Ivan Bútora: Podpora MHD je jediná cesta, ako riešiť dopravu udržateľným spôsobom

Jedným z najväčších stúpencov rozvoja MHD je mladý poslanec za Mestskú časť Staré Mesto, Ivan Bútora. Má 25 rokov, študoval na Princeton University a absolvoval stáž v organizácii Project for Public Spaces v oblasti dopravy. Porozprávali sme sa s ním o jeho pohľade na mestskú hromadnú dopravu a aktivitách, ktoré vyvíja.

Ako poslanec MČ Staré Mesto sa zaoberáte dopravou v rámci celej Bratislavy. Prečo?
Doprava v Starom Meste je úzko spojená s dopravou v okolitých častiach mesta. Rozumné dopravné opatrenia na území iných mestských častí, napríklad opatrenia smerujúce k podpore MHD, môžu znamenať menej áut aj na území Starého Mesta, tým pádom menšie dopravné zaťaženie a priaznivejšie životné prostredie.

Prečo sa zameriavate práve na podporu MHD?
Podpora MHD je jediná cesta, ako riešiť dopravu udržateľným spôsobom. Doprava v urbanizovanom priestore založená primárne na báze individuálnej automobilovej dopravy (IAD) nemôže dobre fungovať. Využitie dopravného priestoru je v prípade IAD totiž značne neefektívne, priestorové nároky automobilovej dopravy je takmer nemožné uspokojiť. Podpora MHD predstavuje riešenie efektívnejšie, lacnejšie, šetrnejšie k životnému prostrediu a prispievajúce ku kvalite života v meste. Stačí sa pozrieť na skúsenosti miest Západnej Európy. Je pre mňa zarážajúce, že opakujeme tie chyby, z ktorých sa tieto mestá už poučili.

Ktoré mestá môžete uviesť ako príklad dobrej dopravnej politiky?
Doprava ani dopravná politika asi v žiadnom meste nie je ideálna. Avšak netreba sa pozerať ďaleko na pozitívne príklady v konkrétnych oblastiach – či už je to dobre fungujúca preferencia električiek v Brne alebo systematické vytváranie podmienok pre cyklistickú dopravu v niektorých holandských mestách. V mestách na západ od nás už väčšmi uvažujú o tom, že ulice nie sú len nafukovacie tepny pre autá, ale dopravný priestor má byť zdieľaný rôznymi používateľmi. Automobilovú dopravu treba regulovať, nie vytvárať jej lepšie a lepšie podmienky a tým pádom dlhodobo zhoršovať dopravnú situáciu. To je to, čo sa deje v súčasnosti v Bratislave.

Aké aktivity ohľadom preferencie MHD vykonávate?
V rámci svojich možností sa snažím ovplyvniť napríklad to, aby sme pri riešení novej výstavby vytvárali podmienky pre fungujúcu MHD. V okolí Mlynských nív v súčasnosti Staré Mesto pripravuje územný plán zóny. V médiách stále počúvame o tom, ako treba čo najviac rozšíriť cesty a vybudovať dostatočný počet parkovacích miest. Istí projektanti vo svojej štúdii dokonca navrhli obmedzenie BUS pruhov na Prievozskej ulici. Ružinovčania zase nechcú po Páričkovej trolejbus. Pravda je taká, že keď už sme do tejto rozvojovej oblasti nepotiahli električku, musíme prioritne vytvoriť dobré podmienky pre MHD na cestách, t.j. vyhradené jazdné pruhy pre autobusy a trolejbusy. Takisto musíme vytvoriť dobré podmienky pre peší pohyb a podmienky pre cyklistickú dopravu. A taktiež podmienky pre autá, tie však nemôžu byť na prvom mieste. Inak ten toľko omieľaný dopravný kolaps naozaj postupne príde. Čo sa týka preferencie MHD v teréne, zasielal som nedávno na magistrát štyri návrhy, boli to konkrétne opatrenia na Štefánikovej, Šancovej, Záhradníckej a Popradskej. Z týchto podnetov boli minimálne dva zmietnuté zo stola, k ďalším dvom som zatiaľ nedostal vyjadrenie.

Ako hodnotíte komunikáciu s magistrátom?
Pravdu povediac, ani neviem, či slovo „komunikácia“ možno použiť. Z oddelenia dopravného plánovania (ODP) alebo z oddelenia dopravy ma nikto nevolal na stretnutie a predebatovanie návrhov. Počas pôsobenia bývalej riaditeľky 4. sekcie magistrátu Tatiany Kratochvílovej aká-taká komunikácia fungovala, dalo sa aspoň stretnúť a porozprávať, aj keď presadiť konkrétne veci sa podarilo iba zriedkakedy. Dnes je situácia po zrušení pozícií riaditeľov sekcií ešte horšia.

