Čo sa skrýva za novými informáciami na zastávkach?

Prečo nové cestovné poriadky a mapy vyzerajú tak ako vyzerajú? Ktoré mestá majú podobné riešenia?

Na prelome augusta a septembra prebehla na zhruba 60 % zastávok modernizácia cestovných poriadkov a ďalších informácií. Doterajší systém s množstvom informácií s rôznymi vzhľadmi nahradil nový, kde dominujú najpotrebnejšie informácie na cestovanie, ktoré sú uvedené v jednotnom vzhľade.

Predchádzajúca nesúrodá podoba informácií vypovedala o dobe, v ktorej každý materiál vznikol. Na jednom mieste fungovali materiály s pôvodom v roku 1976, 1998 i 2018. Oproti tomu nová podoba materiálov vznikla buď v tomto roku alebo v nedávnej minulosti. V nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať, čo predchádzalo finálnemu riešeniu a uvedené sú aj vysvetlenia, prečo boli zvolené výsledné prvky.

Schéma siete liniek DPB

Doteraz sa na zastávkach používala schéma liniek, ktorej pôvod siaha najmenej do roku 1976, kedy bola uverejnená vo Večerníku. Od roku 2000 sa používala v podobe, ktorá zostala až do jej konca. Schéma mala farebne členené linky podľa typov dopravy – zelené električky, modré trolejbusy a červené autobusy. Toto farebné označenie sa používalo iba v mapke, nie však v ostatných materiáloch. Schéma sa síce zmestila na formát A3, pri hľadaní trás liniek však bolo potrebné pre všetky linky sledovať označenia liniek na každom úseku. Nebolo tiež jasné, ktoré linky jazdia často a ktoré len občas.

K zobrazeniu liniek v schéme sa dá pristupovať aj inak. Mnoho miest každú linku zobrazuje samostatnou farebnou čiarou. Dá sa tak cestovať prstom po mape a rýchlo si nájsť trasu celej linky. Tento prístup je však vhodný len pre mestá s prehľadným linkovým vedením, kde sa nevyskytujú veľké počty liniek jazdiace rovnakými úsekmi, a kde majú linky približne rovnakú dôležitosť a parametre. Nie je teda vhodný pre Bratislavu, kde napríklad na Patrónke zastavuje 14 rôznych denných liniek. V takejto schéme by mali 14 rôznych čiar, čo by mapku značne zneprehľadnilo.

Pre novú schému bola zvolená iná logika: farebne sú v nej označené linky, ktoré jazdia často, teda také, ktoré cestujúci najviac používajú a najviac hľadajú na mape. Spravidla ide o linky jazdiace celotýždenne v intervale najviac 10 minút v špičke a najviac 15 minút v ostatných obdobiach. Tento typ schémy vytvorilo imhd.sk v roku 2009 pre košický dopravný podnik a v roku 2013 aj pre bratislavský. Bratislavskú a košickú schému ako príklad uvádza aj článok o najpokročilejších európskych schémach liniek na blogu Human Transit.

Vzhľadom na to, že v schéme sú uvedené všetky zastávky liniek, použitý bol väčší formát A2. Keďže však v roku 2013 nedošlo k úprave ostatných informácií na zastávkach, naďalej sa súbežne s novou schémou používal starý druh. Až teraz došlo k celoplošnému použitiu novej schémy na zastávkach. Farby použité v schéme liniek sa používajú aj v ďalších materiáloch na zastávkach (cestovné poriadky, oznamy) a tiež v cestovných poriadkoch na imhd.sk.

Podobné schémy nájdeme napríklad v škótskom Edinburghu, francúzskom Bordeaux či nemeckom Lipsku.


Zastávka s farebne odlíšenými linkami v Bordeaux

Cestovný poriadok

Cestovný poriadok je najdôležitejšou informáciou na zastávke. Základ pre doterajšie formáty cestovných poriadkov bol vytvorený v roku 1996. V tom čase sa začal trojročný prechod od atypického formátu cestovných poriadkov (veľkosť 2/3 A4) na menší formát A5. Práve vtedy sa číslo linky presunulo do pravého horného rohu, čo umožnilo vypísať čo najviac zastávok v ľavej časti.

