Rozpočet mesta pre rok 2019 z pohľadu dopravných projektov

Mesto bude pokračovať v rozbehnutých projektoch a zároveň začne s prípravou ďalších stavieb.

Hlavné mesto SR Bratislava zverejnilo návrh rozpočtu pre rok 2019 s výhľadom pre roky 2020 - 2021, o ktorom bude mestské zastupiteľstvo rokovať na najbližšom zasadnutí. Z hľadiska mestskej hromadnej dopravy a jej rozvoja je v rozpočte zabezpečené financovanie veľkých investičných projektov budovania a modernizácie nosného dopravného systému. V uvedenom období plánuje hlavné mesto okrem už rozbehnutých dopravných projektov začať aj s prípravou ďalších električkových a trolejbusových tratí, rozširovaním preferencie MHD a obnovou vozidového parku MHD.

V rámci dotácie na bežné výdavky pre Dopravný podnik Bratislava plánuje mesto vynaložiť 74,9 mil. €, kým v roku 2018 to bolo len 62,2 mil. €. Na zabezpečenie spolufinancovania projektov DPB realizovaných z prostiedkov EÚ (3. etapa modernizácie údržbovej základne DPB, obnova vozidlového parku - električky a kĺbové ekobusy, nákup ďalších zastávkových informačných tabúľ) počíta návrh rozpočtu s kapitálovým transferom vo výške 8,850 mil. €. Na tieto projekty je najskôr potrebné získať príspevky z príslušného operačného programu (IROP, OPII) a realizovať verejné obstarávania.

V podprograme Nosný dopravný systém má mesto naplánované financovanie nasledujúcich projektov v objeme 62,867 mil. € pre rok 2019:

  • Modernizácia električkovej trate Dúbravsko-karloveská radiála: realizácia stavby (predpokladaný začiatok v lete 2019).
  • Modernizácia električkových tratí Ružinovská radiála a Vajnorská radiála: vypracovanie projektovej dokumentácie (realizácia stavieb sa predpokladá v rokoch 2020 – 2021).
  • Nosný systém MHD úsek Bosákova – Janíkov dvor: dopracovanie dokumentácie v stupni DSP a vypracovanie dokumentácie v stupni DRS (realizácia stavby sa predpokladá od roku 2021).
  • Trolejbusová trať Patrónka – Riviéra: vypracovanie projektovej dokumentácie projektu v rokoch 2019 – 2020 (realizácia projektu je naplánovaná v roku 2021).
  • Preferencia MHD: modernizácia cestnej dopravnej signalizácie (CDS), výmena radičov CDS s implementáciou dynamického riadenia s preferenciou MHD, v niektorých lokalitách aj výmena návestidiel, kabeláže alebo stožiarov CDS – vypracovanie projektovej dokumentácie a realizácia v rokoch 2019 – 2021.
  • Predĺženie električkovej trate po plánovanú železničnú zastávku na Boroch (TIOP Lamačská brána): vypracovanie technickej štúdie pre 0,8 km predĺženie trate, následne bude spracovaná EIA a projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie (roky 2019 – 2020).
  • Predĺženie električkovej trate po plánovanú železničnú zastávku Ružinov (TIOP Ružinov): vypracovanie technickej štúdie pre 0,5 km predĺženie trate, následne bude spracovaná EIA a projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie (roky 2019 – 2020).
  • Električková trať Podunajské Biskupice: vypracovanie štúdie realizovateľnosti pre novú 10 km trať a vypracovanie EIA a projektovej dokumentácie (roky 2019 – 2021).
  • Modernizácia električkovej trate Račianska radiála: vypracovanie projektovej dokumentácie – v roku 2019 prebehne verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie a následne by v roku 2020 mala byť spracovaná samotná dokumentácia.
  • Rekonštrukcia uzla Račianske mýto: štúdia a projektová dokumentácia (realizácia stavby plánovaná v roku 2020).

Výstavba chýbajúcej prestupnej električkovej zastávky Jesenského na Štúrovej ulici je podľa návrhu rozpočtu plánovaná v roku 2020.

Okrem toho plánuje mesto poskytnúť organizácii Generálny investor Bratislavy kapitálové prostriedky na zabezpečenie prípravy nových električkových a trolejbusových tratí (135-tisíc €), výstavbu zastávky MHD v Jarovciach pri hasičskej zbrojnici (200-tisíc €) či na vybudovanie BUS-pruhu na Popradskej ulici (300-tisíc €).

