Prečo sa cestujúcim nepáči prestup na Farského?

Cestujúci štandardne neradi prestupujú, preto sa im moderné mestá snažia prestupy čo najmenej komplikovať. To, že nespokojnosť cestujúcich je neraz oprávnená, dokumentuje aj situácia na zastávke Farského.

1. mája 2017 začala na skúšobné obdobie troch mesiacov jazdiť linka 97, ktorá má priviezť cestujúcich z Petržalky do centra mesta bez prestupu na električku, hoci nová trať sa vybudovala za 70 miliónov eur. Zriadenie novej linky je odpoveďou na petíciu obsahujúcu vyše 3000 podpisov občanov nespokojných s prestupovaním. Prestupný uzol Farského je v prevádzke takmer 10 mesiacov a v rámci druhej etapy výstavby električkovej trate v Petržalke je plánované kompletné prebudovanie zastávky Farského tak, aby cestujúci z Ovsišťa do centra mohli z autobusu na električku prestúpiť z dverí do dverí. Kým sa to stane, pozrime sa, ako prebieha každodenné prestupovanie medzi autobusom liniek 95 a 97 a električkami.

Zastávky

Každé ráno viac ako polovicu cestujúcich, ktorí električkou pokračujú do centra mesta, privezie autobus linky 95 alebo 97 na zastávku Farského na Bosákovej ulici. Pri rekonštrukcii zastávkovej niky sa nepoužili moderné kasselské obrubníky umožňujúce pristavenie autobusu tesne k nástupišťu. Štandardné betónové obrubníky lemujú maloformátové betónové platne na kraji vozovky. Platne nevydržali každodennú záťaž a všetky po pár týždňoch popraskali. Pri daždi tak z prasklín pod váhou autobusov strieka voda. Aj na ľudí čakajúcich na zastávke.

Cestujúci vystúpia z autobusu a musia obísť prekážky na nástupišti – označník, zvyšky geodetického bodu, zastávkový prístrešok, stĺpy verejného osvetlenia. Jednoduchšie je túto prekážkovú dráhu obísť po cyklotrase. Po ďalších pár metroch sa pri vstupe na električkové nástupište vytvorí lievik.  Tentoraz za to môže duo - označník „bratislavského typu“ šikovne umiestneného v ceste a smetná nádoba vzor „1980s“ na zábradlí. O chvíľu sa dav zastaví úplne. Úzke nástupište ešte viac zužujú vyčnievajúce bočnice prístreškov. V prípade dažďa sa v dvoch malých sklenených prístreškoch neschová ani tretina čakajúcich.


Promenáda na cyklotrase.

Osvetlenie

Svietidlá verejného osvetlenia sa až na malé výnimky nachádzajú na každom stĺpe električkového trakčného vedenia. Výnimky sú práve na zastávkach MHD. Na električkovú zastávku Farského smerujú z výšky spolu 2 svietidlá a nachádzajú sa len nad nástupišťom v smere do centra. Prichádzajúca električka smerujúca na Jungmannovu dopadajúce svetlo zatieni a cestujúci tak vystupujú do tmy. Už koncom leta 2016 jedno z dvoch svietidiel prestalo svietiť a na tri mesiace sa zastávka ponorila do polotmy.

V prestupnom uzle Farského je rozmiestnených celkovo 8 sklenených prístreškov. Osvetlenie v troch z nich počas uplynulých 10 mesiacov fungovalo len pár dní. Nepomohlo urgovanie Siemensu, DPB, JCDecaux ani magistrátu a prístrešky nesvietia dodnes.


Prístrešky až na krátko trvajúce výnimky nesvietia dodnes.

Semafory

Prestupujúci z električky na autobus linky 95 alebo 97 majú na výber. Od označníka električkovej zastávky cez vyšliapaný chodník v tráve a šprint mimo priechodu pre chodcov je to cez šesťpruhovú cestu na autobusovú zastávku 35 metrov. Vyhnú sa tak zdržaniu na svetelne riadenej križovatke, aj keď riskujú zranenie či život. Ak sa vydajú oficiálnou cestou vpravo po nástupišti cez dva priechody pre chodcov s čakaním na úzkom ostrovčeku a presunom po chodníku, je to dovedna 130 metrov, štyrikrát dlhšie než menej bezpečnou cestou.

Signálny plán križovatky bol viackrát menený. Najmä preto, aby sa nestalo, že na úzkom ostrovčeku bude uväznený strapec ľudí. Plán sa však úplne nevydaril. Cestujúci z každej druhej električky pozerajú z ostrovčeka na to, ako im pred nosom odchádza autobus.

