Petržalská električka - 2. časť: úsek Bosákova - Janíkov dvor

Popis projektu

Úsek električkovej trate Bosákova - Janíkov dvor bude nadväzovať na prvý úsek Jesenského - Jungmannova a oba úseky budú spolu po dokončení vytvárať jeden prevádzkový celok. Sprevádzkovanie druhej časti je plánované najskôr v roku 2020. V druhej časti dvojkoľajnej trate dĺžky 3,78 km sa bude nachádzať sedem zastávok:

  • Chorvátske rameno (dnes približne zastávka Jungmannova)
  • Gessayova (nová zastávka v centre pripravovaného projektu Petržalka City)
  • Zrkadlový háj (medzi dnešnými zastávkami Romanova a Markova)
  • Stred (dnes zastávka Topoľčianska)
  • Veľký Draždiak (medzi dnešnými zastávkami Šintavská a Strečnianska)
  • Lietavská (medzi pôvodne navrhovanými zastávkami Lietavská a Juh)
  • Janíkov dvor (pod podjazdom pod Panónskou cestou)

Aktuálny stav (k 1.7.2017)

Pôvodná projektová dokumentácia z roku 2012 sa upravuje, aby zohľadňovala pripomienky občanov a možnosti financovania z fondov EÚ. Z projektu boli odstránené rozsiahle súbežné cestné komunikácie, vozovňa tram-trainu, ako aj ďalšie prvky nad rámec bežnej električkovej trate bratislavských parametrov.

Koncom júna 2017 vydal Okresný úrad v Bratislave záverečné stanovisko k výsledkom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré prebiehalo od februára 2016. V záverečnom stanovisku sa odporúča realizovať výstavbu v modifikovanom variante 2, v ktorom má byť pôvodne plánované mimoúrovňové križovanie Pajštúnskej a Kutlíkovej ulice nahradené úrovňovou križovatkou.

Základné údaje o projekte

  • Hlavné predmety projektu: Električková trať od Rusovskej cesty po Janíkov dvor cez centrálnu petržalskú os, súbežné a priečne cyklistické komunikácie, priečne cestné komunikácie
  • Dĺžka električkovej trate: 3,78 km dvojkoľajne
  • Počet zastávok: 7
  • Rozchod: 1000 mm
  • Maximálna prevádzková rýchlosť: 50 km/h
  • Predpokladaný termín výstavby: 5/2018 - 3/2020
  • Predpokladané náklady: 69,88 (variant č. 1), 73,17 mil. € (variant č. 2)
  • Financovanie: Operačný program Integrovaná infraštruktúra - Kohézny fond EÚ, štátny rozpočet, Hlavné mesto SR Bratislava
  • Projektant: Reming Consult, a. s. (DÚR)

 Popis trate

Nová trať bude pokračovaním už vybudovanej trate od zastávky Jungmannova cez nezastavané územie až po lokalitu Janíkov dvor, v ktorej vyrastá developerský projekt Južné mesto. Popri električkovej trati zostanú iba existujúce cesty a nové sa stavať nebudú, čím projekt rešpektuje požiadavky občanov, ktorí sa vyjadrili k pôvodnému zámeru z roku 2012. Navrhnuté sú dva varianty, ktoré sa líšia spôsobom križovania električkovej trate s Pajštúnskou ulicou a rôznym riešením zastávky Lietavská (Lúčanka). Preferovaný je variant č. 2, ktorý je zobrazený v nasledujúcej časti textu.

Na trase bude celkovo 7 zastávok dĺžky 65 metrov, na ktoré bude bezbariérový prístup, a dva električkové mosty cez Chorvátske rameno. Hoci sa pôvodne hovorilo o „rýchlej električke“ a slovenská legislatíva električkovú dopravu umožňuje prevádzkovať bez špeciálnych zabezpečovacích zariadení rýchlosťou 60 km/h, trať je navrhnutá na rýchlosť 50 km/h.

Na medzizastávkových úsekoch bude kryt električkovej trate zelený s využitím rastlín nenáročných na údržbu a závlahu. Samotná trať tak nenaruší súčasný charakter územia, ktorým bude prechádzať. V priestore zastávok a priecestí sa uvažuje s pevnou jazdnou dráhou s betónovým krytom. V obratisku by sa mal využiť otvorený zvršok so zakrytím drveným štrkom.

