Úvod
Tohtoročnou nosnou témou kampane Európsky týždeň mobility (16. – 22. septembra 2006) sú klimatické zmeny. Do podujatia sa oficiálne registrovalo vyše 730 miest, pričom do kampane „Dnes do mesta bez môjho auta“ (pripadá na piatok 22. septembra) dokonca vyše 980 miest, čo predstavuje vyše 150 miliónov obyvateľov Európy. Téma „Klimatické zmeny“ nebola zvolená náhodne, vlani viaceré európske krajiny čelili hrozbám, ktoré spôsobuje globálne otepľovanie; svetová meteorologická spoločnosť nazvala rok 2005 „Rokom prírodných katastrof“. Európska komisia rozpracováva dokumenty týkajúce sa klimatických zmien, svojej energetickej politiky, v ktorých dáva veľký dôraz – okrem iného – na dopravu.
Rozvoj dopravných systémov
Rozvoj dopravných systémov na území Bratislavy je navrhovaný v súlade s požiadavkami dobudovať už založené dopravné systémy s cieľom: optimalizovať dopravné vzťahy, humanizovať dopravu v celomestskom centre a minimalizovať negatívne dopady dopravy, zachovať väčšinový podiel hromadnej dopravy v preprave osôb, zachovať nevyhnutné rezervy územia pre cieľové riešenie nosného systému MHD, navrhnúť a chrániť trasy pre nemotoristickú dopravu.
Dopravné stavby
K najdôležitejším stavbám v oblasti automobilovej dopravy patrí v roku 2005 spojazdnený úsek D1 Viedenská – Prístavný most, v realizácii je posledný úsek D2 Lamačská – Staré grunty s termínom realizácie jar 2007 - čím bude zabezpečené vzájomné prepojenie D1, D2 a D4, pokračuje sa v príprave nosného systému MHD - prevádzkový úsek Janíkov dvor – Šafárikovo námestie - 18. augusta 2006 dostalo hlavné mesto záverečné stanovisko k nosnému dopravnému systému od Ministerstva životného prostredia SR. Hlavné mesto podľa svojho vyjadrenia akceptuje odporúčania kombinovaného variantu: estakádno – povrchového. Pri optimálnom postupe by sa výstavba električky v Petržalke mohla začať v druhej polovici roka 2007.
Doprava a prostredie
Problémom priamo súvisiacim s dopravou v každom väčšom meste je kvalita dopravného systému a z toho vyplývajúca kvalita života. Nielen zmena spoločenského systému, ale najmä nevhodný prístup štátu a mesta k MHD spôsobili podstatné zmeny v prospech individuálnej automobilovej dopravy, zvýšila sa intenzita dopravy, zmiernili sa rozdiely v dopravnej intenzite v priebehu dňa. Preto je rozhodujúcou dopravno–inžinierskou úlohou udržanie rovnováhy medzi narastajúcou požiadavkou dopravy a kapacitou komunikačného systému v kontexte s udržateľným rozvojom mesta. Civilizované spoločnosti považujú za prvoradé minimalizovať priestorové nároky na infraštruktúru v záujme ich estetického začlenenia do prostredia. Z hľadiska dopravy je preto potrebné z dôvodu udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia optimalizovať možnosti využitia jednotlivých dopravných systémov.
Cyklistická doprava
Podiel cyklistickej dopravy je nepriamo závislý od veľkosti mesta. Hlavné mesto má podľa www.bratislava.sk záujem na budovaní cyklotrás tak, ako sú zadefinované v územnom pláne. Hlavné mesto SR Bratislava zaradilo budovanie cyklotrás do svojho programu priorít a rozvoja na roky 2004 – 2006. V rámci realizácie priority č.
21 je na cyklotrasy vyčlenených 16,2 mil. korún. Cyklistická doprava tvorí 1,6% objemu dopravy na území hlavného mesta SR Bratislavy. V Bratislave je 85,2 km cyklistických trás, kým v roku 2003 to bolo 32 km hlavných cyklistických trás a 20 km vedľajších.
Fakty a čísla podľa www.bratislava.sk
- V súčasnosti je v Bratislave evidovaných vyše 200 tisíc osobných vozidiel.
- Od roku 1990 stupeň automobilizácie v Bratislave vzrástol viac ako dvojnásobne.
- Dnes pripadá na každých 2,1 obyvateľa jedno osobné vozidlo. Ešte vyšším tempom rastie využívanie vozidiel, t. j. priemerný výkon na 1 vozidlo.
- Od roku 1990 ročné výkony MHD poklesli z 56 mil. vozokilometrov na 42 mil. vozokilometrov, t. j. o 25%. Podiel MHD na deľbe prepravnej práce sa znížil zo 75% v roku 1990 na 59% v roku 2002 v prospech IAD.
- To všetko sa prejavuje na komunikačnej sieti v podobe jej zaťaženia. Napríklad na Prístavnom moste bolo v roku 1990 za deň nameraných 25 600 vozidiel, v roku 2004 už vyše 120 000, t. j. takmer päťnásobok. Na takýto prudký nárast nebolo možné a napokon ani účelné reagovať priebežným primeraným posilňovaním kapacity cestnej infraštruktúry. Pre Bratislavu sú charakteristické vysoké objemy ciest smerujúcich z priľahlého regiónu. Posledné prieskumy hovoria, že do Bratislavy denne dochádza cca 120 000 osôb, z toho asi 55% individuálnou dopravou, čo do značnej miery zaťažuje hlavné mestské radiály.
Záver
Je zarážajúce, že napriek tomu, že magistrát o uvedených problémoch vie, podniká len minimum krokov na ich vyriešenie. Obnova vozidlového parku viazne, priemerný vek električiek je 20 rokov, trolejbusov 14 rokov a autobusov 11 rokov. Od 4. septembra 2006 jazdia na niektorých linkách (najmä 70 a 78) kvôli nedostatku vozidiel krátke autobusy namiesto potrebných kĺbových. Jazdné doby MHD sa neustále predlžujú - u električiek za túto situáciu môže sám magistrát budovaním nových a nových svetelných križovatiek bez realizácie absolútnej preferencie vozidiel MHD, u autobusov a trolejbusov sa meškanie zvyšuje čoraz väčšou intenzitou automobilovej dopravy na uliciach. Budovanie autobusových jazdných pruhov je ojedinelé. Mestská polícia toleruje parkovanie áut na chodníkoch a zastávkach, čím nepriamo podporuje automobilovú dopravu, lebo aj keď niet kde zaparkovať, predsa len vodiči zaparkujú - hoci aj v zákaze, - a nie sú za to postihovaní, takže nemajú dôvod použiť MHD. Navyše vodiči státím na zastávkach znemožňujú vozidlám MHD zastavenie na určených miestach a cestujúci nemajú kam vystúpiť a odkiaľ nastúpiť. Magistrát už roky objednáva rovnaké množstvo výkonov vo verejnom záujme (vozokilometre), hoci na základe vyššie publikovaných informácií mestskí úradníci musia vedieť, že nedostatočný počet vozokilometrov doslova vyháňa cestujúcich z preplnených spojov do áut. Na druhej strane nie za všetko je zodpovedný len magistrát, jeho spoločnosti a polícia. Nakoľko štát presunul ťarchu dotovania MHD na mestá a obce, samotná Bratislava na MHD vynaloží až štvrtinu svojich výdavkov. To však zjavne nepostačuje, a preto budú politici musieť nájsť také riešenie, aby nemuseli z roka na rok len konštatovať zhoršovanie situácie v mestskej doprave.