Tento formát sa však postupne stal nevyhovujúcim. Okrem malých písmen boli problémom linky s atraktívnymi intervalmi medzi spojmi, pri ktorých sa do štandardného cestovného poriadku nezmestili odchody aj počas školského roka aj počas prázdnin. Cestovné poriadky sa museli prelepovať na začiatku a konci prázdnin, vznikol tiež formát so šikmým zobrazením zastávok v hornej časti a vymenenými režimami prevádzky. Na zastávkach tak v posledných rokoch boli rôzne formáty cestovných poriadkov, pričom rovnaký typ údajov (napríklad zoznam zastávok alebo odchody cez víkend) bol na rôznych miestach. Neraz si preto cestujúci pozreli nesprávny údaj.


Doterajšie rôzne formáty cestovných poriadkov s poprehadzovanými režimami prevádzky

Nový formát cestovných poriadkov tieto problémy rieši a zavádza jednotné usporiadanie všetkých informácií bez ohľadu na to, ako často linka jazdí a koľko má zastávok. Nový vzhľad využíva moderné písmo vytvorené v roku 2014. Príprave formátu predchádzala analýza viac ako troch stoviek cestovných poriadkov zo 179 miest.

Pre mnohých bolo prekvapením umiestnenie zoznamu zastávok do pravej časti cestovného poriadku. Doteraz bolo zvykom vyhľadať si číslo linky uvedené v pravom hornom rohu a následne zoznam zastávok v ľavej časti, zatiaľ čo teraz je to presne naopak. Zvyk je železná košeľa a viacerí si po zmene prečítali zastávky vedľajšej linky. Pritom nový cestovný poriadok je – vzhľadom na to, že čítame zľava doprava – logickejší: najdôležitejším údajom je číslo linky umiestnené vľavo hore a všetky ostatné informácie vrátane zoznamu zastávok sú už nižšie alebo vpravo, teda presne tak ako bežne čítame texty.

Prečo zoznam zastávok nie je vľavo pod číslom linky alebo hore pod číslom linky?

Odpoveď sa skrýva v čítaní zľava doprava a zhora nadol, limitoch softvéru, ktorý DPB na generovanie cestovných poriadkov používa, a v maximálnom počte zastávok, ktorý je potrebné zobraziť. Najdôležitejší údaj – označenie linky – je umiestnené v ľavom hornom rohu, kde si ho cestujúci hneď všimnú. Všetky ostatné údaje sú zobrazené vpravo alebo nižšie od čísla linky.

Zobrazenie zastávok šikmo pod číslom linky (podobne ako napríklad v Brne) vykazovalo viaceré nedostatky. Napríklad nebolo možné jednoznačne priradiť jazdné doby k jednotlivým zastávkam, čo si mohli doteraz cestujúci všimnúť na linkách 80 alebo 94.

Pri zobrazení vodorovného textu je zase problémom vysoký počet zastávok u niektorých liniek (rekordérom je linka 5 so 40 zastávkami). Pokiaľ by bol zoznam zastávok umiestnený naďalej vľavo, nemohlo by dôjsť k zväčšeniu písma názvov zastávok alebo by nemohlo byť číslo linky umiestnené v logickejšej pozícii vľavo hore. Výška novo používaného ležatého listu formátu A4 je totiž rovnaká ako výška doteraz používaného formátu A5, teda na zoznam zastávok by zostala rovnaká plocha ako doteraz.

Umiestnením zoznamu zastávok vpravo sa tak umožnilo zväčšiť písmo a celý zoznam je tak čitateľnejší než doposiaľ.

Podľa našich informácií DPB pri ďalšej tlači cestovných poriadkov zvýrazní hranice cestovných poriadkov, čo by malo pomôcť upriamiť pozornosť na správny zoznam zastávok. Zaujímavosťou je, že nezávisle od Bratislavy na rovnaké usporiadanie informácií prešiel v roku 2018 aj dopravný podnik vo švajčiarskom Bazileji. Presunul zastávky z hornej časti do pravej časti cestovného poriadku.


Aj keď je cestovný poriadok v Tallinne zavesený na hrdzavom stĺpe, vďaka jednoduchému dizajnu dobre plní informačnú úlohu

Aj keď je bratislavský formát originálom, jeho jednotlivé prvky je možné nájsť v množstve iných miest. Okrem spomínaného Bazileja nemusíme chodiť ďaleko – Košice a Žilina používajú veľmi podobné riešenie. Veľkosť A4 sa používa vo väčšine miest západnej Európy, umiestnenie čísla linky vľavo hore nájdeme v drvivej väčšine cestovných poriadkov. Piktogram typu vozidiel môžeme vidieť aj v Tallinne, farebné odlíšenie stĺpcov podľa kalendára prevádzky v Bruseli.