Celá trať bude umiestnená na úrovni terénu, pričom mimoúrovňové kríženia budú zabezpečené na križovatkách s Pajštúnskou ul. (variant č. 2) a Panónskou cestou (oba varianty). Úrovňové kríženia budú chránené svetelnou signalizáciou s plnou preferenciou električkovej dopravy a následne aj preferenciou autobusovej MHD. Všetky štvor- a viacpruhové križujúce cesty budú mať pravý pruh vyhradený ako buspruh, aby nedochádzalo k meškaniam ani v autobusovej doprave.

V celej dĺžke je navrhnutá súbežná cyklistická komunikácia šírky 4,0 m, ktorá na Pajštúnskej ul. a Betliarskej ul. križuje električkovú trať. Cyklotrasy a chodníky povedú aj po električkových mostoch cez Chorvátske rameno. Cyklistov tiež poteší doplnenie priečnych cyklistických komunikácií, takže pôjde vôbec o prvý veľký bratislavský projekt, ktorý bude komplexne riešiť aj cyklistickú dopravu.

Úsek Bosákova ul. – Rusovská cesta

Výstavba predĺženia trate sa dotkne aj 1. úseku (Jesenského – Jungmannova). Prvou úpravou je odstránenie jednej z najväčších chýb 1. úseku, ktorou je nezabezpečenie prestupov medzi električkami a autobusmi do Ovsišťa na zastávke Farského. Pribudnúť by tak mal prestupný uzol, v ktorom by autobusy liniek 8499 mali zastavovať tesne vedľa električkových nástupíšť.

K už existujúcej trati sa doplní chýbajúca cyklistická komunikácia. Rusovskú cestu projekt navrhuje rozšíriť a presunúť severne vrátane vybudovania nového mosta cez Chorvátske rameno.

Pred úrovňovou križovatkou trate s Rusovskou cestou vznikne nová zastávka s názvom Chorvátske rameno. Táto zastávka nahradí súčasnú konečnú Jungmannova. Pri električkovej zastávke budú zriadené autobusové zastávky na pohodlné prestupovanie medzi električkami a autobusmi.

Súčasná zastávka Jungmannova bude po predĺžení trate slúžiť už len ako občasná v prípade mimoriadnych udalostí.


Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: zelená = existujúca električková trať, červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

 

Úsek Rusovská cesta – Jiráskova ul./Romanova ul.

Trať bude ďalej pokračovať cez budúcu štvrť Petržalka City, uprostred ktorej vznikne zastávka Gessayova s prístupom aj do existujúcej časti sídliska.


Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

 

Úsek Jiráskova ul./Romanova ul. – Pajštúnska ul./Kutlíkova ul.

Pri úrovňovej križovatke trate s Jiráskovou ul. bude vybudovaná zastávka Zrkadlový háj a v jej tesnej blízkosti budú aj autobusové zastávky liniek 68 a 99. Peší prístup je zabezpečený aj do neďalekého supermarketu.

Električky následne budú stúpať na most cez Chorvátske rameno, ktorý bude vybudovaný v miestach dnešných betónových panelov umiestnených nad ramenom. Aj keď na električkovom moste bude chodník, pešie spojenie oboch brehov Chorvátskeho ramena bude komplikovanejšie vzhľadom na to, že prístupy budú zabezpečené výlučne rampami a bez priechodov cez električkovú trať.

Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

 

Úsek Pajštúnska ul./Kutlíkova ul. – Šintavská ul.

Križovatka ulíc Pajštúnska – Kutlíkova – Jantárová cesta je navrhnutá variantne. V prvom variante je navrhnutá ako úrovňová so zasypaním zárezu pôvodne hĺbeného pre metro. Druhý variant počíta s klesnutím trate pod úroveň terénu a s mimoúrovňovým križovaním cestnej komunikácie, ktorá by mala viesť po moste ponad trať.

Električková zastávka s pracovným názvom Stred je v 1. variante umiestnená za križovatkou, v 2. variante pod Pajštúnskou ulicou, pričom bezbariérový prístup na ňu by mal byť zabezpečený výťahom. Autobusy liniek 9899 zastavia v blízkosti križovatky, pri niektorých prestupoch bude potrebné prechádzať cez priechody pre chodcov.

Súčasťou výstavby by malo byť rozšírenie Pajštúnskej ul. do plného profilu. Ako samostatná investícia má byť vybudovaný nový most cez Chorvátske rameno na Kutlíkovej ul.