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: ceres #60:
Základný problém spočíva vo výdrži batérií. Oproti trolejbusom by teda bolo potrebné obstarávať násobne väčšie množstvo elektrobusov. Preto sa opäť vracia koncepcia trolejbusov, hoci len v podobe elektrobusov s dynamickým nabíjaním. Bratislava má tú obrovskú výhodu, že má funkčnú, dobre rozostavanú sieť a infraštruktúru. Základnou myšlienkou teda nie je krížom-krážom budovať trolejbusové trate, ale vhodným spôsobom využiť a predĺžiť tie existujúce, aby sa dosiahol najvyšší potenciál elektrických vozidiel. Čiže zahrnutie všetkých faktorov a nie ich účelový výber. Dokonca už existuje aj trolejbus s batériou a vodíkovými článkami, keďže žiaden zázrak s batériami, na ktorý sa 810zzsk odvoláva, nenastáva. Práve naopak, jednoznačne súhlasím s johnnyjanko, že je potrebné na ekológiu vozidla hľadieť od výroby až po likvidáciu. Ja osobne teda napríklad považujem autobus za ekologickejší ako elektrobus. Rozchádzam sa však v tom, že by trolejbus nebol výhodnejší ako autobus. Hoci treba povedať, že prechodom na autobusovú karosériu opadlo množstvo benefitov (životnosť).
Reakcia na: Peter6607 #55:
Na základe čoho a prečo sa elektrobusy ukázali ako "slepá ulička" v Berlíne? Veď teraz objednali nejaké kĺbáky, ak dobre čítam, hoc ide o - z pohľadu rozsahu tamojšej prevádzky - zanedbateľné počty. Vôbec sa nesnažím obhajovať elektrobusy, len sa pýtam.
Reakcia na: johnnyjanko #57:
Tu sa ale diskusiou dostávame do roku 1970. Neber to v zlom. Tvoje postrehy majú rácio, ale boli by na mieste, keby sme trolejbusovú sieť rozširovali spôsobom "už nevieme čo od dobroty". Realita je skôr taká, že tá sieť je stále nekompletná aj v prípade, ak by sme vzhľadom na pokrytie hornatých častí BA rozhodli o útlme jej rozvoja a konzervácii.
Reakcia na: johnnyjanko #57:
trolejbusova doprava ma sice vacsie naroky na "rezijnu" prevadzku (vystavba a udrzba siete), avsak nasledne prevadzkove naklady pokial vozidla premavaju dostatocne husto su uz vyrazne nizsie.... (variabilnym nakladom je hlavne cena prace vodica)
Ike, Peter6607, ďakujem za odpovede. Narozdiel od 810zssk ja sa nijako nezastávam baterkových elektrobusov. Ja som porovnával trolejbusy s konvenčnými autobusmi (nafta, plyn). Ospravedlňujem sa, ak to nebolo z môjho príspevku evidentné, ale nepochopili ste to.

Chcel som vedieť, čo je na trolejbusoch také dobré, že existujúcu sieť treba rozvíjať; a či nie je lepšie obmedzené zdroje radšej investovať do obnovy vozového parku (za cenu jedného trolejbusu sa dajú kúpiť cca 2 autobusy) a do rozširovania električkovej siete. Električka narozdiel od trolejbusu aj baterkového elektrobusu prináša aj iné výhody o ktorých snáď nikto nepochybuje.
Osobne sa mi elektromobilita paci, avsak nie v aktualnom stave, ked je velmi narocne vyrabat akumulatory s otaznou zivotnostou a hlavne nedoriesenou likvidaciou. V SK koncinach potom skoncime ako za cias nie az tak davnych, ked boli olovene akumulatory vyhadzane pri prvom strome za dedinou, najma ak bude vyrubeny pekny poplatok za likvidaciu starej baterie.

Viac by sa mi v MHD ako palivo pozdaval vodik, ale ten (pokial viem) sa vyraba energeticky narocnym procesom. Cize ak by sme boli krajinou, kde su velke narazove prebytky, ktore nikto nevykupi (napr. pri fotovoltaike, veternikoch), zaroven by taky system mohol sluzit na stabilizaciu siete, predpokladam ze vyroba vodiku elektrolyzou sa da jednoducho a okamzite regulovat podla poziadaviek rozvodnej sustavy. Takze, ak by sme vedeli takto akumulovat vodik, bola by to cesta.

