Redakcia imhd.sk opäť navštívila budúcnosť
Počas včerajšej noci sme mali česť odviezť sa električkovou súpravou T3P #7783+7784 na dojazde z Bublavky do vozovne Durayov dvor. Nakoľko v úseku medzi zastávkami Horné a Dolné Prčace nabrala súprava takú závratnú rýchlosť, že predbehla aj svetlo, premiestnili sme sa na pár hodín do inej časovej dimenzie a mali sme možnosť vidieť Bratislavu na začiatku roka 2010. Prinášame vám teda reportáž o tom, čo nás začiatkom budúceho roka čaká, a ak si urýchlene nezbalíme veci a neodsťahujeme sa z Bratislavy (ako to už niektorí z našich radov na ich veľké šťastie urobili), tak aj neminie.
Krátko po tom, čo sme sa ocitli v inej časovej dimenzii, sme sa pozreli na hodinky, a tie ukazovali čas 5:55 a dátum 8. január 2010. Keďže na Prčacoch nebolo v túto nekresťanskú hodinu naozaj do čoho pichnúť, rozhodli sme sa nastúpiť na najbližší električkový spoj smer Bublavka. V diaľke vidíme na oranžovom transparente EMtrest prichádzajúcej súpravy T3SUCS #7833+7834 svietiť (či skôr blikať) nápis „666 Šťastný nový rok“ a my, dúfajúc, že náš spoj naozaj ide do Bublavky, si zaspomíname na časy, keď ešte bola táto súprava vybavená transparentmi BuBuse. Dovezieme sa na konečnú Pri kríži, kde prehodíme pár slov s vodičom, ktorý nás informuje, že na Silvestra roku 2009 sa transparent EMtrest zasekol a odvtedy už nik nedokáže zobrazený cieľ vymazať, nepomáha dokonca ani odpojenie od napájania. Dve minúty po našom príchode sa do obratiska dovalila na linke 1 električková súprava, akú sme v Bratislave v roku 2009 ešte nevideli. Pozreli sme sa teda na ňu z blízka. Vozidlá na pohľad pripomínali ostravské či brnianske električky Vírio LF, hneď nám však udrelo do očí, že nízkopodlažná časť tu akosi chýba. Presunuli sme sa teda na nástupnú zastávku, aby sme si mohli pozrieť interiér a aj sa previezť. Ako prvé nás pri nástupe do predného vozňa #7305 ohúria žlté drevené sedačky z autobusov Bam-Bus. Z letákov v nadokenných vitrínach sa dozvedáme, že sa jedná o rekonštrukciu pôvodných vozidiel typu T3SUCS na typ Vírio HF (High Floor) s použitím novej vozidlovej skrine. Pôvodná odporová elektrovýzbroj so zrýchľovačom bola pri modernizácii nahradená odporovou výzbrojou TV Regress od firmy Sežer Lék, ovládanou priamym kontrolérom. Výzbroj je určená nielen pre východné trhy, ale predovšetkým pre dopravné podniky, ktoré sú postihnuté finančnou, ropnou, manželskou či tvorivou krízou. Šklbanie pri rozjazde nás utvrdzuje v tom, že letáky vo vitrínach neklamú a súprava je naozaj ovládaná priamym kontrolérom. Prichádzame na konečnú zastávku ŽST Nové Gesto, kde nás na prvý pohľad zarazil mrakodrap, ktorý náhle vyrástol uprostred obratiska električiek.
Vozidlo Vírio HF #7305 zachytené na prezentácii v Brne. Krátko po príchode do Bratislavy boli plastové sedadlá s textilnou vložkou nahradené pokrokovými antivandalskými šmykľavkami z autobusov Bam-Bus.