V pôvodnom stave zostane súbežná Jantárová cesta, po ktorej by v tomto úseku aj naďalej mala jazdiť autobusová linka 99.


Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

 

Úsek Šintavská ul. – Lietavská ul.

Za úrovňovou križovatkou so Šintavskou ul. bude umiestnená zastávka Veľký Draždiak v blízkosti zdravotníckeho centra. S prestupom na autobusy sa tu neuvažuje, keďže ten bude možné vykonať na predchádzajúcej a nasledujúcej zastávke.


Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

 

Úsek Lietavská ul. – Betliarska ul.

Tento úsek bol spracovaný variantne – v prvom variante sa v maximálnej miere zachováva súčasné dopravné riešenie, pričom na električkovej trati vzniknú celkovo tri priecestia. Autobusové zastávky Lúčanka zostávajú na súčasnom mieste a v ich blízkosti má vzniknúť električková zastávka s pracovným názvom Lietavská. Pri ceste smerom na Betliarsku ul., Jasovskú ul. a k Nemocnici Antolská tak bude nutné prechádzať cez cestu.

V druhom variante sú v tomto úseku navrhnuté jazdné pruhy po stranách električkovej trate, z ktorých sa oddeľujú buspruhy do prestupného uzla medzi električkami a autobusmi liniek 9899. Celý úsek by takto slúžil ako veľká kruhová križovatka s dvomi križovaniami električkovej trate a bezkolíznym prestupom medzi električkami a autobusmi.

V rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie došlo k úprave oboch variantov a vznikol variant 2m, pričom navrhované riešenie prebralo väčšinu riešenia z 1. variantu, a to najmä nutnosť prechádzania cez cestu pri prestupovaní z električky na autobus.


Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy

 

Úsek Betliarska ul. – Janíkov dvor

V poslednom úseku je navrhnutá zastávka s pracovným názvom Janíkov dvor pod mostom na Panónskej ceste. V rámci tejto zastávky by malo byť možné prestupovať medzi električkami a autobusmi liniek 91 a 191 do Jaroviec, Rusoviec a Čunova.

Za poslednou zastávkou pokračuje manipulačná trať, na konci ktorej bude dvojkoľajné obratisko a koľajové spojky. Súčasťou projektu bude aj zázemie pre odstavenie 12 električiek v hale pri obratisku, čo by malo postačovať pre potreby nočného parkovania električiek potrebných na ranné výjazdy z Petržalky. Hala by mala mať 4 koľaje, každú s užitočnou dĺžkou 100 m a vykonávať by sa v nej mala len ľahká údržba, napríklad čistenie interiérov. V projekte je zobrazená aj priestorová rezerva na prípadnú vozovňu električiek, jej výstavba však nebude súčasťou tejto stavby.


Zdroj: Správa o hodnotení EIA (ekojet, s. r. o.)
Pozn.: červená = nová električková trať, ružové = odstavná hala pre 12 električiek, žlté = nové cesty, modré = cyklotrasy, svetlomodré = výhľadové komunikácie Južného mesta a výhľadová vozovňa električiek

Vizualizácia, ako by mohla vyzerať električková trať v Petržalke
© bratislava.sk

Očakávané zmeny v linkách MHD

Zmeny počas výstavby

Pôvodný projekt počítal s výstavbou viacerých úsekov naraz, no možná je aj postupná výstavba od Bosákovej smerom na juh tak, aby bolo možné električkovú linku predlžovať vo viacerých etapách. Počas výstavby trate budú dobudované definitívne spojnice ciest v úsekoch Nám. hraničiarov - Rusovská cesta a Kutlíkova - Pajštúnska. Pri budovaní uvedených spojení a križovatiek s Jiráskovou ul., Šintavskou ul., Lietavskou ul. a Betliarskou ul. bude doprava presunutá na dočasné komunikácie, prípadne vylúčená úplne. Krátkodobé zmeny počas výstavby sa preto pravdepodobne nevyhnú väčšine petržalských autobusových liniek.

Zmeny po výstavbe

Na novú konečnú budú predĺžené električkové linky 1 a 3 z dočasnej konečnej pri Nám. hraničiarov. Predbežne sa počíta so spoločným intervalom električiek 4 minúty v pracovných dňoch a 7,5 minúty cez voľné dni a večer.

