Čo čaká bratislavskú trolejbusovú dopravu v blízkej budúcnosti?

Okrem výstavby nových tratí môže byť riešením na jej rozvoj využitie parciálnych a tiež veľkokapacitných dvojkĺbových trolejbusov.

Bratislavská trolejbusová doprava, ktorá v tomto roku oslávila 110. výročie začiatku premávky prvých trolejbusov, prepraví ročne približne 13 % z celkového počtu prepravených cestujúcich. Dĺžka prepravnej siete je necelých 49 kilometrov. V rámci ekologizácie mestskej dopravy preto stále existuje veľký priestor na rozvoj tohto bezemisného dopravného prostriedku.

Hoci je výstavba viacerých nových trolejbusových tratí podchytená v územnom pláne hlavného mesta a v koncepcii rozvoja MHD a výstavbu niektorých odporúča aj nedávno vypracovaný územný generel dopravy, rozširovanie ekologickej trolejbusovej dopravy v Bratislave postupuje veľmi pomaly.

Napriek možnosti čerpania finančných prostriedkov z eurofondov sa podarilo v uplynulom desaťročí postaviť len tri nové krátke trolejbusové trate - z Pražskej cez Brniansku a Prokopa Veľkého na Hroboňovu, zobojsmernenie trate na Lamačskej ceste a predĺženie trate na Trenčianskej ulici.

Nové trolejbusové trate

V súčasnosti sa pripravuje iba výstavba trolejbusovej trate v Mlynskej doline, ktorá prepojí dlhodielsku trať so zvyškom trolejbusovej siete na Patrónke. Tým sa umožní nahradenie autobusovej linky 32 trolejbusovou dopravou. Realizácia tejto trate je plánovaná v roku 2021.

Podľa materiálu, ktorý sa zaoberal preverením opodstatnenia realizácie navrhovaných električkových a trolejbusových tratí a ktorý mestské zastupiteľstvo hlavného mesta vzalo na vedomie v júni 2019, sa odporúča spracovať štúdiu realizovateľnosti pre trolejbusovú trať Autobusová stanica - Eurovea (Nové SND), ktorá by umožnila odstrániť potrebu prevádzkovania trolejbusov a pomocným pohonom na linke 210. Ďalšie navrhované trate k Tescu Lamač, na Zlaté piesky, k Avion Shopping Parku a cez Most Apollo na Bosákovu sa odporúča ponechať len v rovine územnej rezervy bez potreby spracovania štúdie realizovateľnosti.

Možnosť využitia parciálnych trolejbusov

Zvyšovanie podielu trolejbusovej dopravy je možné okrem výstavby nových tratí aj s využitím trolejbusov s prídavným zdrojom energie, ktoré môžu premávať aj mimo trolejovej siete. Bez výstavby nových tratí tak môžu byť niektoré autobusové linky, na ktorých autobusy jazdia v časti trasy pod trolejovým vedením, nahradené trolejbusmi s pomocným pohonom.

V súčasnosti výrobcovia bežne ponúkajú pre svoje trolejbusy zabudovanie prídavného zdroja elektrickej energie.  Prvou možnosťou je využitie dieselelektrického agregátu, pri ktorom elektrickú energiu vyrába generátor poháňaný spaľovacím motorom. Takéto trolejbusy sa od roku 2006 používajú aj v Bratislave.

Dopravný podnik vlastní 6 trolejbusov Škoda 25 Tr Irisbus a 15 trolejbusov Škoda 30 TrDG SOR, ktoré sú vybavené dieselgenerátorom. Prvé jazdia na dlhodielskej linke 33, zvyšné sú aktuálne nasadzované na linky 205 a 210 a v prípade potreby pri výlukách aj na iné linky. Oba typy však bojujú s veľmi vysokou poruchovosťou a veľa vozidiel býva dlhodobo nepojazdných. Na linke 33 sa preto využívajú aj klasické trolejbusy, ktoré sa dotiahnu z vozovne ťahačom, na ostatných linkách sú trolejbusy s dieselgenerátorom nahradzované autobusmi. V priebehu tohtoročného leta boli preto niekoľko týždňov na linke 210 nasadzované iba autobusy. Dôvodom odstavenia trolejbusov sú aj problémy s dieselgenerátomi.

