Vozidlá › Autobusy › TAM 232 A 116 M

Autobusy TAM 232 A 116 so štandardnou výškou podlahy vyrábala slovinská spoločnosť TAM BUS Maribor v rokoch 1993 - 1996 v spolupráci s ľubľanskou firmou Avtomontaža-bus, ktorá dodávala karosérie. Karoséria autobusov koncepčne vychádzala z vozidiel MAN SL 202, ktorých vzorom bol prototyp štandardného mestského autobusu 2. generácie VÖV-II (S 80). Na základe tohto prototypu boli v 80-tych rokoch vyrábané vozidlá Mercedes-Benz O 405, MAN SL 202 a Neoplan N 416. Vyrábané boli v trojdverovom mestskom prevedení s označením TAM 232 A 116 M a dvojdverovej prímestskej verzii TAM 232 A 116 P. Veľký úspech však s nimi výrobca nedosiahol, keďže trend v tom čase už smeroval k nízkopodlažným vozidlám. Okrem Česka a Slovenska bolo možné niekoľko vozidiel TAM 232 A 116 M/P stretnúť v krajinách bývalej Juhoslávie.

Predchodcom typu TAM 232 A 116 bol autobus typu TAM 260 A 116 druhej generácie vyrábaný od roku 1991 s rovnakou karosériou, ale so vzduchom chladeným motorom TAM F8L (prvá generácia autobusu TAM 260 A 116 bola vyrábaná do roku 1991 v spolupráci so srbskou karosárskou firmou Autokaroserija Novi Sad, kedy sa z dôvodu osamostatnenia Slovinska a vypuknutia vojnového konfliktu táto spolupráca prerušila). Typ TAM 260 A 116 M/P sa v malom počte udomácnil u niekoľkých dopravcov v Slovinsku a Chorvátsku, zopár vozidiel sa dostalo aj do Nemecka, Luxemburska, Ruska a Kazachstanu. Po krachu firmy TAM BUS v roku 1996 prevzala výrobu autobusov nástupnícka spoločnosť M.P.P. Vozila, ktorá mala do začiatku 21. storočia v ponuke aj autobusy TAM 232 A 116 M s čiastočným faceliftom čiel, ktorý bol predstavený už v roku 1995, ale vyrobila sa nanajvýš niekoľko kusov. Spoločnosť Avtomontaža-bus vyrábajúca karosérie pre tieto autobusy skrachovala na konci roka 1999. Firma M.P.P. Vozila sa ešte v roku 1999 pokúsila vrátiť na slovenský trh s autobusmi značky TAM prostredníctvom spoločnosti Bus Trade, no bez veľkého úspechu. V roku 2001 priviezla do Bratislavy jeden prímestský autobus TAM 232 A 116 P, ktorý sa krátky čas využíval na bezplatnej linke do nákupného centra Danubia prevádzkovanej firmou Zájazdy Bratislava. Na Slovensku ale dlho nepobudol a nakoniec skončil v Bosne a Hercegovine.

V roku 1995 bratislavský dopravný podnik zakúpil jednorazovo 11 autobusov TAM 232 A 116 M. Ani jeden z autobusov nebol pôvodne určený pre Bratislavu. Prvým bolo prezentačné vozidlo v atypickom nátere vybavené aj klimatizáciou, zvyšné vozidlá boli určené pre DP Teplice, ktorý však prehodnotil pôvodnú objednávku dvadsiatich kusov týchto autobusov a nakoniec zakúpil len 10 kusov. Zvyšných 10 kusov zakúpil DPB a vozidlá #3701 a 3702 boli dokonca dodané s nalepeným čiernymi evidenčnými číslami 410 a 412, s ktorými mali jazdiť v Tepliciach.

Samonosnú karosériu dvojnápravového autobusu zvarili z oceľových profilov a zvonku oplechovali. Naftový motor poháňajúci zadnú nápravu umiestnili pod podlahou v zadnej časti vozidla. V pravej bočnici osadili trojicu dvojkrídlových, dovnútra sa otvárajúcich dverí s elektropneumatickým pohonom. Zasklenie vozidla realizovali technológiou lepenia. Nad čelným oknom vyčlenili veľký zasklený priestor pre linkovú orientáciu.

V interiéri osadili pre cestujúcich drevené sedadlá s penovou výplňou a textilným poťahom v priečnom usporiadaní. Strop a bočnice v interiéri obložili svetlým umakartom. Oproti druhým dverám vyčlenili priestor pre detský kočík. Pracovisko vodiča oddelili polouzavretou kabínkou s nízkymi dvierkami. Podlahu pokryli PVC krytinou. Osvetlenie interiéru zabezpečili žiarivkovými stropnými svietidlami. Vetranie interiéru vyriešili stropnými výklopnými klapkami a výklopnými časťami bočných okien na ľavej strane. Vozidlo #3700 vybavili aj celovozidlovou strešnou klimatizáciou, pravdepodobne značky Webasto, ktorá sa ale v prevádzke nikdy nepoužívala.