Súčasné linkové vedenie autobusov MHD v Petržalke je pripravené na realizáciu električkovej trate bez revolučných zmien. Po vybudovaní trate bude autobusová linka 95 v celom rozsahu nahradená električkovou dopravou. Ostatné linky by mali zostať bez podstatných zmien, uvažovať je skôr možné nad zmenou ich intervalov v špičke v prípade, ak ich odbremení električková linka.

Koncept obsluhy Petržalky bude založený na nosnej električkovej linke a autobusových linkách. Tie budú slúžiť ako napájače na električkovú dopravu, preto na styku električky a autobusov budú zastávky umiestnené blízko seba, aby sa dalo medzi jednotlivými linkami prestupovať. Samozrejme, autobusy budú naďalej zabezpečovať obsluhu po ostatných mostoch. Príklad cestovania si môžme ukázať na spojení Starého Mesta a nemocnice na Antolskej ulici. Cestujúci využije zo zastávky Šafárikovo námestie rýchlu električkovú dopravu a na zastávke Lúčanka prestúpi na nadväznú autobusovú linku 99. Výsledné spojenie bude rýchlejšie než niekdajšou priamou autobusovou linkou 95 a tiež rýchlejšie než autom.

Väzby medzi električkou a autobusmi v Petržalke
© imhd.sk

Nerealizované časti pôvodného projektu

Pôvodný projekt z roku 2012 počítal s električkovou traťou vedenou v celej dĺžke Jantárovej cesty uprostred 4- až 8-pruhovej komunikácie projektovanej už za čias socializmu. Nová cestná komunikácia by však predstavovala pre električku priamu alebo nepriamu konkurenciu. Samotný projekt vykazoval množstvo nedostatkov, obmedzené bolo prechádzanie chodcov a cyklistov cez križovatky, na zastávky bol problematický prístup, električky a autobusy nemali vhodne riešené prestupy. Neriadené cestné prejazdy cez električkovú trať by sa stali rovnakými nehodovými miestami, aké už poznáme z iných električkových radiál v Bratislave. Objavili sa tiež úvahy viesť v celej dĺžke popri električke autobusové linky alebo využiť pravý pruh cesty na parkovanie. Na takto naprojektovaný projekt nebolo možné získať prostriedky z fondov EÚ, preto ho bolo nutné prepracovať.

Súčasťou 2. časti mali byť aj ďalšie prvky, ktoré však realizované nebudú. Trať mala byť s duálnym rozchodom 1000 a 1435 mm, aby ju bolo možné využívať aj pre vlaky do Rajky. Okrem napojenia na železničnú trať sa v Janíkovom dvore malo vybudovať aj depo pre električky a tram-train, ale iba s rozchodom 1435 mm. Celému riešeniu však chýbal udržateľný koncept prevádzky a jej financovanie, preto budú realizované len tie časti, ktoré preukázateľne pomôžu pri rozumných nákladoch zlepšiť MHD v Petržalke.

Prepracovaniu projektu predchádzala urbanisticko-architektonická súťaž na riešenie rozvoja centrálneho územia Petržalky pozdĺž Chorvátskeho ramena a Jantárovej cesty s cieľom nájsť optimálnu koncepciu tohto územia s dôrazom na vytvorenie rôznorodých na seba nadväzujúcich verejných priestorov.

Autori víťazného návrhu vytvorili atraktívne verejné priestory s parkami okolo Chorvátskeho ramena. V tomto novom jadre Petržalky sa vytvorili nové možnosti pre bývanie, služby, pracovné príležitosti, voľnočasové a kultúrne aktivity.

Dopravná sieť má byť postavená na podpore trvalo udržateľných formách mobility, najmä na mestskej hromadnej doprave:

  • električková doprava zabezpečujúca nosné severo-južné prepojenie s centrom mesta,
  • autobusová doprava zabezpečujúca priečne prepojenia a napojenie na nosnú električkovú dopravu,
  • pešia a cyklistická doprava na prepájanie verejných priestorov a uzlových bodov mestskej hromadnej dopravy.