Jedným z Vašich návrhov bolo aj vybudovanie vyhradeného jazdného pruhu pre autobusy a trolejbusy na Štefánikovej ulici. Prečo práve tam?
Štefánikova ulica v smere od Hodžovho námestia k SAV je ideálnym kandidátom na vytvorenie preferencie MHD. Po Štefánikovej premáva viacero nosných liniek MHD, či už pre spojenie Kramárov s centrom (206, 212) alebo pre spojenia Petržalka – centrum – Patrónka – Dúbravka (34, 83, 84, 93). Najmä v poobedňajších hodinách stoja vozidlá MHD v zápchach na križovatke pred zastávkou SAV, kde podľa okolností čakajú aj 10 minút. V hocijakom okamihu pritom tieto vozidlá prepravujú niekoľkonásobne viac ľudí ako automobily, v ktorých často sedí len jedna osoba. Napriek tomu musia všetci cestujúci trpieť obrovské zdržania, linky naberajú meškanie, vodiči prichádzajú o prestávky. Súčasné využitie dopravného priestoru na Štefánikovej je značne neefektívne a je nespravodlivé voči užívateľom MHD, ktorí sú oproti individuálnym motoristom vytláčaní do polohy menejcenných.

Aj pokiaľ nie sú zápchy, bežne autobus či trolejbus prechádza cez križovatku na dva cykly. Nemôže sa pritom dostať do zastávky ani počas hluchej fázy križovatky, čím dochádza k zdržaniu cca 100 sekúnd. Vyhradený pruh by preto pre MHD znamenal veľký prínos. Netreba zabúdať, že po Štefánikovej kedysi premávali električky, ktoré boli zrušené práve na úkor rozmáhajúceho sa automobilizmu. V budúcnosti, po rozšírení regulovaného parkovania v centre, tu možno bude premávať okružná linka MHD. V západných mestách sa práve v širšom centre uplatňuje regulácia automobilovej dopravy a preferencia MHD. My máme na Štefánikovej neustále sa zvyšujúce zaťaženie automobilovou dopravou, a to nielen na ceste, ale aj na chodníku, kde sa musia chodci kvôli odstaveným autám navzájom vyhýbať. Namiesto podmienok pre MHD a pre chodcov máme podmienky prioritne pre autá. Myslím si, že je čas to zmeniť.

Vo vyjadrení z Oddelenia dopravného plánovania (ODP) na magistráte sa uvádza, že by po vytvorení BUS pruhu kolóna áut merala 3 km. Prečo by to malo byť podľa vás inak ako tvrdia "ostrieľaní" dopravní inžinieri?
Neviem, z akých meraní vyplýva trojkilometrová kolóna. Poobedňajšie zápchy bežne siahajú tak do polovice Štefánikovej, už keby sme len mechanicky premiestnili autá z pravého pruhu do ľavého, zápcha v ňom by siahala cca po Tolstého ul., nie po Einsteinovu, ako uvádza magistrát. Netreba zabúdať, že nemalú dĺžku kolóny v pravom pruhu v súčasnosti zaberajú vozidlá MHD. Okrem toho má vyhradený BUS pruh slúžiť aj pre pravé odbočenie IAD do Leškovej ul., preto nie všetok objem automobilovej dopravy sa presunie do ľavého pruhu. Hlavne však treba vziať do úvahy fenomén tzv. dopravnej redukcie. To znamená, že ak sa na niektorom mieste uplatní obmedzenie priepustnosti a priestoru pre IAD, celkový objem IAD nezostane konštantný, ale klesne. Niektorí vodiči si nájdu alternatívne trasy, niektorí uprednostnia cestu MHD, keďže budú vedieť, že MHD prejde oveľa rýchlejšie. Treba pritom rozlišovať okamžitý, krátkodobý a dlhodobý dopad opatrenia – podstatné je to posledné. Keď som sa jedného z pracovníkov na ODP pýtal, či ich softvér modelovania dopravy zahŕňa aj takú možnosť, že áut ubudne alebo že niektorí ľudia presadnú z auta do MHD, odpoveď bola negatívna...

Ak to mám zhrnúť, tak vyjadrenie „ostrieľaných“ dopravných inžinierov v tomto prípade pokladám za úplne nekompetentné a zavádzajúce. Práve poznatky o spomínanej dopravnej redukcii už dnes patria k elementárnej „dopraváckej výbave“ a uplatňujú sa úspešne v západných mestách.

Magistrát uvádza, že útlm automobilovej dopravy v širšom centre na úkor MHD je nevhodný a nemožný, kým nebude existovať bezkolízny nosný systém. Z čoho podľa Vás pramení takýto názor?
Bol som dosť prekvapený týmto postojom magistrátu. Vzhľadom na hore uvedené si myslím, že tento názor vyjadruje jedine osobné predstavy niektorých pracovníkov ODP o riešení či neriešení dopravy. Útlm IAD v širšom centre je veľmi dobre možný, opäť sa stačí pozrieť do zahraničia, ale aj do samotnej Bratislavy, kde už značný útlm nastal uzavretím prejazdu cez Námestie SNP. Vyjadrenie ODP svedčí o tom, že pracovníci magistrátu nielenže nemajú na skutočnej preferencii MHD záujem, ale uvažujú a konajú spôsobom, ktorý je už v dopravnom plánovaní dávno prekonaný.

