Dokedy sa budeme voziť obchádzkou po nábreží stále nie je známe. Poškodený tunel sa najskôr musí opraviť.
Trhlinu v klenbe tunela spôsobila podľa odborných prieskumov zamrznutá voda presakujúca spoza obmurovky tunela. Problém s presakujúcou vodou má tunel pod hradným vrchom už od svojho vybudovania a je dôsledkom zlých predpokladov projektantov tunela. Tí predpokladali razenie tunela v suchej hornine a teda neuvažovali s izoláciou klenby tunela proti vode. Izolácia časti klenby tunela sa ku koncu výstavby nakoniec použila, ale len na menej ako polovici tunelových pásov. Aj táto (asfaltová) izolácia je však pravdepodobne po viac ako 60-tich rokoch nefunkčná. Každoročne tak v zimnom období presakujúca voda v tuneli vytvára bohatú ľadovú "výzdobu". Zamŕzajúca voda pravidelne poškodzuje konštrukciu obmurovky.
Podľa výsledkov posledných prieskumov v súčasnosti nehrozí priame nebezpečenstvo rozšírenia vzniknutej trhliny v klenbe tunela, no vznik ďalších trhlín v budúcnosti nie je vylúčený. "Komisia preto odporúča podrobnú pasportizáciu celého tunela, vrátane podrobných geofyzikálnych meraní po jednotlivých blokoch", spresnila hovorkyňa dopravného podniku Agáta Staneková. Podľa komisie je tunel v havarijnom stave a dopravnému podniku odporúča vykonať jeho opravu pred tým, než do tunela opäť pustí električky. Cestujúci sa preto aj naďalej musia voziť obchádzkou po nábreží. Nakoľko však stále platia pôvodné cestovné poriadky odklonených liniek, z hľadiska platnosti cestovných lístkov by mal platiť cestovný čas uvedený na zastávkových cestovných poriadkoch, bez ohľadu na dĺžku obchádzky.
Oprava tunela by mala pozostávať najmä z tesniacej cementovej a následne chemickej injektáže poškodených častí a nakoniec z vybudovania odvodňovacích vrtov do ostenia. Rozsah sanačných prác však bude závisieť od už aj tak výrazne obmedzených finančných možností dopravného podniku. Odhaduje sa, že oprava potrvá niekoľko týždňov. "DPB by k sanácii havarijného stavu chcel pristúpiť v čo najbližšom možnom termíne", uviedla Agáta Staneková.
Pokusov o odstránenie, alebo aspoň zmiernenie zatekania vody do tunela bolo počas jeho existencie viacero. Už počas kolaudácie tunela sa zisťoval zdroj presakujúcej vody, ale neúspešne. Jeden z návrhov na sanáciu zatekania stien tunela bol vypracovaný v roku 1967 na Stavebnej fakulte SVŠT. Ten spočíval v navŕtaní viacerých vrtov do stien, ktorých úlohou malo byť odvedenie vody za obmurovkou do záchytných zariadení. V roku 1998 sa vykonala pokusná injektáž stien tunela. Ani jeden z pokusov však nepriniesol výrazné zlepšenie. V rámci veľkej rekonštrukcie tunela v rokoch 2009 - 2010 boli opäť snahy aspoň o čiastočné zníženie zamokrenia v najpostihnutejších častiach tunela. Vyčistenie pôvodného odvodňovacieho systému situáciu nezlepšilo tak, ako sa predpokladalo, preto sa použila chemická polyuretánová injektáž vybraných úsekov klenby. Tesniaca injektáž sčasti pomohla, ale zamokrenie stien sa nestratilo. Vedľajším účinkom utesnenia len niektorých častí môže byť presun vody do neizolovaných pásov. Kompletná izolácia tunelovej klenby sa pri tejto rekonštrukcii nevykonala z dôvodu jej vysokej finančnej náročnosti.