Ďalšie informácie


17.12.2013, aktualizované 14.7.2017
-mhd-

Komentáre

Login: Heslo:













K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB).
Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový popis. Pridaním súborov súhlasíte s podmienkami používania.

zezel12.2.2018 10:29 -1#169 Re:
Reakcia na #168 od chodec:
K comu je dobra odbocka k lidu, ked je to 3-4 minuty peso k zastavke sad J.Krala? Mala by zmysel pri predlzeni do Ovsista, pripadne dalej po dolnozemskej k nemocnici a uzavriet okruh cez antolsku no to je zopar hluchych kilometrov ktorych vystavbu nikto neobhaji.
To uz by sa ziadal nejaky prejazd cez dunaj idealne po pristavnom moste s napojenim na prievoz. Ale co spravit so zeleznicou? Na nu sa mohlo mysliet pri projektovani nulteho obchvatu. Pre osobnu dopravu je jej sucasna hodnota nula. Zaujimave, ze madari aj rakusania pochopili uz pred x-rokmi, ze bratislava je lievik no bohuzial ich akakolvek snaha o spolupracu s nasou stranou stroskotala a museli veci riesit inak, ci uz zeleznicnu alebo cestnu dopravu. Chyba komplexne riesenie dopravy, ani sa nim nikto nezaobera ved naco, aj tak na to nie su financie. Dnes nie su, a ked raz budu? Vsetko zastavane, obyvatelov pribuda, a nemaju alternativu k individualnej doprave. Preco ked sa zmietla zo stola spominana filialka, nevidim snahu priviest tam aspon primestske vlaky? Verte ci nie, raz to metro bude (to uz budem pod drnom) ale pre ine alternativy nevytvarame podmienky
chodec12.2.2018 6:21 -1#168 Re:
Reakcia na #167 od zezel:
Fantastická myšlienka ktorá to určite zachráni. To znamená že teoreticky do každej úrovňovej svetelne riadenej križovatky vojde každé 2 minúty električka, samozrejme z protismeru tiež každé 2 minúty a keďže nebude taká synchronizácia aby vošli naraz, križovatky sú úrovňové každých 500 - 600 m, veľmi často sa stane že prídu v "polovičnom" intervale t.j. každú minútu si "preferencia" vyvolá stopku pre automobily. Pritom preferencia je odstupňovaná v poradí električky, zmeškané autobusy, autobusy podľa grafikonu a až potom ostatná automobilová doprava, k tomu treba vybaviť aj chodcov. A ešte nám tam developeri pridajú linku na obsluhu LIDA na druhej strane Dunaja takže križovatka na Šafku je vybavená, električky stoja v šóóóóóóre. Už to vidím ako to po mesiaci vypnú.
zezel11.2.2018 16:57 #167 Re:
Reakcia na #161 od chodec:
S linkami 1 a 3, a predlzenim 6 a 8 sa da dostat na 2 min. interval co sa v kombinacii s novymi vozmi blizi ku 10k/hod. Cas ukaze ci to staci
Solider11.2.2018 15:19 #166 Re:
Reakcia na #165 od Mike:
Koľajová spojka na úrovni Technopolu by sa eventuálne mohla dopracovať aj teraz vo fáze DUR, takisto, ako sa teraz mohli prepracovať križovatky a ďalšie veci. Keby sa chcelo.
Mike11.2.2018 11:38 #165 Re:
Reakcia na #161 od chodec:
Zaujímavé číslo ale tá kapacita tam môže byť určite vyššia. A po druhé, ak aj projekt je tak obmedzený že počíta iba s jedným obratiskom v Janíkovom dvore a ďalej po trase s ničím, po 5 ročnej udržateľnosti kvôli eurofondom sa môže dorobiť koľajová spojka napr. na úrovni Technopolu a tam končiť linka s obojsmernými vozmi.
810zssk11.2.2018 11:12  +2#164 Re:
Reakcia na #161 od chodec:
To uz treba obuchat o hlavu tym co cely cas bluznili o stvorminutovom intervale, horsiom nez je v Karlovej Vsi, a aj skrz to nepresadili mimourovnove riesenie aspon najdolezitejsich krizovatiek. Ale to nie je chyba elektricky, len jej prevedenia.
S499.102311.2.2018 8:22  +4#163 Re:
Reakcia na #161 od chodec:
Inak opäť ukazuješ, aký si totálne nezorientovaný, keďže Nesrovnalova nie je električka, Nesrovnalova bola naopak tvoja milovaná Filiálka. Vďaka bohu to neprešlo.
S499.102311.2.2018 8:19  +5#162 Re:
Reakcia na #161 od chodec:
Zatiaľ čo tvoja Filiálka s TGV do Paríža by to vytrhla!
chodec11.2.2018 5:46 -6#161 Re:
Reakcia na #160 od zezel:
Príspevok je skrytý z dôvodu udeleného výrazne záporného hodnotenia ostatnými používateľmi. [Odkryť]
zezel9.2.2018 18:10 #160 Re:
Reakcia na #159 od Mike:
O tom prieskume som cital. Narazam na to ze obytne stvrte sa stavaju aj na vacsom sajrajte, ako certifikovany podklad pod dopravnu stavbu by to asi nepreslo. Ja som si spravil obraz co vsetko tam moze byt ked sa vyberal kufor pod dialnicou pri byvalej vozovni na einsteinovej.
btw. ma zaujima, ci sa da 150-tisicove sidlisko obsluhovat dvomi kolajami. Zaroven si myslim ze je najvyssi cas sa zamysliet nad dopravou z jaroviec a rusoviec, ako aj juzneho mesta. Je iba otazkou casu kedy sa cele to uzemie zastava, ak sa uz teraz nevynechaju koridory, nepomoze ani supernulty obchvat
Mike9.2.2018 17:06 #159 Re:
Reakcia na #158 od zezel:
Developer Južného mesta si tam dal spraviť geologický rozbor, lebo celý umelý kopec idú odstrániť. A spomínali, že nič životu nebezpečné či ohrozujúce, ako sa tradovalo, sa tam nenašlo. Takže tá ortuť a staré zbrane z pivníc zbúraných domov atď môžu byť do veľkej miery iba urban legend.
zezel9.2.2018 16:35 #158 Re:
Reakcia na #134 od cestujuci34:
Ten kopec je nepouzitelny. To nie je len sut zo starej petrzalky. Su tam prevezene smetiska a rozny iny bordel co sa nedal zuzitkovat ani na zasypy. Kedysi sa na kopci pasli ovecky, skumali sa na nich ucinky toho kopca. Vysledok nepoznam a nikto nikdy sa s nim nechvalil...
emko17.1.2018 17:11  +4#157 Re:
petržalská električka dnes získala právoplatné rozhodnutie EIA