Farebné odlíšenie režimov prevádzky s väzbou na kalendár prevádzky v Bruseli

Dvojjazyčné texty sa v cestovných poriadkoch nachádzajú napríklad v Budapešti. Piktogram pre linku na letisko nájdeme v Berlíne a upozornenie na výluku formou „krivolakej“ šípky napríklad v Prahe.

Piktogramy na linke na letisko v Berlíne


Nové cestovné poriadky v Bazileji

Celkovo sú nové cestovné poriadky najviac príbuzné bazilejským a košickým.

Oznamy

Prvým redizajnovaným prvkom, ktorý sa začal objavovať v uliciach, boli oznamy. Dostali „varovné“ červeno-biele pruhovanie (podobné používajú Brémy, Brno či San Francisco) a označenie liniek podľa farieb zo schémy liniek (ako Brusel alebo Miláno). Dvojjazyčné informácie okrem Bratislavy používa aj Berlín, Budapešť, Paríž, Brno a ďalšie mestá. Viaceré oznamy obsahujú aj mapku, čo je zvykom vo väčšine miest, napríklad vo Viedni alebo Plzni.


Pruhovanie na ozname v Mníchove

Mapa okolia

Úplnou novinkou je mapa okolia zastávky. Tento spôsob informovania cestujúcich nájdeme v mnohých mestách, nie je však samozrejmosťou. Podobné mapy má na svojich zastávkach Viedeň alebo Zürich.


Schéma liniek a mapa okolia v Zürichu

Rozmiestnenie informácií vo vitrínach

Dizajn informácií je jedna vec, ich rozmiestnenie vec druhá. Pokiaľ je vo vitríne príliš veľa informácií, je veľký predpoklad, že časť z nich je pre cestujúceho zbytočná, a potrebné informácie potom zaniknú medzi ostatnými. Ako príklad môžeme uviesť rôzne počty informačných materiálov pri vitríne s tromi cestovnými poriadkami. Zatiaľ čo v Bratislave sa v takejto vitríne doteraz nachádzalo 15 informačných materiálov, v Brémach je to 9. Keď sa však pozrieme na percentuálne zastúpenie skutočne dôležitých informácií (cestovný poriadok, trasy, výlukové oznamy, ceny cestovných lístkov), zistíme, že v Bratislave bolo takýchto informácií 40 % a v Brémach 78 %.

Po novom aj Bratislava ide cestou „brémskej“ jednoduchosti – v obdobnej vitríne je 9 informácií, z nich najmenej 78 % dôležitých.


Zastávková vitrína v Brémach

Ako ďalej

Ako je zrejmé z vyššie uvedených príkladov, Bratislava sa v papierových informáciách na zastávkach dostala na svetovú úroveň. Stále však zostáva 500 zastávok, kde sa nové formáty neaplikovali pre nedostatok miesta. Stále sa na mnohých zastávkach používa lepenie cestovných poriadkov na rôzne plochy lepidlom, čo je v prípade veľkých európskych miest unikát. Riešením by malo byť zakúpenie nových moderných vitrín, ktoré DPB avizoval na brífingu.

Ani existujúce vitríny však nie sú plne vyhovujúce. Neustály vandalizmus a ľahostajnosť spoločnosti voči nemu v kombinácii s nedostatočnou údržbou vitrín alebo nefunkčným osvetlením naďalej mnohých miestach spôsobujú ťažkú čitateľnosť informácií. Zväčšenie písma v cestovných poriadkoch pomohlo, no tmavé, poškriabané a potagované vitríny nedokáže kompenzovať. Je potrebné zabezpečiť riadnu údržbu, ale aj kampaň zameranú proti vandalizmu.

Napriek týmto problémom je už z prvých reakcií zrejmé, že cestujúci vítajú zrealizované úpravy. Podľa výsledku nereprezentatívnej ankety na imhd.sk túto zmenu privítalo 82 % respondentov. Pokiaľ sa zrealizujú aj úpravy vývesných plôch, Bratislava bude mať ucelený moderný systém informovania na zastávkach.