Zlé nastavenie križovatky pre chodcov nie je jediným problémom. Električky do Petržalky majú na svetelne riadenej križovatke preferenciu a signál „voľno“ dostanú vždy až vtedy, keď pred semaforom takmer zastavia. Plytvanie elektrinou, časom a pohodlím cestujúcich ani netreba pripomínať. Naopak, voľno pre električku svieti nezriedka aj potom, čo električka už dávno opustila križovatku.


Skratka je podľa vyšliapaného chodníka hojne využívaná.

Ostrovček uprostred cesty

Najväčším problém celej križovatky je stredový ostrovček, ktorý nebol stavaný na masívne prestupovanie medzi električkami a autobusmi. Na ostrovček sa pohodlne zmestí iba 8 ľudí. Každodenná realita dokazuje, že sa na tento kus asfaltu musí zmestiť tretina osadenstva električky. Keď zaprší, mláky na ceste sú zárukou obojstrannej sprchy. Nie je kam uhnúť. Na ostrovčeku musia cestujúci prečkať, kým prejdú autá z estakády. Následne prichádzajú vozidlá od chrbta, medzi ktorými nechýbajú nadväzné autobusy liniek 84 a 99. Až po tomto všetkom padne konečne zelená. Dve sekundy potom ako ju dostala nadväzná 95-ka. Nastáva boj o čas. Kto skôr prejde križovatkou? Chodci alebo autobus?

Kto by chcel križovatku prejsť po paralelnom priechode bližšie k estakáde, nevyhrá. V rámci rekonštrukcie križovatky sa na niektorých miestach kládol nový asfaltový koberec. Na tento ostrovček sa akosi pozabudlo. Chodník na ostrovčeku je pár centimetrov pod úrovňou vozovky. Dažďová voda sem natečie, ale nemá kam odtiecť.

Návrh na rozšírenie problémového ostrovčeka na úkor menej využívaných jazdných pruhov nebol akceptovaný. Existuje aj iné riešenie. Zrušenie semaforov na ostrovčeku. Takouto zmenou prešiel priechod pre chodcov pri poliklinike Šustekova pred niekoľkými mesiacmi. Chodci vďaka tomu prejdú celú šírku vozovky na jedenkrát.


Cestujúci z električky sa pri prestupovaní tlačia na úzkom ostrovčeku.

Čakanie na cestujúcich

Linka 95 má spolu s linkou 97 atraktívny interval a v špičke sa zdá byť zbytočné na ňu dobiehať, keď sa za chvíľu objaví ďalší autobus. To však funguje len na papieri, v skutočnosti linka 97 prichádza z opačnej strany Dunaja náhodne podľa aktuálnej dĺžky dopravných zápch. S linkou 95 v špičke odchádza mnohokrát v rovnakej minúte miesto plánovaného 4-minútového odstupu.

Naviac neexistuje žiaden pokyn, aby aspoň vozidlá linky 95 vyčkali na cestujúcich, ktorí už prechádzajú cez križovatku. A ak cestujúcim ujde „deväťdesiatpäťka“, zostáva im len čakanie na zväčša zmeškanú linku 97, a to aj 8 minút.


Pred zavedením linky 97 odborníci upozorňovali, že dovtedajší pravidelný interval linky 95 sa rozsype a spoje liniek 95 a 97 budú jazdiť súčasne.

Trvalé provizórium?

V Bratislave existuje mnoho miest, kde je prestup výrazne horší, navyše s väčšou frekvenciou cestujúcich. Prečo sa teda toľko venujeme práve uzlu Farského?

Prestupný uzol Farského sa budoval takpovediac na zelenej lúke, na pozemkoch vyčlenených pre nosný systém MHD. Vopred bolo jasné, že po postavení prvej etapy vznikne problém s prestupovaním. Mohli sa vybudovať široké nástupištia na električkových zastávkach, použiť veľkokapacitné prístrešky v dostatočnom počte a mnohé ďalšie úpravy. Miesta je naokolo dostatok.

Podľa dokumentu, ktorý máme k dispozícii, už v roku 2012 dopravný podnik žiadal o vybudovanie prestupného uzla Farského tak, aby nebolo nutné prechádzať cez cestu. A hoci sa zlepšenie skutočne plánuje v rámci predlžovania električkovej trate, dnes sa v rámci poslaneckej dopravnej komisie objavujú názory, že úprava nie je potrebná. Lepšie prestupy na Farského vraj nebudú nutné, keď sa po predĺžení trate nebude prestupovať medzi linkou 95 a električkami, keďže električky budú jazdiť na Lúky. Akosi sa zabúda na to, že na Farského budú naďalej prestupovať cestujúci, ktorí prídu z Ovsišťa či západnej časti Dvorov linkami 84 a 99. A tých nie málo.