„Z dôvodu nábehu kilometrov na vozidlách dochádza k opotrebeniu brzdových kotúčov na vozidlách a tak isto k poruchovosti dieselového pohonu, taktiež evidujeme aj bežné poruchy. Tieto opravy sú časovo náročné a DPB, a.s. ich zabezpečuje vlastnými silami, rovnako dodacia doba náhradných dielov k týmto trolejbusom je veľmi dlhá, dochádza tak k predlžovaniu odstavenia vozidiel. Z tohto dôvodu bola linka 210 obsluhovaná istý čas len autobusmi. Situácia so spomínanými poruchami vozidiel, sa však postupne stabilizuje,‟ priblížila hovorkyňa DPB Adriana Volfová.

Druhou možnosťou sú trolejbusy vybavené trakčnými akumulátormi (batériami), z ktorých sa elektrická energia odoberá pri jazde mimo trolejového vedenia a naopak akumulátory sa dobíjajú počas jazdy pod trolejovým vedením. V Bratislave zatiaľ takéto trolejbusy nepremávajú, konštrukčne sú však vhodnejšie pre častú prevádzku na pomocný pohon než vozidlá s dieselgenerátorom.

V decembri 2016 mestské zastupiteľstvo hlavného mesta v rámci uznesenia o obnove vozidlového parku autobusov poverilo dopravný podnik vypracovať pilotný projekt nahradenia niektorých autobusových liniek batériovými parciálnymi trolejbusmi. Pilotný projekt mal byť vypracovaný do júna 2017. Doteraz sa nákup takýchto trolejbusov nerealizoval, zaujímali sme sa preto, či dopravný podnik v súčasnosti uvažuje s nákupom parciálnych trolejbusov.

„DPB, a.s. v súčasnej dobe oslovuje výrobcov s možnosťou zapožičania takýchto vozidiel z dôvodu testovania v reálnej prevádzke. Následne bude podnik pripravovať špecifikácie pre nákup nových vozidiel a uchádzať sa o finančné prostriedky z fondov EÚ,‟ informovala nás Adriana Volfová.

Medzi autobusové linky, ktoré by eventuálne mohli byť nahradené parciálnymi trolejbusmi, patrí napríklad linka 61 z Hlavnej stanice na Letisko, alebo linka 63 z Lamača k Avion Shopping Parku.

Zvyšovanie prepravnej kapacity prostredníctvom dlhších trolejbusov

Väčšiu atraktivitu a vyšší komfort prepravy na nosných trolejbusových linkách môžu zabezpečiť aj dlhšie a kapacitnejšie vozidlá. Okrem štandardných kĺbových dvojčlánkových trolejbusov ponúkajú niektorí výrobcovia aj dvojkĺbové trojčlánkové trolejbusy s dĺžkou okolo 24 metrov. Dvojkĺbové trolejbusy v súčasnosti prevádzkujú dopravné podniky vo viacerých švajčiarskych mestách a najnovšie sa s nimi môžeme stretnúť aj v rakúskom meste Linz. Takéto vozidlá ponúkajú výrobcovia Hess a Van Hool a prototyp dvojkĺbového trolejbusu v tomto roku predstavil aj poľský výrobca Solaris.

V Bratislave sa v poslednom čase spomína možnosť nasadenia dvojkĺbových trolejbusov na nosnú linku 201 z Dolných honov na Hlavnú stanicu. S takýmto riešením uvažoval pred komunálnymi voľbami aj súčasný primátor hlavného mesta Matúš Vallo. Záujem o dvojkĺbové trolejbusy má aj bratislavský dopravný podnik.

„DPB, a.s. plánuje testovať 24-metrový trolejbus v premávke MHD. Následne bude pripravovať špecifikácie pre nákup nových vozidiel a uchádzať sa o finančné prostriedky z fondov EÚ,‟ uvádza sa v stanovisku Dopravného podniku Bratislava.

Záver

V súčasnosti sa veľká pozornosť venuje rozširovaniu elektrobusov, popri ktorých sa klasické trolejbusy dostávajú do úzadia. Nevýhodou doterajších elektrobusov je nielen malý dojazd vozidiel, ale ako sa ukazuje aj zo skúseností v Bratislave problémom môže byť aj energetické zabezpečenie nočného nabíjania veľkého počtu elektrobusov. Trolejbusy naproti tomu môžu premávať po celý deň bez potreby nabíjania. Parciálne trolejbusy umožňujú rozšíriť trolejbusovú dopravu aj do miest bez trolejového vedenia bez potreby jeho budovania. Zabezpečenie potrebnej prepravnej kapacity je možné dosiahnuť nasadením dlhších dvojkĺbových trolejbusov. Plánované testovanie takýchto trolebusov je prvým krokom k budúcemu rozvoju trolejbusovej dopravy, dôležitá je však aj podpora trolejbusovej dopravy samotným hlavným mestom.