Viac k téme

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: kecho #11:
A ktorý z tých bodov ti vyrieši samostatná výveska s CP pre každú linku? Nanajvýš možno bod 1) (ak opomenieme existenciu 2 a 3), ale ľudia sa aj tak narvú do prvého čo príde, ak keby obe vozidlá zastavili za sebou.
Reakcia na: mku81 #10:
Nie je to jedno
1) ci sa pri TPD vsetko narve z tramu do 12m voza na 99 alebo 18m 84ky
2) ani vtedy, ked napr. pri cakani 8 ci viac minut rychlejsie prejdes 88 a zvysok pesi ako vyckavat,
3) ani vtedy ked DPB pravidelne pre nedostatok vodicov nevypravi bus na niektorej z tychto liniek. Ako pozeram diskusne forum, veta “Služba, ktorá robí predmetný spoj bola včera a dnes nevypravená z dôvodu nedostatku vodičov.” (#228191) stale nezmizla zo zakladnych principov DPB.
Reakcia na: kecho #9:
A nie je jedno, ci pride 84 alebo 99 ak maju rovnaku trasu z halovej? nasadnem na prve co pride? ci?
Celkom zaujímavý fakt, že zlúčili časy liniek do jedného CP.
Napr. 84+99 v jednom CP pri ceste od Hálovej nie je práve najšťastnejšie riešenie, keďže 84 v 90% prípadov chytá meškanie z Dúbravky alebo na Patrónke, čiže človek môže len hádať, ktorý čas ku ktorej linke patrí... A teda je pre bežného cestujúceho nezistiteľné, či spoj reálne mešká alebo vynechal. Keďže u DPB býva tradičným folklórom v prípade akýchkoľvek problémov dlhodobé nevypravovanie niektorých spojov, tak je ťažké hádať, čo by kedy mohlo ísť...

Formát A5 by bol vyhovujúci, keby v DPB používali hlavu a "hore" dali CP iba pre školský rok (a to by sa tam tých 18-20 časov vošlo a dole pre prázdniny (keď ani nosné linky tak často nechodia) + vedľa prázdnin stĺpec s časmi pre víkendy.
Malé písmená sú relatívna vec - niekomu stačili, niekomu nestačí ani nový font. Ono by dosť pomohlo, keby boli plexisklá čisté a bolo by všetko v pohode čitateľné aj v starom formáte.
Takto sa bude pri tlači len zbytočne míňať papier...
Reakcia na: 810zssk #7:
Je
Reakcia na: Martin Fundárek #6:
Udajne je, minimalne mi niekto nedavno tvrdil ze podla normy musi byt oznacnik PAL okruhly (aj ked kadekde nie je).
Neviem, či je označník v súčasnej norme. Vzhľadom na ľudovú tvorivosť panujúcu na Slovensku by som tipoval, že nie.
Reakcia na: Martin Fundárek #4:
A tie sucasne su podla akej normy? Taketo som videl iba v Bratislave, vsade inde sa pouzivaju uplne ine.
Reakcia na: johnnyjanko #3:
Podobu označníkov by mala riešiť nová STN pre zastávky.
Reakcia na: danlo #1:
Označníky zatiaľ ostali nedotknuté, ale tiež by si zaslúžili podobne zásadnú zmenu dizajnu. Verím, že aj čoskoro príde rad aj na ne.
Pekne zhrnute.
Zaujimave je to porovnanie umiestnenia trasy vpravo s Bazilejom. Je tam totiz jeden podstatny rozdiel - cestovne poriadky v Bazileji su POD SEBOU, co znamena, ze neexistuje sanca pomylit si trasu s inym spojom. To znamena, ze na rozmiestneni zalezi. Osobne mi nic ine na tych nasich poriadkoch nevadi a suhlasim, ze je to na pomery DPB takmer az intergalakticky posun vpred.
Este by mohli pribudnut farebne terciky na oznacnikoch (pripadne aj s malickym pismom napisanym Cielom linky); "krivolaka sipka" by mohla pribudnut aj na displeje vozidiel, ak ide o kratkodobu vyluku/zmenu trasy - napriklad striedave rolovanie inverzneho cisla linky a tejto sipky, pripadne aj ak vodic stlaci na palubaku ODKLON.