Keď sa podobné stavby dajú do prevádzky v iných mestách, stavebný ruch úplne neutíchne a dolaďujú sa problémové miesta, až kým nie je problém vyriešený. V Petržalke sa niekde s riešením ani nezačalo, inde zostalo na polceste. Najväčšie problémy ako načasovanie semaforov, nečakanie prípojov, nedostatočná kapacita prístreškov a nefunkčné osvetlenie pretrvávajú.

Comments

Add post

Add reply

Edit comment

Login
Password
You can attach up to 5 files in JPG, PNG, GIF and PDF format (max. 32 MB). You can add description to each file. By uploading files you agree with Terms of use.
Reply on: danicac50 #107:
Prave preto by zastavka mala byt v odbocovacom pruhu a nie za krizovatkou. Dalsie dva pruhy tam bohato stacia-nie je to predsa dialnica... Takze svoju vdaku mozes smerovat na mesto a KDI...
Preferencia električiek je "úžasná vec" pre cestujúcich, ktorí sú v autobuse č. 95 alebo 97, ktorý prichádza od Námestia Hraničiarov na zástavku Farského. Autobus zastane na červenú a keď má dostať zelenú na odbočenie vpravo, prichádza električka v smere z mesta. Tá má prednosť, tak semafor dá zelenú iba v smere rovno a nie doprava. Električka prejde, znovu naskočí červená pre smer rovno. Autobus stále čaká. Keď už konečne má prísť vytúžená zelená, prichádza električka z opačnej strany v smere do mesta. Kým stojí na zástavke, uplatňuje sa preferencia električky a zelená doprava nenaskočí. Tak sa čaká, kým električka neodíde. Ľudia v autobuse sú už nervózni, ale veď snáď sa to podarí. Keď má konečne naskočiť zelená, prichádza ďalšia električka z mesta. Atď...
Raz mi takto ušli 2 električky do mesta, ľudia boli samozrejme nervózni, chudák šofér tiež, keďže to zažíva niekoľkokrát denne, je mi ho úprimne ľúto. Ľudí vypustiť skôr nemôže a na zastávku sa nedá dostať.
Reply on: kvorka #103:
Nic ti nehovori meno Nachtigall??
Reply on: kvorka #103:
Nepoznáš kontext.
Reply on: kvorka #103:
To bolo myslené na konrkétny kontext --- ?
Reply on: S499.1023 #87:
V tuneli!!!! Nie v tunelY ?
Reply on: Viko #100:
Byvam vo funkcionalistickom dome postavenom v rokoch 1936/37 a som spokojny. Aj ked na funkciu vytah vtedy nevyslo. ?
Dom sice patri do pamiatkovej rezervacie, no ako taky chraneny nie je. A tak si vacsina obyvatelov svoje okna vymenila z drevenych za plastove, pri zachovani vyrazu. To jedine musime. Radiatory s aj 48 poliami vsak ostali.
Dom ma svoju muchy, ma predsalen 80 rokov, ale byvanie je to prijemne. A postupne tie muchy riesime.
Reply on: Viko #100:
Tako konkrétne viem o nevykúriteľnosti a vysokej obyvateľskej napraktickosti napr. Volmanoivej vily v Čelákoviciach, o užívateľsky nepriateľskom interiéri inak nádhernej Müllerovej vily (ani dve miestnosti bez prekonania výškového rozdielu), o strašnej údržbovej náročnosti vily Tugendhat, o snah obyvateľov baťovského Zlína alebo Baby o zatepľovanie domov aj za cenu straty historickej vernosti.
A také isté správy mám o maďarskom funkcionalizme, kde to smerovali aj do hromadnej bytovej výstavby, kde sa do kúpeľne nevošiel človek a podobne.
Čo sa socialistickej architektúry a stavebníctva týka, mne stačilo, keď som musel počúvať socialistického architekta sídliska tuším že Lamač, bývajúceho v megavile, ako obhajuje kuticovitosť bytov, ktoré naprojektoval. Keby aspoň povedal, že mu to tak boľševik nariadil, že musí do osemdesiatich metrov narvať štyri izby ale on to miesto toho obaľoval vzletnými slovami...
Obdivujem bratislavské sídliská. sú krásme zasadené do okolia a vyzerajú na fotkách nádherne ale kvalita bývania rokmi stále klesala.
Reply on: S499.1023 #99:
Funkcionalizmus som myslel všeobecne ako myšlienku, že forma má nasledovať funkciu, nie v zmysle konkrétnych riešení detailov. Jednak v tej dobe sa na nejakú ekológiu až tak nehľadelo, jednak materiálové možnosti boli obmedzené, ale hlavne každé riešenie bolo formou odpovede na nejaký problém, ktorý sa snažilo riešiť. Toto konkrétne odpovedalo na tmavé, studené priestory s nedostatkom preslnenia, prevetrania a kontaktu s exteriérom. A zas, aké percento funkcionalistických stavieb použilo veľkoplošné železné okná v miere ohrozujúcej peňaženku bez kompenzácie vhodným vykurovacím systémom? Zadávatelia väčšinou k chudobe nepatrili a stavitelia vedeli, kde sklo poberie najviac slnka... Ale áno, chápem výčitku a o to viac si myslím, že by mal prebiehať nejaký vývoj. Lebo keď škôlka z 1980s má cez železné okná väčšie tepelné mosty ako Umelka, keď vila z 1935 je rovnako nevykúriteľná ako Nový ÚDPMKG, pričom tá Iuventa je omnoho tmavšia a celkovo nefunkčnejšia, niečo nie je v poriadku. A to nie je otázka stavby, to je vleklý problém socialistického stavebníctva ako takého. Áno, často dokázali v zlých podmienkach veľké veci, ale niektoré nedostatky fakt nepochopím.
Reply on: Viko #94:
Ešte na doplnenie - treba sa spýtať niekoho, kto obýva echt funkcionalistickú budovu. Funkcionalizmus je architektonický smer s čistými formami, jeho použiteľnosť je často otázna - napr. nádherné obrovské jednoduché okná s kovoými rámami tvoria také tepeplné mosty, že budovy sú prakticky nevykúriteľné.
Reply on: Ámos #97:
Ámos už dnes vie zmeniť aj fyzikálne zákony? Otec je odborník na pouličné osvetlenie?
Reply on: Viko #94:
Je to ale skoda.
Pytal som sa na to otca a oslnovanie ani tak nevadilo. Co bol problem, ze nikdy sa socialistickemu hospodarstvu nepodarilo udrzat, aby svietili vsetky. Striedanie svietiacich a nesvietiacich casti, robil samozrejme problem.
Myslim si, ze vacsina nevyhod tohto typu osvetlenia, by sa dalo dnes uz vyriesit.
Reply on: Viko #85:
To, ze sa to odstranilo z mosta, bola chyba, co sa architektury tyka. Most uz nema tu eleganciu co mal.
Reply on: Viko #69:
Myslim, ze mozem uz len napisat, ze suhlasim.
Dakujem za diskusiu a rozsirenie obzorov a vedomosti, bez konfrontacneho tonu. ?
Reply on: S499.1023 #93:
V poriadku, chápem a oceňujem pôvodnú ideu dvoch sivých oblúčikov elegantne napnutých nad Dunajom, ktorú v prvopočtatku pokazil technologický tunel a potom aj stĺpy (i keď teda veľmi subtílne, stále mohlo byť horšie). Len mi nelezie do hlavy, prečo a ako niekto podvedome odchovaný na ovzduší čs. funkcionalizmu príde na takéto serepetičky na efekt a nezamyslí sa nad ich úžitkovosťou.
Reply on: Viko #90:
To bolo projektované s ohľadom na estetiku (tá bola super) a nie na funkčnosť.
Reply on: MatejBA #88:
Zamysli sa, napríklad na diaľnici, ako by si nasmeroval osvetlenie, ktoré je v polmetrovej výške tak, aby neoslňovalo a osvetlilo desať metrov šírky vozovky. Čím širšia vozovka, tým vyššie stĺpy sa dávajú práve preto.
Reply on: Viko #90:
Architektovi mosta SNP doteraz prekážajú dorobené stĺpy verejného osvetlenia v strede. Fotogenicky to vyzeralo lepšie s tými žiarivkami v pásoch. No prax ukázala, že funkčne to vôbec nevyhovuje účelu.

Reply on: david1 #89:
Vďaka za upresnenie,možno ma sklamala pamäť keď si vandalizmus zosynonymizovala s poškodením. Avšak jeden relevantný postreh - tie LEDky by sa špinili rovnako.

Inak je zaujímavé, ako nepraktickí boli inžinieri v istej dobe. Či už tieto žiarivky, alebo zábradlia z mliečneho skla na Prístavnom moste... (btw, celkom by som prijal, keby niekoho napadlo osvetliť jeho pešiu a cykistickú lávku)
Reply on: Viko #85:
To sa likvidovalo kvôli dožitiu, oslňovaniu a hlavne bola na nich večne vrstva blata takže ich účel osvetliť vozovku bol minimálny. Boli aj istý čas od spustenia prevádzky Prístavného mosta na jeho nájazdoch.