate s normálnym rozchodom 1435 mm boli tri napájacie systémy. V úseku Bratislava - Kopčany sa využívalo napájanie jednosmerným prúdom s napätím 550 V (rovnako ako vtedajšie bratislavské električky), úsek Kopčany - Gross Schwechat bol napájaný striedavým prúdom s napätím 15 kV a v úseku Gross Schwechat - Viedeň sa opäť využilo napájanie jednosmerným prúdom, ale s napätím 600 V. Pre každý úsek boli preto potrebné odlišné hnacie vozidlá. Pre diaľkovú dopravu vozňov na uhorskom úseku trate sa využívali dve lokomotívy Ganz Eg 5 a Eg 6. Obe existujú do dnešných dní, prvá sa nachádza v múzeu v Mariazelli, druhá z nich sa momentálne rekonštruuje do vystavovateľného stavu na Slovensku.
Okrem diaľkovej dopravy medzi Viedňou a Bratislavou a využívala aj lokálna osobná a nákladná doprava. Na našom území to bola lokálna doprava z Nám. Ľ. Štúra do Kopčian, ktorá bola započatá na jeseň roku 1914. Išlo v podstate o regionálnu električku s motorovými vozňami Ganz CMg a vlečnými vozňami Ganz C.
Úspešne rozbehnutú prevádzku na elektrickej železnici medzi Bratislavou a Viedňou zakrátko poznačil koniec prvej svetovej vojny a rozpad Rakúsko-Uhorska. Najskôr od začiatku roka 1919 bola po obsadení mosta cez Dunaj prerušená premávka vlakov medzi Petržalkou a Bratislavou, neskôr vlaky z Viedne premávali len po hranicu pri Bergu. Na jeseň roku 1919 bola obnovená lokálna doprava medzi Bratislavou a Kopčanmi a diaľková doprava z Bratislavy do Viedne bola obnovená až na jar 1920. Aby sa zjednodušila premávka na československom úseku trate, úsek lokálnej železnice Bratislava - Krajinská hranica (BKH) od Kopčian po Berg bol prerobený na napájanie napätím 550 V. V roku 1925 sa v centre Bratislavy vybudovala slučka električkovej trate cez Vajanského nábrežie a Mostovú pridaním tretej koľajnice a objazdovej koľaje v konečnej stanici, čím lokálna železnica a mestská električka začali využívať spoločnú slučku aj v tomto úseku. V tomto období mala Lokálna železnica BKH a Bratislavská mestská elektrická železnica spoločného riaditeľa, Ing. Jaroslava Bartoška.
Po zavedení autobusovej dopravy v Bratislave sa už v roku 1928 snažil BEÚS o získanie koncesie na autobusovú linku, ktorá by viedla z Námestia Ľ. Štúra súbežne s trasou lokálnej železnice až po hranicu pri Bergu. Údajne mala táto autobusová linka slúžiť ako predĺženie rakúskych autobusových liniek do Bratislavy. Podľa iného zdroja bolo snahou BEÚSu zlikvidovať konkurenta lokálnej železnice, ktorý so svojim autobusom jazdil vždy niekoľko minút pred odchodom vlaku lokálnej železnice, čím jej uberal cestujúcich. V tom čase lokálna železnica prevádzkovala denne 66 vlakov, ktoré podľa podniku neboli ani z jednej pätiny obsadené. Aj keď BEÚS koncesiu reálne nedostal, už v roku 1929 na základe uistenia, že bude "zásadne vydaná", otvoril túto autobusovú linku, ale predbežne v pozmenenej trase z Kamenného námestia do centra Petržalky.
Od 15. mája 1931 boli na elektrickej železnici Bratislava - Viedeň zavedené denne dva páry rýchlikov s jazdnou dobou približne 2 hodiny (s prestupom v Bergu). Na valnom zhromaždení spoločnosti BEÚS v roku 1933 sa rozhodlo o odkúpení väčšiny akcií lokálnej železnice Bratislava - Krajinská hranica, aby sa zvýšil podiel koľajovej dopravy, pretože autobusy boli trvalo stratové. V roku 1935 BEÚS prevzal prevádzku lokálnej železnice do svojej správy. Takto spoločnosť získala aj elektrické vozne Ganz CMg a vlečný vozeň Ganz C, z ktorých však neskôr niektoré predala a časti zvyšných využila pri stavbe prvých štvorokenných električiek vlastnej stavby. V druhej polovici roka 1935 sa prestavala trať lokálnej železnice z mesta po hranicu na rozchod 1000 mm. Počas prestavby železnice premávala náhradná autobusová linka K na trase z Námestia Ľudovíta Štúra do Kopčian a autokar na colnicu Berg. Od 4. januára 1936 sa začala premávka na prestavanej trate regionálnou električkovou linkou E do Kopčian so špeciálnymi vozňami až ku hranici pri Bergu, kde bol prípoj do Viedne.
Odstúpenie Petržalky Nemecku v októbri roku 1938 na základe Mníchovskej dohody znamenalo ukončenie prevádzky električkovej linky E do Kopčian a Bergu. Prevádzka železnice na úseku Berg - Viedeň bola zachovaná, a už krátko po obsadení Petržalky bola namiesto zrušenej električky zavedená nemecká autobusová doprava od Dunajského mosta cez Petržalku po Berg, kde mohli cestujúci prestúpiť na vlak do Viedne. V lete 1939 bola zavedená aj priama autobusová linka medzi Bratislavou (Šafárikovo nám.) a Viedňou (Schwarzenbergplatz) s dvoma spojmi denne do Viedne a troma z Viedne do Bratislavy. Krátko nato bol bývalý československý úsek lokálnej železnice od Bergu po železničnú stanicu Petržalka prestavaný na rozchod 1435 mm a zapojený na trať Pressburgerbahn-u. BEÚS-u sa podarilo v roku 1939 predajom vozňov a infraštruktúry lokálnej železnice nemeckej strane získať finančné prostriedky, ktoré boli následne využité na nákup výzbroje pre nové trolejbusy.
Prevádzka elektrickej železnice Petržalka - Berg - Viedeň skončila v roku 1945 súčasne so skončením druhej svetovej vojny a železničná premávka z Bratislavy cez Berg do Wolfsthalu sa už nikdy neobnovila. Po druhej svetovej vojne sa však opäť zaviedla autobusová linka Bratislava - Berg - Viedeň.
Električková doprava do Petržalky sa ešte nakrátko obnovila v 50-tych rokoch 20. storočia, ale už len v úseku Šafárikovo námestie - Sad Janka Kráľa. Obsluhu Petržalky a Kopčian naplno prebrala autobusová doprava.
Od roku 2008 nadväzuje na rakúsky úsek trate S7 Pressburgerbahn-u (Viedeň - Wolfsthal) autobusová linka 901, ktorá nahradzuje chýbajúce koľajové spojenie do Bratislavy. Na linke je v ponuke aj spoločný autobusovo-vlakový lístok z Bratislavy do obcí Petronell - Carnuntum a Fischamend nazvaný Pressburgerbahn. V roku 2013 prešla časť elektrickej železnice medzi Hainburgom a Wolfsthalom rozsiahlou modernizáciou.