ani pri tej najlepšej vôli sa nezačne stavať do 2020 (v územnom pláne je, ale ak by sa aj objednala všetka dokumentácia naraz, zabije to aspoň rok a pol, ak nie dva).

pri EÚ fondoch by to nemal byť problém, keďže platí pravidlo t+3 (preplatia sa výdavky na projekty do troch rokov po skončení programového obdobia, teda do 2023). "stačí" do 2020 stihnúť všetku prípravu
piggee11.1.2018 21:34  +1#156 Re:
Reakcia na #155 od kecho:
Ale v podstate ma chodec pravdu. S druhou castou Petrzalky sa mozeme rozlucit na najblizsich niekolko rokov. Vdaka neschopnosti Nesrovnalovej particky.
kecho28.12.2017 8:37  +2#155 Re:
Reakcia na #154 od chodec:
Penazi ma mestska kasa dost. Ze ich predrbe na “zbytocnosti”, ktore bud nie su potrebne alebo su predrazene (optimalna je kombinacia oboch faktorov), to je druha vec.
chodec27.12.2017 6:12  +1#154 Re:
Reakcia na #153 od martinah:
Som zvedavý odkiaľ mesto po r. 2020 zoženie peniaze bez fondov EÚ? Droba nebude mať peniaze ani na seba a p. Ožvaldová ako odborníčka na dopravu ich asi nezoženie. Mesto sa zahusťuje a rozširuje, ale pre dopravu sa nerobí nič.
martinah17.12.2017 20:12 #153 Re:
Reakcia na #149 od pharel:
cize z 2020 sme uz na 2023
aj by boli peniaze, aj je projekt, a aj tak prd z toho
piggee16.12.2017 20:58 #152 Re:
Reakcia na #149 od pharel:
Inak povedane - zatial sereme na to, aj tak musime riesit Karlovku a kedze buduci rok tu uz nebudeme, tak nam to je vlastne jedno.
kecho16.12.2017 7:47 #151 Re:
Reakcia na #149 od pharel:
Kopec nekonkretnych dristov...
810zssk15.12.2017 15:34 #150 Re:
Reakcia na #149 od pharel:
IvoN to dal