Sprievodcovia patrili neodmysliteľne k bratislavskej MHD od jej vzniku v roku 1895. Spočiatku sa voľne pohybovali vo vozidlách a predávali cestujúcim cestovné lístky. S príchodom nových vozidiel po druhej svetovej vojne boli v autobusoch a trolejbusoch vyhradené stanovištia pre sprievodcov pri zadných dverách, ktoré boli určené pre nástup cestujúcich bez cestovného lístka. Stúpajúci počet vozidiel a cestujúcich od polovice 20. storočia znamenal potrebu zrýchlenia vybavovania cestujúcich na zastávkach. Toto zrýchlenie prinieslo zavádzanie samoobsluhy, ktorá spočívala v inštalovaní samoobslužných pokladničiek do vozidiel, z ktorých si cestujúci po zaplatení zobrali cestovné lístky. Tieto malé pokladničky pre dopravný podnik vyrábal Kovospracujúci podnik mesta Bratislavy. Samoobsluha sa zaviedla najskôr na autobusových tratiach, neskôr pribudli trolejbusové a postupne aj električkové trate. Prvé samoobslužné autobusové linky boli zavedené od 1. novembra 1961. Išlo o linky 27 do Starého hája, 29 do Devína a 21/K do Páleniska, čo spolu predstavovalo 5 autobusov a úsporu 12 sprievodcov. Trate sa vybrali s ohľadom na väčšie množstvo pravidelných cestujúcich, ktorým sa dôverovalo. V polovici decembra 1961 pribudla linka 32 do Vajnor. Vozidlá so zavedenou samoobsluhou sa označovali veľkým písmenom S na prednom čele a nápisom Vozidlo bez sprievodcuna bočnej strane. Predplatné a prestupné lístky kontrolovali vyškolení šoféri.
V rokoch 1962 - 1966 bola samoobsluha zavedená aj na ďalších linkách:
- od 15.1.1962 linky 24 26
- od 1.3.1962 linky 21 22 28
- od 1.8.1962 linky 30 31 31/K 31/V a prvá trolejbusová linka 16
- od 1.12.1962 linka 34
- od 1.9.1963 trolejbusová linka 17
- od 1.10.1963 prvá električková linka 4
- od 1.11.1963 linka 33
- od 1.1.1964 linky 25 37
- od 15.7.1964 linka 38
- od 1.12.1964 trolejbusová linka 14
- od 1.4.1965 trolejbusová linka 15
- od 1.9.1965 trolejbusová linka 18
- od 1.12.1965 električková linka 2
- od 1.1.1966 električková linka 5
- od 1.4.1966 posledná autobusová linka 23
- od 1.10.1966 električková linka 3
Linka 23, ktorá bola ako posledná z autobusových liniek zmenená na samoobslužnú, slúžila ako zácviková i "nápravná" pre vodičov s nevhodným správaním. Jedným z dôvodov ponechania sprievodcov na linke 23 bolo aj nasadzovanie autobusov Ikarus 630, u ktorých nebolo možné ovládanie zadných dverí z miesta vodiča - až v roku 1966 boli rekonštruované na jednomužnú prevádzku. Samoobsluha na električkových linkách sa zavádzala najskôr na linkách, ktoré boli obsluhované novými vozidlami typu T2 a T3. Aj tieto vozidlá až do roku 1965 boli z výroby vybavované stanovišťom pre sprievodcu medzi prvými a druhými dverami. Prácu sprievodcu v električke T2 je možné dodnes vidieť v známom slovenskom filme Šťastie príde v nedeľu z roku 1958.
Dobová tlač uvádza, že v roku 1967 pracovalo v dopravnom podniku ešte 266 sprievodcov na trolejbusových linkách 11 a 13 a električkových linkách 5 a 7 (na ktorých v tom čase jazdili súpravy starých električiek), ktorí sa mali postupne preradiť na iné pozície. Neskôr sa sprievodcovia rušili aj na dvojnápravových električkách. Motorový vozeň súpravy bol bez sprievodcu a bol vyhradený pre držiteľov mesačných lístkov, vlečný vozeň bol naďalej obsadený sprievodcom.
Zavedenie samoobsluhy pomohlo tiež vyriešiť situáciu s nedostatkom pracovnej sily v danom období a za prvé 4 roky fungovania priniesla samoobsluha dopravnému podnik úsporu takmer 5 mil. Kčs. Samoobsluha sa v prostriedkoch bratislavskej MHD využívala až do 1. apríla 1976, kedy prišlo k zavedeniu predaja cestovných lístkov mimo vozidiel a ktoré sa označovali sa v mechanických strojčekoch vo vozidlách.
V súčasnosti je možné sa so sprievodcami v MHD stretnúť napríklad v niektorých postsovietskych krajinách. Aj tam sa však už začínajú objavovať modernejšie spôsoby predaja cestovných lístkov, ktoré Bratislava zavádzala od roku 1961.
?