Vozidlo #3700 nalakovali v žlto-modro-fialových farbách, ostatné vozidlá dodali bielo-modro-žltej kombinácii určenej pre DP Teplice. Vozidlá #3701 a 3702 sa oproti ostatným líšili nápisom TAM BUS nad prednými dverami, modrým pásikom a nálepkou "Euro 1" na zadnom čele a žltým pásikom cez predný nárazník. Pôvodne výstavné vozidlo #3700 malo v interiéri nad dverami po celú dobu nápisy v slovinčine.

Autobusy dostali po niekoľkých mesiacoch prevádzky sponzorsky od firmy BUSE Blansko terčíkové transparenty. Postupne bola do jednotlivých vozidiel namontovaná veľká kabína pre vodiča po vzore kĺbových TAMov, takže prvá polovica predných dverí sa už potom nepoužívala pre nastupovanie cestujúcich. Zväčšenie kabín bolo realizované zo stien kabín vyradených autobusov Karosa B 732. Z vozidla #3700 bola v roku 2004 demontovaná a následne použitá vo vozidle #3702, neskôr v roku 2006 bola pre vozidlo postavená #3700 nová kabína.

Po požiari motora bol od roku 1998 odstavený autobus #3702. Po oprave sa do premávky zaradil až v roku 2004, pričom dostal nové zadné čelo a na ňom aj nový náter. Rovnako nové vyfarbenie zadného čela dostal autobus #3700, taktiež po požiari motora.

Prevádzka v náročnom kopcovitom teréne sa podpísala na stave týchto autobusov, preto sa v roku 2003 začalo s ich väčšími opravami. Ako prvý bol opravený autobus #3705, ktorému bol opravený rám vozidla a motor a vymenené bolo aj oplechovanie. V roku 2004 nasledovali autobusy #3710, 3704 a 3706, o rok neskôr #3703, 3707, 3709, 3708 a 3700. V rokoch 2003 - 2004 bol v ústredných dielňach pokusne zgenerálkovaný autobus #3701. Okrem karosérie a motora bol opravený aj interiér vozidla. Po generálke dostal namiesto pôvodného veľkého čelného transparentu už menší displej DOT-LED firmy BUSE, rovnako bol vymenený aj bočný a zadný displej DOT za typ DOT-LED. Ako posledný prešiel výmenou oplechovania autobus #3702 v lete 2008, pričom po oprave obdržal celočervený náter a červené poťahy na sedadlá. Červené poťahy sedadiel s logami Bratislavy dostal v roku 2008 aj autobus #3700.

V marci 2007 dostalo vozidlo #3707 na strechu klimatizáciu pre kabínu vodiča značky Webasto CC4E (chladiaci výkon 3,5 kW).

Od jesene 2007 do jari 2008 sa po požiari motora opravoval autobus #3706, pričom po oprave dostal celočervený náter a reklamu "Bratislava - Little Big City". Zároveň dostal malý predný DOT-LED transparent a červené poťahy na sedadlá.

Všetky autobusy boli zaradené do vozovne Krasňany. Autobusy jazdili takmer výlučne na linkách 44 a 62 (neskôr 32 a 33), kde sa naplno mohli prejaviť ich dobré jazdné vlastnosti najmä v hornatom teréne. Zriedkavo sa objavili aj na iných linkách vypravovaných vozovňou Krasňany. Zo zaujímavostí môžme spomenúť aj linky 630, 203, 216, X13 a X44 na Kolibu, kde sa autobus tohto typu objavil v rámci náhradnej dopravy namiesto trolejbusov.

Po sprevádzkovaní trolejbusovej trate na Dlhých dieloch sa autobusy tohto typu začali pravidelne objavovať aj na linkách 23 (Lamač - Devínska Nová Ves, SOŠ PZ) a 41 (Hlavná stanica - Šafranová).

Po zaradení nových autobusov SOR BN 10.5 v januári 2009, resp. krátko na to aj TEDOM C 12 G na dlhodielske linky, sa autobusy TAM 232 presunuli najmä na linky 20, 22 a 80. Po niekoľkých ďalších zmenách vo výprave vozidiel na jednotlivých linkách boli TAMy 232 nasadzované na rôzne linky vypravované vozovňou Krasňany (28, 29, 30, 37, 38, 41, 55, 80, 630).

Ku koncu prevádzky bol jeden z TAMov 232 pravidelne využívaný ako záložné vozidlo (najskôr dlhšiu dobu #3710, po jeho odstavení sa na jeho miesto nakrátko zaradilo vozidlo #3707 a neskôr #3703). V jeseni 2010 takto slúžilo vozidlo #3701 až do jeho odstavenia v decembri 2010. Posledné dve vozidlá #3700 a 3702 boli ku koncu prevádzky nasadzované hlavne na linky 55, 66 a N55.

Prvým vyradeným autobusom bol v druhej polovici roka 2008 autobus #3704, ktorý dojazdil kvôli prehnitému rámu. V roku 2009 dojazdili aj vozidlá #3706 a 3709. Druhé z nich bolo ešte v priebehu leta 2009 opravené, ale po zadretí motora krátko nato dojazdilo. Vyraďovanie sa rozbehlo v roku 2010, pričom ku koncu decembra 2010 zostali v premávke posledné dve vozidlá.

Ako posledné dojazdilo vozidlo #3702 v januári 2011, pričom toto vozidlo bolo určené na zachovanie do zbierky historických vozidiel DPB.