Na Starom moste po 81 rokoch skončili autobusy

Most cisára Františka Jozefa bol postavený v rokoch 1889 – 1890 ako prvý trvalý prešporský most. Dovtedy sa na pravú stranu Dunaja dalo dostať po pontónovom moste, prievozom, v zime po zamrznutom Dunaji, či ešte dávnejšie cez brody. Po dobudovaní železničnej časti mosta v roku 1891 po ňom začali premávať vlaky Považskej železnice zo železničnej stanice Bratislava - Nové Mesto (dnes priestor pred Autobusovou stanicou na Karadžičovej ul.) do Petržalky a Rusoviec. Lepšiu obsluhu Petržalky priniesla Viedenská električka v roku 1914, ktorá mala na pravom brehu Dunaja na uhorskej strane Rakúsko-Uhorskej monarchie hneď niekoľko zastávok. Trať električky viedla dvojkoľajne po cestnej časti mosta, takže na moste boli spolu s traťou Považskej železnice umiestnené tri koľaje.

V rokoch 1918 – 1919 došlo po prvýkrát k prerušeniu dopravy na moste, keď bol v pohnutých časoch zabarikádovaný. Po upokojení situácie a definitívnom pripadnutí Prešporku - od roku 1919 s názvom Bratislava - Československu bola doprava obnovená.

Prvý autobus MHD na Dunajský most vyšiel v roku 1929 na linke L, dva roky po začiatku autobusovej dopravy v Bratislave. V roku 1936 dovtedajšiu Viedenskú električku na úseku Bratislava – Petržalka nahradila klasická mestská električka linkou E. Nepremávala však dlho. Spolu s autobusovou linkou L boli obe zrušené po Viedenskej arbitráži v roku 1938, keď Petržalka pripadla Nemecku.

Počas celej 2. svetovej vojny po moste nepremávala MHD. Ustupujúce nemecké vojská v roku 1945 most vyhodili do vzduchu. Novú strednú časť ako provizórne riešenie vybudovala Červená armáda, podľa ktorej bol neskôr most pomenovaný. Prvá autobusová linka sa obnovila v roku 1946, nové linky nasledovali v roku 1950 a od nasledujúceho roku sa do Petržalky (aj keď len ku Sadu) vrátila električka. Nejazdila však dlho, v roku 1961 bola električková trať do Petržalky zrušená, aj keď fyzicky ešte existovala dlho a pri Sade Janka Kráľa sa dodnes pod asfaltom nachádzajú staré koľajnice. Električky aj autobusy počas celej doby súbežnej existencie električkovej a autobusovej dopravy na moste využívali spoločne cestnú časť.

Prvé štyri autobusové linky 25, 26, 27 28 do Petržalky, Kopčian, Ovsišťa a Starého Hája doplnila v roku 1968 linka 43 do Janíkovho dvora. Po pričlenení Jaroviec, Rusoviec a Čunova vznikla v roku 1972 linka Č, ktorá do týchto častí premávala z Dunajskej ulice. Až do roku 1976 bol vtedajší Most Červenej armády jediným mostom cez Dunaj, cez ktorý jazdila MHD, hoci už v roku 1972 bol sprevádzkovaný Most SNP (Nový most) - avšak bez nadväzujúcich komunikácií. Ako prvá autobusová linka najstarší most opustila nová linka 101, ktorá vznikla zlúčením liniek Č a D z Čunova cez Most SNP do Devínskej Novej Vsi.

Počas výstavby jednotlivých sídlisk Petržalky živelne pribúdali na oboch mostoch autobusové linky, najskôr iba klasické, neskôr aj expresné. V rokoch 1980 – 1982 prebiehala rekonštrukcia mostovky Mosta Červenej armády, a tak boli všetky linky presmerované cez Most SNP. Po skončení rekonštrukcie sa na most vrátili linky 21 28 37 45 a 113.

1980-te roky sa niesli v znamení výstavby ďalších dvoch mostov. Prvý z nich, Most hrdinov Dukly (Prístavný most) bol do užívania odovzdaný v roku 1983 a odbremenil Most Červenej armády o linku 21, ale aj o železničnú dopravu. Pôvodná železničná trať medzi stanicami Filiálka a Petržalka sa postupne fyzicky rušila a v roku 1987 bol zlikvidovaný aj železničný most nad Starohájskou cestou (Ul. Pri Starom háji, pri dnešnom štadióne Artmedie). Koľajnice na moste však zostali až do jeho súčasnej rekonštrukcie.

V rokoch 1984 - 1985 sa opäť opravoval Most ČA a linky 28 37 45 53 a 113 jazdili po Moste SNP. Naopak, v máji 1988 najstarší most suploval Most SNP, ktorý sa podroboval oprave. Koncom 1980-tych rokov sa objavili plány využiť Most ČA pre petržalskú rýchlodráhu, ktorej absencia bola čoraz citeľnejšia. Rýchlodráha sa mala provizórne ukončiť v priestoroch bývalej železničnej stanice Bratislava – Nivy, dnes City Business Center na Karadžičovej ul. resp. priestor pred Autobusovou stanicou.

Štvrtý most (plánovaný názov Most mládeže, pri odovzdaní v roku 1991 už názov Most Lafranconi) dopravu na Starom moste neovplyvnil. Presunula sa naň iba linka 112 z Nového mosta v roku 1994.

V 1990-tych rokoch začalo byť čoraz viac zrejmé, že vybudovanie rýchlodráhy v podobe metra je dlhodobo nerealizovateľné. S tým súvisel aj vývoj na začiatku 21. storočia, kedy sa čoraz viac začalo hovoriť o lacnejšom rozšírení električkových tratí do Petržalky. Pri Moste Apollo (pracovný názov Most Košická) sa však na električku nemyslelo, preto v hre zostal Starý most.

V roku 2005 v súvislosti s odovzdaním Mosta Apollo, ale aj uvažovanou premávkou električiek po Starom moste, bolo zreformované vedenie autobusových liniek v Petržalke. Zmenená linka 95 (pracovne označená ako „autobusová verzia električkovej dopravy“ pod číslom 19) tak s 3-minútovým intervalom v rannej špičke začala čo najviac kopírovať po existujúcich komunikáciách trasu navrhovanej električkovej trate. Na moste ešte zostali linky 50 do Auparku a 78 ako kapacitná posila linky 95 v pracovných dňoch.

15. máj 2010 priniesol pravdepodobný koniec autobusovej dopravy na moste. Most sa podrobí rekonštrukcii, po ktorej by na ňom mali začať premávať električky. Konkrétna podoba trate i rekonštrukcie mosta však dodnes nie je doriešená. Cestujúci si na niekoľko rokov budú musieť zvyknúť na obchádzky liniek 50 78 95 a N95 cez Most Apollo resp. Nový most. Výsledkom uzávierky by však podľa vyjadrení predstaviteľov mesta mala byť moderná koľajová doprava do Petržalky. Ak sa plány naplnia, električka by sa na Starý most mohla vrátiť 100 rokov od začatia premávky Viedenskej električky na Moste cisára Františka Jozefa.