Najviac slnieckarskofriendly mi vsak pride projekt ako testuju v Brne - BioCNG / bioplyn pre autobusy.
V pripade Brna prepocitali ze vedia z cisticky odpadovych vod vyprodukovat mnozstvo biolynu na celorocnu prevadzku cca 50 autobusov. A to uz znie zaujimavo. Ano, bioplyn vyuzivaju momentalne na vyrobu energie a tepla. Ale ak by sme tuto energiu chceli vyuzit v elektrobusoch, bol by tam kolobeh (zjednodusene): bioplyn -> uprava -> vyroba elektriny -> prenos -> nabijacka -> baterka elektrobusu -> samotny pohon
Pri tankovani biopaliva by sme mohli usetrit tieto kroky aj so vsetkymi stratami: vyroba elektriny -> prenos -> nabijacka -> baterka elektrobusu

https://www.brnenskadrbna.cz/zpravy/doprava/12295-po-brne-se-prohani-prvni-autobus-na-bioplyn-z-odpadni-vody-v-cesku-jde-o-naprosty-unikat.html
Reakcia na: johnnyjanko #52:
Kto sa tu pustil do neho? 1), 2), 4) sú bludy, na zvyšok si dostal odpoveď. Dokonca už aj v Londýne sa hovorí o návrate k trolejbusom, elektrobusy sa ukazujú ako slepá ulička aj pre Berlín a Prahu. V Tallinne je veľké haló kvôli korupcii elektrobusovej lobby, koniec trolejbusov sa tam zastavil. Mexico City to isté. Len Moskva si ide svoje. Každý nech si urobí vlastný názor, či sú mu bližší odborníci z Berlína alebo z Moskvy. Je to to isté ako v ktorejkoľvek inej oblasti. Rovnaké negatíva by si teoreticky mohol pripísať aj električke. Keby si veľmi chcel, tak aj verejnej doprave celkovo. K čomu je taká autobusová doprava, keď aj autá dnes spĺňajú prísne emisné normy? Sme automobilová krajina, nebolo by teda najlepšie každému zadotovať auto, aby sme podporili priemysel a netopili verejné zdroje v stratovej MHD? Ja hovorím, že je to úzkoprsý prístup a demonštrujem "vyšší level".
Reakcia na: johnnyjanko #52:
Súhlasím s tvojími argumentami. Keďže tu diskutujeme, tak si dovolím vyjadriť sa k jednotlivým bodom.

1) V zime nebol problém s výkonom trolejbusov. Aspoň z laického hľadiska mám pocit, že tá akcelerácia, ktorú sú schopné vyvinúť do kopca je až moc veľká. Pamätám si, že na 30Tr a 31Tr sa po ich zaradení do premávky ľudia sťažovali, lebo padali ako kolky. Odpich vedia dať skutočne impozantný. Problém v zime je s údržbou infraštruktúry, ako mobilnej (pneu) tak líniovej (cesty).

2) Elektrobusy majú tiež batérie. Tu asi veľký rozdiel nebude. Je to ako používať notebook na baterku, ktorú dobíjaš, alebo bez baterky non-stop zapojený v elektrickej sieti.

3) Trolejbus je lacnejší na prevádzku. Jednak stále platí, že na jeden trolejbus potrebuješ dva elektrobusy. To znamená viac manipulačných jázd a viac a predovšetkým tá najdrahšia a (ak to môžem takto nazvať) najcennejšia časť - viac vodičov. Výstavba infraštruktúry je samozrejme faktor, ktorý to trolejbusom prehráva. Na druhej strane, ak už nejaká infra je postavená, nie je to to isté ako vytvárať trolejbusy na zelenej lúke (napr. v Trenčíne alebo Nitre).

4) Tu by som polemizoval. Keďže bývam pri trolejbusovej trati, viem si to porovnať. Nové trolejbusy nie je počuť s výnimkou prejazdu cez Made-in-Austria-Hungary kríž, najmä ak sa vodič pozabudne a palice mu lietajú ako na Veľkonočný pondelok. Autobus počuť je, najmä ak ťahá do kopca. 15Tr je najhlučnejšia. Hlavne v lete pri otvorenom okne je to dosť počuť.

