Nevydarené rekonštrukcie vozidiel

Vozidlá MHD už od začiatku prevádzky hromadnej dopravy v roku 1895 prechádzali rôznymi rekonštrukcii a modernizáciami. Už v roku 1896 boli vlečné vozne prerobené na motorové a rovnako sa pokračovalo aj neskôr. V roku 1909 bol prestavaný nákladný trolejbus na osobný a jazdil tak až do konca prevádzky prvej trolejbusovej trate v Bratislave. Prestavby neminuli ani autobusy (rekonštrukcie na pohon drevoplynom v 30-tych rokoch, plynofikácia od roku 2000 a podobne). Vozne všetkých trakcií absolvovali aj modernizácie. Nie všetky rekonštrukcie sa však podarili tak ako to ich autori zamýšľali.

V roku 1930 pribudli do vozidlového parku dva motorové a dva vlečné električkové vozne - tzv. Plecháče. Nakoľko mali stredný vstup do vozidla a ich tepelná izolácia bola mimoriadne zlá, boli neobľúbené obsluhujúcim personálom i cestujúcimi, pretože vodiči mali sťažené prestavovanie výhybiek a cestujúcim bolo vo vozidlách v zime príliš chladno a v lete príliš teplo. Z premávky boli vyradené pomerne skoro – po približne 20 rokoch prevádzky. Pre porovnanie – električky Tatra z rovnakého roku sa dožili aj vyše 50 rokov.

Prvými autobusmi, ktoré dostali novú vozidlovú skriňu boli Pragy VT-6 odkúpené z Prahy po 2. svetovej vojne. Vzhľadom na ich zastaralosť napriek tejto modernizácii boli vyradené a odpredané štyri roky po rekonštrukcii.

V roku 1952 dostali novú skriňu aj električky Ganz vyrobené v roku 1912. Hoci mali takto modernizované vozidlá technické problémy, skončili až po zrušení električkovej trate do Petržalky v roku 1962.

Plynový pohon autobusov sa po polstoročí opäť skúšal na Ikarusoch 280 #1930 a 2805/II na prelome 80-tych a 90-tych rokov. Upravené vozidlá však do premávky s cestujúcimi vôbec nezasiahli a vyradené boli v roku 1991 a 1992. Lepšie dopadli Karosy B 732 #1082, 1127 (stále v prevádzke, momentálne u SAD Zvolen), 2134 a 4067, na ktorých sa pohon stlačeným plynom realizoval v rovnakom období ako u Ikarusov 280. U nich však nemožno hovoriť o nevydarenej rekonštrukcii, nakoľko aj na základe týchto vozidiel sa neskôr rozhodlo o hromadných prestavbách autobusov na pohon CNG.

V roku 2001 bola zmodernizovaná električka T3 #7707 v Parse Šumperk na typ T3AS. Namiesto štandardnej elektrickej výzbroje TV14 resp. TV Progress dostala asynchrónnu výzbroj Elektrotechnického výskumného a projektového ústavu, a. s., Nová Dubnica. Počas skúšobných jázd vďaka zle nastavenému softwaru v palubnom počítači električke zlyhali brzdy a takmer čelne narazila do stĺpu trolejového vedenia v Jurajovom dvore. Do premávky s cestujúcimi sa zaradila až v roku 2004 a odvtedy viac nejazdí ako jazdí.

Podobným prípadom je aj vozidlo #7304 (ex 7701) modernizované v roku 2001 v ŽOS Zvolen. Aj táto električka dostala "výskumnú" asynchrónnu výzbroj z EVPÚ Nová Dubnica, podarilo sa ju však spravádzkovať o rok skôr, teda po dvojročnom oživovaní. Podobne ako jej krajšia sestra #7303 však väčšinu času stojí vo vozovni.

Najhorším prípadom z ostatnej doby je rekonštrukcia Ikarusu 415 #1015 na pohon zemným plynom, s ktorou sa začalo v roku 2004. Vozidlo bolo dokonca predĺžené, aby sa doň zmestil motor. Ani po troch rokoch však autobus v premávke nie je.

Modernizácie patria k lacnejším metódam obnovy vozidlového parku, tiež si ale vyžadujú vysoké náklady. Navyše pri deklarovanom nedostatku vozidiel sa DPB zíde každý autobus, každá električka. Ako je vidno, niektoré z nich napriek tomu s cestujúcimi nejazdia tak, ako by jazdili, keby boli na nich vykonané štandardné rekonštrukcie a nie experimenty.