Vychádzame von z vozidla a máme v úmysle zhotoviť si aspoň jedno fotografiu tejto čudesnej súpravy, no po tom, čo sa na nás vyrútil vodič s výhybkovým železom a pokrikmi „rozšlápem ti to!“, z tohto nápadu zišlo. Znechutení odchádzame pešo na zastávku Za tichšie a vyčkávame na prvú električku. Po pár minútach čkania a čakania prichádza šťastná súprava #7777+7778 na linke 4. Na nej nás hneď zaujme povestná putovná handra z Bam-Busu #1405, ktorou je prekrytý nefunkčný čelný transparent EMtrest. Číslo linky oznamuje len mierne pokrčený papier v euro-obale za čelným sklom. Vystupujeme na Krnovskom mýte, kde máme v úmysle prestúpiť na linku 68, aby sme sa pozreli, čo nového (teda vlastne starého) uvidíme v Petržlenke, našom najväčšom sídlisku. Autobus, ktorý sme uvideli prichádzať, nám doslova a dopísmena vyrazil dych. Jednalo sa totiž o zástupcu legendárneho nezničiteľného typu Ykarus 280.08 (o ktorom sme boli presvedčení, že ho už na linkách bratislavskej MHD neuvidíme) nalakovaného do náteru Little Pig City. Predierame sa teda dnu, aby sme opäť nasali atmosféru preplneného Ykarusu, na ktorú sme boli po roky zvyknutí. Po príchode na konečnú Húličská si autobus zvečňujeme, a to už sa k nám vľúdne prihovára jeho „majiteľ“. Dozvedáme sa, že sa jedná o bývalý budúci historický Ykarus #2881/II, ktorý absolvoval vo Výstredných dielňach Otravného podniku Branislava (OPB) generálnu (p)opravu spojenú s modernizáciou. Po týždni prevádzkovania vozovňou Durayov dvor sa mu však (opäť) zlomil rám, a tak bolo rozhodnuté o znitovaní a preradení do vozovne Petržlenka. Tamojší vodiči sa údajne vozidlu veľmi potešili, nakoľko vozidlový park tejto vozovne tvorí už len z 23 Ykarusov 435, 9 Ykarusov 415, ale zato až 54 plynových Vrakôs B 732 NGS, ktoré sem boli medzičasom preradené z vozovní Trtnávka, Durayov dvor a Kraxňany. Ostatné Ykarusy 435 boli pre postupné lámanie sa rámov (v niektorých prípadoch priamo v premávke s cestujúcimi) vyradené. V polovici decembra 2009 bolo usmrtených v jednom z nich podľa oficiálnych štatistík 64 cestujúcich, neoficiálne štatistiky hovoria zhruba o dvojnásobnom počte. Nehoda sa stala na linke 92 na Moste Ľaľafranconi, pričom vozidlo sa po zlomení rámu stalo nekontrolovateľným, prerazilo zábradlie a zrútilo sa do vody. Autobus sa následne dočkal neobvyklého využitia – slúži miestnym vodníkom ako sklad duší, pneumatík a iných náhradných dielov. Bez zaujímavosti nie je ani osud Ykarusov 415 #4110 – 4132, ktoré boli presunuté do vozovne Trtnávka ako záloha zálohy pre linky premávajúce na sídlisko Veľmi dlhé diely. U 22 z nich však bol hneď po prechode vrátnicou na Zbojníckej ulici zistený zlomený rám a boli vyradené. Všetky petržlenské Vrakosy B 741 už stihli byť splynofikované vo firme Zlý nerv a preradené do vozovní Trtnávka a Durayov dvor, zapožičané Vrakosy B 941 a B 961 už boli vrátené do Banskej Bi Strýce. Palubný počítač BuBuse (jeden z posledných, ktoré ešte neboli nahradené produktmi firmy EMtrest) zrazu oznámil čas odchodu, a tak musel byť náš rozhovor s „pánem majitelem vóza“ prerušený. Chceli sme sa presunúť do zadného článku vozidla, aby sme opäť absolvovali povestné „vytriasačky“ na zadnej trojici sedadiel, cestu nám však zahatili siedmi približne 10-roční príslušníci tzv. ykarusologickej cirkvi, ktorí za žiadnu cenu nemienia opustiť toto vozidlo až do jeho vyradenia a za týmto účelom si doň dokonca zadovážili spacie vaky a suché WC.