5) Najväčším prínosom pre cestujúceho by boli taxíky za cenu MHD. Ekologický a finančný faktor je asi o čosi viac ako prínos pre cestujúceho.

6) Cez EU fondy sa podporuje nízkouhlíkové hospodárstvo vrátane dopravy. V tomto programovom období 2014 - 2020 bola možnosť nákupu elektrobusov z IROPu. Zároveň sa cez OPII dali financovať trolejbusy. Uvidíme ako bude vyzerať nasledujúce programové obdobie. Zatiaľ sa ani nevie v akej podobe budú operáky pokračovať.
Reakcia na: S499.1023 #50:
Ja som mal tiež standalone navi, ale využíval som ju asi rok. Potom firma, ktorá mala zabezpečovať update, skrachovala. A v tom čase sa začali objavovať navi v mobiloch. Aj keď som v tomto opatrný, pevne dúfam, že pre Veľkého Brata nie som zaujímavý, lebo Waze je veľmi dobrá pomôcka. 🙂 Inak, keď som kupoval auto naposledy, mal som na výber medzi zabudovanou GPS a bez nej. Zvolil som bez a trochu to ľutujem 🙂

Ale k podstate veci. Ešte lepší príklad ako technologický pokrok bola dostupná nafta na prelome 60./70. rokovv porovnaní s cenami elektrickej energie. Nejeden systém trolejbusov/električiek zanikol (napríklad Terst, ale v ČSSR sme si tiež užili svoje). Tak aby sa neopakovali rýchle závery a história.
Ja nemám nič proti trolejbusom, ale azda by bolo lepšie, keby ste vy, čo ste sa tak pustili do 810zssk, radšej napísali nejaký argument, prečo je teda trolejbusová doprava dobrá, čo prináša navyše pre cestujúceho a mesto. Nič také tu nezaznelo. Ani ja neviem prísť na nič svetoborné.

1.) Výkon? Kedysi mali autobusy mizerné motory, takže trolejbusy boli logickým riešením v kopcoch. To už dávno neplatí. Naopak, keď v BA nasneží, trolejbusy končia prvé, to sme všetci túto zimu párkrát zažili.

2.) Ekológia? Tá je dnes často omieľaná, ale faktom je, že súčasné autobusy spĺňajú prísne emisné normy, elektrina pre trolejbusy tiež nie je všetka len zo slniečka a vetríka, parciálne trolejbusy majú batérie, ktoré teda moc ekologické nie sú...

3.) Cena, náklady? Netuším, aké sú náklady na km pre trolejbus v porovnaní s autobusom, ale pri cca dvojnásobnej cene za jedno vozidlo oproti porovnateľnému autobusu a nutnosti budovať a udržiavať trate sa to proste nemôže finančne oplatiť.

4.) Hluk a smrad? Čiastočne áno, to by bol argument niekde vo Vysokých Tatrách, ale v meste plnom áut a autobusov nikomu príliš nepomôže, že sem-tam nejaký autobus s tykadlami nevrčí a nedymí.

5.) Prínos pre cestujúceho? Nulový. V mnohých mestách sa z CP nedá zistiť, či sa jedná o autobusovú alebo trolejbusovú linku, pretože pre cestujúceho je to úplne irelevantné. Trolejbus využíva tú istú infraštruktúru ako autobus, takže ak autobus stojí v zápche, stojí aj trolejbus, a naopak, ak trolejbus má vyhradený pruh, môže ho využiť aj autobus.

6.) Jediné, čo zostáva, sú eurofondy, pretože pokrivená dotačná politika samozrejme dokáže zamiešať kartami. Ak by boli na trolejbusy a výstavbu tratí rozprávkové dotácie, ktoré by nebolo možné čerpať na autobusy, potom chápem. Ale to je argument jak...

