Slávnostné predstavenie bude v piatok o 11. hodine.
Do Bratislavy sa po rekonštrukcii v piatok 7. novembra 2014 vráti elektrický rušeň Ganz Eg 6, ktorý v minulosti jazdil na trati tzv. Viedenskej električky. Rušeň bol v roku 2011 odkúpený Klubom priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy z jeho posledného pôsobiska v Rakúsku a následne sa podrobil v Topoľčanoch rekonštrukcii na výstavný exponát.
Slávnostné predstavenie zrekonštruovaného rušňa bude v piatok 7. novembra 2014 o 11:00 na nábreží pred Skladom č. 7. Verejnosť si bude môcť rušeň pozrieť na uvedenom mieste aj počas víkendu 8. a 9. novembra. Od 11. novembra sa presunie do Múzea dopravy na Šancovej ul., kde bude pripravená aj výstava približujúca storočnicu Viedenskej električky.
„Symbolicky, k storočnici otvorenia miestnej dopravy Viedenskej električky, privážame stratenú Bratislavčanku späť domov. Podrobila sa náročnej rekonštrukcii do vystavovateľného stavu a veríme, že sa verejnosti bude páčiť,“ uviedol Michal Milata, predseda Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy. Rekonštrukciou sa električke prinavrátila podoba z roku 1914, podľa historických fotografií sa podarilo dôkladne zrekonštruovať interiér, či dobové nápisy.
Elektrická lokálna železnica Bratislava - Viedeň bola v prevádzke v rokoch 1914 – 1938 a dotvárala neopakovateľnú charizmu Bratislavy. Po zániku lokálnej dráhy sa dve špeciálne vyrobené vozidlá pre bratislavský úsek, GANZ Eg 5 a 6, dostali do Rakúska. Pôvodný majiteľ, firma Stern a Hafferl, sa vozidlo GANZ Eg 6 rozhodol ponúknuť na predaj alebo zošrotovanie. S pomocou partnerov a veľkého záujmu verejnosti sa električka nakoniec v roku 2011 vrátila domov do Bratislavy. Následne sa podrobila náročnej rekonštrukcii do vystavovateľnej podoby.
Miesto vystavenia elektrického Rušňa pred Eurovea
Tatranka
Pokiaľ vychádzam z mojich znalostí košickej historickej MHD, tak farba pantografov električiek MWG Gyor z roku 1913 bola buď biela alebo svetlo šedá, farba je evidentne zhodná s farbou striech. Otázne ale je, či existovala v tej dobe v Uhorsku nejaká platná norma pre nátery zberačov elektrických dráhových vozidiel všeobecne alebo to bolo na uvážení výrobcu resp. prevádzkovateľa. Ďalším faktom je, že začiatku 60. rokov 20. stor. boli na košických električkách pantografy svetlo až tmavo šedé, zmena na oranžovú (!) prišla pozdejšie so zavedením novej normy platnej v ramci celej ČSSR.
Samozrejme, že zmeniť náter je najmenej. Podstatné je, že EG 6 je zachránená a je na nej odvedený veľký kus poctivej práce na jej zreštaurovaní do maximálne možného pôvodného stavu.