Lepšej obsluhe MHD bránia aj nevyhovujúce komunikácie a chodníky

V Bratislave existuje niekoľko štvrtí, ktoré nie sú obsluhované MHD vôbec, alebo je z nich prístup k najbližšej zastávke MHD problematický. Dôvody sú rôzne, od nízkej frekvencie cestujúcich, cez nejasné pešie ťahy, bariéry a obchádzky, až po nevhodnosť komunikácií a chodníkov.

Po jeden z najhorších príkladov je potrebné sa vybrať do odľahlej mestskej časti Záhorská Bystrica. V oblasti Strmé vŕšky vyrástlo množstvo obytných domov, pod milionárskou štvrťou sa nachádza aj Stredné odborné učilište energetické. Prístup do oblasti je možný dvomi cestami – na niektorým miestach prepadnutou komunikáciou bez vodorovného dopravného značenia, osvetlenia a smerových stĺpikov vychádzajúcou z Bratislavskej ulice a úzkou Donskou ulicou zo Záhorskej Bystrice, kadiaľ však ledva prejde osobné auto. V minulosti do oblasti v čase príchodu do školy zachádzala linka 102 (dnes linka 37), táto zachádza však bola neskôr zrušená. Ďalším problémom oblasti je vo viacerých prípadoch nevybudovanie chodníkov, takže aj v prípade obsluhy mestskou hromadnou dopravou by museli cestujúci zo zastávky pokračovať pešo po ceste. Najbližšia zastávka MHD je vzdialená až 30 minút chôdzou.

Mnohí priaznivci turistiky a zimných športov by zaiste prijali linku spájajúcu Kolibu s Kamzíkom. Slabým miestom prípadnej linky je obrat na Kamzíku, ktorý nie je možný v prípade parkovania väčšieho počtu áut. Na vybudovanie väčšieho záchytného parkoviska a kyvadlovú dopravu ekologickou MHD jednoducho mesto ani mestská časť Nové Mesto nemysleli.

V Petržalke po zmene linkového vedenia sa mnohí sťažovali na nové trasy a prestupy. Málokto sa však zamyslel nad možnosťou zlepšenia prístupu k zastávkam. Dlhodobo problematickým miestom sú zastávky Bulíkova – Ekonomická univerzita vzdialené od seba 190 metrov. Ovsišťania by chceli, aby všetky linky zastavovali na Bulíkovej, študenti a vyučujúci, aby zastavovali pri Ekonomickej univerzite. Pešia dostupnosť oboch zastávok je pritom minimálna a stačilo by len vybudovanie bezbariérového chodníka medzi obomi zastávkami a problém by mohol byť zažehnaný. V súčasnosti je nutné prekonávať schody a zničené betónové povrchy. O nič lepšie na tom nie sú ani obyvatelia Lúk, kde sú chodníky a prístupové rampy do sídliska od nosnej linky 95 v nevyhovujúcom stave.

Podobný problém zažívajú aj obyvatelia Dolných honov, kde prístup k zastávkam nosných trolejbusových pre neznalých znamená blúdenie a pre znalých obchádzky. Žiadny navigačný systém ani vyznačené bezbariérové pešie ťahy nejestvujú. O podobných problémoch môžu rozprávať napríklad obyvatelia starej Dúbravky, Karlovej Vsi, ale aj iných častí mesta.

Zlepšenie atraktivity MHD nie je len v rukách DPB a mesta, ale priložiť ruku k dielu môžu aj mestské časti umožnením svojim obyvateľom ľahšie dosiahnuť mestskú hromadnú dopravu. Na rozdiel od zavádzania nových liniek sú investície do chodníkov jednorazové a nebudú každoročne zaťažovať mestský rozpočet. V prípade úplne odrezaných území je potrebné najskôr umožniť možnosť bezpečného vjazdu, prejazdu a obratu vozidiel MHD, a až potom žiadať o verejnú dopravu. Lokálne problémy s MHD tak môžu riešiť aj samotné mestské časti, na ktoré sa môžu obracať sami občania.