Takže zabudol som na niečo? Nejde mi o flame war, ale o argumenty. Prečo je lepšie, aby trolejbusová doprava nielen že zostala zachovaná, ale aj sa rozvíjala?
Reakcia na: S499.1023 #50:
Tam, kde je to dátum, malo byť "MD" , len ten hajzel autokorektor to prepísal.
Reakcia na: Ike #49:
V tom závere sa samozrejme zhodneme.
MiniDisc: Ja si pamätám zlatú éru MiniDiscu o desaťročie skôr. Keď som v roku 1994 v NAY začínal, mali sme už MD rekordéry (ešte za nekresťanské peniaze) bežne v ponuke. 1996 som si v Londýne už kúpil za pár korún pre zaujímavosť a zo zberateľskej vášne DCC rekordér Marantz a espritový štvrtok, 21. marca 2019 rekordér Sony už je vo výpredaji ako mŕtve formáty. MiniDisc bol v agónii podstatne dlhšie ako DCC, ten mal rýchlu smrť, MD ešte 10 rokov živoril vďaka hromade predaných prístrojov.
Navigácie: Aj standalone navigácia TomTom je komfortom o triedy inde ako Waze v mobile. Môj posledný TomTom dodnes používa v aute môj kolega, hoci by si mohol pustiť Waze v mobile. Aktualizácie máp tam má doživotne zadarmo 4x ročne, TMC to má tiež, tak načo dávať Veľkému Bratovi ďalšie príležitosti?
Reakcia na: S499.1023 #48:
Ja som vo fachu nebol, preto som napísal len osobné dojmy. Mal som Discman a potom som si kúpil mp3 🙂 bol to rok 2003. A tie standalone navigácie som pod termínom "komerčné" myslel tie, ktoré si kúpiš v obchode s elektrom. Je iné mať to zabudované vo vozidle. Sociálnu sieť by som úplne nehanil, ak mobilné zariadenie sleduje polohu a vyhodnocuje či a ako dlho si v dopravnej zápche, pričom toto potom využíva na informovanie ostatných. Či je to v súlade s etikou, to nechám na inú diskusiu, každý uživateľ má možnosť sledovanie polohy si vypnúť.

Každopádne, pointa môjho príspevku bola v tom, že elektromobilita nie je ultimátne riešenie a môžeme zatvoriť trolejbusy. V histórii už slepé uličky boli.
Reakcia na: Ike #46:
To bolo kedy, ten Tvoj 2. ročník na gympli? Lebo ja som robil vo fachu a taký ostrý skok tam veru nebol.
Aj s tými plazmami to nebolo také jednoznačné ale nebudem to teraz detailne pitvať.
Len k tým standalone navigáciám - to nielenže nebola slepá ulička ale krok na ceste správnym smerom ale navyše napriek klesajúcim predajom rozhodne dodnes nie je mŕtva - ja rozhodne nemienim čumieť do mobilu na Waze, keď mám navigáciu vrátane online dopravných informácií (pravda, nie na Slovensku, kde TMC neexistuje) na veľkom displeji v aute s neporovnateľne väčším komfortom a stupňom integrácie s autom. A to, že má appka charakter sociálnej siete, považujem ja osobne za negatívum. Baví ma, ako na jednej strane máme GDPR a na druhej ôsmi z desiatich aj tak celé svoje súkromie bez váhania vybľujú na fejsbuky.
Reakcia na: Ike #46:
Súhlas... "elektromobily" tu už máme od začiatku 20. storočia, akurát jazdia pod trolejami. Na druhej strane, okamžite chytili trend budúcnosti a začali vo verejnej, nie v individuálnej doprave 😉

Môj známy - inovátor - sa pýtal pred 10 rokmi niekoľkých automobiliek, prečo vlastne chcú ísť do elektromobility (vtedy to mali v štádiu strategického plánovania). Okrem toho, že to bude trend, mu lepšiu odpoveď dať nevedeli. Keď sa na to neskôr pýtal spolu s ďalšími odborníkmi poradcu britského premiéra pre túto oblasť a argumentami o nevýhodách (pri porovnávaní napr. s CNG) ho dostali do úzkych, nakoniec povedal, že on osobne to pretláča pre to, lebo to jeho vláda chce sponzorovať.

Vidíte to aj v diskusiách pod článkami v bežných novinách (SME). Ľudia tomu fandia preto, lebo "čo je elektrické, je moderné". Iné obhájiteľné argumenty v prospech toho príliš nemajú. Ale tá debata tu už bola, nejdem sa k nej vracať.
Reakcia na: dupe #45:
Rozumiem, čo si chcel povedať. Tá hranica je samozrejme menej viditeľná a uviedol som príklady a to, ako sa na tieto veci vnímali ľudia v mojom okolí. Plazma sa predávala od roku 1997, ja si však pamätám ako bola v NAY elektrodome na Zlatých pieskoch vystavená v roku 2001 v samostatnej miestnosti ako prevratná vec za 500.000 Sk (prosím, berme do úvahy vtedajšiu kúpnu silu a priemernú mesačnú mzdu). Už v roku 2006 sme však kupovali LCD televízor, ktorý stál 25.000 Sk s vedomím, že plazma je mŕtva.

