Rozširovanie diaľnice D1 a dôsledky pre verejnú dopravu

V sobotu 14. marca 2009 ohlásila Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej NDS) svoju iniciatívu v podobe rekonštrukcie diaľnice D1 na úseku Bratislava, Vajnory – Trnava. Podľa expertízy a reálnej situácie je tento úsek z hľadiska cestnej dopravy preťažený. Spoločnosť sa teda odhodlala situáciu riešiť rozšírením vozovky zo štyroch jazdných pruhov na šesť jazdných pruhov. V prvej fáze (marec 2009 – apríl 2010) ide o vybudovanie akéhosi dočasného riešenia, a síce rozšírenia vozovky bez rozšírenia samotného cestného objektu (z dôvodu obmedzeného priestoru popri diaľnici; estakády, nadjazdy a pod.), čo znamená zrušenie odstavného pruhu. Súčasťou tejto stavby je aj výstavba „sprievodných komunikácií“ pozdĺž diaľnice. V druhej fáze sa začne so samotným rozširovaním diaľnice.

Hoci sa to nezdá, táto problematika úzko súvisí aj s organizáciou prímestskej a mestskej dopravy. Stále nezostala zodpovedaná otázka, čo sa rozšírením diaľnice získa. V skutočnosti pôjde len o akési vytvorenie umelého lievika pri Vajnoroch, pretože tam sa diaľnica opäť zúži do dvoch jazdných pruhov v smere na Prístavný most a výhľadovo rozšírenie existujúcich dopravných zápch z dvoch do troch jazdných pruhov, pretože novovytvorená ponuka bude generovať ďalších používateľov diaľnice miesto verejnej dopravy. Tým sa úplne zablokuje možnosť prejazdu vozidiel s právom prednostnej jazdy nielen v bežných prípadoch, ale aj v prípade vážnej nehody na diaľnici, ktorá samotnú dopravnú zápchu spôsobí. V tomto prípade bude možný príjazd vozidiel záchrannej služby už iba v protismere. Komplikácie počas rekonštrukcie a obmedzenia na diaľnici pravdepodobne spôsobia presun vozidiel na priľahlé „staré cesty“ (Senecká - Trnavská I/61, Račianska – Žitná – Púchovská – Krajinská cesta II/502) a zablokujú ich, čím značne znížia úroveň prímestskej autobusovej dopravy (vznik rôznych nevyspytateľných meškaní, nespoľahlivosti a pod.)

Pravdepodobne aj z tohto dôvodu sa plánuje s výstavbou „sprievodných komunikácií“. Podľa návrhu NDS sa má jednať o dve dvojpruhové cesty, ktoré budú lemovať teleso diaľnice. Ich priebeh a miesto vyústenia v Bratislave je však stále nejasný. Priebeh bude taktiež mimoriadne zaujímavý, keďže priestor popri diaľnici nie je na všetkých miestach dostupný. V takom prípade bude nutné viesť tieto komunikácie rôznymi obchádzkami, ktoré sa od samotného telesa diaľnice môžu vzdialiť, čím môžu zasahovať do súkromných pozemkov. Odkúpenie týchto pozemkov, výstavba premostení, kruhových križovatiek a estakád môže stáť nemalú čiastku financií a to všetko dvojnásobne pre obe strany diaľničného telesa. Je to zbytočný komfort na to, aby sme v Bratislave v lokalite Zlatých pieskov vytvorili mohutný dopravný gordický uzol. Treba dodať, že je smutné, že na Slovensku akosi neexistuje princíp partnerstva, kooperácie a trvalej udržateľnosti. Miesto zbytočného rozširovania diaľnice a najmä výstavby zbytočných a finančne nákladných „sprievodných komunikácií“ , ktoré v konečnom dôsledku len privedú viac áut do Bratislavy a zhoršia tak už v súčasnosti neradostnú dopravnú situáciu, sa mohla začať výstavba južnej časti plánovaného bratislavského nulového obchvatu D4, čím by sa odlúčila tranzitná doprava z mesta. Okrem tejto dopravy by sa z lokality Zlatých pieskov a Rače eliminovala doprava, ktorá v súčasnosti smeruje do západnej časti mesta a ráno musí využívať upchatý diaľničný prieťah D1 a upchaté spomínane cesty I/61 a II/502.

Situácii by tiež pomohla spolupráca Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) a NDS, ale aj objednávateľov verejnej dopravy (kraje, mestá) so štátom. Pre dochádzkové prúdy Bratislavy, ktoré siahajú až do všetkých okresov Trnavského kraja by bolo vhodnejšie vytvoriť trvalo udržateľnú prímestskú koľajovú doprava po oboch stranách diaľnice D1 na súčasných tratiach 120 a 130 v súlade s Koncepciou Bratislavskej integrovanej dopravy. To by znamenalo zabezpečenie osobnej vlakovej dopravy v prijateľnom intervale s nadväznými autobusovými linkami. Aby však dokázala železničná doprava konkurovať automobilovej, bolo by žiaduce urýchlene nakúpiť pre tieto trate prímestské vlakové jednotky. Štát by nákup nových vozidiel a ich prevádzku mohol financovať z prostriedkov, ktoré sa chystá vynaložiť na rozširovanie diaľnice. Je nutné pripomenúť, že práve vytvorenie kvalitnej regionálnej dopravy je jedným z nevyhnutných krokov, ktorých realizácia je nutná na zamedzenie ďalšieho zhoršovania statickej a dynamickej dopravy v Bratislave.

Zostáva len počkať, čo výstavba tohto „mega“-cestného koridoru skutočne prinesie. Situácia na východe Bratislavy je zlá a s pribúdaním obyvateľov spôsobeným atraktivitou prímestských zón a samotným rastom mesta, bude len horšia. Preto treba k problematike pristupovať maximálne citlivo a maximálne trvalo udržateľne – aby boli výsledky riešení dlhodobé. V opačnom prípade realizácia návrhu NDS prinesie iba viac áut, viac zápch a zhoršenie kvality života v Bratislave a okolí.

Komentáre

K tomuto materiálu zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.