Vystupujeme hneď na ďalšej zastávke a po ceste šiestimi plynovými Vrakosami B 732 NGS na linkách 93 a 91 (počítať sme z toho všetkého nezabudli, to len štyri Vrakosy sa cestou pokazili) sa dostávame pod Snový most, odkiaľ máme v úmysle sa linkou 133 dostať do výkladnej skrine bratislavskej MHD – na sídlisko Veľmi dlhé diely. Pred nosom nám však odíde autobus Medom #1133, a tak sa do Kráľovej Vši zvezieme električkou v domnienke, že odtiaľ sa na Veľmi dlhé diely odvezieme trolejbusom. Po vystúpení prejdeme na niekdajšie nástupište trolejbusov, kde už stojí pristavené vozidlo linky 33, na rozdiel od našich očakávaní sa však nejedná o trolejbus 25 Tr, ale o štvornápravový veľkokapacitný autobus Nercedes Skapal Si Ty #1999, ktorý sem bol presunutý z linky 96. Počas cesty na koniec Veľmi dlhých dielov, ktorá trvá po novom až 18 minút, nás prekvapili zachádzky pred brány až 6 nákupno-zábavno-kultúrno-športovo-oddychovo-relaxačno-vedecko-technologických centier. Vystupujeme na zastávke Puklovská a takmer si oči vyočíme, keď v blízkosti obratiska badáme budovu nového sídla OPB. Nelenili sme a hneď sme do nej zavítali, aby sme sa dozvedeli podrobnosti o novinkách a trendoch bratislavskej MHD od prdsedu predstavenstva.
Najprv sme sa ho spýtali na podrobnosti o modernizovanom Ykaruse #4960 (ex 2881/II). Ten (netušiac, že sme z iMHD) nás informoval, že tento projekt si získal veľkú obľubu najmä u dielenských pracovníkov, ktorí sú vraj doslova nadšení z toho, že sa im opäť dostal do rúk autobus opraviteľný kladivom a nitovačkou. Podľa jeho slov OPB v súčasnosti rokuje s viacerými maďarskými, ukrajinskými a ruskými dopravcami o možnosti odkúpenia vyradených vozidiel. „Chceme, aby vozidlový park petržlenskej vozovne pozostával v roku 2010 výhradne z vozidiel typu Ykarus 280,“ informoval nás o zámeroch otravného podniku. Na našu otázku, prečo by sa mala Petržlenka uspokojiť s takmer 30-ročnými polorozpadnutými vrakmi, odpovedal prdseda stručne, jasne a výstižne: „Dobre v Kráľovej Vši, dobre v Bratislave“. Ako sme sa ďalej od neho dozvedeli, tender na dodávku 240 nových článkových autobusov bol už medzičasom pre nedodržanie zákonom stanovených podmienok 16-krát zrušený, a preto sa podľa všetkého za mimoriadne výhodnú cenu 300 000 € za kus podarí nakúpiť ďalšie Ykarusy 280. Pri každom zrušení tendra si podľa jeho slov navzájom vymenili funkcie generálny przniteľ otravného podniku a riaditeľ vízie autobusy a v súčasnosti už nikto presne nevie, kto z tejto populárnej dvojice ktorú funkciu zastáva. „Situácia sa mení z hodiny na hodinu,“ dodal prdseda. Chceli sme sa naňho obrátiť ešte s viacerými otázkami, no už mu došla trpezlivosť i rozpočet, a tak nás poslal do vedľajšej kancelárie za svojou novou hovorkyňou. Tá nám však miesto poskytnutia informácií zaspievala len francúzsky slaďák Je T´aime, a tak sme v obavách o svoje ušné bubienky nové sídlo firmy radšej urýchlene opustili.
V obratisku Puklovská badáme SpOR C 10,5 #3323 na linke 933, ktorá odtiaľto premáva do Wolfsthalu, Hainburgu a Viedne a záložný Soplaris #1201 na linke 833, ktorá zas pre zmenu prepája toto sídlisko s Rajkou a Győrom. Pozorujeme, že medzinárodná doprava a MHD na Veľmi dlhých dieloch zažíva vďaka otravnému podniku obdobie nevídaného rozkvetu, na rozdiel od MHD v ostatných častiach Bratislavy. Práve sa chystáme nastúpiť do spomínaného Soplarisu, keď tu zrazu súprava #7783+7784 musela použiť núdzovú elektromagnetickú brzdu kvôli osobnému automobilu stojacemu na prejazde, a my sme sa ocitli opäť v súčasnosti. Síce neradostnej, ale, ako sme mali možnosť vidieť, predsa len oveľa lepšej ako budúcnosť.
Poznámka: Všetky mená, dáta a čiastky uvedené v tomto článku sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť s reálnymi osobami, hospodárskymi zvieratami alebo socialistickými veľkopodnikmi je čisto náhodná.