MiniDisk zhorel tak rýchlo, Že v 2. ročníku na gympli mi to ukazoval spolužiak ako novinku budúcnosti a o rok na to už na pultoch boli klasické flash MP3 prehrávače.

No a GPS navigácie samozrejme boli medzikrokom, no nikto v roku 2007 nečakal, že to o pár rokov takmer zaniknú, lebo ich úlohu preberú mobili, čím sa absolútne eliminuje problematika aktuálnosti máp a zároveň vieš dať appke charakter sociálnej siete.

A USB opäť hodnotím podľa seba: dlho som ho na počítači mal a mal som pocit, že je to nejaká špeciálna technológia. Až po roku 2007 sa to u mňa rozbehlo s USB zariadeniami.

😊

Chcel som len ilustrovať, že ani s rýdzimi elektromobilmi to nemusí byť inak, tak by bolo škoda zanedbávať osvedčenú a spoľahlivú technológiu.
Reakcia na: Ike #43:
Nezvolil si idealny vyber. Podla tohto pohladu bol aj parny stroj technologia, pod ktorou sa zlahla zem. V sucasnej proelektroautolobby sa tak za par rokov moze vnimat aj bezny spalovaci motor. Aj technologie, ktore sa casom ukazu ako slepe ulicky mozu vyslapat cesticky omnoho lepsim technologiam.

Plazma sa komercne predavala od roku 1997, co je cca 20 rokov a uz v roku 1983 existoval PC s mono plazmovou obrazoveckou. Dodnes su 2 rozhadane tabory milovnikov velkych TV. Ten hlucnejsi tabor bude tvrdit ze nic lepsie ako plazma neexistovalo a ze si teraz nemaju co kupit. Z pohladu roku 1997 neexistovala ina plocha obrazovka tychto rozmerov, ktora dokazala zobrazit takto "dokonale" farby + ciernu. Osobne mi vsetky plazmy blikaju, akurat vcera som zapol jednu historicku 85" co mame v praci a tych 50 Hz mi skoro oci vypalilo. Keby nebolo plazmy, asi by sa na trh naozaj velke LCD televizory dostali o peknych par rokov neskor. Slepa ulicka boli TV so zadnou projekciou.

GPS - vdaka nim sa masovo rozsirila, zlacnela technologia samotneho GPS prijimaca, poplatkov, ako aj lacnych farebnych dotykovych LCD panelov.

MiniDisk nebol zly napad, ale zabila ho licencna politika Sony a nastup lacnych CD napalovaciek a medii.

LAN siet sa dala vytvorit aj za pomoci USB, sam mam doma prepojovaci kabel USB-USB s krabickou uprostred, na oboch pocitacoch sa zariadenie tvarilo ako 10Mbit sietova karta.
Reakcia na: 810zssk #32:
Ano, ma zmysel ! Ako elektrickovu, tak aj trolejbusovu siet treba vo velkom rozsirovat !
Reakcia na: 810zssk #36:
Technologický vývoj ale neukázal len pozitívne príklady. Zažili sme aj množstvo slepých uličiek. Len ako príklady uvádzam:
- MiniDisc technológa ( https://trends.google.com/trends/explore?date=all&q=MiniDisc ),
- komerčné GPS navigácie ( https://trends.google.com/trends/explore?date=all&q=GPS%20navigation ),
- plazmové TV (https://trends.google.com/trends/explore?date=all&q=Plasma%20TV),

Minimálne okolo týchto troch oblastí bol obrovský hype, no ani 10 rokov potom sa po týchto technológiách zľahla zem.

Naopak, pamätám si v 2000 ako som mal svoj počítač v oprave a chcel som si so susedom vytvoriť LAN sieť. Technik (počítačovo sa zdal byť zdatný) mi povedal, že to nepôjde, pretože nemám port. Ale vraj tam "je len nejaký USB port, či čo".

Reakcia na: 810zssk #36:
Predtým sme mali reálne jazdiace autobusy a vtedy dokonca nebol problém ani v dojazde.