ODP svojím vyjadrením nepriamo hovorí, že kým nebude pod Štefánikovou metro, nebude tam ani BUS pruh. S metrom pod Štefánikovou sa nateraz vôbec neuvažuje, v popredí záujmu je električka z Petržalky na Šafárikovo nám. a podzemná trasa železnice zo ŽST Petržalka na Trnavské mýto. Čo podľa Vás spôsobí takáto nečinnosť? Bude mať vôbec po vybudovaní metra ešte zmysel BUS pruh?
Myslím si, že argument metra používa ODP iba ako zámienku, prečo sa niečo „nedá“, každému je predsa jasné, že žiadne metro tu v dohľadnej dobe nebude. Situáciu na Štefánikovej treba riešiť teraz, keď tu premávajú nosné linky MHD, ktoré sú čím ďalej tým viac paralyzované. Nečinnosť a neochota vytvoriť na Štefánikovej vyhradený pruh spôsobí to, že pri narastajúcom objeme IAD bude MHD čím ďalej tým viac zdržiavaná, menej atraktívna pre cestujúcich, ale aj nákladnejšia na prevádzku, pretože sa budú musieť predlžovať jazdné doby a pridávať vozidlá do výpravy. Nedávno pritom mestské zastupiteľstvo schválilo územný plán, ktorý jednoznačne hovorí o dopravnej politike založenej na preferencii verejnej dopravy, s výhľadovou deľbou prepravnej práce 70:30 v prospech MHD. Viem si predstaviť, že pri zvyšujúcom zaťažení mesta IAD sa bude uvažovať aj o predlžovaní semaforových cyklov, kvôli zvyšovaniu priepustnosti križovatiek – opäť prioritne pre autá. Takýto vývoj je cesta do pekla a cesta k zhoršovaniu dopravnej situácie. Pričom práve vyhradený pruh na Štefánikovej by mohol mať pozitívny dopad na celkovú dopravnú situáciu v širšom centre. Na realizáciu netreba takmer žiadne financie, stačí spoločná dobrá vôľa. Pokiaľ sa tá vôľa teraz nenájde, bude sa musieť nájsť o pár rokov, keď o doprave budú rozhodovať iní ľudia. V budúcnosti však môže byť zavedenie vyhradeného pruhu obtiažnejšie a bolestivejšie – ten správny čas je práve teraz.

Zdá sa, že Vás odpoveď z Oddelenia dopravného plánovania sklamala. Aký ďalší postup plánujete?
Odpoveď ma určite sklamala, v niektorých bodoch až zaskočila. Pokúsim sa v tejto veci osloviť aj starostu MČ Staré Mesto Petreka, pretože riešenie dopravy s Starom Meste by malo byť aj v jeho záujme, aj keď priamy vplyv na rozhodovanie nemá. Informoval som o veci aj námestníka Cíleka, ktorý deklaroval záujem riešiť preferenciu MHD v meste. Páky na to má. Verím, že nezostane len pri slovách, ako tomu bolo počas minulého volebného obdobia.

Čo by podľa Vás dokázalo v rýchlom čase zlepšiť dopravnú situáciu v Bratislave?
V tomto smere začínam byť dosť skeptický – pokiaľ sa totiž nezmenia niektoré základné východiská v uvažovaní o doprave, či už na magistráte, alebo u projektantov a inžinierov, ťažko očakávať nejaké zásadnejšie zlepšenia. Prioritou číslo jedna v dopravnom plánovaní nemôže byť priepustnosť križovatiek pre automobily a uspokojovanie priestorových nárokov IAD – takéto dopravné plánovanie je od podstaty chybne postavené. Výsledky vidno po celom meste, tie chyby sa postupne kopia – či už to je kvázi-preferencia električiek alebo trolejbusová doprava na Dlhých dieloch bez vyhradeného pruhu, tým pádom ráno zbytočne stojaca v zápchach. Aj projekty, ktoré ešte neboli realizované, ako napríklad rozšírenie Záhradníckej alebo schválený variant trolejbusového obratiska Molecova, nezohľadňujú preferenciu MHD a potreby cestujúcich.

Myslím si, že na magistráte by mala existovať nejaká osoba v podobnej pozícii ako bývalá riaditeľka Kratochvílová, s právomocou rozhodovať o dopravnej politike mesta a vyberať si spolupracovníkov a zamestnancov jednotlivých oddelení. V súčasnosti sa o mnohých otázkach rozhoduje na pôde uzavretých komisií s účasťou odborných pracovníkov magistrátu, DPB a polície, pričom požiadavky na preferenciu MHD, často prednesené samotným DPB, sú už priam rutinne zamietané. Takúto situáciu považujem za neudržateľnú.

Chcelo by to teda jednak nejakú „novú krv“, ale aj lepšie rozhodovacie mechanizmy. Ak sa má niečo zmeniť, tak tlak musí asi prísť zhora. Súčasné vedenie mesta stále má možnosť ukázať, či to myslí s podporou MHD vážne...

Ďakujem za rozhovor.